2. Machabejcov 9

---

¹ Asi v tom čase sa musel Antiochus s hanbou vracať z perzských krajov.

² Vnikol totiž do mesta Persepolis a pokúšal sa olúpiť chrám a zmocniť sa mesta. Ľud sa však zbehol, chopil sa zbraní a útok odrazil. Obyvateľstvo zahnalo Antiocha na útek a tak musel s hanbou odtiahnuť.

³ Keď bol pri Ekbatanách, dozvedel sa, čo sa prihodilo Nikanorovi a Timotejovým oddielom.

⁴ V návale hnevu sa vtedy nazdával, že aj potupu svojho zahnania dá pocítiť Židom. Preto rozkázal pohoničovi hnať bez zastávky, aby čím skôr urazil cestu. Ale už sa nad ním vznášal trest z neba. Veď vo svojej pýche takto hovoril: "Z Jeruzalema urobím židovský cintorín, keď ta prídem."

⁵ Ale vševidiaci Pán, Boh Izraela, zasiahol ho nevyhojiteľnou a neviditeľnou ranou. Len čo vypovedal svoju vyhrážku, pochytila ho ukrutná bolesť čriev a hrozné vnútorné muky.

⁶ A celkom spravodlivo sa tak stalo, lebo sám týral vnútro iných mnohými novými mukami. Ale zo svojej pýchy ani tak nepopustil.

⁷ Ba úplne preniknutý nadutosťou sršal z neho ako oheň hnev proti Židom. A rozkázal popohnať ešte väčším cvalom. Tak sa stalo, že v šialenom behu vypadol z voza a pri páde utrpel taký náraz, že si povykrúcal všetky údy.

⁸ Ten, ktorý sa vo svojej nadľudskej namyslenosti nazdával, že môže rozkazovať morským vlnám, a ktorý si myslel, že na vážkach odváži najvyššie vrchy, bol zrazený k zemi, takže ho museli odniesť na nosidlách. Tým sa stal zjavným dôkazom Božej moci.

⁹ Ba z bezbožníkovho tela sa až tak sypali červy a jeho mäso sa už zaživa rozpadávalo za hrozných bolestí. Zápach z jeho rozkladu zaľahol na všetko vojsko v tábore.

¹⁰ Toho, čo sa len krátko predtým nazdával, že dosiahne nebeské hviezdy, nemohol nik vydržať pre neznesiteľný zápach.

¹¹ Konečne sa začal pod ťarchou súženia mierniť vo svojej prepiatej pýche a pod Božím bičom vstupovať do seba, lebo bolesti sa každým okamihom stupňovali.

¹² A keď už ani sám nemohol zniesť svoj zápach, vyslovil sa takto: "Je spravodlivé byť poddaným Bohu a smrteľník nech si spupne nenamýšľa, že je rovný Bohu."

¹³ I modlil sa ten ničomník k Pánovi, ktorý sa už nemal nad ním zmilovať, a sľuboval,

¹⁴ že zabezpečí slobodu svätému mestu, ku ktorému sa ponáhľal dostať, aby ho zrovnal so zemou a obrátil na cintorín;

¹⁵ a že všetkých Židov, ktorých si zaumienil spolu aj s ich deťmi pohodiť (za pokrm) dravým vtákom a divým zverom, nakoľko vraj nie sú hodní ani pohrebu, zrovnoprávni s Aténčanmi;

¹⁶ a tiež si zaumienil ozdobiť svätý chrám, ktorý predtým olúpil, nádhernými darmi a chcel mnohonásobne doplniť všetky sväté nádoby, ba z vlastných dôchodkov mienil hradiť aj výlohy spojené s obetami,

¹⁷ okrem toho sa chcel stať Židom a pochodiť celý obývaný svet, aby ohlasoval Božiu moc.

¹⁸ Ale keď muky nijako neprestávali - došiel totiž na neho spravodlivý Boží trest -, v zúfalstve napísal Židom nasledujúci list na odprosenie s takýmto obsahom:

¹⁹ "Výborným občanom, Židom, mnoho pozdravov posiela a zdravie i šťastie želá kráľ a vladár Antiochus.

²⁰ Ak sa máte dobre vy a vaše deti a všetko sa vám darí podľa vášho priania, vzdávam za to Bohu najväčšiu vďaku. Svoju nádej skladám už len v nebeského (Boha).

²¹ Nemoc ma síce pripútava k posteli, ale láskyplne si spomínam na vašu úctu a oddanosť voči mne. Keď som sa vracal z perzských krajov, upadol som do ťažkej choroby, a preto som pokladal za potrebné postarať sa o všeobecnú istotu.

²² Nezúfam nad sebou, lebo mám pevnú nádej, že vyviaznem z tejto choroby.

²³ Predsa však uvažujem ako môj otec, ktorý svojho času, keď sa vydával na výpravu do náhorných krajov, určil si nástupcu,

²⁴ aby - keby sa mu prihodilo niečo neočakávané alebo by sa mu naskytla nejaká ťažkosť - obyvatelia krajiny vedeli, komu bola prenechaná správa, a tak boli uchránení od nepokojov;

²⁵ ďalej mám na zreteli aj to, že susední mocnári, ktorí hraničia s naším kráľovstvom, len číhajú na vhodnú príležitosť a s napätím čakajú, čo sa (so mnou) stane; preto som určil za kráľa svojho syna Antiocha, ktorého som mnohým z vás častejšie zveroval a odporúčal, keď som odchádzal do náhorných krajov. Napísal som mu list, ktorého odpis pripojujem.

²⁶ Preto vás žiadam a prosím, aby ste pamätali na dobrodenia, ktoré som vám preukazoval či už všetkým, alebo jednotlivcom, a aby ste zachovali v svojej priazni mňa i môjho syna.

²⁷ Som presvedčený, že on bude s miernosťou a láskavosťou pokračovať v mojich zásadách a že si dobre porozumie s vami."

²⁸ V strašných bolestiach, aké spôsoboval iným, dokončil svoj život vo vrchoch v cudzine najbiednejšou smrťou ten vrah a bohorúhač.

²⁹ Jeho mŕtvolu vzal so sebou jeho miláčik Filip. On potom odišiel do Egypta k Ptolemeovi Filometorovi, lebo sa Antiochovho syna bál.

Múdrosti 7 – 8

---

¹ I ja som smrteľný človek ako všetci, rodom z prvostvoreného pozemšťana. Bol som ako človek utvorený v lone matkinom

² za desať mesiacov v krvi zhustol som z mužského semena, keď sa k spánku pridružila rozkoš.

³ I ja som po narodení vdychoval vzduch spoločný. Tak som padol na zem, ako všetci iní, prvý hlas som plačom vydal rovnako jak všetci.

⁴ V plienkach som bol vychovaný a so starosťami.

⁵ Ani jeden kráľ ver' nemal iný bytia počiatok.

⁶ Všetci majú rovnaký vstup do života a ten istý odchod.

⁷ Preto som sa modlil: Bol mi daný rozum. Prosil som a vošiel duch múdrosti do mňa.

⁸ Cenil som ju nad žezlá a tróny, bohatstvo za nič pokladal som v porovnaní s ňou.

⁹ Ani drahokam som nestaval jej na roveň lebo všetko zlato vedľa nej je iba trocha piesku, striebro sa popri nej len za blato pokladá.

¹⁰ Väčšmi som ju miloval než zdravie a než krásu a dal som jej prednosť pred svetlom, len aby som ju mal, lebo nikdy nevyháša svetlo, ktoré vyžaruje ona.

¹¹ Súčasne s ňou dostal som aj iné dobrá, skrz jej ruky nesčíselné bohatstvo.

¹² Všetkým (týmto veciam) som sa tešil, lebo múdrosť je ich vodkyňou; ale nevedel som ešte, že je aj ich matkou.

¹³ Nezištne som sa ju učil, bez závisti podávam ju ďalej, nezatajujem jej bohatstvo.

¹⁴ Ona je pre ľudí nevyčerpateľným pokladom. Kto ho používa, nadobúda Božie priateľstvo odporúčaný darmi, ktoré vyvierajú z ukáznenosti.

¹⁵ Nech mi Boh dá hovoriť tak, ako si to želám, a tak myslieť, by to hodné bolo toho, čo som dostal do daru, lebo on je nielen vodcom múdrosti, ale aj upravovateľom mudrcov.

¹⁶ Veď sme v jeho ruke my i naše reči, všetko hĺbanie i každá zručnosť v práci.

¹⁷ On mi totiž dal neklamnú znalosť vecí, takže poznám stavbu vesmíru i silu živlov,

¹⁸ začiatok i koniec, i stred čias, zmenu slnovratov i striedanie ročných období,

¹⁹ kolobeh rokov i zoskupenie hviezd,

²⁰ povahu živočíchov a pudy divých zvierat, silu duchov a myšlienky ľudí, rozmanitosť rastlinstva a (liečivú) moc korienkov.

²¹ Čo je schované i viditeľné, všetko som ja poznal, veď ma o tom poučila múdrosť, tvorkyňa všetkých vecí.

²² Veď v nej je duch chápavý, svätý, jedinečný, mnohonásobný, jemný, rezký, prenikavý, bez poškvrny, jasný, neurážajúci, milujúci dobro, ostrý,

²³ nezastaviteľný, dobročinný, ľudomilný, pevný, nepremeniteľný, bezstarostný, všemohúci, vševidiaci; prenikajúci všetkých duchov, obdarených umom, čistých, najjemnejších.

²⁴ Lebo múdrosť je pohyblivejšia než hocijaký pohyb. Pre svoju čírosť prechádza a preniká všetko.

²⁵ Veď je výdych Božej moci a je čistý výron slávy Vševládneho. Preto sa jej nič nečisté nikdy dotknúť nemôže.

²⁶ Veď je odblesk svetla večného, je zrkadlo Božej účinnosti bez poškvrny a je obraz jeho láskavosti.

²⁷ Hoci je len jedna, predsa vládze všetko, obnovuje všetko, hoci v sebe ostáva tá istá, v každom pokolení prenáša sa v duše svätých a robí z nich Božích priateľov a prorokov.

²⁸ Veď Boh miluje len toho, kto má dôverný styk s múdrosťou.

²⁹ Nádhernejšia je nad slnko, prevyšuje celý hviezdny svet. V prirovnaní k svetlu prislúcha jej prednosť,

³⁰ lebo za ním nasleduje noc, ale proti múdrosti zloba nič nezmôže.

¹ Siaha mocne od jedného konca k druhému, a všetko riadi najlepšie.

² Ju miloval som a po nej túžil od mladi, túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu a jej krásu som vrúcne miloval.

³ Svoju urodzenosť hlása svojím spolužitím s Bohom, takže i Pán všetkého ju miluje.

⁴ Veď je zasvätená do Božej znalosti a je veliteľkou jeho skutkov.

⁵ Keď už bohatstvo je v živote tým dobrom, po ktorom sa baží, čo je bohatšie než múdrosť, ktorá koná všetko?

⁶ Keď už rozumnosť vie niečo tvoriť, kto je v celom svete väčším umelcom než ona?

⁷ A keď niekto spravodlivosť miluje: Ona spôsobuje čnosti, lebo ona vyučuje miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a pevnej odvahe, od ktorých nič užitočnejšieho nieto v ľudskom živote.

⁸ Keď chce niekto zasa veľa vedieť: Ona pozná minulosť a odhaľuje budúcnosť, pozná slovné zvraty prísloví a rozlúštenie hádaniek, dopredu vie znamenia a zázraky, priebeh dôb a časov.

⁹ Preto som si zaumienil priviesť si ju domov, aby som s ňou žil. Vedel som, že radkyňou mi bude v šťastí, tešiteľkou v starostiach a zármutku.

¹⁰ Pre ňu nadobudnem vážnosť u ľudí a česť u starších, hoc mladý som (ešte).

¹¹ Zistí sa, že dôvtipný som pri súde, v očiach panovníkov obdiv budiť budem.

¹² Akže budem mlčať, budú čakať na mňa, ak budem hovoriť, budú ma počúvať, a keď budem rečniť dlhšie, ruku si položia na ústa.

¹³ (A čo viac), ja nesmrteľnosť nadobudnem pre ňu a tým, ktorí po mne prídu, nechám večnú pamiatku.

¹⁴ Budem kmene spravovať a národy mi budú poddané.

¹⁵ Hrozní panovníci báť sa budú, keď počujú o mne. Ukážem sa dobrým k ľudu, ale mužným vo vojne.

¹⁶ Keď sa vrátim domov, chcem pri nej pookriať; lebo styk s ňou nemá trpkosť, ani nudu spolužitie s ňou, iba veselosť a radosť.

¹⁷ Keď som o tom uvažoval v sebe, premietal to v svojom srdci, že (totiž) nesmrteľnosť je v spojení s múdrosťou,

¹⁸ ušľachtilé obveselenie v jej priateľstve, v práci jej rúk nevyčerpateľné bohatstvo, znalosť v ustavičnej dôvernosti s ňou, sláva účastniť sa na jej rozhovoroch, obchádzal som teda a hľadal som, ako by som si ju vedel získať.

¹⁹ Bol som mladík pekne vyvinutý a mal som i dobré srdce;

²⁰ alebo skôr, keďže som bol dobrý, prišiel som do nepoškvrneného tela.

²¹ Ale keď som videl, že sa jej nedomôžem inak (nijako), len keď (mi ju) dá Boh, i to už bol dôkaz pochopenia, že som poznal, čím darom je ona - pristúpil som k Pánovi a jeho som prosil, z celého srdca som prehovoril:

Príslovia 25,1 – 3

---

¹ Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho.

² (Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.

³ Výška neba, hĺbka zeme a srdce kráľov sú nevyspytateľné.