2. Machabejcov 8

---

¹ Júda Machabejec a jeho druhovia prichádzali tajne okľukami do osád, zvolávali svojich súkmeňovcov, zhromažďovali okolo seba takých, čo zostali verní židovstvu, a tak zohnali asi šesťtisíc mužov.

² Vzývali Pána, aby zhliadol na svoj ľud, ktorý všetci šliapu, aby sa zľutoval nad chrámom, ktorý znesväcujú bezbožníci,

³ aby sa tiež zmiloval nad hynúcim mestom, ktoré malo byť čoskoro zrovnané so zemou, aby vypočul krv, ktorá volá k nemu,

⁴ a konečne aby sa rozpomenul na zločinné vraždenie nevinných detí a na rúhania, vyslovené proti jeho menu, a aby ukázal, že má v nenávisti všetko zlé.

⁵ Keď mal Machabejec svoj ľud pohromade, pohania mu už viac nemohli odolať, pretože (predošlý) Pánov hnev sa obrátil na milosrdenstvo.

⁶ Neočakávane prepadával mestá a dediny a pálil ich; zaberal vhodné miesta, pričom premohol nie málo nepriateľov a obracal ich na útek.

⁷ Na takéto prepady si najradšej vyberal za spoločníka noc. Chýr o jeho udatnosti sa šíril na všetky strany.

⁸ Keď Filip videl, že ten muž dosiahol zakrátko veľký úspech - pretože mu často prialo šťastie, takže stále napredoval, - napísal Ptolemeovi, miestodržiteľovi Celosýrie a Fenície, aby sa postaral o podporu kráľovej veci.

⁹ On hneď povolal Nikanora, syna Patroklovho, jedného zo svojich popredných priateľov, dal mu nie menej ako dvadsaťtisíc ozbrojencov zo všelijakých národov a poslal ho, aby vyhladil celý židovský národ. Ako vojvodcu mu pridelil Gorgiáša, veľmi skúseného bojovníka.

¹⁰ Nikanor sa rozhodol, že daň v sume dvetisíc talentov, ktorú mal kráľ odviesť Rimanom, zaokryje odpredajom židovských zajatcov.

¹¹ A hneď aj poslal do prímorských miest výzvu na výkup židovských otrokov. Sľuboval, že bude dávať deväťdesiat otrokov za jeden talent. Vtedy nemal tušenia o treste, ktorým ho mal postihnúť Všemohúci.

¹² Júda sa však dozvedel o Nikanorovom príchode. Ale keď svojim oznámil, že sa blíži vojsko,

¹³ zbabelci a tí, čo nedôverovali v Božiu spravodlivosť, sa rozutekali.

¹⁴ Iní zas predávali všetko, čo im zostalo, a zároveň sa modlili k Pánovi, aby ich vyslobodil od zločinného Nikanora, ktorý ich predal už pred bojom.

¹⁵ A keby to (Boh) nechcel urobiť kvôli nim samým, nech to urobí aspoň pre zmluvu s ich otcami a kvôli svojmu vznešenému a velebnému menu, ktorým sa (Židia) označovali.

¹⁶ Machabejec teda zvolal svojich ľudí, šesťtisíc na počet. Povzbudzoval ich, aby sa neľakali nepriateľov, ani neklesali na mysli pre množstvo pohanov, ktorí nespravodlivo tiahnu proti nim, ale aby statočne bojovali;

¹⁷ aby mali pritom pred očami zneuctenie, ktoré tamtí v svojej zločinnosti vykonali na svätom mieste, ako aj znásilnenie potupeného mesta a zrušenie poriadku, zdedeného od otcov.

¹⁸ "Oni zaiste dôverujú zbraniam a svojej bezočivej odvahe hovoril, my však dôverujeme vo všemohúceho Boha, ktorý jediným pokynom môže zničiť nielen tých, čo proti nám tiahnu, ale aj celý svet.

¹⁹ Okrem toho im pripomenul pomoc, ktorú kedysi dostávali (od Boha) ich predkovia, ako pomoc proti Sennacheribovi, keď zahynulo stoosemdesiatpäťtisíc,

²⁰ alebo bitku proti Galaťanom v Babylonii, kde vytiahlo do boja spolu osemtisíc mužov okrem štyroch tisícov Macedónčanov. Po zatlačení Macedónčanov, tých osemtisíc s pomocou, ktorú dostali z neba, zničilo až stodvadsaťtisíc (nepriateľov) a odniesli si aj bohatú korisť.

²¹ Tak im dodal odvahy, že boli hotoví aj zomrieť za zákon a vlasť. Potom rozdelil vojsko na štyri oddiely.

²² Svojich bratov Šimona, Jozefa a Jonatána ustanovil za vodcov jednotlivých oddielov: každému podriadil tisíc päťsto mužov.

²³ Keď dal Eleazar čítať z posvätnej knihy, vydal (Júda) heslo: "S Božou pomocou! Potom sám prevzal vedenie prvého oddielu a vytiahol proti Nikanorovi.

²⁴ Keďže mali za spojenca Všemohúceho, podarilo sa im pobiť z nepriateľov vyše deväťtisíc mužov, väčšiu časť Nikanorovho vojska zranili a dokaličili a všetkých ostatných prinútili na útek.

²⁵ Tým, ktorí ich prišli kupovať, pobrali peniaze a prenasledovali ich dosť ďaleko.

²⁶ Vrátili sa však, lebo čas súril. Bol totiž deň pred sobotou; preto ich nemohli ďalej prenasledovať.

²⁷ Pozbierali po nich zbrane, pobrali korisť po nepriateľoch, svätili sobotu a nesmierne chválili a velebili Pána, ktorý ich chránil až po tento deň a začal im opäť preukazovať svoje milosrdenstvo.

²⁸ Po sobote nadelili z koristi poškodencom, tiež vdovám a sirotám. Z ostatku nadelili svojim deťom.

²⁹ Keď to dokončili, konali spoločnú modlitbu a prosili milosrdného Pána, aby sa dokonale zmieril so svojimi služobníkmi. -

³⁰ Bojovali aj s vojakmi Timoteja a Bakchidesa; pobili z nich vyše dvadsaťtisíc. Zmocnili sa vysoko položených a mimoriadne dôležitých pevností. Bohatú korisť podelili rovnakým dielom medzi sebou a (dali z nej) poškodeným aj sirotám, vdovám a starcom.

³¹ Ich zbrane starostlivo pozbierali a všetky uložili na vhodných miestach; ostatnú korisť však priniesli do Jeruzalema.

³² Zabili Fylarchesa, Timotejovho zločinného bojovníka, ktorý pripravil Židom nejednu krivdu.

³³ Pri oslave víťazstva v rodnom meste upálili tých, ktorí zapálili sväté dvere a spolu s Kalistenesom utiekli do jedného domu. Tak dostal primeranú odmenu za svoju bezbožnosť.

³⁴ Nikanor však, naničhodník, ktorý priviedol tisíc kupcov, aby kupovali židovských (otrokov),

³⁵ bol s Božou pomocou pokorený tými, ktorých nemal za nič. Musel odložiť nádherné rúcho a opustený utekal z krajiny ako zbehnutý otrok, až došiel do Antiochie, celý nešťastný z toho, že mu zničili vojsko.

³⁶ On si zaumienil, že daň pre Rimanov vyrovná jeruzalemskými zajatcami, ale teraz musel vyhlásiť, že za Židov bojuje ich Boh a že Židia sú takto nezraniteľní, lebo sa pridržiavajú zákonov, ktoré im on ustanovil.

Múdrosti 5 – 6

---

¹ Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou dôverou pred tvárou tých, čo ho sužovali (kedysi) a čo znevažovali jeho námahy.

² Keď to uzrú, zmocní sa ich strašná hrôza, zmeravejú z nečakanej spásy.

³ Navzájom si budú vravieť s ľútosťou, zo skľúčenej duše horekovať budú: "To tento bol, ktorého sme vysmievali kedysi, zasypávali ho posmechom, my blázni!

⁴ Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom a že jeho koniec je potupný.

⁵ A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali a má údel medzi svätými!

⁶ A tak teda my sme zišli z cesty pravdy nám nesvietilo svetlo spravodlivosti - a nám slnko nevychádzalo.

⁷ Pechorili sme sa na chodníkoch neresti a záhuby, poprechádzali sme púšte neschodné, ale cestu Pána sme nepoznali.

⁸ Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním?

⁹ Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť.

¹⁰ Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš ani znaku na vlnách po jej kormidle,

¹¹ alebo ako keď vtáča vzduchom preletí, nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo: iba šumom krídel udiera ľahký vzduch a rozráža ho silou pískania, máva krídlami a razí si cestu pred sebou, ale potom niet znaku po jeho prelete;

¹² alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa, preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna takže jeho dráhu nepoznať;

¹³ Tak sme aj my - (sotva) narodení - zomreli; nemohli sme ani náznak čnosti ukázať, lež vo svojej zlobe boli sme schvátení."

¹⁴ Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša, ako tenká pena, rozohnaná víchricou, sťa dym, ktorý vietor odveje, mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného.

¹⁵ Spravodliví žijú naveky. V Pánovi je ich odmena a starosť o nich má Najvyšší.

¹⁶ Preto prijmú skvostné kráľovstvo, z Pánovej ruky krásnu korunu, lebo svojou pravicou ich bude kryť, svojím ramenom ich bude chrániť.

¹⁷ Za výzbroj si vezme svoju horlivosť, tvorstvo použije za zbraň na potrestanie nepriateľov.

¹⁸ Oblečie si ako pancier spravodlivosť, ako šišak si nasadí pravdivý, súd,

¹⁹ svätosť vezme za nepremožiteľný štít,

²⁰ za britký meč naostrí si hnev: Celý svet s ním pôjde proti bláznom do boja.

²¹ Blesky dobre cielené biť budú, páliť budú z mrakov k cieľu ako z kuše dobre napätej,

²² z praku budú fŕkať krúpy plné jedovatosti, rozzúri sa morská voda proti nim, rozbesnené rieky ich zaplavia.

²³ Postaví sa proti nim dych Všemohúceho, rozpráši ich ako víchrica. Tak hriech obráti v púšť celý svet. Takto zločin povyvracia panovnícke tróny.

¹ Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci končín zemských,

² počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, čo ste pyšní na zástupy národov!

³ Veď Pán vám dal moc a vládu Najvyšší. On je ten, čo bude skúmať vaše skutky a prezerať vaše úmysly.

⁴ Lebo hoc ste služobníci jeho Kráľovstva, nevládli ste správne, nezachovávali zákon, ani nekráčali podľa Božej vôle.

⁵ Príde na vás každú chvíľu a hrozne, lebo bude proti vládcom prísny súd.

⁶ Veď drobný človek si zasluhuje odpustenie z poľutovania, ale mocní budú mocne trestaní.

⁷ Lebo Vládca všetkých nebojí sa nijakej osoby, ani velikáša nijakého sa nezľakne; veď on stvoril malého i veľkého, rovnako sa stará o všetkých.

⁸ Na mocných však čaká tvrdý súd.

⁹ K vám sa teda, panovníci, nesú moje reči, aby ste sa naučili múdrosti a neklesli.

¹⁰ Lebo tí, čo sväté zachovajú sväto, budú svätými, a tí, čo sú poučení o tom, nájdu ospravedlnenie.

¹¹ Buďte teda žiadostiví mojich slov, túžte (po nich), poučujte sa!

¹² Skvúca je a nevädnúca múdrosť ľahko ju uzrú tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú.

¹³ Predbieha a dáva sa poznať tým, čo po nej dychtia.

¹⁴ Tomu, kto zrána hľadá ju, netreba sa namáhať, bo nájde ju sedieť pri svojich dverách.

¹⁵ V myšlienkach sa zapodievať ňou je vrchol rozumnosti, kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí.

¹⁶ Lebo ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodni, blahosklonne im kráča v ústrety na cestách, pri každej myšlienke sa s nimi stretáva.

¹⁷ Jej začiatok je túžba úprimná dať sa poučiť,

¹⁸ snaha o poučenie je zasa láska (k nej), láska (k nej) značí však zachovávanie jej zákonov, zachovávanie jej zákonov je potom zaistenie nesmrteľnosti

¹⁹ a nesmrteľnosť vedie do blízkosti Boha.

²⁰ Takto teda túžba po múdrosti vedie nahor, k vladárstvu.

²¹ Preto ak sa trónom tešíte a berlám, panovníci národov, ctite múdrosť, by ste panovali naveky.

²² Čo je teda múdrosť a ako vznikla, rozpoviem, neukryjem pred vami jej tajomstvá, ale stopovať ju budem od začiatku stvorenia, otvorene vyrozprávam, čo sa o nej vie, neobídem pravdu.

²³ Nechcem kráčať s nivočiacou závisťou, lebo ona nie je spoločníkom múdrosti.

²⁴ Množstvo mudrcov je šťastím pre svet, múdry kráľ je požehnaním pre národ.

²⁵ Dajteže sa preto rečou mojou poučiť! Bude vám to na osoh!

Príslovia 24,30 – 34

---

³⁰ Prešiel som popri poli lenivého človeka a popri vinohrade chlapa, ktorý rozum potratil.

³¹ A hľa, bol celkom zarastený pŕhľavou, jeho povrch pokrývalo bodľačie a jeho múr sa rozváľal.

³² Keď som to videl, uvažoval som, hľadel som a vzal som si ponaučenie.

³³ "Trošičku pospať, trošku podriemať, trošičku ruky zložiť na lôžku."

³⁴ Nuž príde ako tulák bieda na teba a núdza je ozbrojený muž.