2. Machabejcov 7

---

¹ Tiež sa stalo, že bolo zatknutých sedem bratov aj s matkou. Kráľ ich dal trýzniť korbáčmi a remeňmi, aby ich tak donútil požívať nedovolené bravčové mäso.

² Tu sa jeden z nich ujal slova a v mene ostatných povedal: "O čom nás chceš vyšetrovať a čo sa chceš od nás dozvedieť? Hotoví sme radšej zomrieť, ako prestúpiť otcovské zákony."

³ Na to sa kráľ rozzúril a rozkázal rozpáliť panvy a kotly. Len čo boli rozžeravené,

⁴ okamžite rozkázal tomu, čo hovoril v mene ostatných, vyrezať jazyk a na spôsob Skýtov stiahnuť mu kožu z hlavy a poodtínať ruky i nohy. A ostatní bratia aj s matkou sa museli na to pozerať.

⁵ Keď už bol celkom znetvorený, dal ho ešte živého priniesť na ohnište a smažiť na pekáči. Kým sa šírila tuhá para z pekáča, vzájomne sa s matkou povzbudzovali, aby statočne zomreli.

⁶ Hovorili: "Pán, Boh, to vidí a istotne sa zmiluje nad nami, ako to zreteľne vyjadril Mojžiš vo svojej karhavej piesni, kde hovorí: "Zmiluje sa nad svojimi služobníkmi."

⁷ Keď prvý tým spôsobom dokonal, priviedli druhého na potupné týranie. Stiahli mu z hlavy kožu aj s vlasmi a pýtali sa ho, či bude jesť, prv než by ho na tele úd po úde mučili.

⁸ On však odpovedal materinskou rečou a zvolal: "Nie." Preto aj tento rad radom podstúpil také muky ako prvý.

⁹ Keď už dodychoval, zvolal: "Ty zlostník, odstraňuješ nás síce z časného života, ale Pán všehomíra, pre ktorého zákony zomierame vzkriesi nás pre večný život."

¹⁰ Po ňom sa tretí stal predmetom posmechu. Keď žiadali od neho jazyk, rýchlo ho vyplazil, potom smelo vystrel ruky

¹¹ a statočne povedal: "Z neba som ich dostal, ale pre (Božie) zákony ich nepokladám za nič, lebo sa nádejam, že ich opäť dostanem od neho."

¹² I zarazil sa kráľ aj so svojou družinou nad mladíkovou srdnatosťou, že za nič nepokladal muky.

¹³ Keď tak dokonal, zohavili aj štvrtého tými istými mukami.

¹⁴ Krátko pred skonom takto hovoril: "Pod ľudským násilím spokojne zomiera ten, komu Boh vlieva nádej, že ho opäť vzkriesi. Ale pre teba niet vzkriesenia k životu."

¹⁵ A hneď priviedli piateho a zohavili ho. On však pozrel na neho a povedal:

¹⁶ "Máš síce moc nad ľuďmi a robíš si, čo chceš, hoci si smrteľný, ale nenazdávaj sa, že Boh opustil náš národ.

¹⁷ Len pozhovej a uvidíš jeho veľkú moc a ako potrápi teba i tvoje potomstvo!"

¹⁸ Po ňom priviedli šiesteho. Keď už zomieral, povedal: "Nemýľ sa zbytočne! My toto trpíme za seba, lebo sme sa prehrešili proti svojmu Bohu. Preto prišla aj táto hrôza.

¹⁹ Nemysli si však, že ti to prejde bez trestu, keď si sa odvážil bojovať proti Bohu!"

²⁰ Nezvyčajne vzácna a hodna obdivu i slávnej pamiatky je však ich matka. Veď v jedinom dni videla zomierať sedem svojich synov! Ale znášala to vyrovnane, lebo jej myseľ bola posilňovaná nádejou v Pána.

²¹ Naplnená šľachetným zmýšľaním povzbudzovala každého z nich v materinskej reči. Svoju ženskú myseľ upevňovala mužskou odvahou

²² a povedala im: "Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych, ani život, ba ani údy som umele neusporadovala na vytvorenie každého z vás.

²³ Preto Stvoriteľ sveta, ktorý spôsobuje vznik človeka a vytvára bytie všetkých vecí, opäť vám dá dych i život zo svojho milosrdenstva, ako si vy teraz neceníte seba samých pre jeho zákony."

²⁴ Antiochus však, ktorý si namýšľal, že ním opovrhuje, a podľa hlasu ju upodozrieval, že ho tupí, nielenže chcel slovami prehovoriť aspoň toho najmladšieho, ale aj prísažne ho ubezpečoval, že ho obohatí, že mu pripraví šťastie, ba dokonca že ho urobí svojím dôverníkom a dá mu všetko potrebné, ak odpadne od otcovských zákonov.

²⁵ Ale mladík sa nechcel nijako dať na to nachytať. Preto si kráľ predvolal matku a naliehal na ňu, aby radila chlapcovi, žeby sa (hľadel) zachrániť.

²⁶ Keď ju dlho nahováral, vyhlásila, že prehovorí svojho syna.

²⁷ Naklonila sa teda k nemu a na posmech ukrutnému tyranovi vravela materinskou rečou: "Syn môj, zmiluj sa nado mnou, ktorá som ťa deväť mesiacov v živote nosila, tri roky nadájala, živila som ťa a starostlivou opaterou priviedla až do tohto veku.

²⁸ Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem, všimni si všetko, čo je na nich, a poznáš, že Boh ich stvoril z ničoho a že ľudské pokolenie takisto povstalo.

²⁹ Neboj sa tohto kata, ale ukáž, že si hoden svojich bratov! Podstúp smrť, aby som ťa opäť získala aj s tvojimi bratmi v deň onoho zmilovania."

³⁰ Kým ona ešte takto vravela, mladík prehovoril: "Na koho čakáte? Neposlúchnem kráľov rozkaz; poslúcham príkaz Zákona, ktorý dostali naši otcovia skrze Mojžiša.

³¹ Ale ty, ktorý vymýšľaš všetku zlobu proti Židom, neunikneš Božím rukám.

³² My totiž trpíme pre svoje hriechy.

³³ Hoc sa aj živý Boh zakrátko na nás hnevá, aby nás pokarhal a potrestal, ale opäť sa zmieri so svojimi služobníkmi.

³⁴ Ty bezbožník, najničomnejší zo všetkých ľudí, ktorý dvíhaš ruku na jeho sluhov, nevypínaj sa zbytočne vo svojej pýche a v neistých nádejach.

³⁵ Ešte si neušiel súdu všemohúceho a vševidiaceho Boha.

³⁶ Naši bratia si síce vytrpeli krátke súženie, ale teraz sú účastní na živote večnom, zmluvou od Boha sľúbenom. Ty si však pri Božom súde odnesieš spravodlivé tresty za svoju nadutosť.

³⁷ Ako moji bratia, tak i ja vydávam (na mučenie) svoje telo i dušu za otcovské zákony a vzývam Boha, aby bol skoro milostivý národu, a ty aby si bol mukami a trestom donútený vyznať, že on jediný je Boh;

³⁸ na mne však a na mojich bratoch aby prestal hnev Všemohúceho, ktorý spravodlivo zastihol celý náš národ."

³⁹ Vtedy sa kráľ rozhneval a ešte ukrutnejšie zúril proti tomuto než proti ostatným, lebo ťažko niesol jeho posmešné reči.

⁴⁰ Nepoškvrnený a s plnou nádejou v Pána skončil aj tento svoj život.

⁴¹ Naposledy, po synoch, dokonala aj matka.

⁴² Toľko stačí povedať o obetách a nesmiernych mukách.

Múdrosti 3 – 4

---

¹ Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne.

² Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie posudzoval sa ich odchod,

³ za skazu ich poberanie od nás. - Oni sú však na pokoji.

⁴ Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.

⁵ Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie, pretože ich skúšal Boh a zistil, že sú ho hodni.

⁶ Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú obetu.

⁷ Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia, prebehnú sťa iskry cez trstinu,

⁸ súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať a Pán bude večne vládnuť nad nimi.

⁹ Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom, lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.

¹⁰ Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali, oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.

¹¹ Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou, prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha a ich diela neužitočné.

¹² Nerozumné sú ich manželky a ich deti hanobné, zlorečené je ich plemeno.

¹³ Šťastná bezdetná, keď žije nepoškvrnene, a čo nepoznala hriešne obcovanie. Bude mať plod pri prehliadke duší.

¹⁴ (Šťastný je) i bezdetný, čo nerobí nič ošklivé a nič zlé nezamýšľa proti Pánovi! Za vernosť dá sa mu skvelá odmena, utešený údel v chráme Pánovom.

¹⁵ Lebo dobré snahy prinášajú krásne ovocie, neodumrie nikdy koreň múdrosti.

¹⁶ Deti cudzoložníkov však nie sú vydarené a plod hriešnej lásky hynie.

¹⁷ I keď dlho žijú, nemajú ich za nič, bez cti bude nakoniec ich staroba.

¹⁸ Ak však zomrú včasne, nebudú mať nádeje ani útechy v deň súdu,

¹⁹ lebo zlý je koniec nečestného rodu.

¹ Lepšia (je) bezdetnosť s čnosťou, nesmrteľnosť je v jej spomienke; lebo ju uznáva Boh i ľudia.

² Ak prítomná je napodobňujú ju, ak je naďaleko, tak mrú túžbou po nej. Vo večnosti vykračuje, vencom zdobená, jak víťaz, lebo v zápolení čistých bojov vyhrala.

³ Veľký kŕdeľ detí nie je necudníkom na osoh, z výhonkov, čo nie sú pravé, nepúšťajú koreň hlboko, nechytajú sa pevnej postate.

⁴ Ak aj načas vyháňajú do ratolestí, to, čo nie je pevné, vykyvoce vietor, prudkosť víchrov to vyvalí z koreňa.

⁵ Slabé vetvy budú olámané, ich plod bez úžitku, nezrelý na jedlo, a vôbec na nič sa nehodí.

⁶ Lebo deti, narodené zo snov protizákonných, pri svojom súde dosvedčujú planosť svojich rodičov.

⁷ Spravodlivý, i keď mrie predčasne, bude na pokoji.

⁸ Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti, ani sa ona nemeria počtom liet.

⁹ Šediny sú človekovi múdrosťou, starým vekom život nepoškvrnený.

¹⁰ Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom, pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.

¹¹ Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, alebo klam aby jeho dušu nezviedol.

¹² Lebo šaľba hriechu zacláňa to, čo je šľachetné, závrat zo zlej túžby myseľ nevinnú.

¹³ Hoc bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé.

¹⁴ Ľúbila sa jeho duša Bohu, preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč. Ľudia to videli, lenže nechápali, ani si to k srdcu nepripúšťali,

¹⁵ že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom a že navštevuje svojich nábožných.

¹⁶ Mŕtvy spravodlivec odsudzuje živých hriešnikov, mladosť skoro dokonalá mnohoročnú starobu hriešnika.

¹⁷ Vidia síce koniec múdreho, a predsa nechápu, čo s ním Boh zamýšľal, ani prečo ho Pán do bezpečia postavil.

¹⁸ Vidia, ale súdia opovržlivo, lenže im sa bude Pán posmievať.

¹⁹ Potom budú mŕtvolami bez úcty, na posmech medzi umrlcami večnými, lebo ich strmhlav pozráža, že ani nehlesnú, vykýve ich z pevnej postate a až do posledného ich strašne odsúdi. Budú trpieť muky a vyhasne aj ich pamiatka.

²⁰ S bázňou prídu vtedy, keď budú sa vypočítavať ich hriechy, a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí. Súd. Dôvera dobrých, nárek hriešnikov V

Príslovia 24,27 – 29

---

²⁷ Vybav si vonku svoju robotu a vykonaj ju na poli! Potom (sa môžeš oženiť) a budovať si dom.

²⁸ Nebývaj pre nič za nič svedkom proti svojmu blížnemu, ani nezavádzaj nikoho svojimi perami.

²⁹ Nehovor: "Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobím. Odplatím každému podľa jeho činov."