Biblia za rok - 303. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 303. deň: 2. Machabejcov 6, Múdrosti 1 – 2, Príslovia 24,21 – 26
2. Machabejcov 6
1 Čoskoro potom vyslal kráľ istého starca pôvodom z Athén donucovať Židov, aby odpadli od otcovských zákonov a neriadili sa Božími príkazmi.
2 Mal tiež znesvätiť jeruzalemský chrám a pomenovať ho menom Zeusa Olympského; a ten na Garizime mal, vzhľadom na povahu tamojších obyvateľov, nazvať menom Zeusa Pohostinného.
3 To bol príval zloby, priťažký a odporný najmä obyčajnému ľudu.
4 Lebo pohania naplnili chrám výstrednosťami a radovánkami, bavili sa tam so smilnicami a vo svätých nádvoriach sa stýkali so ženami, ba vnášali dovnútra aj neslušné veci
5 a obetný oltár napĺňali neprístojnosťami, ktoré zákony nedovoľovali.
6 Nebolo možné svätiť soboty, zachovávať otcovské sviatky; ba nik sa už nesmel ani priznať, že je Židom.
7 Po krutom donucovaní vláčili ich k obete, ktorá sa konávala každý mesiac na deň kráľových narodenín. Alebo keď bol Dionýzov sviatok, nútili Židov, aby sa zúčastnili na sprievode s brečtanovými vencami.
8 Do susedných gréckych miest tiež došlo nariadenie, a to na popud Ptolemea, aby takisto postupovali proti Židom a donucovali ich obetovať;
9 a takých, ktorí by nechceli prestúpiť na grécke mravy, aby usmrtili. Bolo, pravda, aj vidieť, aká nastala bieda.
10 Tak udali dve ženy, ktoré obrezali svojich synov. Zavesili im nemluvňatá na prsia, verejne ich viedli mestom a potom zhodili z múru.
11 Keď sa zasa iní zhromaždili do najbližších jaskýň, aby tajne svätili sobotu, a udali ich Filipovi, boli upálení, pretože sa vzdali svojej obrany z veľkej úcty pred sviatočným dňom.
12 Prosím však čitateľov, ktorým raz príde do ruky táto kniha, aby sa nepozastavovali nad tými ťažkými navštíveniami; nech si uvážia, že tie tresty nie sú na záhubu, ale na poučenie nášho národa.
13 Veď práve to je dôkazom veľkého dobrodenia, keď sa bezbožníci neponechávajú na svojvôľu, ale ak ich hneď stíhajú tresty!
14 U iných národov zhovievavo čaká Pán s navštívením, až kým sa nenaplní miera ich hriechov,
15 s nami sa však rozhodol zaobchádzať inak, aby sa nemusel na nás pomstiť až potom, keď už došli naše hriechy k vrcholu.
16 Preto nám nikdy neodníma svoje milosrdenstvo, ale poučuje navštívením: svoj ľud však neopúšťa.
17 Toľko na povzbudenie! Ale po tejto skromnej poznámke vráťme sa k rozprávaniu.
18 Istý Eleazar, jeden z popredných zákonníkov, muž hoc aj pokročilého veku, predsa krásneho výzoru tváre, bol nútený jesť bravčové mäso, pričom mu násilne otvárali ústa.
19 Ale on radšej volil slávnu smrť než potupný život a dobrovoľne šiel k mučidlu,
20 keď to už vypľul. Takto postupovať bolo povinnosťou tých, ktorí sa vytrvalo bránili proti tomu, čo nie je dovolené požívať, pri všetkej láske k životu.
21 Tí, čo dozerali nad nezákonnou obetnou hostinou, odviedli muža nabok a vzhľadom na dávnu známosť s ním ho nahovárali, aby si dal priniesť mäso podľa svojej žiadosti, nech si ho sám pripraví a nech naoko je ako z obetného mäsa podľa kráľovho rozkazu,
22 aby sa tým činom vyhol smrti; a že mu pre dávne priateľstvo poskytnú ohľaduplné zaobchádzanie.
23 On však urobil rozhodnutie ozaj hodné svojho veku a dôstojnosti starca, prirodzenej šľachetnosti svojich šedín i krásneho života od mladi, ba viac, v úplnom súlade so svätým, od Boha daným zákonom. Odpovedal rýchlo a povedal, nech ho radšej pošlú do podsvetia!
24 "Lebo" - riekol - "nesluší sa na náš vek pretvarovať sa. Veď mnohí mladíci by sa mohli domnievať, že deväťdesiatročný Eleazar prestúpil na pohanstvo,
25 a tak by sa mohli pomýliť pre moju pretvárku a trošku nestáleho života. Ja však by som si privolal len odpor a hanbu na moju starobu.
26 A keby som nateraz aj unikol ľudským mukám, rukám Všemohúceho neuniknem ani živý, ani mŕtvy.
27 Preto sa teraz mužne rozlúčim so životom a ukážem sa hodným svojej staroby.
28 Mladíkom zase zanechám šľachetný príklad, ak ochotne a bez bázne podstúpim smrť za vznešené a sväté zákony." S týmito slovami išiel hneď, aby ho umučili.
29 Sprevádzali ho tí, ktorí síce krátko predtým boli k nemu milí, ale po jeho slovách sa rozbesnili, lebo si mysleli, že hovoril z blúznivej odvahy.
30 Už pod ranami dokonával, keď si zavzdychal a riekol: "Pán, ktorý má svätú múdrosť, vie, že hoci som mohol vyhnúť smrti, na tele síce znášam kruté muky bičovania, ale v duši rád trpím z bázne pred Bohom."
31 Tak dokonal a zanechal svoju smrť nielen mladíkom ale väčšine národa za vzor veľkodušnosti a ako pamiatku statočnosti.
Múdrosti 1 – 2
1 Milujte spravodlivosť, panovníci zeme! Premýšľajte o Pánovi s dobromyseľnosťou, hľadajte ho v úprimnosti srdca!
2 Lebo on sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú, a tým zjavuje sa, ktorí voči nemu nie sú nedôverčiví.
3 Lebo prevrátené rozmýšľanie oddeľuje od Boha a pokúšaná Moc odvrhuje pochabých.
4 Do zlovoľnej duše múdrosť totiž nevkročí, ani v tele, podrobenom hriechu, bývať nebude.
5 Lebo pred pretvárkou uteká svätý duch výchovy, vzďaľuje sa od pochabých myšlienok, zaháňa ho približujúca sa neprávosť.
6 Veď múdrosť je ľudomilný duch, rúhača však nenechá pre jeho pery bez trestu, pretože je svedkom jeho myšlienok, naozajstným pozorovateľom jeho srdca a je poslucháčom jeho jazyka.
7 Veď Pánov duch naplňuje zemekruh, ten, čo obopína všetko, pozná (každý) hlas.
8 Preto neostane skrytý ten, kto vraví neprávosť, neminie ho trestajúca spravodlivosť.
9 Zistia sa myšlienky bezbožníka a zvesť o jeho rečiach dostáva sa k Pánovi, aby boli potrestané jeho priestupky.
10 Lebo ucho Žiarlivosti všetko počuje, neujde mu ani šepotavé mrmlanie.
11 Chráňteže sa neužitočného reptania, uchráňte si jazyk od ohovárok, lebo ani tajná reč neuniká trestu: ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.
12 Nehorlite za smrť na bludisku svojho života, nepriťahujte si skazu činmi svojich rúk,
13 pretože Boh nestvoril smrť, neteší sa zo záhuby žijúcich.
14 Veď on stvoril všetko pre bytie: tvory sveta sú tu pre spásu a nieto v nich nijakého jedu záhuby, podsvetie tiež nepanuje na zemi.
15 Lebo spravodlivosť neokúsi smrť.
16 Lenže hriešnici ju privolávajú rukami i rečami; mysliac, že je priateľ, rozplývajú sa, ba zmluvu s ňou uzatvárajú: zasluhujú si stať sa jej korisťou.
1 Hovoria si, uvažujúc nesprávne: "Krátky je a trudný život náš, nieto lieku pre človeka na konci, o nejakom záchrancovi z podsvetia tiež nikdy slýchať nebolo.
2 Veď len náhodou sme povstali a neskôr budeme, akoby sme nikdy neboli bývali. Veď dych v našom nose je len dym, myšlienka je iskrou pri tlkote nášho srdca;
3 keď tá zhasne, telo bude popolom a duch rozplynie sa ako riedky vzduch.
4 Časom sa i naše meno zabudne a naše diela si nepripomenie nik, náš život sa stratí ako stopa oblaku, tak sa rozplynie ako hmla, ktorú lúče slnka porozháňajú, a stlačí ju jeho teplota.
5 Veď náš život iba prelet tône je. Nieto návratu, keď nadíde náš skon; spečatený je a nik sa nevráti.
6 Hor' sa teda! Požívajme dobrá skutočné! Užime si sveta rýchle, ako za mladi!
7 Zasýťme sa drahocenným vínom a myrhou rovnako, nech nám neunikne ani jeden jarný kvet!
8 Ovenčme sa pukmi ruží prv, než odkvitnú!
9 Nikto z nás nech nie je bez účasti našej samopašnosti! Zanecháme všade známky rozkoše. Veď to je náš údel a to je náš lós!
10 Znásilnime spravodlivca biedneho, nešetrime vdovu, neostýchajme sa šedín starca vysokého veku!
11 Sila nech je mierou našej spravodlivosti, lebo slabé preukazuje sa neužitočným.
12 Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu, protiví sa našim výčinom, vyčíta nám prestúpenia zákona, vytýka nám chyby proti výchove.
13 Honosí sa, že má znalosť o Bohu, nazýva sa synom Pánovým.
14 Žalobou je proti nášmu zmýšľaniu, už aj pohľad naňho je nám na ťarchu,
15 Veď je život jeho nepodobný ostatným, odlišné sú jeho chodníky.
16 Pokladá nás za spotvorených, bočí od ciest našich ako od nečistoty, blahoslaví koniec spravodlivých, chválieva sa, že Boh je mu otcom.
17 Pozrimeže, či sú jeho reči pravdivé, viďme, ako sa mu povodí.
18 Ak je totiž spravodlivý vskutku Božím synom, zastane sa ho a vytrhne ho z rúk odporcov.
19 Skúšajme ho potupou a mukami aby sme poznali jeho pokojnosť a vyskúšali jeho pevnotu.
20 Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu, veď vraví, že sa mu dostane záchrany!"
21 Takto uvažujú, lenže blúdia, lebo ich zaslepila ich neprávosť.
22 Nepoznajú Božie tajomstvá; nemajú nádej na odplatu za spravodlivosť, ani cenu čistých duší neuznávajú.
23 Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby,
24 závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou.
Príslovia 24,21 – 26
21 Boj sa Pána, syn môj, aj vladára (a) daj si pokoj s buričmi,
22 lebo náhle zdvihne sa ich záhuba; a ktovie, (kedy vzíde) skaza od oboch?
23 Aj tieto (príslovia sa pripisujú) mudrcom: Je mrzké hľadieť na osoby pri súde.
24 Kto vraví vinnému: "Si nevinný," ľudia ho budú preklínať (a) národy mu budú zlorečiť.
25 Tým však, čo sa zastávajú spravodlivosti, dobre sa povodí a príde na nich požehnanie prehojné.
26 Bozkáva (na) pery, kto dáva správnu odpoveď.
