2. Machabejcov 5

---

¹ V tom čase podnikol Antiochus druhú výpravu do Egypta. -

² Tu sa stalo, že v celom meste skoro štyridsať dní vídali jazdcov, vyzbrojených kopijami a v zlatých rúchach, ako sa preháňajú po oddieloch vo vzduchu.

³ Čaty jazdcov boli zošikované, zvádzali útoky a narážali jedny na druhé. Vrhali štíty a množstvo oštepov, mávali mečom a lietali strely, čo bolo žiarenie zlatej výzbroje a všelijakých pancierov.

⁴ Preto sa všetci modlili, aby sa ten úkaz stal dobrým znamením.

⁵ Tu prebehol falošný chýr, že Antiochus je mŕtvy. Jason zohnal nie menej ako tisíc mužov a náhle zaútočil na mesto. Hoci sa aj ľudia zbehli na múr, mesto bolo nakoniec zaujaté. Menelaus utiekol na hrad.

⁶ Jason sa potom oddal bezohľadnému krviprelievaniu vlastných spoluobčanov. Neuvážil si však, že premoženie súkmeňovcov, ktoré sa mu pošťastilo, je vlastne najväčším nešťastím. Namýšľal si, že získava trofej od nepriateľov, a nie od súkmeňovcov.

⁷ Ale nedostal sa k moci, ba jeho úkladný útok mal hanebný koniec. Ako tulák musel opäť utekať do Amonska.

⁸ Na konci svojho zlého života vyšiel až na to, že ho uväznil arabský pohlavár Aretas. Utiekol síce, ale musel prebehovať z mesta do mesta, lebo všetci ho nenávideli ako zradcu zákonov. Bol opovrhnutý ako škodca vlasti a spoluobčanov, až bol vyhnaný do Egypta.

⁹ Konečne utiekol do Lacedemóna s tým, že tam nájde ochranu. Tak teda ten, čo mnohých vyštval z otčiny, sám zahynul v cudzine.

¹⁰ A ten, ktorý dal mnohých poodhadzovať bez pohrebu, sám nemal pohreb, ani sa nedostal do otcovskej hrobky. Nepoľutoval ho však nik.

¹¹ Keď sa kráľ dozvedel o týchto skutočnostiach, nazdával sa, že je v Júdsku povstanie. Preto vytiahol z Egypta so zverskou zúrivosťou a násilne zaujal mesto.

¹² Vojakom rozkázal zraziť bezohľadne každého, na koho narazia, ba pozabíjať aj tých, ktorí utečú hore na domy.

¹³ Tak nastalo vraždenie mladých i starých, ničenie mužov, žien i detí a zabíjanie panien i nemluvniat.

¹⁴ Za celé tri dni bolo osemdesiattisíc obetí; štyridsaťtisíc ich bolo povraždených a nie menej predaných do otroctva.

¹⁵ Ale tým sa neuspokojil; odvážil sa vkročiť aj do chrámu, najsvätejšieho na celej zemi. A Menelaus, ten zradca zákonov a vlasti, bol mu sprievodcom.

¹⁶ Nielenže chytal do svojich poškvrnených rúk posvätné nádoby, ale nehanebne porozhadzoval aj tie veci, ktoré venovali iní králi (a mestá) na ozdobu, slávu a česť miesta.

¹⁷ Antiochus nenahliadol pri svojej bezmedznej namyslenosti, že Vševládny sa nakrátko nahneval pre hriechy obyvateľov mesta, že preto bolo toto miesto vystavené takému pohrdnutiu.

¹⁸ Keby sa neboli dopustili toľkých hriechov, bol by musel aj tento odstúpiť od svojej bezočivosti hneď pri vstupe po zbičovaní ako kedysi Heliodor, ktorého poslal Seleukus poobzerať si pokladnicu.

¹⁹ Pán si však nevyvolil národ pre miesto, ale miesto kvôli ľudu.

²⁰ Preto aj to miesto, ktoré malo neskôr mať účasť na šťastí národa, malo svoj podiel aj na jeho ťažkostiach. A to, ktoré bolo opustené za hnevu Všemohúceho, malo byť opäť povýšené po uzmierení Vševladára vo všetkej svojej sláve.

²¹ Antiochus teda odniesol z chrámu tisícosemsto talentov a čo najrýchlejšie sa odobral do Antiochie. Vo svojej pýche sa nazdával, že zem urobí splavnou a more zas schodným - v nadutosti svojej mysle.

²² Zanechal úradníkov, aby týrali ľud; v Jeruzaleme to bol Filip, rodom Frýg, ale v spôsoboch bol barbarskejší ako ten, ktorý ho ustanovil.

²³ Na Garizime bol zas Andronikus. A taktiež Menelaus, ktorý sa horšie zachoval voči spoluobčanom ako iní.

²⁴ Nanajvýš rozhorčený na židovských občanov vyslal nenávideného vodcu Apolonia s vojskom dvadsiatich dvoch tisícov a rozkázal mu pobiť všetkých v dospelom veku; ženy a mládež mal predať.

²⁵ On aj pritiahol do Jeruzalema, ale tváril sa celkom nevinne. A tak sa správal až do svätého sobotného dňa. Keď však videl, že Židia svätia deň, rozkázal svojim ľuďom, aby sa chopili zbrane.

²⁶ Potom dal pobiť všetkých, ktorí si vyšli pozrieť hru, so zbraňou vnikol do mesta a vyvraždil veľké množstvo ľudu.

²⁷ Júda Machabejec sa stiahol aj s inými deviatimi na púšť a živoril po horách so svojimi na spôsob zveri. Stále sa totiž živili rastlinnou stravou, aby sa uchránili pred poškvrnením.

Sirachovcova 50 – 51

---

¹ Veľkňaz Šimon, syn Oniášov, za svojho života opravil dom (Boží) a za svojich čias upevnil chrám.

² Vysoká (ohrada) chrámu má svoj pôvod od neho, stavba to na dvojitú (výšku), aby boli vysoké steny (okolo) chrámu.

³ Za jeho čias vytesali vodné nádrže, ktorých ohromný objem (robil dojem) mora.

⁴ Všemožne sa staral o svoj národ a zachránil ho od záhuby.

⁵ Značne rozšíril aj samo mesto, získal si slávu svojím správaním sa k ľudu a rozšíril vchod do (Božieho) domu a jeho nádvoria.

⁶ Podobal sa rannej hviezde uprostred mraku, ako keď sa zachveje plný mesiac na svoj čas,

⁷ ako keď zažiari slnko, tak zažiaril aj on v Božom chráme,

⁸ bol, ako keď dúha sa zaleskne z nádherných mrakov, ako zakvitnú ruže, keď príde jar, ako ľalie, čo rastú pri vodnom toku, ako rastlinstvo libanonské za letných dní,

⁹ ako oheň, čo jasne osvecuje, ako (dymiace) kadidlo na ohni,

¹⁰ ako nádoba z čistého zlata, vyzdobená rozličnými drahokamami,

¹¹ ako košatá oliva a do výšky čnejúci cyprus: keď na seba bral slávnostné rúcho. A keď ho odeli všetkými odznakmi (kňazskej) dôstojnosti,

¹² keď vystupoval k svätému oltáru, keď (aj sám) pridal slávy posvätnému obleku,

¹³ keď preberal čiastky (obiet) z rúk kňazov, ako tam stál vedľa oltára - a okolo neho veniec bratov, bolo to, ako mladý cédrový sad na vrchu Libanon.

¹⁴ Tak stáli okolo neho ako palmové ratolesti všetci synovia Árona vo svojej výzdobe.

¹⁵ V ich rukách spočíval obetný dar pre Pána pred celým zhromaždeným Izraelom. A keď dokonal službu pri oltári - pri ktorej prinášal veľkolepú obetu vznešenému Vládcovi -

¹⁶ napnul ruku (po nádobe) tekutej obety a rozlieval krv hrozna (ako obetu).

¹⁷ Polial ňou základy oltára na ľúbeznú vôňu Bohu, vznešenému Kniežaťu.

¹⁸ Tu zaspievali Áronovi synovia, zatrúbili na svoje tiahle trúby, mohutné trúbenie bolo počuť (ďaleko), na upomienku pred Bohom.

¹⁹ Vtedy sa razom zbehol všetok ľud a vrhol sa tvárou na zem, aby sa koril pred Pánom, svojím Bohom, a predniesol svoje modlitby všemohúcemu a velebnému Bohu.

²⁰ Speváci svojím spevom pokračovali v oslave a vo veľkolepom chráme sa naplno rozliehal ľúbezný zvuk.

²¹ Ľud vo svojej modlitbe prosil svojho vznešeného Pána, kým sa neukončila Pánova oslava, (až kňazstvo) ukončilo svoje obrady.

²² Ako potom zostupoval, vystrel svoje ruky nad celým zhromaždením izraelských synov, aby im svojimi ústami udelil slávnostné (požehnanie) od Boha, aby sa jeho menom mohli honosiť.

²³ A (ľud) sa modlil znovu tú modlitbu, (ktorou) si žiadal ukázať mu Božiu silu.

²⁴ Teraz sa modlime k Bohu vesmíru, ktorý koná veľké diela po celom svete, ktorý od lona našej matky rozmnožuje naše dni a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva.

²⁵ Nech udelí nášmu srdcu blažený pocit a uvedie pokoj za našich čias v Izraeli na večné veky!

²⁶ Nech verí Izrael, že s nami je milosrdný Boh, aby nás vyslobodil, keď nadíde na to čas.

²⁷ Dva národy nenávidím z duše: a tretí z tých nenávidených nie je ani národom.

²⁸ (Sú to): obyvatelia vrchov Seir a Filištínci a nerozumný ľud, ktorý býva v Sicheme.

²⁹ Náuku múdrosti a dobrej výchovy spísal do tejto knihy Jezus, syn achov z Jeruzalema, ktorému akoby zo srdca vyvierala múdrosť.

³⁰ Blahoslavený, kto sa zapodieva touto vzácnou vecou, kto si to berie k srdcu, stane sa múdrym.

³¹ Kto si tak bude počínať, bude schopný na všetko, lebo mu bude svetlo od Boha svietiť na stopy.

¹ Chváliť ťa chcem, Pane, môj kráľ, zvelebovať ťa chcem, Bože, môj spasiteľ.

² Chválu chcem vzdávať tvojmu menu, lebo si mi bol pomocníkom a ochrancom.

³ Telo si mi vyslobodil zo záhuby, (zachránil si ma) z osídel zlostného jazyka, od perí, čo falošne vedia hovoriť, stal si sa mi pomocníkom proti tým, čo ma utláčajú.

⁴ Vyslobodil si ma podľa premnohého milosrdenstva svojho mena od tých, čo revali proti mne, hotoví hrýzť ma.

⁵ Z rúk takých ľudí, ktorí mi číhali na život, a z prehrozného súženia, čo ma obkľučovalo;

⁶ od dusivého ohňa, čo ma už uzavieral, ale postaveného uprostred ohňa ma nespálil,

⁷ z hĺbky útrob podsvetia, od poškvrneného jazyka, od falošných slov, zlého vladára a nespravodlivého jazyka.

⁸ Až do svojej smrti chcem zvelebovať Pána.

⁹ Život mám už veľmi blízko dolu v podsvetí.

¹⁰ Obkľúčili ma zovšadiaľ a nemal som pomocníka, ohliadal som sa po ľudskej pomoci, ale nebolo nikoho.

¹¹ Pane, rozpomenul som sa na tvoje milosrdenstvo, na to všetko, čo si pôsobil od večnosti.

¹² Lebo ty, Pane, ochraňuješ všetkých, ktorí sa spoliehajú na teba, a vyslobodzuješ ich z moci národov.

¹³ Vysoko nad zemou stanovil si mi príbytok a prosil som, aby ma pominula smrť.

¹⁴ Vzýval som Pána, otca, môjho Pána, aby ma neopustil, keď mi nadíde deň súženia, ani ma nenechal bez pomoci, keď príde chvíľa násilníkov.

¹⁵ Ustavične chcem vychvaľovať tvoje meno a vychvaľovať ho budem vyznávaním; a moja prosba nájde vypočutie.

¹⁶ Lebo si ma vyslobodil zo záhuby a vytrhol si ma, keď prišlo na mňa zlo.

¹⁷ Preto ťa chcem oslavovať a chválu ti vzdávať a zvelebovať meno Pánovo.

¹⁸ Kým som bol mladý, prv, ako som sa dal cestovať, prosil som hlasitou modlitbou za múdrosť.

¹⁹ Pred (samým) chrámom som si ju vrúcne žiadal, až do svojho posledného dychu ju budem hľadať: a vykvitla mi ako predčasné hrozno.

²⁰ Zaradovalo sa mi nad tým srdce: moja noha kráčala priamou cestou, od mladosti som šiel po jej šľapajach.

²¹ Len trochu som si naklonil ucho a prijal som ju.

²² Mnoho múdrosti som našiel pre seba a veľký pokrok som urobil jej pomocou.

²³ Chváliť budem toho, kto mi dáva múdrosť.

²⁴ Rozhodol som sa, že ju budem (všade) uplatňovať. Pilne som robil, čo je dobré, a nezahanbí ma to.

²⁵ Moja duša až zápasila o ňu, keď som ju konal, stal som sa pevným.

²⁶ Svoje ruky som vystieral k výšinám a žalostil som, že ju (mnohí) nepoznajú.

²⁷ Svoju dušu som k nej upriamil a našiel som ju, keď som začal poznávať.

²⁸ Spolu s ňou som nadobudol od počiatku rozvahu, a preto ju už nikdy neopustím.

²⁹ Vo svojich útrobách som cítil nepokoj, aby som ju hľadal, preto som si ju zaopatril ako vzácny poklad.

³⁰ Za odmenu mi Pán dal jazyk, ním ho chcem vychvaľovať.

³¹ Neučení, poďte ku mne a zhromažďujte sa v mojej škole.

³² Prečo meškáte? Akú námietku máte proti nej? - Veď vaše duše veľmi smädia!

³³ Otvoril som ústa a prehovoril som: Zadovážte si ju aj bez peňazí!

³⁴ Svoju šiju vložte do jarma, vaša myseľ nech prijme poučenie, je nablízku, takže ju nájdete.

³⁵ Na vlastné oči vidíte, že som sa málo namáhal, no našiel som pre seba mnoho pokoja.

³⁶ Prijmite poučenie, ktoré má hodnotu za veľké množstvo striebra; a zlata v nej bohato nájdete.

³⁷ Nech sa veselí vaša duša z jeho milosrdenstva, ani nedôjdete zahanbenia, ak jeho chválite.

³⁸ Konajte si načas prácu a dá vám vašu odmenu na svoj čas.

Príslovia 24,17 – 20

---

¹⁷ Neteš sa, keď padne tvoj nepriateľ a keď sa potkne, nech ti srdce neplesá,

¹⁸ aby (to) vari nepobadal Pán a (nevyvolalo to) v jeho očiach neľúbosť, aby neodvrátil od neho svoj hnev.

¹⁹ Nesrď sa na tých, ktorí pášu zlo, nerozhorčuj sa na zločincov!

²⁰ Bo nemá budúcnosti zlý (a) zhasne kahan bohaprázdnych (ľudí).