2. Machabejcov 4

---

¹ Vyššie spomenutý Šimon, zradca pokladu a otčiny, osočoval Oniáša, akoby on bol podnecovateľom proti Heliodorovi a pôvodcom zlého zaobchádzania.

² Ba opovážil sa dobrodincu mesta, ochrancu spolurodákov a horliteľa zákonov nazvať velezradcom.

³ Nepriateľstvo sa natoľko vyostrilo, že ktorýsi zo Šimonových prívržencov sa dopúšťal vrážd.

⁴ Keď Oniáš videl, že svárlivosť je už nebezpečná a že Apolonius, miestodržiteľ Celosýrie a Fenície, svojou zúrivosťou môže len rozmnožiť Šimonovu zlobu, vybral sa ku kráľovi,

⁵ nie však ako žalobca občanov, ale zo starostlivosti o obecné blaho celej pospolitosti.

⁶ Videl totiž, že pokojné pomery sa nedajú obnoviť bez kráľovho zásahu a že Šimon nezanechá svoje šialenstvo.

⁷ Po smrti Seleuka prevzal kráľovskú moc Antiochus, zvaný Epifanes. Vtedy bažil po veľkňazstve Jason, Oniášov brat.

⁸ Pri jednej návšteve u kráľa sľúbil mu tristošesťdesiat talentov striebra a osemdesiat talentov z iného dôchodkového prameňa.

⁹ Okrem toho sa zaviazal, že poukáže aj ďalších stopäťdesiat, ak dostane od neho plnú moc postaviť telocvičňu a ihrisko pre mládež a udeľovať antiochijské občianske právo jeruzalemským obyvateľom.

¹⁰ Kráľ s tým súhlasil. A len čo sa dostal k moci, hneď začal zavádzať u svojich súkmeňovcov grécke mravy.

¹¹ Rušil kráľovské výsady, ktoré Židom vydobil Ján, Eupolemov otec, keď bol vyslaný k Rimanom s poverením získať ich priateľstvo a spojenectvo. Rušil práva občanov a zavádzal nové, protizákonné obyčaje.

¹² Svojvoľne vystaval telocvičňu pod samým hradom a navádzal najvznešenejších mladíkov, aby nosili klobúk (so širokou strechou).

¹³ Tak nastalo akoby vyvrcholenie helenizmu, akýsi rozmach cudzoty pre bezmedznú ohavnosť hriešneho a nekňazského Jasona.

¹⁴ Boli aj takí kňazi, ktorí nielenže nevedeli, čo je horlivosť v službách oltára, ale ešte aj pohŕdali chrámom a zanedbávali obety, ba dokonca sa aj ponáhľali, aby sa mohli v telocvični zúčastniť na nemravných cvičeniach vrhaním disku.

¹⁵ Otcovské pocty nepokladali už za nič, ale helénske vyznamenania si na výsosť vážili.

¹⁶ Preto ich postihlo kruté navštívenie; lebo tí, ktorých spôsob života si horlivo osvojovali a ktorým sa chceli vo všetkom pripodobniť, stali sa nakoniec ich nepriateľmi a škodcami.

¹⁷ Nie je také ľahké prehrešovať sa bezbožne proti Božím príkazom; však to budúcnosť ukáže.

¹⁸ Keď v Týre usporiadali päťročné zápasy, na ktorých sa zúčastnil aj kráľ,

¹⁹ poslal ta ničomný Jason vyslancov ako zástupcov Jeruzalema, ktorí mali antiochijské občianske právo, a priniesli tristo drachiem striebra na obetu na počesť Herkula. Lenže sami doručitelia žiadali, aby sa nepoužili na obetu, bolo by to vraj neslušné, ale

²⁰ Odosielateľ to síce poslal na obetu Herkulovi, ale kvôli doručiteľom sa to obrátilo na výzdobu lodí s tromi radmi vesiel.

²¹ Keď sa Antiochus dozvedel od Apolonia, syna Menesteovho, ktorého vyslal do Egypta na výročie kraľovania Ptolemea Filometora, že tento bude nepriateľom jeho verejnej činnosti, postaral sa o vlastnú bezpečnosť. Preto sa vybral do Joppe a odtiaľ do Jeruzalema.

²² Jason a mesto mu pripravili okázalé uvítanie, takže vtiahol vo svetle fakieľ a za radostných výkrikov. Odtiaľ sa odobral aj s vojskom do Fenície.

²³ Po troch rokoch poslal Jason Menelaa, brata vyššie spomenutého Šimona, aby zaniesol kráľovi peniaze a podal vysvetlenie o naliehavých záležitostiach.

²⁴ Ale on zveleboval kráľa, aby sa mu zalíškal, pričom sa tváril ako veľmož. Tak získal veľkňazstvo pre seba a nadhodil nad Jasona tristo talentov striebra.

²⁵ Keď dostal od kráľa poverovacie listiny, prišiel naspäť; nijako však nebol súci za veľkňaza, lebo bol posadnutý vášňou krutého tyrana a zúrivosťou divej zveri.

²⁶ Tak bol aj sám Jason, ktorý ľstivo vytlačil vlastného brata, odstavený zasa iným a musel zutekať ako nejaký vyhnanec do Amonska.

²⁷ Menelaus síce začal vládnuť, ale vôbec neposielal peniaze, ktoré sľúbil kráľovi, hoci ich Sostrates, veliteľ hradu požadoval.

²⁸ On mal totiž na starosti daňové záležitosti. Preto boli obidvaja predvolaní pred kráľa.

²⁹ Menelaus zanechal ako zástupcu vo veľkňazskom úrade svojho brata Lysimacha, Sostrates zasa Kratesa, vladára na Cypre.

³⁰ Počas týchto udalostí vypuklo povstanie medzi Tarzanmi a Malanmi, pretože boli daní do daru vedľajšej kráľovej žene Antiochide.

³¹ Preto sa tam kráľ čo najrýchlejšie dostavil, aby urovnal pomery. Ako námestníka zanechal Andronika, jedného z hodnostárov.

³² Menelaus v domnienke, že nadišla pre neho vhodná chvíľa, pokradol z chrámu niektoré zlaté nádoby a daroval ich Andronikovi. Iné zas popredal do Týru a do okolitých miest.

³³ Keď Oniáš dostal o tom spoľahlivé správy, prísne ho karhal zo svojho bezpečného miesta v Dafne pri Antiochii, kde sa utiahol.

³⁴ Preto sa dal Menelaus tajne do spojenia s Andronikom a žiadal ho, aby Oniáša odstránil. On sa aj vybral k Oniášovi a aby si získal pri všetkej svojej falošnosti dôveru, pod prísahou mu podal ešte i pravicu. A hoci aj budil podozrenie, predsa sa mu podarilo prehovoriť ho a vylákať ho z útočištného miesta. A hneď ho aj zabil bez akéhokoľvek ostychu pred spravodlivosťou.

³⁵ Nad tým sa už zhrozili nielen Židia, ale aj mnohí z iných (pohanských) národov a s odporom prijali nespravodlivé krvipreliatie takého muža.

³⁶ Keď sa kráľ vrátil z cilicijských miest, Židia hlavného mesta si sťažovali u neho, ale aj Gréci prejavili svoju nevôľu nad nespravodlivým zavraždením Oniáša.

³⁷ Antiochus bol tiež skormútený do hĺbky a plakal od dojatia pre ohľad na čnostný život a statočnosť zosnulého.

³⁸ Nato v ňom skypel hnev a hneď dal strhnúť z Andronika purpur, zvliecť kabátec a kázal ho previesť celým mestom až na miesto, kde sa dopustil zločinu na Oniášovi. Tam dal krvilačníka zabiť, a tak dostal od Pána zaslúžený trest.

³⁹ Keď už Lysimachus na Menelaovu radu pokradol z chrámu a rozpredal po meste mnoho zlatých nádob, takže sa to rozchýrilo aj navonok, ľud sa vzbúril proti Lysimachovi; lenže vtedy už bolo roznesených mnoho zlatých nádob.

⁴⁰ Proti rozbúreným zástupom, ktoré až prekypovali rozhorčením, vyzbrojil Lysimachus na tritisíc mužov a už siahol k násiliu pod vedením akéhosi Tyrana, pokročilého síce vekom, ale nie menej zvrhlosťou.

⁴¹ Ale keď spozorovali, že sa Lysimachus chystá na útok, jedni sa chopili kamenia, iní mocných kyjakov, niektorí zas naporúdzi ležiaceho popola a hádzali na Lysimachových ľudí.

⁴² Pritom mnohých poranili, niektorých vytĺkli, ale všetkých zahnali na útek; aj samého chrámového lupiča zabili pri pokladnici.

⁴³ Pre tieto výčiny bolo zavedené proti Menelaovi súdne vyšetrovanie.

⁴⁴ Keď prišiel kráľ do Týru, podali na neho žalobu traja mužovia, vyslaní veľradou.

⁴⁵ Menelaus bol už skoro usvedčený, ale sľúbil Ptolemeovi, synovi Dorymenesovmu, veľkú sumu peňazí, ak prehovorí kráľa.

⁴⁶ Ptolemeus na to odviedol kráľa do stĺpovej chodby akoby na osvieženie a tam ho spracoval.

⁴⁷ Menelaa teda, pôvodcu všetkého zla, oslobodil spod žalôb, ale úbožiakov, ktorí by boli bývali uznaní za nevinných, aj keby boli viedli svoj spor pred Skýtmi, odsúdil na smrť.

⁴⁸ A nespravodlivý trest bol bezodkladne prevedený na tých, ktorí viedli žalobu za mesto, národ a posvätné náradie.

⁴⁹ Ešte aj Týrčania sa nad tým pohoršili, a preto im vystrojili okázalý pohreb.

⁵⁰ Menelaus však zostal pri moci pre chamtivosť mocných. Jeho zloba len vzrastala a stal sa veľkým nepriateľom svojich spoluobčanov.

Sirachovcova 47 – 49

---

¹ A po ňom povstal Nátan, prorok za Dávidovej vlády.

² Ako oddeľujú tuk od obetného mäsa, tak bol oddelený Dávid od Izraelových synov.

³ S levmi sa hral ako s baránkami a s medveďmi si počínal podobne ako s baránkami oviec za svojej mladosti.

⁴ Či neporazil obra - a tak neodňal potupu z národa?

⁵ Len čo napnul ruku, kameňom z praku povalil chvastavého Goliáša.

⁶ Lebo vzýval všemohúceho Pána a on dal silu jeho pravici, aby porazil udatného bojovníka, a tak zvelebil silu svojho národa.

⁷ Tak ho oslavovali "desaťtisícami", chválili ho pre požehnanie od Pána a venovali mu slávny veniec.

⁸ Lebo rozmlátil nepriateľov zo všetkých strán a vyhubil filištínskych protivníkov až podnes, naveky rozbil všetku ich silu.

⁹ Pri každom svojom počínaní vzdával chválu Svätému a Vznešenému oslavnou rečou.

¹⁰ Celým svojím srdcom vychvaľoval Pána, lebo miloval Boha, svojho stvoriteľa, a on mu udelil silu proti nepriateľom.

¹¹ Ustanovil spevákov naproti oltáru a pre ich spev zložil sladké piesne.

¹² (Sviatočným) oslavám dodal lesku, (sviatočné) časy skvele upravil až do konca roka, aby pri nich chválili sväté meno Pána; od rána sa mala mohutne ozývať svätyňa.

¹³ Boh ho očistil od hriechov a naveky pozdvihol jeho silu: dal mu pevný prísľub o (dôstojnosti) kráľovskej a o slávnom prestole v Izraeli.

¹⁴ Po ňom nastúpil jeho premúdry syn a pre (Dávida Boh) zvrhol všetku nepriateľskú moc.

¹⁵ Šalamún vládol v pokojných časoch; Boh mu podrobil všetkých nepriateľov, aby mohol vybudovať dom jeho menu a pripraviť svätyňu, (trvajúcu) naveky. Aký si bol múdry vo svojej mladosti,

¹⁶ naplnený si bol múdrosťou ako (mohutná) rieka, tvoj duch stačil pokryť zem!

¹⁷ Zaplnil si ju tajomnými múdroslovnými výpoveďami, takže sa tvoje meno rozchýrilo až na ďaleké ostrovy, i milovali ťa pre tvoju pokojnú dobu.

¹⁸ Pre piesne, príslovia, podobenstvá a pre výklady krajiny ťa obdivovali.

¹⁹ V mene Pána, Boha, ktorý sa volá Boh Izraelov,

²⁰ nahromadil si zlata ako mosadze a striebra si mal hojne, akoby to bolo olovo.

²¹ (Neskôr) si sa však s náruživosťou priklonil k ženám a svojmu telu si povolil bezuzdnosť.

²² Na svoju slávu si tým uvalil škvrnu a zhanobil si svoje potomstvo: tým si uviedol hnev na svoje dietky a dal si sa dráždiť svojej pochabosti.

²³ Tak si zavinil, že sa rozdvojilo tvoje kráľovstvo a z Efraima vznikla ríša odbojná.

²⁴ Ale Boh neopustí svoje milosrdenstvo, ani nezruší, ani nezničí svoje diela, nezničí potomkov svojho vyvoleného, ani nezahubí potomstvo toho, kto miluje Pána.

²⁵ Ponechal teda Jakubovi (akýsi) zvyšok a Dávidovi výhonok zo samého koreňa.

²⁶ Keď Šalamún došiel ku koncu (života) (a pochovali ho) s jeho otcami,

²⁷ zanechal po sebe zo svojho potomstva (najväčšieho) sprostáka v národe,

²⁸ ktorý nemal nijakej rozvahy - Roboama, ktorý svojím rozhodnutím priviedol národ k odpadu;

²⁹ a tiež Jeroboama, Nabatovho syna, ktorý zviedol Izrael na hriechy a Efraimovi ukázal hriešnu cestu; a tak sa ich hriechy rozmnožili čo najviac.

³⁰ (Hriechy) ich odviedli ďaleko od vlasti,

³¹ lebo sa (ľud) hnal za všetkou neprávosťou, až prišla na nich pomsta. Ale (Boh) ich zbavil všetkých ich hriechov.

¹ (Potom) povstal Eliáš, prorok ako oheň, jeho slovo (blčalo) ohňom sťa fakľa.

² Uviedol na nich hlad a klesli počtom tí, ktorí ho nenávisťou dráždili. Nemohli totiž strpieť prikázania Pána.

³ Pánovým slovom uzavrel nebo a tri razy priviedol oheň z neba.

⁴ Tak bol oslávený Eliáš svojimi zázrakmi! Ktože by sa mohol podobne tebe chváliť?

⁵ Priviedol si mŕtveho z podsvetia, z ríše zomrelých slovom Pána, Boha.

⁶ Uvrhol si do skazy kráľov, ľahko si rozlámal všetku ich moc a oslavovaných mužov (si zvrhol) z ich lóže.

⁷ Na Sinaji si vypočul poučenie (od Boha) a na Horebe (si prijal) rozkazy na pomstu.

⁸ Za kráľa si pomazal muža, aby vykonal tresty, a ustanovil si proroka za svojho nástupcu.

⁹ Vzatý si bol v ohnivej víchrici na voz ohnivých koní.

¹⁰ O tebe je písané, že v ustanovenom čase máš krotiť rozhorčenosť Pána, obrátiť srdce otcovo k synovi a znovu zriadiť pokolenia Jakubove.

¹¹ Blahoslavení, ktorí ťa videli a ktorých si vyznačil svojím priateľstvom.

¹² Lebo my žijeme iba dotiaľ, kým nám (trvá) život, po smrti však nebudeme mať také (slávne) meno.

¹³ (Keď) Eliáša zakryla víchrica, Elizeus dostal celého jeho ducha: v svojom živote sa nebál vladára ani násilím ho nepremohol nik.

¹⁴ Nič mu nebolo nemožné: i jeho mŕtve telo ukázalo (vôľu) prorockú.

¹⁵ Za života konal (mnohé) divy, ale aj mŕtvy ešte konal podivuhodné činy.

¹⁶ Ale ľud sa ani pri tom všetkom nedával na pokánie, ani nezanechal svoje hriechy, až bol vyvrhnutý zo svojej vlasti a rozmetaný po celej zemi.

¹⁷ A zostala iba malá (čiastka) národa s panovníkom z Dávidovho rodu.

¹⁸ Niektorí konali, čo bolo bohumilé, iní sa dopúšťali mnohých hriechov.

¹⁹ Ezechiáš opevnil svoje mesto, do jeho stredu dal priviesť vodu, (pričom) museli prerúbať skalu železom, a vybudovali vodnú nádrž.

²⁰ Za jeho vlády vytiahol proti nemu Sennacherib, vyslal rabsakeho, aby napnul ruku proti nim. Svoju ruku zdvihol proti Sionu a pyšne si počínal, pretože bol mocný.

²¹ Vtedy sa im zachveli srdcia aj s rukami, zvíjali sa bolesťou ako ženy pri pôrode.

²² Vzývali Pána, zľutovníka, rozprestierali ruky, zdvíhali ich k nebu; a svätý Pán, Boh, rýchlo vypočul ich volanie.

²³ Nespomenul si na ich hriechy, nevydal ich do rúk ich nepriateľom, ale zachránil ich rukou svätého proroka Izaiáša.

²⁴ Zvrhol tábor Asýrov a Pánov anjel ich (úplne) rozbil.

²⁵ Lebo Ezechiáš konal, čo bolo milé Bohu, a verne chodil po cestách svojho otca Dávida, ako mu prikazoval prorok Izaiáš, ten veľký a verný muž pred Bohom.

²⁶ Za jeho života ustúpil späť (tieň) slnka a (Boh) predĺžil život panovníkovi.

²⁷ (Izaiáš) svojím veľkým duchom videl budúcnosť, utešoval tých, ktorí trúchlili na Sione.

²⁸ Oznámil budúcnosť, (čo siaha) naveky, a (oznámil) skryté tajomstvá prv, než sa splnili.

¹ Pamiatka na Joziáša vonia ako namiešané voňavky, ktoré umne pripravil voňavkár.

² Jeho pamiatka je sladká ako med v ústach a (pôsobí) ako hudba pri požívaní vína.

³ Boh sám ho upravoval, aby sa národ kajal, a odstránil všetku pohanskú ohavnosť.

⁴ Srdce si priamo obracal k Pánovi, v hriešnom prostredí držal sa zbožnosti.

⁵ (Králi) - okrem Dávida, Ezechiáša a Joziáša - všetci sa dopustili hriechu.

⁶ Lebo júdski králi opustili zákon Najvyššieho a opovrhli bázňou pred Bohom.

⁷ Vladárstvo svoje prenechali iným a svoju slávu (prepustili) cudziemu národu.

⁸ Tí vypálili vyvolené mesto s chrámom a cesty k nemu zanechali pusté - (ako vopred oznámil Pán) skrze Jeremiáša,

⁹ ktorého utrápili, hoci od života jeho matky si ho (Boh) určil za proroka, aby rozvracal, vytrhával a ničil, a zasa budoval, obnovoval a sadil.

¹⁰ Ezechiel mal velebné videnie, ktoré mu ukázal (Sediaci) na voze cherubov.

¹¹ Spomenul nepriateľov (podobenstvom) o prívale a poukázal na požehnanie tých, čo chodia po priamych cestách.

¹² Nech kosti dvanástich prorokov vyháňajú nové výhonky na svojom mieste: lebo posilňovali Jakuba a silnou vierou poučovali o vyslobodení.

¹³ Ako zvelebíme Zorobábela? - Lebo aj on je akoby pečatný (prsteň) na pravej ruke.

¹⁴ A spolu s ním (sa sluší chváliť) aj Jozueho, Jozedekovho syna. Oni vo svojom čase budovali chrám, do výšky vytiahli posvätný chrám Pánov, pripravený na jeho večnú slávu.

¹⁵ Pamiatka na Nehemiáša pretrvá dlhé časy, lebo on nám vzbudil rozborené hradby, opravil brány a ich závory a vybudoval nám bydliská.

¹⁶ Medzi zrodenými na svete nikto sa nevyrovná Henochovi, lebo aj jeho vzali (hore) zo zeme.

¹⁷ Ani Jozefovi podobný sa nenarodil nik, knieža svojich bratov, opora svojho rodu, vladár nad svojimi bratmi, ktorý upevnil ľud.

¹⁸ (Bedlivo) uložili jeho kosti, ktoré aj po smrti prorokovali.

¹⁹ Set a Sem dosiahli tiež chválu u ľudí: ale Adam predchádza všetko ľudstvo svojím pôvodom.

Príslovia 24,13 – 16

---

¹³ Jedz, syn môj, med, lebo je dobrý, a medu samotok je sladký tvojmu podnebiu.

¹⁴ Tak, vedz, (je) múdrosť tvojej duši. Ak si (ju) našiel, máš budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde.

¹⁵ Nestroj úklady, bohaprázdny (človek), príbytku spravodlivého, nepustoš miesto, (kde sa kladie) na odpočinok.

¹⁶ Lebo spravodlivý vstane, hoc by padol sedem (ráz), zločinci však pohrúžia sa v nešťastí.