2. Machabejcov 3

---

¹ Keď sväté mesto žilo v najväčšom pokoji, keď sa ešte čo najvernejšie zachovávali zákony, vďaka nábožnosti veľkňaza Oniáša, ktorý bol neúprosný proti priestupkom,

² stávalo sa, že aj sami králi vzdávali poctu tomu miestu a vzácnymi darmi zvyšovali nádheru chrámu.

³ Tak aj Seleukus, kráľ ázijský, hradil zo svojich dôchodkov všetky výlohy, spojené s obetnou bohoslužbou.

⁴ Tu istý Šimon z Benjamínovho pokolenia, ustanovený za správcu chrámu, dostal sa do sporu s veľkňazom pre nejaké neoprávnené počínanie v meste.

⁵ Keď nemohol nič vykonať proti Oniášovi, vybral sa k Apolóniovi, synovi Tarseho, ktorý bol toho času miestodržiteľom Celosýrie a Fenície,

⁶ a oznámil mu, že pokladnica v Jeruzaleme oplýva nevýslovne veľkým bohatstvom, množstvo peňazí je vraj nesčíselné, takže to už ani nie je úmerné počtu obetí; a že by bolo možno všetko previesť do kráľovej moci.

⁷ Apolonius sa vybral ku kráľovi a podal mu správu o vyzradených peniazoch. On povolal svojho správcu Heliodora a vyslal ho s patričnými pokynmi, aby sa postaral o privezenie spomenutých peňazí.

⁸ Heliodor sa hneď vydal na cestu pod zámienkou, že si chce poprezerať mestá Celosýrie a Fenície, v skutočnosti však, aby vykonal kráľov zámer.

⁹ Keď prišiel do Jeruzalema, uvítal ho láskavo veľkňaz (i) mesto. Rozprával však o udaní, ktoré sa stalo a jasne naznačil, kvôli čomu vlastne prišiel. Potom sa vypytoval, či sa správa zakladá na pravde.

¹⁰ Veľkňaz mu vysvetlil, že sú to základiny pre vdovy a siroty

¹¹ a že niečo z toho patrí aj Hyrkánovi, Tobiášovmu synovi, ktorý je vysokováženým mužom; že to teda nie je tak, ako udal zradný Šimon, lebo všetkého striebra je štyristo talentov a zlata dvesto.

¹² Vonkoncom je vraj nemožné, aby utrpeli škodu tí, ktorí sa spoľahli na svätosť miesta a na velebnosť a nedotknuteľnosť po celom svete cteného chrámu.

¹³ Ale Heliodor prehlásil, že podľa kráľových rozkazov, ktoré má, musí to byť v každom prípade prevedené do kráľovskej pokladnice.

¹⁴ Jedného dňa, ako určil, vošiel (do chrámu), aby po prehliadke urobil ďalšie opatrenia. Preto nastalo v celom meste nie malé zdesenie.

¹⁵ Kňazi sa v kňazských rúchach vrhli na zem pred oltár a volali k nebu na toho, ktorý vydal zákon o úschovách, aby zachoval nedotknuté veci tým, čo si ich uschovali.

¹⁶ Kto si všimol tvár veľkňaza, pocítil ranu v srdci; lebo jeho tvár a jej zmenená farba prezrádzali duševnú bolesť.

¹⁷ Strach totiž zachvátil toho muža a hrôzou sa triaslo jeho telo. Tí, čo naň hľadeli, jasne z toho poznali utrpenie jeho srdca.

¹⁸ Ľudia húfne vybiehali z domov, aby spoločne prosili o pomoc, pretože miesto malo vyjsť na potupu.

¹⁹ Tiež ženy sa v kajúcnych rúchach s prepásanými prsami zoskupovali po uliciach. Ba aj panny, ktoré sa inak uzavierali, zbiehali sa k bránam alebo k múrom, niektoré zasa vyzerali z oblokov.

²⁰ Všetky však spínali ruky k nebu a modlili sa.

²¹ Ozaj na poľutovanie bolo či už to pomiešané množstvo na kolenách, alebo hlboko rozžialený veľkňaz vo svojej neistote.

²² Vzývali všemohúceho Boha, aby uchránil v úplnej nedotknuteľnosti zverené veci pre tých, čo si ich uschovali.

²³ Heliodor sa chystal previesť svoj zámer. Už bol so svojou osobnou strážou na mieste pri pokladnici,

²⁴ keď Pán duchov, vladár všetkej moci, spôsobil také veľkolepé zjavenie, že všetci, ktorí sa odvážili vojsť, boli i Božou mocou podesení, až zo strachu omdleli.

²⁵ Ukázal sa im totiž kôň so strašlivým jazdcom v nádhernom výstroji. Ten sa prudko vrhol na Heliodora a dorážal na neho prednými kopytami. Jazdec sám, ako sa zdalo, mal úplne zlatú výzbroj.

²⁶ Ďalej sa mu ukázali dvaja mládenci mohutnej sily, očarujúceho zjavu a v nádherných rúchach. Oni sa postavili k nemu a bez prestania ho z oboch strán šľahali a zasýpali mnohými ranami.

²⁷ Tu razom padol na zem a obkľúčila ho hrozná mrákota. I chytili ho a na nosidlách vyniesli von.

²⁸ Takto niesli v bezmocnom stave toho ktorý len pred chvíľou vtrhol s mnohými ozbrojencami a všelijakými inými sprievodcami do spomenutej pokladnice, pričom celkom zjavne spoznal Božiu moc.

²⁹ Po zásahu Božej moci ležal nemý a pozbavený všetkej nádeje na záchranu.

³⁰ Židia však velebili Pána, že tak neočakávane zvelebil svoje miesto. Chrám, ktorý len krátko predtým bol preplnený strachom a hrôzou, naplnil sa radosťou a veselosťou, keď sa ukázal všemohúci Pán.

³¹ Niektorí Heliodorovi priatelia hneď prosili Oniáša, aby vzýval Najvyššieho, žeby daroval život tomu, ktorý už-už pracoval k smrti.

³² Veľkňaz z obavy, aby kráľ neupodozrieval Židov, že oni spáchali na Helidorovi nejaký zločin, priniesol obetu za uzdravenie toho muža.

³³ Keď prinášal veľkňaz zmiernu obetu, opäť sa Heliodorovi zjavili tí istí mládenci, oblečení do takých rúch ako predtým, i priblížili sa k nemu a riekli: "Veľmi sa poďakuj veľkňazovi Oniášovi, lebo kvôli nemu ti Pán daroval život.

³⁴ Ty, ktorý si bol bičovaný z neba, ohlasuj všetkým veľkolepú Božiu moc!" Keď to vyriekli, zmizli.

³⁵ Potom priniesol aj sám Heliodor obetu Pánovi a veľmi veľké sľuby urobil tomu, ktorý mu vrátil život. Uznanlivo sa poďakoval Oniášovi a vrátil sa aj s vojskom ku kráľovi.

³⁶ Pred všetkými svedčil o skutkoch preveľkého Boha, ktoré videl na vlastné oči.

³⁷ Keď sa kráľ vypytoval Heliodora, kto by bol súci, že by ho poslal ešte raz do Jeruzalema, povedal:

³⁸ "Ak máš nejakého nepriateľa alebo velezradcu, pošli ho tam a vráti sa ti zbičovaný, ak vôbec vyviazne, pretože na tom mieste je naozaj akási Božia moc.

³⁹ Ten totiž, ktorý má príbytok na nebi, je strážcom a ochrancom toho miesta a tých, čo prichádzajú so zlým úmyslom, bije a ničí."

⁴⁰ Tak teda prebiehali udalosti s Heliodorom a so zachovaním pokladnice.

Sirachovcova 45 – 46

---

¹ Mojžiš je milý Bohu i ľuďom; jeho spomienku požehnávajú.

² Podobne ho oslávil ako svätých (praotcov) a veľkým ho urobil na postrach nepriateľov. Na jeho slovo zastavil príšerné udalosti.

³ Oslávil ho pred tvárou kráľov, dal mu prikázania, (určené) pre jeho národ, pri čom mu aj svoju slávu ukázal.

⁴ Pre jeho vernosť a pokoru povolal ho na svätú úlohu a spomedzi všetkých ľudí si ho vyvolil.

⁵ Lebo mu dal počuť svoj hlas a uviedol ho do mraku

⁶ a osobne mu odovzdal svoje prikázanie: zákon nábožného života, aby vyučoval Jakubov rod podľa jeho zmluvy, Izrael podľa toho, čo preň ustanovil.

⁷ Jeho brata Árona, z pokolenia Léviho, zvelebil jemu podobne.

⁸ Ujednal s ním večne platnú zmluvu a dal mu kňazskú (dôstojnosť) v národe; slávnym (rúchom) blaženým ho urobil:

⁹ lebo ho opásal ozdobným opaskom, obliekol ho do slávnostného rúcha a ozdobil ho znakmi (kňazskej) moci.

¹⁰ Dal mu (za oblek) spodky, dlhú sukňu a plášť (na ramená) a obklopil ho zlatými zvončekmi, ktoré hojne (navešal na neho) dokola,

¹¹ aby sa rozzvučali pri jeho chôdzi, aby tak bolo počuť ich hlas v chráme na upomienku synov z jeho rodu.

¹² (Odel ho) do svätého rúcha zo zlata, modrého a červeného purpuru, s tkaným náprsníkom s osudím;

¹³ (bolo to) tkané dielo umného muža, nadaného dokonalou zručnosťou. (Bola to) umelecká práca zo šarlátovej priadze, (zdobená) vzácnymi, rytými kameňmi, zasadenými do zlata - dielom kameňorytca - ktorý do nich vryl upomienku podľa počtu Izraelových pokolení.

¹⁴ Zlatou stuhou na (veľkňazskej) čiapke (ho ozdobil), s vyrytým označením: Svätý (Pána) - nádherná ozdoba, dielo prevzácne, slasť pre oči: (dokonalá) krása.

¹⁵ Pred ním od prvopočiatku nik nemal toľko krásy (na sebe),

¹⁶ nebol ňou odetý nijaký cudzinec, ale jedine jeho synovia (to nosievali) a jeho vnukovia po všetky časy.

¹⁷ Nech jeho obetu spaľuje oheň každodenne.

¹⁸ Mojžiš mu naplnil ruky (obetným mäsom) a pomazal ho svätým olejom.

¹⁹ Večne platnou zmluvou dostalo sa jemu a jeho potomstvu - ako sú dni neba - konať úrad kňazský, prednášať chvály (Bohu) a požehnanie udeľovať menom jeho ľudu.

²⁰ Jeho si vyvolil zo všetkých živých: prinášať obetu Bohu na ľúbeznú vôňu, kadidlo (páliť) pri suchej obeti a uzmierovať ho (v zastúpení) ľudu.

²¹ Vo svojich prikázaniach mu dal moc (rozhodovať) o ustanoveniach zmluvy, vyučovať Jakubov rod podľa jeho zmluvy a pomocou zákona dávať svetlo Izraelovi.

²² Proti nemu sa vzbúrili mužovia z iného rodu, závisťou naplnení mužovia ho obkľúčili v púšti tí, čo boli (spojení) s Dátanom a Ábironom, a rozzúrená skupina Koreho.

²³ Pán to videl a neľúbilo sa mu to, preto ich aj zničil v návale hnevu.

²⁴ Desné veci spôsobil proti nim, nechal ich pohltiť plameňom ohňa.

²⁵ Tak rozmnožil Áronovu česť, keď mu dal dedičský podiel a vyhradil mu prvé plody zeme.

²⁶ Predovšetkým zaopatril im chleba do sýtosti: lebo jedia z obetných darov Pánových, ktoré prepustil jemu a jeho potomstvu.

²⁷ Iný majetok nemá mať v zemi ostatného ľudu, (nijakú územnú) čiastku nebude mať v národe, keďže sám (Boh) je jeho čiastkou a dedičstvom.

²⁸ Finés, Eleazarov syn, je tretí v tejto slávnej (hodnosti), lebo podobným sa mu stal v bázni Pánovej;

²⁹ zostal pevný keď sa národ vzbúril, svojím dobrým a rozhodným duchom (uzmieril) Boha v zastúpení Izraela.

³⁰ Preto uzavrel s ním zmluvu pokoja, (ustanovil ho) za knieža svätyne a ľudu, aby si podržal on sám a jeho potomstvo kňazskú hodnosť naveky.

³¹ Tak mal aj kráľ Dávid, syn Jesseho, z pokolenia Júdovho, zmluvu s (Bohom), že dostane dedičstvo on sám aj jeho potomstvo. Nech nám dá múdrosti do srdca, aby sme mohli spravovať ľud podľa pravdy, aby nevyšli ich dobrá nazmar, ale aby ich slávu urobil večnou v národe.

¹ Hrdinom v boji bol Jozue, syn Nunov, Mojžišov nástupca v prorockom úrade. On sa preslávil tým, čo znamená jeho meno:

² bol veľkým záchrancom jeho vyvolených, porazil nepriateľov, ktorí povstali proti nemu, aby zaujal dedičstvo pre Izrael.

³ Akú slávu dosiahol vtedy, keď dvíhal svoje ruky alebo keď sa s mečom vrhal proti mestám!

⁴ Ktože sa mu mohol postaviť naproti? Lebo sám Pán privádzal nepriateľov (k porážke).

⁵ Či nezastavil slnko svojou rozhorčenosťou a jeden deň stal sa mu akoby dva dni?

⁶ Vzýval všemohúceho Najvyššieho, keď bojoval proti nepriateľom dokola; náš velebný a svätý Boh ho vypočul, a (pomohol mu) mohutným kamením krupobitia veľkej sily.

⁷ Zaútočil na nepriateľský národ a na svahu zničil protivníkov,

⁸ aby pohanské národy poznali jeho silu a že nie je ľahké proti Bohu bojovať. Pretože nasledoval Mocného

⁹ a už za Mojžišových čias dosvedčil svoju vernosť, tak sám, ako aj Kaleb, syn Jefonov, (keď obidvaja radili): postaviť sa nepriateľom na odpor, prekaziť hriechy národu a urobiť koniec zlostnému reptaniu.

¹⁰ Preto oni dvaja boli zachránení, z počtu šesťstotisíc pešieho (ľudu), aby ich voviedli do dedičnej (krajiny), do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.

¹¹ A Pán udelil aj Kalebovi udatnosť a túto silu mal až do svojej staroby,

¹² aby Izraelovi synovia videli, aké dobré je poslúchať svätého Boha.

¹³ A sudcovia - nech je ich meno akékoľvek! - ich srdce nepoznalo (modlárskej) skazy, ani sa neodvrátili od Pána:

¹⁴ nech je ich pamiatka požehnaná! Ich kosti nech vydajú na svojom mieste novšie výhonky!

¹⁵ Nech sa zachová ich meno naveky, nech sláva týchto svätých mužov ustavične prechádza na ich synov.

¹⁶ Od Pána, svojho Boha, milovaný Samuel, Pánov prorok, uviedol kráľovskú hodnosť a pomazal (prvých) panovníkov vo svojom národe.

¹⁷ Podľa Pánovho zákona súdil ľud na zhromaždeniach, a Pán milostivo zhliadol na Jakuba, a svojou vernosťou sa osvedčil ako jeho pravý prorok.

¹⁸ Z jeho slov poznali, aký bol vždy verný, lebo videl Boha, ktorý osvecuje.

¹⁹ Vzýval všemohúceho Pána, keď ho zvierali nepriatelia, ktorí sa postavili zovšadiaľ, pri obetovaní nepoškvrneného baránka.

²⁰ Pán mu odpovedal hrmením z neba a veľkým rachotom mu dal počuť svoj hlas,

²¹ a tak mohol rozbiť týrske kniežatá a všetkých vodcov Filištíncov.

²² Pred ukončením života a svojho veku sa osvedčil pred Pánom a pred jeho pomazaným, že od nikoho neprijímal ani peniaze, ani obuv, a tak nemohol nik proti nemu pozdvihnúť žalobu.

²³ A keď potom zomrel, ukázal sa kráľovi a oznámil mu, ako skončí svoj život. Pozdvihol zo zeme svoj hlas a svojím proroctvom zotrel neprávosť ľudu.

Príslovia 24,10 – 12

---

¹⁰ Ak si chabý (teraz, keď sa dobre máš), (bude) slabá tvoja sila v čase: súženia.

¹¹ Zachraňuj na smrť vedených a vyslobodzuj tých, čo vedú na popravisko!

¹² Keby si povedal: "Nuž ja som o tom nevedel" - či ten, čo váži srdcia, neporozumie? Veď strážca tvojej duše vie, odplatí človekovi podľa jeho činov.