2. Machabejcov 2

---

¹ V spisoch sa nachádza, že prorok Jeremiáš rozkázal tým, ktorí mali odísť do zajatia, vziať z ohňa, ako bolo vyššie poznamenané; ďalej že prorok dal odchádzajúcim

² Zákon a kládol im na srdce, aby nezabúdali na Pánove príkazy a nepoblúdili na mysli, keď uvidia zlaté a strieborné modly a ich nádheru.

³ Medziiným ich tiež povzbudzoval, aby nevyhodili Zákon zo svojich sŕdc.

⁴ V tom spise bolo aj to, ako prorok na Boží popud, ktorého sa mu dostalo, rozkázal niesť za sebou stánok a archu, keď sa vybral na vrch, na ktorý vystúpil Mojžiš, aby sa zahľadel na Božie dedičstvo.

⁵ Keď tam Jeremiáš prišiel, vyhľadal jaskynný príbytok a zaniesol tam stánok, archu aj kadidlový oltár a vchod zatarasil.

⁶ Potom prišli niektorí z jeho sprievodcov, aby si poznačili cestu, ale nemohli ju nájsť.

⁷ Keď sa to Jeremiáš dozvedel, pokarhal ich a riekol: "To miesto zostane neznáme, pokým Boh opäť nezhromaždí ľud a nezmiluje sa (nad ním).

⁸ Až potom Pán ukáže tie veci a zjaví sa Pánova sláva, ba aj oblak, ako sa ukazoval za Mojžiša a ako prosil aj Šalamún, aby bolo miesto veľkolepo posvätené."

⁹ Rozprávalo sa tiež, ako onen múdry (kráľ) priniesol obetu pri svätení a dokonaní chrámu.

¹⁰ Ako sa Mojžiš modlil k Pánovi a spadol oheň z neba a strávil obetu, tak aj Šalamún sa modlil a spadol oheň a strávil celostné žertvy.

¹¹ Mojžiš povedal: "Pretože obetu za hriech nepožili, bola strávená ohňom."

¹² Podobne aj Šalamún slávil osem dní...

¹³ To isté sa hovorilo aj v Nehemiášových spisoch a pamätiach. Aj to, ako založil knižnú (zbierku), do ktorej zhromaždil knihy o kráľoch a prorokoch i Dávidove spisy a kráľovské listiny o daroch pre svätyňu.

¹⁴ Takisto aj Júda zhromaždil všetky knihy, čo boli roztratené pre vojnu, ktorá nás zastihla. Ale (teraz) ich máme.

¹⁵ Ak by ste niektoré potrebovali, pošlite si poslov po ne!

¹⁶ Napísali sme vám, lebo zamýšľame sláviť (pamiatku chrámovej) očisty. Bolo by pekné, keby ste aj vy oslávili tie dni.

¹⁷ Boh vyslobodil všetok svoj ľud a všetkým dal dedičstvo, kráľovstvo, kňazstvo a svätyňu,

¹⁸ ako sľúbil v Zákone, a preto skladáme nádej v Boha, že sa čoskoro zmiluje nad nami a zhromaždí nás zo všetkých krajín pod nebom na sväté miesto;

¹⁹ veď nás vytrhol z veľkých nebezpečenstiev a očistil (sväté) miesto!"

²⁰ Príbehy za Júdu Machabejca a jeho bratov, (rozpravu) o očiste veľkého chrámu a o posvätení oltára,

²¹ ďalej o bojoch proti Antiochovi Epifanesovi a jeho synovi Eupatorovi,

²² o nebeských zjaveniach, ktorých sa dostalo tým, čo tak skvele a statočne bojovali za židovstvo, takže znovu zaujali celú krajinu, hoci ich bolo tak málo, a zahnali barbarské vojská,

²³ znovu získali po celom svete vychýrený chrám, oslobodili mesto a opäť zaviedli zákony, ktoré boli už skoro zrušené, lebo im bol Pán milostivý a veľmi láskavý,

²⁴ vôbec všetko, o čom rozpráva Jason Cyrénsky v piatich knihách, pokúsime sa nakrátko zhrnúť do jednej knihy.

²⁵ Keď sme uvážili záplavu čísel aj ťažkosť, ktorú zakusujú pre množstvo látky tí, čo sa chcú ponoriť do dejinných príbehov,

²⁶ zaumienili sme si pripraviť vášnivým čitateľom príjemné pobavenie, tým zase, čo si chcú vec zapamätať, uľahčenie a vôbec všetkým čitateľom úžitok.

²⁷ Pravda, výťahová práca, na ktorú sme sa podujali, nie je ľahká, je to skôr námaha, ktorá vyžaduje mnoho potu a bdenia.

²⁸ Ako ten, kto chystá hostinu a chce uspokojiť hosťov, nemá ľahkú prácu, tak sa aj my radi podoberáme na túto prácu, za ktorú nám budú mnohí vďační.

²⁹ Dôkladné skúmanie jednotlivých údajov ponechávame dejepiscovi; my sa však vynasnažíme podať vzorný výťah.

³⁰ Kým staviteľ nového domu má starosť o celú stavbu, zatiaľ sa okrašľovač a maliar zaoberá iba vhodnou výzdobou; tak je to, ako sa zdá, aj s nami.

³¹ Ale bádať, urobiť si o všetkom úsudok a dôkladne vyšetriť každú okolnosť, to je úloha dejepisca.

³² Tomu, kto zhrňuje, sa však dovoľuje vyjadrovať sa stručne a vyhýbať sa rozvláčnemu pojednávaniu.

³³ Teraz teda začneme rozprávať; veď úvodom sme už dosť uviedli! Bolo by ozaj nerozumné byť rozvláčny v predhovore rozpravy a v samom rozprávaní (byť) zasa stručný.

Sirachovcova 42 – 44

---

¹ Neopakuj reč, ktorú si (raz) počul, (hanbi sa) za prezradenie reči, čo má byť ukrytá. Tak ťa skutočne nestihne zahanbenie a budeš obľúbený u všetkých ľudí. Za toto všetko sa nehanbi, ani neber na nikoho ohľad, aby si sa neprevinil:

² za Zákon Najvyššieho a za jeho zmluvu, za súd, ktorým aj bezbožníka berieš do ochrany,

³ za (zúčtovanie) so spoločníkmi a spolucestujúcimi, za dary zo svojho majetku,

⁴ za rovnakú presnosť váh a závažia, za zisk, či bol väčší alebo menší;

⁵ za zisk pri kúpe a obchodovaní, za prísne vychovávanie synov, za to, že si ničomného otroka do krvi zbil po boku.

⁶ Pre ničomnú ženu je dobrá pečať.

⁷ Kde je mnoho rúk, tam zatváraj (veci): čokoľvek vydávaš, spočítaj si to a odváž, spíš si (presne), čo vydáš a prijmeš.

⁸ (Nehanbi sa) za pokarhanie nerozumného a pochabého, za starcov, ktorých mladí (radi) posudzujú: ak budeš dobre vychovaný vo všetkom, budeš obľúbený u všetkých ľudí.

⁹ Dcéra je pre otca skrytý poklad - treba ho strážiť, starosť o ňu odníma (všetok) spánok, aby mu azda v slobodnom stave nezostarla, a keď sa aj vydá za muža, aby sa mu nestala odpornou.

¹⁰ Tiež aby sa za svojho panenstva nepoškvrnila a v otcovskom dome sa nedostala do druhého stavu, aby sa nedopustila priestupku, keď už nažíva s mužom; alebo azda aby sa nestala neplodnou.

¹¹ Zvýš svoju bdelosť nad dcérou, ktorá má sklon ku smilstvu, aby ťa nevyviedla na posmech pred tvojimi neprajníkmi. (Hanbil by si sa za to), že ťa ohovárajú po meste, že ti ľudia robia výčitky a že ťa zahanbila pred celým množstvom ľudu.

¹² Neobdivuj krásu nikoho, ani sa nezdržuj v spoločnosti žien!

¹³ Lebo ako zo šiat vychádzajú mole, tak aj zo ženy (vzíde) neprávosť muža.

¹⁴ Lepší je neláskavý muž ako žena, čo robí dobrotu, a žena, čo zahanbuje a do potupy (privádza).

¹⁵ Chcem si spomenúť na Pánove diela a chcem rozhlasovať, čo som videl. Na rozkaz Pána vznikli všetky jeho diela.

¹⁶ Žiarivé slnko sa rozhliada po vesmíre, každé dielo je plné slávy Pánovej.

¹⁷ Či neustanovil Pán svätých na to, aby zvestovali jeho obdivuhodné diela? A či ich neustanovil všemohúci Pán, aby pevne stáli na jeho slávu?

¹⁸ Priepasť mora a ľudské srdce (rovnako) skúma a svojou mysľou postihne ich výmysly.

¹⁹ Lebo Pánovi je známa každá vedomosť, svojím pohľadom pozoruje znak vekov; oznamuje, čo pominulo, ako aj to, čo prichádza, a odhaľuje stopy, čo (vedú) k veciam ukrytým.

²⁰ Jeho pozornosti neunikne jediná myšlienka, nijaká reč sa nemôže pred ním skryť,

²¹ Skvele usporiadal veľké diela svojej múdrosti on, ktorý bol pred vekmi a bude naveky.

²² Nič mu nebolo pridané, nič sa mu nemôže odňať, nepotrebuje, aby mu niekto radil.

²³ Aké prevzácne sú všetky jeho diela, hoci je iba iskierka, čo môžeme vidieť.

²⁴ Všetko to žije a trvá naveky; a nech by šlo o akúkoľvek potrebu, všetko poslúcha.

²⁵ Všetko je usporiadané dvojmo: jedno je iné ako druhé, a nič neutvoril tak, aby bolo nedostatočné.

²⁶ Dobro pevne zaistil každému (tvoru), ktože sa vie nasýtiť pohľadom na jeho slávu?

¹ Okrasou výšin je obloha, krása neba poskytuje veľkolepý pohľad.

² Slnko svojím zjavom pri východe hlása: je to podivné teleso a dielo Najvyššieho.

³ Napoludnie rozpaľuje zem, ktože môže obstáť pred jeho horúčosťou? Akoby udržoval pec pre diela, čo potrebujú horúčavu.

⁴ Slnko trojnásobne vypaľuje vrchy, pálčivé lúče vydychuje zo seba; a ako žiari svojimi lúčmi, až oslepuje oči.

⁵ Veľký Pán je jeho stvoriteľom, na jeho rozkaz urýchlene koná cestu.

⁶ Aj mesiac svieti na svoj čas. Ukazuje čas a je večným znakom.

⁷ Od mesiaca je znamenie pre sviatočný deň podľa svitu, ktorého ubúda po splne.

⁸ Mesačný čas dostal meno podľa jeho mena, kým podivne narastie po svojom zániku.

⁹ Je odznakom pre tábor na výsosti, keď sa skvele rozsvieti na nebeskej oblohe.

¹⁰ Krásou neba sú (aj) hviezdy jagavé, nimi Pán na výsostiach osvecuje celý svet.

¹¹ Na rozkaz Svätého sa postavia, (aby vypočuli) rozsudok, a neklesajú (silou) na svojich strážnych miestach.

¹² Pohliadni na dúhu a zvelebuj toho, kto ju stvoril, veľmi je utešená svojím leskorn.

¹³ Svojím skvostným oblúkom sa vinie po nebi, ruky Vznešeného ju rozopäli.

¹⁴ Svojím rozkazom urýchlene privádza sneh a podobne rýchlo zosiela blesky podľa svojho súdu.

¹⁵ Okrem toho otvára zásobárne a vyletujú (stadiaľ) mraky ako vtáky.

¹⁶ Vo svojej veľkosti ukladá mraky a rozdrobia sa na kamene krupobitia.

¹⁷ Pri jeho zjave sa otriasajú vrchy a keď sa mu páči, zaveje vietor od juhu.

¹⁸ Zvuk jeho hromobitia udrie o zem, keď dujú od severu víchrice a smršte veterné.

¹⁹ Ako sa vták spúšťa na zosadnutie, tak rozsieva sneh, ktorý poletuje dolu, ako keď sa usádzajú kobylky.

²⁰ Jeho biely lesk obdivuje oko, no nad jeho prívalom sa až srdce strachuje.

²¹ Mráz - ako soľ - posýpa zem, a keď mrzne, akoby sa tvorili pichliače bodliaka.

²² Zaveje mrazivý vietor od severu a z vody namrzne kryštál, pokryje všetko, kde je viac vody, a voda sa odeje akoby pancierom.

²³ A zasa (horúčosť) strávi všetko na vrchoch a vypaľuje púšť, akoby ohňom vypaľuje všetku zeleň.

²⁴ Rýchlo prichádzajúce mraky prinesú všetkému osvieženie a keď spadne rosa, zmierňuje horúčavu (a osviežuje).

²⁵ Na jeho rozkaz umĺkne vietor, stačí mu pomyslieť, aby sa utíšilo more; Pán vysadil (more) ostrovmi.

²⁶ Námorní plavci vedia rozprávať o nebezpečenstvách (na mori): i keď iba počúvame o nich, tŕpneme.

²⁷ Sú aj tam skvelé a podivné diela: rozličné druhy zverov, zvierat a obludné plemeno.

²⁸ Skrze (neho) dosiahne plavec bezpečne cieľ (cesty), lebo jeho slovom bolo všetko usporiadané.

²⁹ Mohli by sme premnoho hovoriť, no chybuje nám slovo, koniec všetkých rečí nech je: On je vo všetkom prítomný.

³⁰ Keď ho treba oslavovať, na čo sa zmôžeme? Lebo on Všemohúci je väčší nad svoje diela.

³¹ Pocit hrôzy budí Pán, lebo veľmi veľký je, a jeho moc je obdivuhodná.

³² Oslavujte Pána, koľko len vládzete, on je ešte väčší, lebo obdivuhodná je jeho velebnosť.

³³ Dobrorečte Pánovi a zvelebujte ho podľa svojej schopnosti, je väčší nad všetku chválu.

³⁴ Pri jeho zvelebovaní vynaložte všetku svoju silu, aby to nebolo nedostatočné, ani tak ho nemôžete vystihnúť.

³⁵ Ktože ho videl a môže o ňom rozprávať? A kto ho môže zvelebovať takého, aký je od počiatku?

³⁶ Mnohé veci, väčšie od toho, (čo poznáme), sú skryté, lebo iba málo vidíme z jeho diel!

³⁷ Všetko však urobil Pán a udelil múdrosť tým, ktorí si počínali nábožne.

¹ Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov,

² svojou odvekou veľkodušnosťou.

³ Jedni panovali vo svojich ríšach, boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť, (iní), obdarovaní múdrosťou, svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť.

⁴ Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.

⁵ Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy a písmom zaznačovali básne.

⁶ Boli (medzi nimi) aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o krásny (život) a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch.

⁷ Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly.

⁸ Ich potomci, z nich zrodení, zanechali meno po sebe, aby im hlásalo chválu.

⁹ A zase sú (iní), ktorí nemajú po sebe ani pamiatky: pominuli sa, akoby ich ani nebolo bývalo. A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili, lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi.

¹⁰ No aj oni boli nábožní mužovia, ktorým nechýbali dobré skutky.

¹¹ Pri ich potomstve zostal majetok,

¹² u ich vnukov posvätné dedičstvo. Pri zmluve zotrváva ich potomstvo,

¹³ ich synovia pre nich zostanú naveky: ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy.

¹⁴ Ich telá pochovali v pokoji, no ich (slávne) meno žije po večné rody.

¹⁵ O ich múdrosti rozprávať si budú národy a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie (svätých).

¹⁶ Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja, aby dal národom (príklad) pokánia.

¹⁷ Noe bol uznaný za dokonalého a spravodlivého: keď nastával čas hnevu, stal sa zmieriteľom,

¹⁸ a preto bol ako zvyšok (žijúci) ponechaný na zemi, keď nastala potopa.

¹⁹ Uzavrel s ním večne platnú zmluvu: že ľudstvo viac nezahynie potopou.

²⁰ Abrahámovi, veľkému praotcovi mnohých národov, sa slávou nenašiel nik podobný, lebo plnil zákon Vznešeného, a preto s ním uzavrel zmluvu.

²¹ Túto zmluvu potvrdil na jeho tele a on sa osvedčil verným, keď ho (Boh) skúšal ...

²² Preto mu prísahou zaručil slávu vo vlastnom národe: že ho rozmnoží ako prach zeme

²³ a jeho potomstvo povýši ako hviezdy; a že dostane do vlády (zem) od mora k moru, od (Veľkej) rieky až po kraj zeme.

²⁴ Aj s Izákom si podobne počínal pre Abraháma, jeho otca.

²⁵ Väčšie požehnanie ako všetkým (iným) národom udelil mu Pán a svoju zmluvu utvrdil nad Jakubovou hlavou.

²⁶ Uznal (Jakuba) za hodného, aby ho zahrnul svojím požehnaním, preto mu priznal dedičný podiel; a on ho rozdelil po čiastkach medzi dvanástimi pokoleniami.

²⁷ A zachoval mu zbožných mužov, ktorí boli obľúbení u všetkých ľudí.

Príslovia 24,8 – 9

---

⁸ Ten, kto sa zaoberá zlými zámermi, bude sa volať intrigán.

⁹ Hriech chodí pochábľovi po mysli, nuž oškliví sa ľuďom posmievač,