Biblia za rok - 298. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 298. deň: 2. Machabejcov 1, Sirachovcova 40 – 41, Príslovia 24,1 – 7
2. Machabejcov 1
1 "Židovským bratom v Egypte pozdrav! Židovskí bratia v Jeruzaleme a v júdskej krajine želajú vám pokoj a blaho.
2 Kiež vám dobre robí Boh a pamätá na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom, svojimi vernými služobníkmi!
3 Nech vám všetkým dá ducha, aby ste ho ctili a plnili jeho vôľu veľkomyseľne a ochotne!
4 Kiež otvorí vaše srdce zákonu a svojim príkazom a udelí vám pokoj!
5 Nech vyslyší vaše modlitby, zmieri sa s vami a neopúšťa vás v zlom čase!
6 Tak sa ustavične modlíme za vás teraz,
7 za panovania Demetria, v stošesťdesiatom deviatom roku." "My, Židia, písali sme vám v rokoch vrcholného súženia, ktoré na nás doľahlo, keď odpadol Jason so svojimi prívržencami od svätej zeme a od kráľovstva.
8 Vypálili (chrámovú) bránu a vyliali nevinnú krv. My sme sa však modlili k Pánovi a boli sme vyslyšaní. Prinášali sme zápalné i suché obety, rozžali sme svetlá a predložili chleby.
9 Tak aj vy slávte Dni stánkov v mesiaci kislev!
10 Dané v stoosemdesiatom ôsmom roku." "Obyvatelia Jeruzalema a Júdska s veľradou i Júda želáme Aristobulovi, učiteľovi kráľa Ptolemea, pochádzajúcemu z pokolenia pomazaných kňazov, ako aj egyptským Židom zdravie a blaho!
11 Bohom vyslobodení z veľkých nebezpečenstiev vzdávame nesmiernu vďaku tomu, ktorý tak mocne vystúpil proti kráľovi.
12 On totiž vyhnal nepriateľov zo svätého mesta.
13 Lebo keď prišiel vojvodca so svojím vojskom, zdanlivo nezdolateľným, do Perzie, padli v chráme Naney. Naneini kňazi použili úskok.
14 Antiochus totiž prišiel na to miesto aj so svojimi priateľmi pod zámienkou, že sa chce zosobášiť (s bohyňou), aby si tak mohol privlastniť poklady ako jej veno.
15 Naneini kňazi ich vyložili a keď vošiel sám s niekoľkými do obvodu svätyne, uzavreli chrám.
16 Ako (do neho) Antiochus vkročil, otvorili tajné dvere na povale, hádzali kamenie, a tak vodcu utĺkli. Rozkúskovali ich a hlavy povyhadzovali pred tých, čo boli vonku.
17 Za to všetko nech je zvelebený náš Boh, ktorý vydal koristníkov (na skazu)!
18 Dvadsiateho piateho kisleva zamýšľame sláviť (pamiatku) očisty chrámu a pokladali sme si za povinnosť upovedomiť vás o tom, aby ste aj vy slávili Deň stánkov a Deň ohňa, lebo keď Nehemiáš postavil chrám a oltár, priniesol obety.
19 Keď totiž odvádzali našich otcov do Perzie, vtedajší nábožní kňazi tajne vzali trochu z ohňa z obetného oltára a ukryli ho v dutine akejsi vyschnutej cisterny. Uschovali ho tak, aby nik nevedel o tom úkryte.
20 Po uplynutí mnohých rokov zaľúbilo sa Bohu, aby perzský kráľ poslal Nehemiáša. On rozkázal potomkom kňazov, ktorí oheň ukryli, aby ho vyhľadali. A keď nám zvestovali, že nenašli oheň, ale iba hustú tekutinu,
21 kázal im načerpať z nej a priniesť. Keď už boli obety pripravené, rozkázal Nehemiáš kňazom pokropiť tekutinou drevo a čo bolo na ňom položené.
22 Tak sa aj stalo, a keď nadišla chvíľa, že zas zasvietilo slnko, ktoré bolo predtým za mrakom, zapálil sa veľký oheň, takže sa všetci divili.
23 Keď sa obeta dokonávala, kňazi a všetci prítomní sa modlili. Jonatán začínal a ostatní spolu s Nehemiášom odpovedali.
24 Modlitba znela takto: "Pane, (ty) Pán a Boh, stvoriteľ všetkých vecí, hrozný a silný, spravodlivý a milosrdný, ty jediný si Kráľ a dobrotivý,
25 jediný dobrodinca, jediný spravodlivý, všemohúci a večný, ktorý vyslobodzuješ Izrael zo všetkého zlého, ktorý si vyvolil našich otcov a posvätil si ich:
26 prijmi túto obetu za všetok svoj izraelský ľud! Chráň a posväcuj svoj dedičný podiel!
27 Zhromaždi nás, rozptýlených, vysloboď tých, ktorí sú v porobe u pohanov; zhliadni na potupených a zneuctených! Nech pohania spoznajú, že ty si náš Boh!
28 Strestaj tých, ktorí nás vo svojej namyslenosti utláčajú a potupujú!
29 Zasaď svoj ľud na svojom svätom mieste, ako sľúbil Mojžiš!"
30 Kňazi potom spievali chválospevy.
31 Keď už bola obeta strávená, rozkázal Nehemiáš vyliať zvyšok tekutiny na väčšie kamene.
32 Keď sa tak stalo, plameň sa zapálil, ale strávilo ho svetlo, ktoré zažiarilo na oltári.
33 Táto udalosť sa rozchýrila; aj perzskému kráľovi oznámili, že na mieste, kde kňazi, ktorých potom odviedli do zajatia, ukryli oheň, ukázala sa len tekutina; ktorou Nehemiášovi ľudia posvätili obety.
34 Keď kráľ vec dôkladne preskúmal, dal miesto ohradiť a vyhlásil ho za posvätné.
35 A tým, ktorým chcel kráľ preukázať svoju blahovôľu, dával bohaté dary a také aj prijímal.
36 Nehemiášovi ľudia nazvali tú tekutinu Neftar, čo znamená "Očista". Mnohí ju však nazývajú Neftai.
Sirachovcova 40 – 41
1 Každému človekovi je určená veľká úloha, pretože preťažké jarmo spočíva na Adamových synoch, a to odo dňa, keď zo života matky prídu (na svet), až do dňa pohrebu, keď sa vrátia k matke nás všetkých.
2 Všetkých trápi premýšľanie a obavy srdca, starosti o budúcnosť a o deň zakončenia (života),
3 (od toho počnúc), kto sedí na slávnom prestole, až po toho kto je uponížený v zemi a popole,
4 (počnúc od toho), kto nosí purpurový oblek a na hlave veniec, až po toho, kto sa iba drsným plátnom odieva; (všetkých stíha): hnev, závisť, zmätok a neistota, strach pred smrťou, ustavičné zvady a hašterenia.
5 A keď si má oddýchnuť na lôžku, nočný sen mu mení všetku myseľ.
6 Málo alebo nijakého odpočinku nemá, akoby aj vo sne strážiť mal, ako to za dňa (robieva).
7 Poľakaný je videním svojho srdca, je mu tak, ako keby vyviazol v deň vojny. Prebúdza sa vo chvíli svojej záchrany a čuduje sa, že sa nemá čoho obávať.
8 (To je osud) každého tvora - od človeka až po dobytok - a hriešnika až sedemnásobný:
9 okrem toho je stanovená smrť, vyliatie krvi, nesvornosť, meč, útlaky, hlad, skaza a pohromy.
10 Proti hriešnikom sú stanovené všetky tieto veci, veď pre nich prišla (kedysi) aj potopa.
11 Všetko, čo je zo zeme, do zeme sa navráti, ako sa vracajú všetky vody do mora
12 Každý úplatok a nespravodlivý (dar) zahynie, len poctivosť pretrvá naveky.
13 Majetky nespravodlivých vyschnú ako rieky a odznejú ako mohutný rachot hromu za dažďa.
14 Raduje sa, kým vládze otvárať ruku, ale hriešnici nakoniec zmiznú úplne.
15 Potomstvo bezbožníkov nenasadí veľa výhonkov, nečisté korene chraštia na strmých skalinách.
16 Ako sítie, čo rastie pri každej vode na brehoch riek, býva prv ako ostatné seno skášané.
17 Dobročinnosť je akoby požehnaný raj, lebo (zásluha) milosrdenstva pretrvá naveky.
18 Sladký je život pracovitého a pritom spokojného človeka, nájdeš poklad aj v takom (živote).
19 Deti a stavba mesta zachovajú meno človeka, ale nad to viac treba hodnotiť bezúhonnú ženu.
20 Hudba a víno rozveseľuje srdce, ale nad obidvoje viac treba ceniť lásku k múdrosti.
21 Píšťaly a lutny prinášajú sladkosť do piesne, ale prívetivý hlas má vyššiu hodnotu ako obidvoje.
22 Tvoje oko túži za pôvabom a krásou, ale zeleň siatín je nad oboje.
23 Priateľ a druh sa z času na čas zídu však viac ako oni znamenajú muž a žena.
24 Bratia si poskytnú pomoc v čase súženia, ale viac vyslobodenia ako oni prináša milosrdenstvo (iných).
25 Zlato a striebro dáva nohám pevne stáť: ale dobrá rada je nad to obidvoje.
26 Statky a moc (nad inými) pozdvihujú srdce, ale nad to cennejšia je bázeň pred Bohom.
27 Ak niekto má bázeň pred (Bohom), nebude mať nedostatok, pri jej (ochrane) netreba hľadať inú pomoc.
28 Bázeň pred Pánom je ako požehnaný raj, pokrytá je slávou nad všetku inú (slávu).
29 Synu, pokiaľ žiješ, chráň sa nedostatku, lebo lepšie ti je umrieť, ako v nedostatku žiť.
30 Ak niekto musí hľadieť na cudzí stôl, jeho život nemožno pokladať za život: Veď svoj život udržuje iba cudzím pokrmom.
31 Rozumný a dobre vychovaný muž sa (toho) uchráni.
32 V ústach nemúdreho sa nájde sladká výhovorka pre biedu, ale v jeho bruchu horí oheň.
1 Ó, smrť, aká trpká je spomienka na teba pre človeka, ktorý spokojne požíva svoje bohatstvo;
2 pre takého, čo žije si bezstarostne, ktorého cesty sú hladké vo všetkom a ktorý má ešte dosť sily, aby jedol (s chuťou).
3 Ó, smrť, aké dobré je tvoje ustanovenie pre bedára a takého človeka, ktorého opustili sily,
4 ktorý je zošlý vekom, ktorý sa musí starať o všetko a ktorý už (od života) nemá čo čakať a stratil všetku trpezlivosť.
5 Neľakaj sa zákona smrti! Spomeň si na to, čo bolo pred tebou a čo príde zasa po tebe:
6 to je údel od Pána, (ustanovený) pre všetkých ľudí. Čože ťa môže prekvapiť, ak s tým súhlasí Najvyšší, či sa (dožiješ) desať, sto alebo tisíc rokov?
7 V podsvetí prestanú sa žalovať na život.
8 Z ohavných synov pochádzajú hriešni potomci, (ale takí budú aj tí), ktorí sa stýkajú s domom zlých.
9 Dedičstvo hriešnych synov vyjde navnivoč a ich rodu sa bude trvale držať potupa.
10 Na nečestného otca žaloby znášajú synovia, lebo jeho vinou sa dostali do hanby.
11 Beda vám, hriešni mužovia, ktorí ste opustili zákon najvyššieho Pána.
12 Keď sa aj rodením (množíte), prekliate je vaše zrodenie, a keď zomierate, kliatba je vaším podielom.
13 Všetko, čo pochádza zo zeme, do zeme sa navráti, a tak aj bezbožní z kliatby prejdú do záhuby.
14 Zármutok ľudí (oplakáva) iba telo, no u zatratených aj meno zanikne.
15 Maj starosť o svoje dobré meno: ono ti skôr zostane ako tisíc vzácnych a veľkolepých pokladov.
16 Dobrý život má spočítané dni: dobré meno však zostane naveky.
17 (Synovia, svoje poučenie si zachovajte v pokoji!) Skrytá múdrosť a poklad, ktorý vidieť nemožno - akýže je osoh z obidvoch?
18 Lepší je ten, kto vie ukryť svoju nemúdrosť, ako ten, kto zakryje svoju múdrosť.
19 Pocíťte však zahanbenie pri tom, čo budem prednášať svojimi ústami.
20 Nie je dobre pýriť sa hanbou za všetko, ako je zas pravda, že nie všetci rovnako všetko schvaľujú.
21 Hanbite sa pred otcom a matkou za smilstvo a pred vladárom a mocnárom (sa hanbite) za lož,
22 pred kniežaťom a sudcom za zločin; pred obcou a zástupom (ľudu) za priestupok (zákona),
23 pred priateľom a druhom za neprávosť a za krádež pred celým miestom, na ktorom bývaš,
24 aj za (spreneverenia) proti Božej, pravde a jeho zmluve, za opieranie lakťom pri jedení, za zneváženie toho, čo dávaš alebo prijímaš,
25 za mlčanie pri pozdrave, za pohľady na smilnicu, za odvrátenie svojej tváre od pokrvného.
26 Neodvracaj tvár od blížneho, (hanbiť sa treba) za odňatie čiastky, ktorú si nevrátil.
27 Nepozeraj po žene iného muža, ani nečíhaj po jeho otrokyni, ani sa nepostav k jej lôžku!
28 (Hanbi sa) pred priateľmi za potupné slová, a preto, keď máš dar, nerob pritom výčitky.
Príslovia 24,1 – 7
1 Nezáviď ľuďom zlým, a nežiadaj si s nimi obcovať!
2 Lebo ich srdce myslí na zbojstvo, ich pery vyslovujú trápenie.
3 Múdrosťou buduje sa dom a rozumnosťou býva upevňovaný.
4 Vedomosťou sa naplňujú komory všakovým hodnotným a krásnym imaním.
5 Múdry chlap (je viac ako) moc a umný človek (viac než) sila mohutná.
6 Bo (takto) po rozumných úvahách sa pustíš do vojny a úspech (je tam, kde je) veľa poradcov.
7 Múdrosť je privysoká truľovi, (a preto) v bráne neotvorí svojich úst.
