1. Machabejcov 16

---

¹ Tu sa vybral Ján z Gazary a upovedomil svojho otca Šimona o výčinoch Kendebea:

² Šimon si, zavolal dvoch starších synov, Júdu a Jána a vravel im: "Ja, moji bratia a dom môjho otca bojovali sme proti nepriateľom Izraela od svojej mladosti až do dnešného dňa a veľa ráz sa nám podarilo vyslobodiť svojimi rukami Izrael.

³ Ale teraz som zostarel. Vy však ste, vďaka Božej milosti, v mužných rokoch. Nastúpte teda namiesto mňa a môjho brata; vytiahnite do boja za náš národ! Pomoc z neba nech je s vami!"

⁴ Potom vybral z krajiny dvadsaťtisíc bojovníkov i jazdcov a tiahli proti Kendebeovi. V Modeine prenocovali.

⁵ Včasráno vyrazili, tiahli na rovinu a hľa, proti nim stálo veľké vojsko, pechota i jazda! Len potok ich delil.

⁶ I utáboril sa so svojím ľudom proti nim. Keď spozoroval, že sa ľud bojí prekročiť potok tak ho prekročil najprv sám. Keď to videli vojaci, prešli za ním aj oni.

⁷ Potom rozdelil svoje oddiely, pričom jazdu (postavil) do stredu pechoty; nepriateľskej jazdy totiž bolo veľmi mnoho.

⁸ Keď zatrúbili na trúby, bol Kendebeus aj so svojím vojskom zahnaný na útek. Mnoho z nich bolo zranených a pobitých; ostatní utiekli do pevnosti.

⁹ Vtedy bol zranený aj Jánov brat Júda. Ján ich však prenasledoval ďalej až do Kedrona, ktorý bol opevnil.

¹⁰ Niektorí utiekli do veží na azotských poliach, ale (Ján) ich vypálil ohňom. Padlo z nich na tisíc mužov. On sám sa vrátil nerušene do Júdska.

¹¹ Na rovine okolo Jericha bol ustanovený za veliteľa Ptolemeus, syn Abubov. Mal mnoho striebra a zlata;

¹² bol totiž zaťom veľkňaza.

¹³ I spyšnelo jeho srdce a zamýšľal zmocniť sa krajiny. Zaoberal sa ľstivými plánmi proti Šimonovi a jeho synom, aby sa ich zbavil.

¹⁴ Šimon robil okružné cesty po mestách krajiny, aby sa postaral o ich potreby. Tak prišiel so svojimi synmi, Matatiášom a Júdom, stosedemdesiateho siedmeho roku, jedenásteho mesiaca, to jest mesiaca šebat, aj do Jericha.

¹⁵ Abubov syn ich ľstivo prijal na pevnôstke zvanej Dok, ktorú si postavil, a pripravil im veľkú hostinu. Ale ukryl tam mužov.

¹⁶ Keď už boli Šimon a jeho synovia podnapití, povstal Ptolemeus so svojimi, chopili sa zbraní, prepadli Šimona pri hodovaní a zabili ho, aj jeho dvoch synov a niekoľko jeho sluhov.

¹⁷ Tak sa dopustil ohavnej vierolomnosti a odplatil sa im zlým za dobré.

¹⁸ Ptolemeus poslal o tom kráľovi písomnú správu s tým, aby mu poslal na pomoc vojsko a odovzdal mu krajinu a mestá.

¹⁹ Iných (vojakov) poslal do Gazary zabiť Jána. Tisícnikom rozposlal listy, aby došli k nemu, že ich chce obdarovať striebrom, zlatom a inými darmi.

²⁰ A iných vyslal, aby zaujali Jeruzalem a chrámový vrch.

²¹ Ale ktosi ich predbehol do Gazary, aby zaniesol Jánovi zvesť o zavraždení jeho otca a jeho bratov a že: "(Kráľ) už poslal, aby zabili aj teba.

²² Keď to počul, náramne sa zľakol a hneď dal pochytať a pobiť mužov, ktorí ho prišli zavraždiť; lebo sa dozvedel, že ho chcú zahubiť.

²³ Ďalšie správy o Jánovi, o jeho bojoch a statočných činoch, o stavbe múrov, ktoré obnovil, a o ostatných jeho skutkoch -

²⁴ treba poznamenať, že sú zapísané v letopise jeho veľkňazstva od čias, čo sa stal veľkňazom po svojom otcovi.

Sirachovcova 38 – 39

---

¹ Maj vo vážnosti lekára, lebo ho potrebuješ, a veď ho stvoril Najvyšší (na pomoc iným).

² Lebo uzdravenie pochádza od Boha, od kráľa dostane nejaké dary.

³ Vedomosti lekára mu pozdvihujú hlavu a veľmoži hovoria o ňom s pochvalou.

⁴ Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny a múdry muž ich nebude odmietať od seba.

⁵ Či nie od dreva sa stala sladkou horká voda,

⁶ aby ľudia poznali jeho (liečivú) silu? Najvyšší dal ľuďom aj znalosť, aby ho ctili za jeho podivné činy.

⁷ Nimi mierni lekár bolesti a mastičkár z nich vyrába jemné voňavky; a tiež iné masti na liečenie (dal Boh), aby jeho diela nezahynuli.

⁸ Lebo uzdravenie na zemskom povrchu je od Boha.

⁹ Synu, pri chorobe sa nezanedbávaj, ale modli sa k Pánovi a uzdraví ťa.

¹⁰ Odvráť sa od hriechu a nech sú tvoje ruky priame; a očisti si srdce od každej neprávosti!

¹¹ Obetuj na ľúbeznú vôňu (suchú) obetu z čistej múky a hojne pokrop tukom svoju obetu! Ale aj lekárovi daj možnosť, (aby zasiahol),

¹² lebo nato ho stvoril Pán; a nech neodstúpi od teba, lebo potrebuješ jeho pomoc.

¹³ Príde taký čas, keď sa dostaneš do ich rúk:

¹⁴ ale oni budú prosiť Pána, aby ich sám riadil (nájsť) úľavu a uzdravenie pre ich vlastné správanie.

¹⁵ Kto sa však dopustí hriechu pred svojím Stvoriteľom, upadne do rúk lekára.

¹⁶ Synu, nad mŕtvym vylievaj slzy a započni žalospev ako kruto postihnutý človek. Zakry mu telo, ako je spravodlivé, a nebuď nedbanlivý pri jeho pochovaní!

¹⁷ Aby ťa neohovorili, konaj nad ním trpký žiaľ cez deň, a potom (hľadaj) útechu na svoju bolesť!

¹⁸ Maj nad ním žalosť, ako si zasluhuje, aspoň deň-dva, aby ťa neohovorili.

¹⁹ Lebo zármutok urýchľuje smrť a zastiera silu, najmä zármutok srdca zohýba šiju.

²⁰ Aj keď odnesú (mŕtvolu), zármutok ostáva: Život chudobného je taký, aké je jeho srdce.

²¹ Svoje srdce neoddávaj (prílišnému) zármutku, ale zažeň ho od seba a mysli na posledné veci.

²² Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho), a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš.

²³ Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj, včera mne a dnes tebe.

²⁴ Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka, potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).

²⁵ Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase, kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.

²⁶ Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu? Alebo ten, kto honosí sa vrhaním (oštepu)? Alebo ten, kto ostňom poháňa dobytok a pohybuje sa v ich práci? Veď takého reč sa okolo teliec točí!

²⁷ Svoju pozornosť venuje obracaniu brázd, ani nespí, čo myslí na kŕmenie kráv.

²⁸ Tak aj tesár a staviteľ a ten, čo deň a rovnako aj noc venuje sa tomu, že ryje rytiny do pečatných (kameňov), vytrvalo vymýšľa rozličné kresby, a svoju myseľ sústreďuje na to, aby maľby boli podobné; ani nespí, čo dokonať chce svoje dielo.

²⁹ Tak aj kováč sedí pri nákove, prezerá si prácu, ktorú robí zo železa. Horúčosť ohňa mu páli telo, ale odporuje peci horúcej.

³⁰ Úder kladiva mu ohlušuje uši, ku vzorcu náradia oči upiera.

³¹ Svoju myseľ sústreďuje na to, ako vyhotoviť dielo, svojou bedlivosťou ho vyzdobuje dôkladne.

³² Tak aj hrnčiar sadá k svojej práci, pričom nohami poháňa kolo, ustavične je ustarostený o svoje dielo a v celom svojom počínaní dbá na úmernosť (diela).

³³ Rukou stvárňuje blato, ktoré pod jeho nohami stráca svoju tvrdosť.

³⁴ Svoju myseľ venuje tomu, ako previesť posledný náter, a starostlivo vec očistí.

³⁵ Títo všetci spoliehajú sa na svoje ruky a každý z nich musí sa rozumieť svojmu remeslu.

³⁶ Bez nich všetkých nemožno budovať mesto.

³⁷ Nedovoľuje sa im bývať (v cudzine) ani cestovať. Ale ani do rady (mesta) im nepriznajú vstup,

³⁸ ani na sudcovskú stolicu si nezasadnú, nemajú pochop o tom, čo ustanovuje právo, ani neoznamujú verejnosti, čo vyžaduje poriadok a spravodlivosť. Ešte menej sa vyznajú v múdrych výpovediach.

³⁹ Vo svojom svetskom zamestnaní sú však pevne zbehlí, ich (jedinou) túžbou je: prevádzať svoje remeslo. (Ináč si počína ten), kto svoju myseľ upriamuje k tomu, aby premýšľal o zákone Najvyššieho.

¹ Mudrc skúma múdrosť všetkých predkov a zapodieva sa náukou prorokov.

² Má v pamäti, čo kedysi rozprávali slávni muži, a mysľou preniká do zvratov múdroslovných výpovedí.

³ Preskúmava tajnosti múdrych výrokov a zapodieva sa záhadami múdroslovných výpovedí.

⁴ U veľmožov koná služby, ba dostavuje sa aj pred vladára.

⁵ Cestuje po krajinách cudzích národov: skusuje, čo je dobré a čo zlé u ľudí.

⁶ Už na úsvite - ako sa prebudí - svojím srdcom sa oddáva Pánovi, svojmu Stvoriteľovi, a pred tvárou Najvyššieho si koná svoju modlitbu.

⁷ Svoje ústa otvára na modlitbu, aby odprosoval za svoje previnenia.

⁸ Lebo ak náš všemohúci Pán bude tak chcieť, bohato mu nadelí rozumného ducha,

⁹ takže ako lejak bude chrliť zo seba výpovede Božej múdrosti a modlitbou bude zvelebovať Pána.

¹⁰ On sám bude upravovať jeho myseľ k rozumnosti a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch.

¹¹ Svoju vyspelosť bude prejavovať v múdrosti a svoju slávu bude zakladať na zákone zmluvy s Pánom.

¹² Premnohí pochvália jeho múdrosť, lebo ju nebude možno zničiť naveky.

¹³ Spomienka na neho nikdy neprestáva a jeho meno bude žiť z pokolenia na pokolenie.

¹⁴ Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy a jeho chválu bude hlásať zhromaždený (ľud).

¹⁵ Ak bude dlho žiť, zanechá po sebe slávnejšie meno ako tisícerí iní, ale i keď sa (skôr) vráti k odpočinku, bude mu to na prospech.

¹⁶ Chcem ešte vyrozprávať, (o čom) som uvažoval, lebo som plný nadchnutia (ako proroci).

¹⁷ Vypočujte ma, zbožní synovia, vyháňajte do plodu ako ruža, sadená pri vodných tokoch!

¹⁸ Vydávajte zo seba ľúbeznú vôňu ako jemné kadidlo,

¹⁹ rozvíňajte svoje kvety ako ľalie a vydávajte vôňu, zazelenajte sa utešene a spievajte spoločnú pieseň, zvelebujte Pána pre jeho diela!

²⁰ Vzdávajte mu jeho zvelebovanie, chváľte ho hlasite svojimi perami, piesňami svojich úst a citarou (ho chváľte) a vaša chvála nech zaznieva takto:

²¹ "Všetky diela Pánove sú veľmi dobré... Všetko, čo ustanoví, stáva sa na svoj čas." Preto nehovorte: "Načo je toto a načo tamto?" - lebo svojím časom všetko sa ukáže potrebným.

²² Na jeho slovo stala sa voda ako mohutný násyp, na rozkaz jeho úst povstali nádrže vôd.

²³ Lebo na jeho rozkaz sa stane všetko, čo chce, a nik mu nemôže prekážať, keď chce spasiť (niekoho).

²⁴ Skutky všetkých ľudí sú (známe) pred ním, jeho očiam nie je skryté nič.

²⁵ Od večnosti do večnosti siaha jeho pohľad, pred ním nič nie je podivuhodné.

²⁶ Nesluší sa pýtať: "Čo je toto a čo zasa ono?" - Všetko bude potrebné na svoj čas.

²⁷ Jeho požehnanie je také hojné, ako rozvodnená rieka,

²⁸ ako keď povodeň napája suchú (zem). Jeho hnev zachváti národy, ktoré ho nehľadali.

²⁹ Ako vie premeniť na púšť vodou (zvlažený kraj), takže zem vyschne (úplne), tak sú jeho cesty priame pre ich chôdzu, ale pre hriešnikov (sú) ako prekážky pre jeho hnev.

³⁰ Pre dobrých stvoril všetko dobré od počiatku, hriešnikom (určil) dobré i zlé veci.

³¹ Najpotrebnejšie veci pre život ľudí (sú) voda, oheň, železo a soľ, mlieko, jemný pšeničný chlieb a med, hrozno z viniča, olej a odev.

³² To všetko dal svätým (ľuďom) k dobru, ale ničomníkom a hriešnikom sa mení (aj) to na zlo.

³³ Sú vetry, ktoré majú za cieľ trestať, ktoré, keď rozzúria sa, väčšie utrpenie prinášajú.

³⁴ Keď na svoj čas plnia (svoju úlohu) a napnú sily, tak ukájajú hnev svojho Stvoriteľa.

³⁵ Oheň, krúpy, hlad a smrť - to všetko je na trest stvorené.

³⁶ Zuby dravcov, škorpióny a hady a pomstivý meč je na skazu hriešnikom.

³⁷ Cítia rozkoš, ak dostanú od neho rozkaz (na zásah), sú pripravené na zemi, ak sú potrebné, ale (zasiahnu) na svoj čas, ani neprekročia rozkaz.

³⁸ Preto o čom som bol od počiatku pevne presvedčený, premýšľal som o tom a uvažoval, i v písme zanechal.

³⁹ Všetky Božie diela sú dobré a on každé dielo uvádza (do činnosti) na svoju hodinu.

⁴⁰ Nesluší sa hovoriť: "Toto je horšie ako tamto." Všetko sa osvedčuje na svoj čas.

⁴¹ A teraz celým srdcom i ústami chváľte a zvelebujte meno Pánovo!

Príslovia 23,29 – 35

---

²⁹ Kto bedáka? Kto (vraví): "Jaj!"? Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje? Kto bez príčiny rany (tŕži)? Ktože má oči zmútené?

³⁰ Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne, čo chodia vychutnávať víno miešané.

³¹ Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo, ako sa blýska v pohári! Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne,

³² lež naposledok štipne ako had a kúsne ako zmija.

³³ Oči ti budú vidieť veci čudesné a tvoje srdce bude myslieť na pochabosti.

³⁴ Budeš sťa (ten, čo) na šírave mora spí, ako námorník, čo spí v koši na sťažni.

³⁵ "Nabili ma, (a) nebolelo ma, - Kedy sa zobudím? Pôjdem ho hľadať zas."