1. Machabejcov 15

---

¹ Antiochus, syn kráľa Demetria, poslal z morských ostrovov list Šimonovi, kňazovi a kniežaťu Židov, ako aj celému národu.

² Jeho obsah bol takýto: "Kráľ Antiochus posiela veľkňazovi a kniežaťu Šimonovi a židovskému národu pozdrav.

³ Niekoľkí naničhodníci sa zmocnili kráľovstva našich otcov. Ja však chcem uplatniť nárok na kráľovstvo a znovu ho priviesť do predošlého stavu. Preto som si najal množstvo vojska a dal som si narobiť bojových lodí.

⁴ Zaumienil som si totiž vystúpiť na pevninu a vypomstiť sa na tých, ktorí znivočili našu krajinu a na púšť obrátili mnoho miest v kráľovstve.

⁵ Preto ti teraz potvrdzujem odpustenie všetkých dávok, ktoré ti odpustili králi predo mnou, a tiež odpustenie všetkých ostatných daní, ktoré ti zľavili.

⁶ Ďalej ti povoľujem raziť vlastné mince pre svoju krajinu.

⁷ Jeruzalem a svätyňa budú slobodné; všetky zbrane, ktoré si vyrobil, a pevnosti, ktoré si vybudoval a držíš v svojej moci, ti ponechávam.

⁸ Takisto (ti odpúšťam) všetko, čo dlhuješ kráľovskej pokladnici, a nabudúce ti budú odpustené všetky kráľovské dávky od tejto chvíle na všetky časy.

⁹ Keď sa raz zmocníme svojho kráľovstva, preukážeme tebe, tvojmu národu a chrámu veľkú poctu, aby bola zjavná vaša sláva po celej zemi."

¹⁰ Roku stosedemdesiateho štvrtého vtiahol Antiochus do krajiny svojich otcov. Všetky vojská sa pripojili k nemu; iba málo ich zostalo s Tryfonom.

¹¹ Kráľ Antiochus ho prenasledoval a na úteku sa dostal do (mesta) Dory, ktoré leží pri mori.

¹² Nahliadol totiž, že sa na neho zhrnulo nešťastie a že ho opustili vojská.

¹³ Antiochus sa utáboril pri Dore so stodvadsiatimi tisícmi bojovníkov a s ôsmimi tisícmi jazdcov.

¹⁴ Obkľúčil mesto a od mora sa pripojili lode, takže zovrel mesto od pevniny i od mora a nedal nikomu ani vchádzať, ani vychádzať.

¹⁵ Tu prišiel Numenius a jeho sprievodcovia z Ríma s listami pre kráľov a krajiny. Obsah bol tento:

¹⁶ "Lucius, rímsky konzul, posiela kráľovi Ptolemeovi pozdrav.

¹⁷ Prišli k nám židovskí vyslanci ako naši priatelia, aby obnovili bývalé priateľstvo a spojenectvo. Poslal ich veľkňaz Šimon a židovský národ

¹⁸ a priniesli zlatý štít v cene tisíc mín.

¹⁹ Rozhodli sme sa, že napíšeme kráľom a krajinám, aby nezamýšľali podnikať proti nim nič zlé a tiež aby nebojovali proti nim, proti ich mestám a územiam a aby sa nespolčovali s ich nepriateľmi.

²⁰ Uznali sme za dobré prijať od nich štít.

²¹ Ak utiekli nejakí naničhodníci z ich krajiny k vám, tak ich vydajte veľkňazovi Šimonovi, nech ich potrestá podľa svojho zákona!"

²² To isté písal kráľovi Demetriovi, Atalovi, Ariaratesovi a Arsakesovi

²³ a do všetkých krajín: do Sampsamy, Sparťanom, na Delos, do Mynda a Sikyona, do Karie, na Samos, do Pamfýlie, do Lýcie, do Halikarnasa, na Rodus, do Faselidy, na Kos, do Sidy, na Aradus, do Gortyny, do Knida na Cyprus a do Cyrény.

²⁴ Odpis toho napísali veľkňazovi Šimonovi.

²⁵ Kráľ Antiochus naďalej táboril pri Dore, privádzal k nej nové posily, nastaval dobývacích strojov a uzavrel Tryfona natoľko, že nik nemohol ani vchádzať, ani vychádzať.

²⁶ Šimon mu poslal na pomoc dvetisíc vybraných mužov a tiež striebro, zlato a mnoho vojnového materiálu.

²⁷ Lenže on to nechcel prijať, ba prehlásil všetky predošlé dohovory za neplatné a zanevrel na neho.

²⁸ Poslal k nemu na vyjednávanie Atenobia, jedného zo svojich dôverníkov, a odkázal mu: "Vy držíte v moci Joppe, Gazaru a jeruzalemský hrad - mestá to môjho kráľovstva.

²⁹ Spustošili ste ich okolie, v krajine ste spôsobili veľkú pohromu a zmocnili ste sa mnohých miest v mojom kráľovstve.

³⁰ Preto teraz vydajte mestá, ktoré ste zabrali, ako aj dane z miest mimo júdskej hranice, ktorých ste sa zmocnili.

³¹ Ak nie, tak dajte za ne päťsto talentov striebra a ďalších päťsto talentov za škodu, ktorú ste urobili, ako aj za neodvedené dane z miest! Inak pritiahneme a budeme bojovať proti vám."

³² Atenobius, kráľov priateľ, prišiel teda do Jeruzalema. Keď tam videl Šimonovu slávu, skriňu so zlatými a striebornými nádobami a početné služobníctvo, zadivil sa. Potom mu oznámil kráľov odkaz.

³³ Šimon mu na to povedal: "Neprivlastnili sme si ani cudziu zem, ani cudzí majetok, ale skôr dedičstvo po svojich otcoch, ktoré naši nepriatelia istý čas bezprávne obsadili.

³⁴ My sa teda, keďže sa naskytla vhodná príležitosť, pridržiavame dedičstva svojich otcov.

³⁵ Čo sa týka Joppe a Gazary, ktoré od nás žiadaš späť, práve ony spôsobili nášmu ľudu v krajine veľkú skazu. No pritom ti dáme za ne sto talentov. Atenobius mu na to vôbec neodpovedal,

³⁶ ale vrátil sa rozzúrený ku kráľovi a podal mu správu o Šimonových vyhláseniach aj o jeho nádhere a o všetkom, čo videl. Kráľa pri tom zachvátil prudký hnev.

³⁷ Tryfon medzitým nastúpil na loď a utiekol do Ortosiady.

³⁸ Preto kráľ ustanovil Kendebea za vojvodcu prímoria a dal mu pechotu a jazdu.

³⁹ Nariadil mu, aby sa utáboril proti Júdsku; rozkázal mu tiež, aby vybudoval Kedron, opevnil jeho brány a bojoval proti ľudu. Kráľ sám prenasledoval Tryfona.

⁴⁰ Kendebeus teda pritiahol do Jamnie a začal znepokojovať ľud svojimi vpádmi do Júdska. Niektorých odvliekol do zajatia, iných zabíjal. Vystaval Kedron

⁴¹ a ustanovil tam jazdcov a pechotu, aby robili výpady a obchôdzky po cestách Júdska, ako mu rozkázal kráľ.

Sirachovcova 36 – 37

---

¹ Zmiluj sa nad nami, Bože vesmíru a zhliadni na nás a ukáž nám jasnosť svojho milosrdenstva!

² Uvrhni svoju bázeň na pohanov, ktorí nejdú za tebou, aby poznali, že okrem teba niet Boha, a nech ohlasujú tvoje veľké činy!

³ Pozdvihni svoju ruku proti cudzím národom, aby uzreli tvoju všemohúcnosť!

⁴ Ako si sa na nás ukázal svätým pred ich pohľadom, tak zasa ukáž pred nami, aký vieš byť mocný proti nim,

⁵ aby poznali teba, ako sme my poznali, že niet Boha okrem teba, Pane.

⁶ Obnov podivné znamenia, zopakuj zázraky!

⁷ Osláv svoju ruku a pravé rameno!

⁸ Prebuď svoju rozhorčenosť a vylej svoj hnev!

⁹ Vyhub protivníka a znič nepriateľa!

¹⁰ Urýchli čas a pamätaj (urobiť utrpeniu) koniec, aby rozprávali o tvojich obdivuhodných činoch!

¹¹ Nech plameň hnevu zožerie každého, kto by si myslel, že sa zachráni, a tí, čo trápia tvoj ľud, nech sa dožijú záhuby!

¹² Rozdrv hlavu nepriateľským vladárom, ktorí si myslia: "Niet nikoho okrem nás."

¹³ Zhromaždi všetky Jakubove pokolenia, aby poznali, že okrem teba niet Boha; nech hovoria o tvojich veľkých činoch a urob ich svojím dedičstvom, ako to bolo od počiatku.

¹⁴ Zľutuj sa nad svojím ľudom, ktorý nesie tvoje meno, nad Izraelom, ktorého si rovným urobil svojmu prvorodenému.

¹⁵ Zľutuj sa nad mestom, ktoré je zasvätené tebe, nad Jeruzalemom, kde máš svoje bývanie.

¹⁶ Naplň Sion svojimi nevysloviteľnými dielami a svoj ľud svojou slávou!

¹⁷ Osvedč sa tým, ktorí sú prvotinami všetkého stvorenia, a splň všetko, čo v tvojom mene predpovedali dávni proroci.

¹⁸ Daj odmenu tým, ktorí sa spoliehajú (iba) na teba, aby sa ukázala spoľahlivosť tvojich prorokov: vyslyš modlitby svojich služobníkov

¹⁹ podľa Áronovho požehnania, ktoré dal ľudu, a upravuj nás na spravodlivú cestu! Nech vedia všetci, ktorí žijú na zemi, že ty si Boh, ktorý svojím okom sleduješ svet.

²⁰ Žalúdok požíva každé jedlo, ale niektoré jedlo je lepšie než druhé.

²¹ Ako podnebie rozozná jedlo z divočiny, tak aj rozvážne srdce (pozná) falošné slová.

²² Podvodné srdce pôsobí zármutok, ale skúsený človek mu vie odporovať.

²³ Žena prijíma každého muža, ale niektorá deva je hodnejšia od inej.

²⁴ Krása ženy privábi veselosť na tvár jej muža a túžba (po nej) prevyšuje každú inú túžbu mužovu.

²⁵ Ak má na jazyku prívetivosť, miernosť a srdečnosť, jej muž nie je potom ako ostatní ľudskí synovia.

²⁶ Kto dostal dobrú ženu ten sa dostáva k bohatstvu, ona je pomocnicou aj stĺpom, o ktorý sa pokojne (opiera).

²⁷ Kde niet plota, tam voľne kradnú majetok, kde niet ženy, tam (muž) zastone v biede.

²⁸ Ktože dôveruje tomu, kto nemá hniezda? Uchýli sa tam, kde príde naňho súmrak. Je ako opásaný lúpežník, skokom sa ženie od jedného mesta k inému mestu.

¹ Každý priateľ hovorí: "Uzavrel som priateľstvo." Ale mnohý priateľ je len podľa mena priateľom. Či to nespôsobí trpkosť až na smrť,

² ak sa ti priateľ a druh zmení v nepriateľa?

³ Ó, krajne ničomná opovážlivosť, kdeže si sa len vzala, aby si pokryla zem zlosťou a úlisnou falošnosťou?

⁴ Priateľ sa raduje s priateľom nad (jeho) blaženosťou, no v čase súženia stane sa mu protivníkom.

⁵ Priateľ má sútrpnosť s priateľom (pre žalúdok): a proti nepriateľovi sa chopí štítu.

⁶ Nezabúdaj na svojho priateľa, ktorý sa ti oddáva s celou dušou, nezabudni na neho ani pri svojom bohatstve!

⁷ Nehľadaj radu u toho, kto číha po tebe, ukry svoj úmysel pred tými, čo ti závidia.

⁸ Každý, kto radí, prednáša svoju mienku, ale je aj poradca sám pre seba.

⁹ Chráň sa pred (takým) poradcom, najprv sa vyzvedaj, v čom má nedostatok. Lebo taký myslí (najprv) na seba,

¹⁰ aby ti nezarazil kolík do zeme. Povie ti: "Správna je tvoja cesta!" -

¹¹ a pritom sa postaví stranou, aby videl, čo sa ti stane.

¹² S nepobožným (nemaj) rozhovor o svätosti a s nespravodlivým o spravodlivosti! So ženou (nemaj) rozhovor o tej, na ktorú žiarli, bojazlivému nehovor o vojne! S obchodníkom (nehovor) o obrate, s kupcom o predaji, so závistlivcom zasa o prejave vďaky!

¹³ S človekom bez milosrdenstva (nehovor) o milosrdenstve, s nepočestným o počestnosti, s roľníckym robotníkom o jeho rozličných prácach!

¹⁴ S robotníkom (zjednaným) na rok nehovor o zakončení roka, s lenivým otrokom o mnohých pracovných (povinnostiach): na radu takýchto sa nikdy nespoliehaj!

¹⁵ Stýkaj sa ustavične so svätými mužmi, o komkoľvek sa dozvieš, že zachováva bázeň pred Bohom,

¹⁶ ktorého duša sa podobá tvojej duši a ktorý má sútrpnosť s tebou, keby si sa zakolísal vo tme.

¹⁷ Pevne sa drž toho, čo ti radí dobré svedomie, nad to nemáš nič cennejšie.

¹⁸ Svedomie svätého človeka ti niekedy povie viac ako sedem strážcov, ktorí sedia vysoko (na veži) a skúmajú (kraj).

¹⁹ Ale pritom vzývaj Najvyššieho, aby riadil tvoju cestu podľa pravdy.

²⁰ Pred každým tvojím dielom nech predchádza správne uváženie a pred každým výkonom pevný úmysel.

²¹ Ničomné slovo mení srdce; štyri výhonky z neho vyrastú: dobré a zlé, život a smrť a nad nimi trvale vládne jazyk. Niektorý učiteľ je zbehlý a vyučuje mnohých, ale sebe vie málo osožiť.

²² Múdry učiteľ vie poučiť mnohých, aj sám sebe osoží.

²³ Iný vie múdro hovoriť, ale ho zavrhnú, takže v každom ohľade trpí núdzu;

²⁴ nedostal od Boha milosť, lebo aj v múdrosti má nedostatok.

²⁵ Iný je zasa múdry iba pre seba a plody jeho rozvahy sú chvályhodné.

²⁶ Múdry muž poučuje svoj ľud a plody jeho múdrosti sú spoľahlivé.

²⁷ Múdry muž obsiahne plné požehnanie, ktorí ho vidia, chvália ho.

²⁸ Život človeka má spočítané dni: no dni Izraela sú nespočítateľné.

²⁹ Múdry sa dožije úcty vo svojom národe a jeho meno bude žiť naveky.

³⁰ Synu, kým žiješ, skúšaj svoju dušu, ak nájdeš v sebe ničomnosť, nerob jej po vôli!

³¹ Nie všetko je na osoh každému jednému a nie každý druh (vecí) nájde u všetkých rovnaké (zaľúbenie).

³² Nebuď nenásytný pri každom hodovaní, ani sa nevrhaj na každé jedlo!

³³ Lebo z mnohého jedenia nastáva choroba a pažravosť pritiahne ti bolesť žlče.

³⁴ Pre opilstvo mnohí zahynuli, kto je zdržanlivý, predlžuje si život.

Príslovia 23,26 – 28

---

²⁶ Daj mi, syn môj, svoje srdce bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!

²⁷ Bo jamou hlbokou je smilnica a úzkou studnicou je cudzoložnica.

²⁸ Aj ona striehne ako zákerník a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia neverne.