Biblia za rok - 295. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 295. deň: 1. Machabejcov 14, Sirachovcova 34 – 35, Príslovia 23,22 – 25
1. Machabejcov 14
1 V stosedemdesiatom druhom roku zhromaždil kráľ Demetrius svoje vojská a tiahol do Médie, aby tam získal posilu do boja proti Tryfonovi.
2 Keď sa však Arsakes, kráľ Perzie a Médie, dopočul, že Demetrius vtrhol na jeho územie, poslal jedného zo svojich vojvodcov, aby ho zajal živého.
3 On aj vytiahol, porazil Demetriovo vojsko, zajal ho a priviedol k Arsakovi, ktorý ho uväznil. Chválospev na Šimona
4 Za Šimonovho života malo Júdsko pokoj. Vyhľadával blaho svojho ľudu, tešili sa jeho moci po všetky dni jeho slávy.
5 Popri všetkej svojej sláve dobyl ešte prístav Joppe; tak otvoril prístup k morským ostrovom.
6 Rozšíril kraj svojho ľudu a zmocnil sa krajiny.
7 Nahromadil si veľa zajatcov a bol pánom nad Gazarou, Betsurou a hradom. Odstránil z neho nečistoty a nebolo toho, kto by sa mu vzoprel.
8 V pokoji obrábali zem a zem vydávala svoje plody, stromy na rovinách svoje ovocie.
9 Starší vysedávali na uliciach, všetci pretriasali šťastie v krajine, mládenci sa vyobliekali do nádhery vojnového rúcha.
10 Mestám obstarával potraviny, vybudoval z nich opevnené bašty. Takto bolo jeho meno spomínané v sláve po samý kraj zeme.
11 Rozostrel pokoj nad krajinou, veľká radosť vládla v Izraeli.
12 Každý mohol sedieť pod svojím viničom alebo figovníkom a veru nebolo, kto by ich bol ľakal.
13 Nenašiel sa nik v krajine kto by bol proti nim viedol vojnu, králi boli v tých dňoch poničení.
14 Podvihol všetkých zakríknutých svojho ľudu, vyhľadával Zákon, vykynožil každého, či bol zradca a či zlosyn.
15 Svätyni dodal lesku a tiež rozmnožil riad chrámu.
16 Zvesť o Jonatánovej smrti vyvolala v Ríme, ba aj v Sparte veľký zármutok.
17 Ale keď sa dopočuli, že sa miesto neho stal veľkňazom jeho brat Šimon a že drží v moci krajinu a jej mestá,
18 písali mu na medených doskách, aby obnovili priateľstvo a spojenectvo, ktoré uzavreli s jeho bratmi Júdom a Jonatánom.
19 Prípis prečítali na zhromaždení ľudu v Jeruzaleme. Toto je osnova listu, ktorý poslali Sparťania:
20 "Vládcovia Sparťanov a ich mesto posielajú veľkňazovi Šimonovi, starším, kňazom a ostatnému židovskému ľudu, svojim bratom, pozdrav.
21 Vyslanci, poslaní k nášmu národu, zvestovali nám o vašej sláve a cti a tešili sme sa z ich príchodu.
22 Ich vyhlásenie sme zapísali do uznesenia ľudu takto: "Prišiel k nám Numenius, syn Antiochov, a Antipater, syn Jasonov, židovskí vyslanci, aby s nami obnovili priateľskú zmluvu.
23 Ľud sa uzniesol, že prijme tých mužov okázale a že dá odpis ich správy vložiť do zvláštnych kníh, aby bol na pamiatku národu Sparťanov. Odpis z toho sme poslali veľkňazovi Šimonovi."
24 Šimon poslal Numenia do Ríma s veľkým zlatým štítom v cene tisíc mín, aby s nimi obnovil spojenectvo.
25 Keď sa ľud dopočul o týchto udalostiach, zvolal: "Ako sa odvďačíme Šimonovi a jeho synom?
26 Veď on, jeho bratia a dom jeho otca odrazili hrdinským bojom nepriateľov Izraela a zaistili mu slobodu! Napísali to na medené dosky, ktoré povesili na stĺpy na Sionskom vrchu.
27 Osnova tohto nápisu je: "Osemnásteho dňa mesiaca elul, stosedemdesiateho druhého roku, v treťom roku veľkňaza Šimona, kniežaťa Božieho ľudu,
28 vo veľkom zhromaždení kňazov (a ľudu), predstavených národa a starších krajiny uzniesli sa na tomto: Pretože bývali v našej krajine časté vojny,
29 Šimon, syn Matatiáša, potomka Joaribových synov, ako aj jeho bratia vystavili sa nebezpečenstvu a odporovali nepriateľom národa, aby obstála ich svätyňa a Zákon. Tým získali svojmu národu veľkú slávu.
30 Jonatán zjednotil svoj národ a stal sa jeho veľkňazom, až bol priradený k svojmu ľudu.
31 Potom ich nepriatelia zamýšľali vtrhnúť do ich krajiny, aby ju spustošili a násilne siahli na ich svätyňu.
32 Vystúpil však Šimon a bojoval za svoj národ; vynaložil veľkú časť svojho majetku na vyzbrojenie vojsk svojho národa a na žold pre nich.
33 Opevnil júdske mestá, tiež Betsuru na júdskych hraniciach, kde prv bývali nepriateľskí ozbrojenci, a osadil tam júdske mužstvo ako posádku.
34 Opevnil aj Joppe pri mori, ďalej Gazaru na pohraničí Azotska, kde prv bývali nepriatelia, osadil tam Židov a zaopatril ich všetkým, čo bolo potrebné na ich uživenie.
35 Keď ľud videl Šimonove činy a slávu, ktorú sa usiloval získať svojmu národu, ustanovil ho za svojho vodcu a veľkňaza pre všetky tieto činy, pre spravodlivosť a vernosť, ktorú zachoval svojmu národu, ako aj preto, že sa všemožne usiloval povzniesť svoj ľud.
36 Za jeho dní sa podarilo vykynožiť jeho rukami pohanov z krajiny aj tých, čo boli v Dávidovom meste Jeruzaleme, kde si vybudovali hrad, z ktorého podnikali výpady, pričom dookola poškvrňovali svätyňu, a tak zasadzovali ťažký úder jej (posvätnej) čistote.
37 Postavil do neho židovskú posádku, opevnil ho pre obranu územia a mesta a zvýšil múry Jeruzalema.
38 Tak sa stalo, že mu kráľ Demetrius potvrdil veľkňazstvo,
39 urobil ho jedným zo svojich dôverníkov a vyznamenal ho vysokými poctami.
40 Rozchýrilo sa totiž, že Rimania vyhlásili Židov za priateľov, spojencov a bratov a že okázalo privítali Šimonových poslov.
41 Židia a kňazi sa teda uzniesli: Šimon má byť ich kniežaťom a veľkňazom navždy, kým nepovstane spoľahlivý prorok.
42 Nech je ich vojvodcom a nech má starosť o svätyňu! Nech ustanovuje dozorcov nad prácami, nad zemou, nad zbraňami a pevnosťami!
43 Nech má starosť o svätyňu; nech ho všetko poslúcha! Všetky listiny nech sú vystavované v jeho mene! Nech sa oblieka do purpuru a zlata!
44 Nikomu ani z ľudu, ani z kňazov nech nie je dovolené porušiť niektorý z týchto predpisov alebo sa vzpierať proti jeho nariadeniam, alebo bez jeho vedomia zvolávať zhromaždenia v krajine, obliekať sa do purpuru a užívať zlatú stuhu!
45 Kto by sa teda proti tomu previnil a niečo z toho zavrhol vystaví sa trestu."
46 Všetok ľud sa uzniesol, že priznáva Šimonovi uvedené výsady.
47 Šimon to prijal a vyhlásil, že je ochotný zastávať veľkňazstvo, byť vojvodcom a kniežaťom Židov a kňazov a vôbec byť predstaveným všetkým.
48 Nariadil, aby táto listina bola vyrytá do medených dosiek a vystavená na múre svätyne na viditeľnom mieste.
49 Odpis z nej dali uložiť do klenotnice, aby ju mali poruke Šimon a jeho synovia.
Sirachovcova 34 – 35
1 Nerozumný človek si robí márne a falošné nádeje a sny naplňuje namyslenosťou nemúdrych.
2 Akoby chytal tieň a hnal sa za vetrom, tak robí ten, kto si všíma falošné videnia.
3 Videnie vo sne (si vykladá): to zodpovie tomu, tejto ľudskej tvári, jemu zodpovie podobný človek.
4 Čo môže urobiť čistým, kto sám je nečistý? A akú pravdu ti povie, kto sám je luhár?
5 Mylné veštenie, falošné hádačstvo, sny čarodejníkov - to všetko je márne.
6 Srdce trpí pri predstavách ako tá, čo pracuje k pôrodu. Ak videnia nemajú svoj pôvod od Najvyššieho, nevenuj im svoje srdce!
7 Lebo sny už mnohých uviedli do bludu a došli k pádu, ktorí sa spoliehali na ne.
8 Neomylne sa splní slovo Zákona a vyplní sa, čo múdrosť spoľahlivo (oznámila) ústami.
9 Čo môže vedieť taký, kto neprešiel skúškami? Ale muž v mnohom skúšaný má hlbokú myseľ a kto sa mnoho učil, vie rozumne hovoriť.
10 Kto nič neskúsil, málo toho vie, ale kto prešiel ďalekým (svetom), vie aj mnoho zla urobiť.
11 Kto neprešiel skúškou (života), akéže veci pozná? Kto sa už mnoho (sklamal), mnoho zla môže narobiť.
12 Mnoho som videl na svojich potulkách a (poznal som) rozličné zvyky, že ich nemožno vyrozprávať.
13 Pre tieto veci som sa dostal často do nebezpečenstva smrti, ale Božia milosť ma zachránila.
14 Duch bohabojných bude, mať život a svojím navštívením ich Boh požehnáva.
15 Svoju nádej skladajú vo svojom Vysloboditeľovi, lebo oči Pána sledujú tých, ktorí ho milujú.
16 Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva, lebo on je jeho nádejou.
17 Blažená duša toho, kto sa bojí Pána!
18 Na koho iného má upierať svoj zrak, kto je jej posilou?
19 Oči Pána hľadia na tých, ktorí sa ho boja, on je ich mocným ochrancom, silnou oporou. Chráni proti úpalu a zatieni ich proti (horúčave) poludnia.
20 Uzmieri previnenia, pomáha pri páde, pozdvihuje dušu, rozžiaruje oči, poskytuje uzdravenie, život a požehnanie.
21 Obeta z veci nespravodlivo (nadobudnutej) je poškvrnená, posmechy rúhačov nemôžu byť milé (Bohu).
22 Pán (ostáva) jedine s tými, ktorí vytrvajú na cestách pravdy a spravodlivosti.
23 Najvyšší neprijíma dary hriešnikov, obetu hriešnikov si ani nevšimne, množstvo obiet ho nepohne k zľutovaniu nad ich hriechmi.
24 Kto prináša obetu z majetku chudobných, ako keby syna zabíjal pred otcovými očami.
25 Život chudobných je núdzny chlieb: kto by takého oklamal, je mužom krvi.
26 Kto inému odníma v pote zarobený chlieb, akoby zavraždil svojho blížneho.
27 Kto vylieva krv a kto krivdí nádenníkovi - sú (rovnakí) bratia.
28 Ak jeden stavia, druhý rúca - čo z toho majú okrem námahy?
29 Ak sa jeden modlí, druhý preklína - koho hlas má Boh vypočuť?
30 Kto sa umyl po dotyku mŕtveho (tela), ale znovu sa ho dotýka, čo mu osoží všetko jeho očisťovanie?
31 Tak je to aj s človekom, ktorý sa postí za svoje hriechy, ale znovu tie isté hriechy pácha, čo mu osoží všetko, čím sa umŕtvoval, a jeho modlitbu ktože má vypočuť?
1 Kto zachováva Zákon, prináša časté obety.
2 Je to spasiteľná obeta, ak niekto dbá na prikázania a ďaleký zostáva všetkej neprávosti.
3 Zmiernu obetu prináša za neprávosti a odprosuje za hriechy, kto sa vzdiali od neprávosti.
4 Kto preukazuje lásku, ako keby obetoval jemnú múku, a kto koná milosrdenstvo, prináša (pravú) obetu.
5 Pán má v tom záľubu, ak niekto zanechá neprávosti, a uzmierenie za hriechy je v tom, ak niekto odstúpi od nespravodlivosti.
6 Nedostavuj sa pred Pána naprázdno!
7 Toto všetko treba konať, lebo to prikazuje Boh.
8 Obeta spravodlivého je tuk na oltári a (jeho) vôňa vystupuje až pred Najvyššieho.
9 Obeta spravodlivého je príjemná (Bohu) a na jeho spomienkovú obetu Najvyšší nezabudne.
10 S dobrou mysľou vzdávaj Bohu chválu a neukracuj prvotiny (dorobené) svojimi rukami!
11 Pri každom dare nech je tvoja tvár veselá a svoje desiatky s plesaním zasväcuj (Bohu)!
12 Dávaj Najvyššiemu, ako ti on dáva, s prívetivým okom prinášaj všetko, čo nájde tvoja ruka.
13 Lebo Pán je to, ktorý ti odplatí; a on ti môže odplatiť sedemnásobne.
14 Neprinášaj podlé veci za obetu, lebo také ani neprijme.
15 Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu, lebo Pán je sudcom a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.
16 Pán nedáva nikomu prednosť pred chudobným a vypočuje prosbu ukrivdeného.
17 Modlitbou siroty neopovrhne, ani vdovy, keď svoju žalobu prednesie s nárekom.
18 Či netečú slzy po tvári vdove a jej výkriky sa nevznášajú (proti tomu), kto ich vyvolal?
19 Lebo slzy z jej tváre vystupujú do neba a Pán, keď ju počuje, nebude sa z toho radovať.
20 Kto sa korí Pánovi, ako sa jemu ľúbi, toho prijme (na milosť), jeho modlitba sa približuje až k oblakom.
21 Modlitba pokorného preniká oblaky: ani sa nevie potešiť, kým sa nedostane do jeho blízkosti, ani neodstúpi, dokiaľ Najvyšší nezhliadne na neho.
22 A Pán ho nebude odkladať, ale spravodlivosť prizná spravodlivým, lebo si počína podľa práva, a Všemohúci nebude voči (nespravodlivým) zhovievavý, ale bolestným (úderom) zasiahne im chrbát.
23 Aj pohanom odplatí pomstou, až kým nezahubí množstvo pyšných a nerozláme berly nešľachetných;
24 kým neodplatí všetkým podľa ich činov, ako urobil za činy Adama a za jeho opovážlivosť;
25 kým neprisúdi spravodlivým súdom svojmu ľudu a svojím milosrdenstvom nerozveselí spravodlivých.
26 Boh sa vie hojne zľutovať v čase súženia, (zakročí), akoby (prichádzali) kvapky za veľkého sucha.
Príslovia 23,22 – 25
22 Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom, a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!
23 Získavaj pravdu a nepredávaj (ju), múdrosť, náuku a rozumnosť!
24 Radosťou plesá otec spravodlivého a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom.
25 Nech kochajú sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mať a nech sa teší tvoja rodička!
