1. Machabejcov 13

---

¹ Šimon sa dopočul, že Tryfon zhromaždil veľké vojsko aby mohol vtrhnúť do Júdskej krajiny a zničiť ju.

² Pritom pozoroval úzkosť a strach ľudu. Preto sa vybral do Jeruzalema a zvolal tábor ľudu.

³ Povzbudzoval ich a vravel: "Sami viete, čo sme vykonali za Zákon a svätyňu ja, moji bratia a dom môjho otca a tiež aké boje a úzkosti sme preto prestáli.

⁴ Všetci moji bratia zahynuli za Izrael. Len sám som zostal.

⁵ Kiež je ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Seba nepokladám za cennejšieho, ako (boli) moji bratia.

⁶ Budem sa pomstiť za svoj ľud, za svätyňu za naše manželky a deti, lebo všetci pohania sa spolčili z nenávisti, aby nás zničili."

⁷ Keď ľud počul tieto slová, prebudil sa v jeho srdci niekdajší zápal

⁸ a odpovedali hlasitým zvolaním: "Ty si náš vodca miesto Júdu a tvojho brata Jonatána!

⁹ Veď náš boj! Urobíme všetko, čokoľvek nám rozkážeš."

¹⁰ Pozbieral všetkých bojaschopných mužov, postaral sa, aby boli rýchle dokončené múry Jeruzalema, a vôkol ho opevnil.

¹¹ Do Joppe poslal Jonatána, syna Absalomovho, a s ním dostatočné vojsko; on vyhnal tamojšie osadenstvo a natrvalo tam ostal.

¹² Tryfon medzitým odtiahol s veľkým vojskom od Ptolemaidy, aby vtrhol do júdskej krajiny; zajatého Jonatána mal so sebou.

¹³ Šimon sa utáboril v Adide na okraji roviny.

¹⁴ Keď sa Tryfon dozvedel, že Šimon nastúpil na miesto svojho brata Jonatána a že sa chce s ním pustiť do boja, odkázal mu po posloch:

¹⁵ "Tvojho brata Jonatána držíme v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje kráľovskej pokladnici zo zverených mu úradov.

¹⁶ Pošli sto talentov striebra a dvoch jeho synov ako rukojemníkov - aby od nás neodpadol po prepustení -, a prepustíme ho."

¹⁷ Šimon spoznal, že s ním rozprávajú ľstivo, predsa však nariadil poslať striebro a chlapcov, aby neupadol do veľkej nenávisti u ľudu.

¹⁸ Veď by povedali: "Len preto zahynul, lebo som mu neposlal striebro a chlapcov."

¹⁹ Poslal teda chlapcov a sto talentov. Ale on nedodržal slovo a Jonatána neprepustil.

²⁰ Potom sa Tryfon vydal na pochod, aby vtrhol do krajiny a zničil ju. Tiahol okľukou do Adory. Ale Šimon mu bol so svojím vojskom stále v boku po celej ceste, kade tiahol.

²¹ Hradná posádka vyslala k Tryfonovi poslov, ktorí ho mali pohnúť k tomu, aby k nim čím skôr prišiel cez púšť a poslal im potravu.

²² Tryfon sa už aj pripravil na cestu s celou svojou jazdou; lenže v noci napadlo veľmi veľa snehu, takže sa pre sneh nemohol dať na pochod. Preto odtiahol a vybral sa do Galaádu.

²³ Keď sa priblížil k Baskame, zabil Jonatána a tam ho aj pochovali.

²⁴ Potom sa Tryfon obrátil a odtiahol do svojej krajiny.

²⁵ Šimon dal priniesť kosti svojho brata Jonatána a pochoval ich v Modeine, meste svojich otcov.

²⁶ Všetci Izraeliti ho oplakávali veľkým plačom a žialili za ním mnoho dní.

²⁷ Šimon vybudoval nad hrobom svojho, otca a svojich bratov vysoký a zďaleka viditeľný náhrobník z kameňa hladeného spredu i zozadu.

²⁸ Naň postavil sedem pyramíd, jednu oproti druhej, totiž otcovi, matke a štyrom bratom.

²⁹ K tomu ešte pristavil dookola veľké stĺpy. Na stĺpy dal pripevniť zbroj na večnú pamiatku a vedľa zbroje vytesať lode, aby ich mohli vidieť všetci, čo sa plavili po mori.

³⁰ Taký je hrob, ktorý urobil v Modeine, a stojí až podnes.

³¹ Tryfon zaobchádzal s mladým kráľom Antiochom ľstivo a dal ho zabiť.

³² Stal sa miesto neho kráľom, položil si na hlavu korunu Ázie a narobil mnoho zla v krajine.

³³ Šimon však vybudoval júdske pevnosti a vystrojil ich vysokými vežami, silnými múrmi, bránami a závorami. Tiež potravín uskladnil do pevností.

³⁴ Potom Šimon vybral mužov a poslal ich ku kráľovi Demetriovi, aby urobil krajine nejakú úľavu; celé Tryfonovo počínanie bolo totiž iba lupičstvo.

³⁵ Na túto prosbu vyslal kráľ Demetrius posolstvo a odpovedal mu listom tohto znenia:

³⁶ "Kráľ Demetrius posiela Šimonovi, veľkňazovi a priateľovi kráľov, ako aj starším a židovskému národu pozdrav.

³⁷ Zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste poslali, sme prijali a hotoví sme uzavrieť s vami trvalý pokoj. Napíšeme tiež úradníkom, aby vám dali úľavu na poplatkoch.

³⁸ Úľavy, ktoré sme vám udelili, zostávajú v platnosti. Takisto si podržíte aj pevnosti, ktoré ste si vybudovali.

³⁹ Odpúšťame vám nedopatrenia a chyby (učinené) až podnes; priam tak korunu, ktorú dlhujete. Ak ešte vyberali aj v Jeruzaleme nejaký iný poplatok, už ho nebudú odvádzať.

⁴⁰ Ak sa prihlásia niektorí schopní z vás na našu osobnú stráž, môžu byť pribratí. Kiež panuje medzi nami pokoj!"

⁴¹ Tak bolo roku stosedemdesiateho sňaté jarmo pohanov z Izraela.

⁴² A židovský národ začal písať v listinách a zmluvách: "V prvom roku Šimona, veľkého židovského veľkňaza, vojvodcu a kniežaťa."

⁴³ V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zhotovil dobývací stroj a prisunul ho až k mestu. Udrel ním na jednu vežu a dobyl ju.

⁴⁴ Vojaci, ktorí boli v dobývacom stroji, vyrazili do mesta, v ktorom nastalo veľké vzrušenie.

⁴⁵ Obyvatelia mesta vystúpili so ženami a deťmi na múr, roztrhli si odev, hlasite kričali, žiadali Šimona, aby im podal pravicu,

⁴⁶ a volali: "Nezaobchádzaj s nami podľa našich zlých skutkov, ale podľa svojho milosrdenstva!"

⁴⁷ Šimon sa dal uzmieriť a prestal proti nim bojovať. Predsa ich však vyhnal z mesta, dal vyčistiť domy, v ktorých boli modly, a až potom vtiahol do neho za hlaholu žalmov a chválospevov.

⁴⁸ Odstránil z neho každú (modlársku) nečistotu, osadil tam Zákonu oddaných mužov, opevnil ho a postavil si v ňom dom.

⁴⁹ Medzitým bol obyvateľom jeruzalemského hradu znemožnený akýkoľvek styk krajinou aj každý nákup a predaj. Preto mali veľký nedostatok a dosť z nich zahynulo hladom.

⁵⁰ Tu volali k Šimonovi, aby si mohli s ním podať pravicu; i podal im ju. Ale vyhnal ich odtiaľ a očistil hrad od (modlárskych) poškvŕn.

⁵¹ Vošli do neho dvadsiateho tretieho dňa druhého mesiaca stosedemdesiateho prvého roku s chválospevom a s palmovými ratolesťami, s citarami, cimbalmi a harfami, so spevmi a piesňami, pretože bol z Izraela vyhubený úhlavný nepriateľ.

⁵² A nariadil, aby bol tento deň slávený každoročne s veselosťou.

⁵³ Opevnil chrámový vrch vedľa hradu a býval tam so svojimi.

⁵⁴ Keď videl Šimon, že jeho syn Ján je udatný muž, ustanovil ho za hlavného veliteľa všetkých oddielov a býval v Gazare.

Sirachovcova 32 – 33

---

¹ Nevypínaj sa, ak ťa ustanovili za usporiadateľa (hostiny), správaj sa v ich kruhu tak, ako jeden z nich!

² Staraj sa najprv o nich, až potom si sadni; až keď si splnil všetky svoje úlohy posaď sa (k stolu),

³ aby si z nich mal radosť a dostal ozdobný veniec (na znak) vďaky a získal uznanie od pozvaného zástupu.

⁴ Prehovor, starší vekom: sluší ti

⁵ prehovoriť s bedlivou rozvahou prvé slovo, ale ani hudbe a (spevu) neprekážaj!

⁶ Keď ťa nepočúvajú, neplytvaj mnohými slovami a nevypínaj sa nepríhodne svojou múdrosťou!

⁷ Ako vyniká rubínový kamienok na zlatej ozdobe, tomu sa podobá hudba na hostine pri víne.

⁸ Ako smaragdová pečať v zlatej obrube je nápev hudby pri radostnom a miernom požívaní vína.

⁹ Načúvaj mlčky a za tvoju úctu dostane sa ti vďačného uznania.

¹⁰ Ak si mladý, sotva čo povedz v svojej veci!

¹¹ Ak sa ťa dva razy opýtajú, tvoja odpoveď nech má hlavu!

¹² Pri mnohých (dopytoch) sa rob, akoby si nevedel o veci, počúvaj mlčky a spolu sa aj dopytuj!

¹³ V spoločnosti veľmožov nebuď náročný: a kde sú starší, tam nehovor mnoho!

¹⁴ Pred krupobitím sa dostavujú blesky: pred skromnosťou predchádza obľuba, za úctivosť dostane sa ti milej priazne.

¹⁵ Vo chvíli, keď iní vstávajú, nepočínaj si lenivo, odbehni ako prvý pred inými domov, tam sa zabávaj a veseľ,

¹⁶ tu si počínaj, ako ti napadne, nie však hriešne alebo pyšným slovom!

¹⁷ Za to všetko chváľ Pána, ktorý ťa stvoril a hojne ťa sýti svojimi dobrami

¹⁸ Kto sa bojí Pána, ten prijíma jeho náuku a ktorí ho včasne hľadajú, nájdu požehnanie.

¹⁹ Kto sa vhĺbi do Zákona, bude ním úplne preniknutý, ale kto si pokrytecky počína, potkne sa oň.

²⁰ Ktorí sa boja Pána, nájdu spravodlivé právo, ako svetlu dajú svietiť jeho ustanoveniam.

²¹ Hriešny človek vyhýba pokarhaniu a vyhľadáva si poučenie, aké mu lahodí.

²² Obozretný muž neodmietne rozumnú radu, len nerozvážny a pyšný sa nebojí strachu:

²³ a keď aj urobil spolu s ním niečo bez rozvahy, trest nájde v tom, za čím sa hnal.

²⁴ Synu, nerob nič bez rozvahy, potom neoľutuješ nič, čo sa stalo.

²⁵ Nekráčaj po ceste skazy a neudrieš sa o kameň: ani neschodnej ceste nedôveruj, aby si sa nepriviedol do skazy.

²⁶ Opatrný buď aj voči svojim synom a maj sa na pozore pred svojimi domácimi!

²⁷ Pri všetkom počínaní sa s dôverou spoliehaj na svedomie: lebo v tom je plnenie príkazov.

²⁸ Kto verí v Boha, dbá aj o jeho prikázania, a kto dôveruje v neho, nezažije ujmu.

¹ Bohabojného nezastihne nešťastie, ale Boh ho pri skúške zachráni a zbaví zlého.

² Múdry nemá v nenávisti príkazy a právne predpisy (Zákona) a nedostane sa na úskalie ako loď za búrky.

³ Rozvážny človek sa spolieha na Boží Zákon a Zákon mu bude verne pomáhať.

⁴ Kto predpokladá dotaz, pripraví si slovo, a keď ho požiadajú (o slovo), aj ho vypočujú. Lebo taký zachová, čo sa sluší, a len tak odpovie.

⁵ Myseľ pochabého podobá sa kolu na voze a jeho zmýšľanie sa obracia ako os.

⁶ Priateľ našepkávač je ako bujný žrebec, zarehce pod každým, kto si naň sadne.

⁷ Prečo vyniká deň nad iný deň, svetlo nad iné svetlo, rok nad iný rok - (kdeže sú) pod slnkom?

⁸ Múdrym (ustanovením) Pána sú (dni) oddelené od seba utvorením slnka, ktoré zachováva, čo mu prikázal.

⁹ (Nariadil), aby sa časy a v nich sviatočné dni zamieňali, aby (ľudia) svätili sviatočné dni na svoju hodinu.

¹⁰ Niektoré z nich Boh (zvlášť) povýšil a zvelebil, iné zasa zaradil do počtu všedných dní. Všetci ľudia sú z hliny, zo zeme, z ktorej stvoril Adama.

¹¹ Podľa svojej veľkej múdrosti urobil Pán rozdiel medzi nimi a určil im rozmanité cesty.

¹² Niektorých medzi nimi (zvlášť) požehnal a urobil slávnymi; iných posvätil a (bližšie) k sebe privinul; iných z nich zasa preklial a uponížil: a odstránil aj z miesta, ktoré im určil.

¹³ V jeho rukách sú ako hrnčiarska hlina, premiesi ju, ako pokladá za dobré.

¹⁴ Všetky jej (ďalšie) osudy utvárajú sa podľa jeho rozhodnutia. Taký je aj (osud) ľudí, riadený rukou Stvoriteľa, aby im odplatil podľa svojho spravodlivého súdu.

¹⁵ Zlu sa protiví dobré a smrti zasa život: tak je oproti spravodlivému postavený hriešnik.

¹⁶ Ja ako jeden z posledných bdelo som sa pousiloval, ako ten, kto paberkuje po oberačoch hrozna.

¹⁷ I ja som dúfal, že Boh požehná moju prácu, a tak som si aj ja naplnil lis ako ten, kto (riadne) oberá.

¹⁸ Všimnite si, že nie jedine pre seba som sa namáhal, ale pre všetkých, čo túžia mať poučenie.

¹⁹ Počúvajteže ma, náčelníci a všetky národy, čujte aj zhromaždení predáci.

²⁰ Ani synovi a žene, ani bratovi a priateľovi nedávaj, dokiaľ žiješ, moc nad sebou; ani svoj majetok nedávaj nikomu, aby si neľutoval, keď by si musel oň prosiť.

²¹ Dokiaľ žiješ a (dokiaľ) dýchaš, nedovoľ, aby ťa niekto vymenil (v úlohe).

²² Lepšie je, ak ťa synovia budú prosiť, ako by si mal ty hľadieť synom na ruky.

²³ Vo všetkom podnikaní si podrž vedenie!

²⁴ Neuveď škvrnu na svoju slávu! V deň, keď dokončíš dni svojho života, vo chvíli svojho odchodu rozdaj svoje dedičstvo!

²⁵ Oslovi (prislúcha) krm, palica a náklad - chlieb, prísne zaobchádzanie a práca zasa otrokovi.

²⁶ Pracuje ti, ak si prísny, ale chce si aj odpočinúť; uvoľni mu ruky a hľadí sa dostať na slobodu.

²⁷ Jarmo a remeň sklonia tvrdú šiju, aj otroka zhrbia ustavičné práce.

²⁸ Zlomyseľnému otrokovi (patrí) trest a putá, pošli ho na robotu, aby nezaháľal.

²⁹ Lebo zaháľanie učí mnohému zlu.

³⁰ Postav ho do práce: tak mu to prislúcha. Ak ťa neposlúchne, zohni ho putami! Ale požiadavky voči nikomu neprepínaj, bez rozvahy nič dôležité nepodnikni!

³¹ Ak máš verného otroka, nech ti je (milý) ako vlastná duša, zaobchádzaj s ním, akoby ti bol bratom, lebo si ho nadobudol za cenu krvi.

³² Ak ho neoprávnene zraníš, utečie ti,

³³ a keď sa raz vzchopí a odíde, nevieš, ani koho sa pýtať, ani ktorou cestou ho treba hľadať.

Príslovia 23,17 – 21

---

¹⁷ Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom, no (tým viac) v bázni pred Pánom každý deň,

¹⁸ lebo (ti) kynie budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde.

¹⁹ Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený, a rovnou cestou svoje srdce veď!

²⁰ Nepatri (k tým, čo) spíjajú sa vínom (nadmieru), (ani k tým, ktorí) nevedia sa najesť mäsa dosýta.

²¹ Bo schudobnie pijan i ten, čo sa objedá, a ospanlivosť odieva do handier.