Biblia za rok - 293. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 293. deň: 1. Machabejcov 12, Sirachovcova 30 – 31, Príslovia 23,13 – 16
1. Machabejcov 12
1 Keď Jonatán videl, že mu čas žičí, vybral mužov a poslal ich do Ríma, aby utvrdili a obnovili s nimi priateľstvo.
2 Aj Sparťanom a do iných krajín rozposlal listy toho istého obsahu.
3 Odišli teda do Ríma, vošli do senátu a hovorili: "Veľkňaz Jonatán a židovský národ nás poslali, aby sme obnovili s vami priateľstvo za predošlých podmienok."
4 Vtedy im dali listy pre príslušné úrady miest, aby im zabezpečili pokojný prechod do júdskej krajiny.
5 Toto je odpis listu, ktorý napísal Jonatán Sparťanom:
6 "Veľkňaz Jonatán, veľrada národa, kňazi a ostatný židovský ľud posielajú Sparťanom, svojim bratom, pozdrav.
7 Už prv dostal veľkňaz Oniáš list od vášho kráľa Areia, v ktorom naznačuje, že ste našimi bratmi, ako vidno z pripojeného odpisu.
8 Oniáš prijal posla s poctou a prevzal list, v ktorom sa zreteľne hovorí o spojenectve a priateľstve.
9 Nie sme síce utisnutí na to, pretože útechu čerpáme zo svätých kníh, ktoré máme po ruke,
10 predsa však, aby sme sa vám azda neodcudzili, pokúsili sme sa vyslať k vám posolstvo, ktoré by obnovilo bratstvo a priateľstvo; veď už mnoho času ubehlo odvtedy, čo prišlo k nám vaše posolstvo.
11 My vždy a bez prestania na sviatky a v ostatné dôležitejšie dni, pamätáme na vás pri obetách, ktoré prinášame, a tiež v modlitbách, ako sa patrí a sluší spomínať si na bratov.
12 Tešíme sa zo slávy, ktorej sa vám dostáva.
13 Zo všetkých strán doliehali na nás mnohé súženia a boje, pretože proti nám bojovali králi, ktorí sú vôkol nás.
14 V týchto bojoch sme však nechceli byť na ťarchu ani vám, ani ostatným našim spojencom a priateľom.
15 Dostali sme totiž pomoc z neba a boli sme oslobodení od nepriateľov kým naši nepriatelia boli pokorení.
16 Preto sme vyvolili Numenia, syna Antiochovho, a Antipatora, syna Jasonovho, a poslali sme ich k Rimanom, aby s nimi obnovili predošlé priateľstvo a spojenectvo.
17 A nariadili sme im, aby sa vybrali aj k vám a pozdravili vás. Zároveň vám majú odovzdať náš list o obnove nášho bratstva.
18 Teraz teda dobre urobíte, ak nám dáte na to odpoveď."
19 Toto je odpis listu, ktorý poslali Oniášovi:
20 "Areios, kráľ Sparťanov, posiela veľkňazovi Oniášovi pozdrav!
21 V jednom spise, ktorý pojednáva o Sparťanoch a Židoch, našlo sa, že sú bratia a že pochádzajú z pokolenia Abrahámovho.
22 Keď už teraz o tom vieme, dobre urobíte, ak nám napíšete, ako sa máte.
23 Aj my vám potom napíšeme. Váš dobytok a váš majetok je náš a naše je zas vaše. Rozkázali sme, aby vás o tom upovedomili."
24 Keď sa Jonatán dopočul, že Demetriovi vojvodcovia sa vrátili s vojskom omnoho väčším ako prv, aby bojovali proti nemu,
25 vybral sa im z Jeruzalema v ústrety do amatskej krajiny, aby im znemožnil vpád do svojej vlasti.
26 Poslal aj vyzvedačov do ich tábora ktorí mu o návrate oznámili, že sa ho chystajú v noci prepadnúť.
27 Preto po západe slnka rozkázal Jonatán svojim bdieť, byť v zbrani a pohotoví do boja po celú noc. Postavil tiež stráže okolo tábora.
28 Ale keď sa nepriatelia dopočuli, že Jonatán je so svojimi pripravený do boja, zachvátil ich strach a zbabelosť. Zapálili ohne vo svojom tábore a odtiahli preč.
29 Jonatán a jeho ľudia to však nezbadali; až ráno, pretože (v noci) videli horieť svetlá.
30 Vtedy sa ich Jonatán dal prenasledovať, ale už ich nedostihol, lebo sa preplavili cez rieku Eleuterus.
31 Odtiaľ sa Jonatán obrátil proti Arabom, ktorí sa nazývajú Zabadejci. Porazil ich a získal u nich korisť.
32 I tiahol ďalej a prišiel do Damasku, odkiaľ prechádzal po celej krajine.
33 Aj Šimon vytiahol a došiel až k Askalonu a k blízkym pevnostiam; potom zabočil na Joppe a dobyl do.
34 Dozvedel sa totiž, že zamýšľajú vydať hrad Demetriovým prívržencom. Ustanovil tam aj posádku, aby ho strážili.
35 Po svojom návrate zvolal Jonatán starších na poradu, kde sa rozhodli vystavať pevnosti v Júdsku,
36 zvýšiť múry Jeruzalema a postaviť vysoký múr medzi hradom a mestom, aby ho uzavrel od mesta a (aby im) týmto odlúčením bol znemožnený akýkoľvek nákup alebo predaj.
37 I zišli sa, aby opevnili mesto. Keď sa časť múru nad potokom na východe zrútila, opravili ho a nazvali ho Kafenata.
38 Šimon však vystaval Adidu na (rovine) Šefela a vystrojil ju silnými bránami a závorami.
39 Tryfon však bažil stať sa kráľom Ázie a položiť si korunu na hlavu a (chcel) vztiahnuť ruku na kráľa Antiocha.
40 Keďže sa však obával, že by to Jonatán predsa len nepripustil, ba že by skôr bojoval proti nemu, vynašiel spôsob, ako Jonatána chytiť a zabiť. Vybral sa teda a pritiahol do Betsanu.
41 Lenže aj Jonatán vytiahol proti nemu so štyridsiatimi tisícami vybraných mužov, odhodlaných bojovať, a tak prišiel do Betsanu.
42 Keď Tryfon videl prichádzať Jonatána s veľkým vojskom, neodvážil sa vztiahnuť na neho ruku,
43 ale prijal ho s poctami, predstavil ho všetkým svojim priateľom, dal mu dary a svojim oddielom nariadil, aby ho poslúchali ako jeho samého.
44 Jonatánovi však povedal: "Prečo si sem unúval všetko toto mužstvo, azda len nechceme viesť vojnu?
45 Preto ich teraz prepusť domov a vyber si len niekoľko mužov, ktorí by ťa sprevádzali! Poď so mnou do Ptolemaidy! Odovzdám ti ju aj s ostatnými pevnosťami, s vojskom a so všetkými úradníkmi. Potom sa obrátim a odtiahnem. Veď len na to som prišiel!"
46 On mu uveril a urobil, čo mu navrhoval: rozpustil vojsko, ktoré sa vrátilo do Júdska.
47 Zadržal si len tritisíc mužov; z toho dvetisíc ponechal v Galilei a iba tisíc išlo s ním.
48 Len čo Jonatán vtiahol do Ptolemaidy, zavreli Ptolemaidčania brány, zajali ho a všetkých jeho sprievodcov pozabíjali mečom.
49 Okrem toho poslal Tryfon pechotu a jazdu do Galiley a na veľkú rovinu, aby pobili všetkých Jonatánových prívržencov.
50 Ale keď sa oni dozvedeli, že Jonatán bol zajatý a zabitý aj so svojím mužstvom, navzájom sa povzbudzovali a vytiahli (do boja) v usporiadaných bojových šíkoch
51 a prenasledovatelia sa vrátili, lebo videli, že im ide o život.
52 Tak došli všetci nerušene do júdskej krajiny a oplakávali Jonatána a jeho spoločníkov. Boli vo veľkej obave a všetok Izrael kvílil veľkým plačom.
53 Všetci pohania dookola sa teraz usilovali zničiť ich.
54 Hovorili si totiž: "Teraz sú bez vodcu a pomoci. Teraz bojujme proti nim! Vykoreňme z ľudstva ich pamiatku!"
Sirachovcova 30 – 31
1 Kto si miluje syna, často používa aj tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.
2 Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.
3 Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.
4 Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.
5 Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.
6 Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.
7 Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.
8 Nekrotený kôň je nepoddajný, voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.
9 Maznaj sa so synom a naženie ti strachu, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.
10 Nesmej sa mu, by si to neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.
11 Nepovoľuj mu mnoho za mladi a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!
12 Ohýbaj ho ešte v mladosti, trestaj, kde neškodí, kým je mladý, aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti, mal by si žalosť na duši.
13 Vyučuj si syna a zapracúvaj ho, aby si nenarazil na jeho neslušnosť.
14 Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile, ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.
15 Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.
16 Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela; a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.
17 Lepšia je smrť ako trpký život a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.
18 Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa, podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.
19 Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla? Nemôže ani jesť ani ovoňať:
20 taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba a dá mu znášať odplatu za neprávosti.
21 Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom, ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.
22 Zármutok si nepripusť na myseľ, ani sa nesužuj svojimi nápadmi!
23 Veselosť srdca - to je život pre človeka, a svätosť je nevyčerpateľný poklad: jasavá radosť dodáva mužovi na veku.
24 Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu, maj sústredenú myseľ pre svätosť a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!
25 Lebo zármutok zničil už mnohých, a nikto nemá z toho osoh.
26 Závisť a hnevlivosť skracujú život a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.
27 Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní, lebo hodovanie je časté u neho.
1 Nespavosť pre bohatstvo zožiera telo a ustarostenosť oň zaženie spánok.
2 Starosť o to, ako poznať budúcnosť, ruší myseľ, ťažká choroba prebúdza dušu k triezvosti.
3 Boháč sa namáha hromadením bohatstva, a keď spočinie, má plno statkov.
4 Namáha sa bedár, takže si odpiera aj živobytie, ale nakoniec ostáva (naďalej) núdzny.
5 Kto má rád zlato, nebude bez viny, a kto sa ženie za svojím zničením, úplne si ho nájde.
6 Mnohí prišli do záhuby pre zlato, ale sami si pripravili skazu pre jeho lesk.
7 Polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria, ako aj tým, ktorí sa po ňom zháňajú; kto je nemúdry, každý preň zahynie.
8 Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony a kto sa nezháňa po zlate, ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade.
9 Ktože je to? - aby sme ho chválili, lebo obdivuhodný (príklad) dal svojím životom.
10 Veď kto sa osvedčil a ukázal, že je dokonalý, tomu patrí večná sláva! Lebo mohol prestúpiť (zákon), ale ho neprestúpil, a mohol robiť zle, ale neurobil tak.
11 Preto sám Pán upevní jeho bohatstvo (navždy) a o jeho dobrých skutkoch bude hovoriť celé zhromaždenie svätých.
12 Ak sedíš za skvelým stolom, neotváraj nad ním prvý ústa!
13 Ani nehovor: "Ako mnoho je toho, čo je na ňom!"
14 Pamätaj, že závistlivé oko je zlé.
15 Čože je zo všetkého stvorenia horšie ako (závistlivé) oko? Preto zaslzí pri každej veci, ktorú len zazrie.
16 Nenačahuj prvý rukou (do misy), aby si sa nemusel znevážený hanbiť pre svoju hltavosť.
17 Nedaj sa tlačiť pri hostine!
18 Podľa seba poznaj, čo patrí tvojmu blížnemu;
19 ako slušný človek požívaj zo všetkého, čo ti predložia: ale tak, aby neopovrhli tebou, ak by si mnoho jedol.
20 Prestaň prvý jesť už pre slušnosť; a nebuď nemierny, aby si niekoho nepohoršil.
21 Ak sedíš vo veľkej spoločnosti, nečiahaj prv ako oni rukou (do misy), ani si nežiadaj prvý piť!
22 Ako veľmi stačí slušnému človekovi kvapka vína; pri spánku nebudeš mať od neho bolesti ani ťa nič trápiť nebude.
23 Nespavosť, podráždenú žlč a trápne bolesti má iba nenásytník.
24 Mierny človek má zdravý spánok, spí až do rána a v radostnej nálade.
25 Ak ťa nútia veľa jesť, vstaň zo spoločnosti, vyvrhni a uľahčí sa ti a nezapríčiníš si slabosť tela.
26 Synu, počúvaj ma a neopovrhuj mnou! - Nakoniec uznáš moje slová (za pravdivé).
27 Buď zručný pri všetkých svojich dielach, a tak ťa nestretne nijaká choroba.
28 Kto je slušný pri jedle, pochvália ho za to ústa premnohých a svedectvo o jeho pravej (slušnosti) je spoľahlivé.
29 Proti tomu, kto je neslušný pri jedle, šomre celé mesto a svedectvo o jeho neslušnosti je tiež pravdivé.
30 Milovníkov vína nevyzývaj na preteky, lebo víno už mnohým vyhasilo (život).
31 Oheň skúša tvrdé železo, tak aj víno v opilosti požité prezradí srdcia pyšných.
32 Spokojný život pre ľudí - to je víno s mierou (požité), ak ho s mierou piješ, ostaneš triezvy.
33 Akýže je to život, ktorému chybuje víno?
34 (Čože nás olupuje o život? Smrť.)
35 Víno je od počiatku stvorené na obveselenie, ale nie na opilstvo.
36 Duša a srdce sa (rovnako) radujú pri mierne požitom víne.
37 Mierne požitý nápoj je zdravý pre dušu i pre telo.
38 Len mnoho požitého vína spôsobuje podráždenosť, hnev a mnohé iné škodlivé prípady.
39 Trpkosťou pre dušu je, ak sa pije mnoho vína.
40 Opilstvom podráždená myseľ vedie nemúdreho k úrazu, zbavuje ho sily a zadáva mu rany.
41 Na hostine pri víne nezabŕdaj do blížneho, ani neopovrhuj ním, ak je rozjarený.
42 Nehovor mu potupné slová ani nenaliehaj na neho so svojou pohľadávkou!
Príslovia 23,13 – 16
13 Neukracuj chlapca na treste, bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.
14 Ty ho vyšľaháš korbáčom a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.
15 Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj, radovať sa bude moje srdce tiež
16 a moje vnútro bude plesať, keď budú tvoje pery správne (veci) hovoriť.
