1. Machabejcov 10

---

¹ Roku stošesťdesiateho pritiahol Alexander Epifanes, syn Antiocha, a dobyl Ptolemaidu. Prijali ho a vyhlásil sa tam za kráľa.

² Keď sa to dopočul kráľ Demetrius, zhromaždil veľmi veľké vojsko a vytiahol proti nemu do boja.

³ Zároveň poslal Demetrius Jonatánovi list aby ho upokojil svojou veľkodušnosťou.

⁴ Povedal si totiž: "Poponáhľajme sa uzavrieť s ním prímerie prv, než by sa proti nám spojil s Alexandrom.

⁵ Zaiste sa rozpamätá na všetko zlo, ktoré sme spôsobili jemu, jeho bratom a jeho národu.

⁶ Splnomocnil ho zbierať vojsko a zaobstarávať si zbrane a byť s ním v priateľskom pomere. Ba nariadil, aby mu boli vydaní rukojemníci, ktorí boli (držaní) v hrade.

⁷ Nato sa Jonatán odobral do Jeruzalema a zreteľne prečítal list všetkému ľudu, aj tým, ktorí boli na hrade.

⁸ I preľakli sa náramne keď počuli, že ho kráľ splnomocnil zbierať vojsko.

⁹ Hradná posádka vydala Jonatánovi rukojemníkov, ktorých potom odovzdal ich rodičom.

¹⁰ Jonatán sa usadil v Jeruzaleme a začal budovať a obnovovať mesto.

¹¹ Nariadil robotníkom, aby vystavali niekdajšie múry a silno opevnili vrch Sion dookola štvorhrannými kameňmi. Aj tak urobili.

¹² Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, vybudovaných Bakchidesom, sa rozutekali;

¹³ každý opustil svoje miesto a odišiel do svojej vlasti.

¹⁴ Iba v Betsure zostali niektorí z tých, ktorí opovrhli Zákonom a prikázaniami, lebo tam bolo pre nich útočište.

¹⁵ Keď sa kráľ Alexander dopočul o prisľúbeniach, ktoré dal Demetrius Jonatánovi - rozprávali mu tiež o bojoch a udatných činoch, ktoré dokázal on a jeho bratia, ako aj o súženiach, ktoré si vytrpeli -,

¹⁶ povedal si: "Či by sme ešte našli takého mocného muža? Nože, urobme ho svojím priateľom a spojencom!"

¹⁷ Napísal teda list a poslal mu ho. Bol tohto znenia:

¹⁸ "Kráľ Alexander (posiela) svojmu bratovi Jonatánovi pozdrav!

¹⁹ Dopočuli sme sa o tebe, že si vplyvný a mocný muž a hoden toho, aby si bol naším priateľom.

²⁰ Preto ťa dnes ustanovujeme za veľkňaza tvojho národa. Priateľ kráľa bude tvoj titul." Poslal mu tiež purpurový plášť a zlatú korunu. "Maj na zreteli naše spoločné záujmy a udržuj s nami priateľstvo!"

²¹ Jonatán sa obliekol do posvätného rúcha na slávnosť Stánkov siedmeho mesiaca stošesťdesiateho roku. Aj vojsko zhromaždil a zaobstaral množstvo zbraní.

²² Keď sa Demetrius dopočul o týchto príhodách, povedal v rozmrzenosti:

²³ "Ako sme len mohli dopustiť, že nás Alexander predišiel a získal si priateľstvo a podporu Židov?

²⁴ Aj ja napíšem dojemný list s pochvalným uznaním a s prísľubmi darov, aby som si zaistil ich pomoc."

²⁵ A poslal im list tohto znenia: "Kráľ Demetrius (posiela) židovskému národu pozdrav!

²⁶ S veľkou radosťou sme počuli, že ste sa zachovali dohovoreným spôsobom a zostali ste našimi priateľmi a nepridali ste sa k našim nepriateľom.

²⁷ Aj naďalej vytrvajte a zachovajte voči nám vernosť! Odplatíme sa vám za dobro, čo ste nám urobili.

²⁸ Odpustíme vám mnohé dane a dáme vám dary.

²⁹ Teraz vás teda oslobodzujem a všetkých Židov odbremeňujem od daní, od poplatku zo soli aj odvádzania korún; taktiež tretiny z obilnej úrody

³⁰ a polovice z úrody ovocných stromov, ktoré mi patria, sa od dneška zriekam a nebudem ich nabudúce vyberať z Júdska a z troch okresov, ktoré sú k nemu pripojené zo Samárie (a Galiley), od dneška a na budúce časy.

³¹ Jeruzalem bude svätý a slobodný aj so svojím okolím, (oslobodeným) od desiatkov a poplatkov.

³² Vzdávam sa moci nad hradom, ktorý je v Jeruzaleme, a prepúšťam ho veľkňazovi. Podľa ľubovôle si v ňom môže ubytovať mužov na jeho stráženie.

³³ Ďalej bez výkupného prepúšťam na slobodu každého Žida, ktorý bol odvedený do zajatia z Júdska kamkoľvek do môjho kráľovstva. Všetci nech sú oslobodení ako od osobných daní, tak aj od (poplatkov) zo svojho dobytka.

³⁴ A všetky sviatky, soboty, nové mesiace a zákonom stanovené dni, ako aj tri dni pred veľkými sviatkami a tri dni po veľkých sviatkoch majú byť pokladané pre všetkých Židov môjho kráľovstva za dni slobodné od daní a voľné.

³⁵ A nikto si nesmie nárokovať právo niečo proti nim podnikať alebo niekoho z nich obťažovať z akéhokoľvek dôvodu.

³⁶ Ďalej do kráľovského vojska sa zadelí asi tridsaťtisíc mužov zo Židov, ale dostanú taký žold, aký sa vypláca ostatným kráľovským vojskám.

³⁷ Časť z nich sa pridelí do dôležitých kráľovských pevností; niektorí z nich zas dostanú dôverné úrady v ríšskej správe. Dôstojníci a vodcovia sa povyberajú z ich vlastných radov. Môžu žiť podľa svojich zákonov, ako už prikázal kráľ pre Júdsko.

³⁸ Tri okresy pripojené zo Samárie k Júdsku budú patriť Júdsku, a tak s ním budú mať len jedno vedenie. Budú podrobené iba právomoci veľkňaza.

³⁹ Ptolemaidu s jej územím darujem jeruzalemskému chrámu na zaokrytie bohoslužobných výdavkov.

⁴⁰ Aj ja dám na to každoročne pätnásťtisíc šeklov striebra z kráľovských dôchodkov, z miest na to určených.

⁴¹ A všetky prebytky, ktoré úradníci ešte neodviedli, ako v predošlých rokoch, odteraz budú dávať na potreby chrámu.

⁴² Okrem toho päťtisíc šeklov striebra, ktoré sa každoročne vyberali z príjmov svätyne, odpustí sa s tým, aby boli dané kňazom, ktorí konajú službu.

⁴³ Ďalej všetci, ktorí utečú do jeruzalemského chrámu alebo kdekoľvek do jeho obvodu, či už sa už previnili proti kráľovi alebo z nejakého iného dôvodu, nech sú nedotknuteľní aj so všetkým svojím majetkom, ktorý majú v mojom kráľovstve!

⁴⁴ Tiež náklady na stavbu a opravu chrámu budú vyplácané z kráľovského dôchodku.

⁴⁵ A konečne kráľovská pokladnica bude vyplácať náklady na stavbu a opevnenie všetkých jeruzalemských múrov aj na stavbu múrov v Júdsku."

⁴⁶ Keď sa však Jonatán a ľud dopočuli o týchto sľuboch, neverili im a odmietli ich, lebo sa rozpamätali na veľkú zločinnosť, ktorou náramne sužoval Izrael.

⁴⁷ Ale pridali sa k Alexandrovi, lebo on im prv ponúkol priateľstvo, a zostali mu nápomocní po všetky dni.

⁴⁸ Tu kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a postavil sa s ním proti Demetriovi.

⁴⁹ I nastal boj medzi obidvoma kráľmi. Demetriovo vojsko sa dalo na útek, ale Alexander ho prenasledoval. Tak nadobudol nad ním prevahu

⁵⁰ a bitka zúrila náramne až do západu slnka. Toho dňa padol aj Demetrius.

⁵¹ Nato vyslal Alexander k egyptskému kráľovi Ptolemeovi poslov s týmto odkazom:

⁵² "Vrátil som sa do svojej ríše, nastúpil som na trón svojich otcov a zmocnil som sa vlády. Porazil som Demetria a stal som sa pánom nášho územia.

⁵³ Zviedol som s ním bitku, v ktorej sme ho porazili aj s jeho vojskom a nastúpili sme na trón jeho kráľovstva.

⁵⁴ Uzavrime preto teraz spolu priateľstvo! Daj mi za manželku svoju dcéru, aby nás spájalo aj príbuzenstvo! Dám dary tebe i jej, hodny teba."

⁵⁵ Kráľ Ptolemeus odpovedal na to: "Šťastný deň, v ktorom si sa vrátil do krajiny svojich otcov a nastúpil na trón ich kráľovstva!

⁵⁶ Rád urobím, o čo si ma požiadal v liste; len mi príď v ústrety do Ptolemaidy, aby sme sa spoznali. Tam sa mi staneš zaťom, ako si navrhol."

⁵⁷ Ptolemeus sa vybral so svojou dcérou Kleopatrou z Egypta a stošesťdesiateho druhého roku prišli do Ptolemaidy.

⁵⁸ Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety a dal mu svoju dcéru Kleopatru: vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s veľkou, ozaj kráľovskou okázalosťou.

⁵⁹ Tu kráľ Alexander napísal Jonatánovi, že sa chce s ním stretnúť.

⁶⁰ Jonatán sa teda vybral s nádherou do Ptolemaidy, kde sa stretol s dvoma kráľmi. Poctil ich aj ich priateľov zlatom, striebrom a mnohými inými darmi a získal si ich priazeň.

⁶¹ I spolčili sa proti nemu ničomní Izraeliti, vierolomníci, ktorí na neho žalovali. Lenže kráľ nedal nič na nich.

⁶² Ba kráľ rozkázal, aby Jonatána vyzliekli z jeho odevu a obliekli ho do purpuru. Tak sa aj stalo. Potom ho kráľ posadil vedľa seba

⁶³ a povedal svojim popredným úradníkom: "Vyjdite s ním doprostred mesta a vyhláste, nech sa nikto neopováži niečo na neho žalovať alebo ho obťažovať z akéhokoľvek dôvodu!

⁶⁴ Keď sa žalobci dozvedeli o pocte, ktorej sa mu verejne dostalo, a keď ho videli odetého purpurom, všetci sa rozutekali.

⁶⁵ Kráľ mu však udelil vysoké vyznačenia: dal ho započítať medzi svojich dôverníkov prvého radu a ustanovil ho za vojvodcu a miestodržiteľa.

⁶⁶ Potom sa Jonatán vrátil v pokoji a s radostným uspokojením do Jeruzalema.

⁶⁷ Roku stošesťdesiateho piateho prišiel Demetriov syn Demetrius z Kréty do krajiny svojich otcov.

⁶⁸ Keď sa to dopočul kráľ Alexander, veľmi sa zarmútil a vrátil sa do Antiochie.

⁶⁹ Demetrius zas ustanovil Apolonia za miestodržiteľa Celosýrie. On zhromaždil veľké vojsko a utáboril sa pri Jamnii. Veľkňazovi Jonatánovi odkázal:

⁷⁰ "Len ty jediný sa búriš proti nám! Pre teba musím znášať posmech a potupu. Chceš sa azda proti nám udržať pri moci na horách?

⁷¹ Ak teda dôveruješ v silu svojho vojska, zostúp k nám na rovinu a tu sa spolu zmerajme! Na mojej strane je vojenská sila miest.

⁷² Len sa pýtaj a dozvieš sa, kto som ja a ostatní naši pomocníci! Povedia ti: "Nik z vás nám neodolá, lebo dvakrát boli porazení tvoji otcovia vo svojej vlastnej krajine."

⁷³ Teraz nebudeš môcť vzdorovať toľkej jazde a takému veľkému vojsku na rovine, kde niet kameňa ani úskalia, ani nijakého útočišťa."

⁷⁴ Keď Jonatán vypočul Apoloniovo posolstvo, rozhorčil sa až do krajnosti. Vybral desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Pripojil sa k nemu aj jeho brat Šimon, aby mu pomáhal.

⁷⁵ Utáborili sa pri Joppe; mesto sa však pred nimi uzavrelo. V Joppe bola totiž Apoloniova posádka. I zaútočili naň.

⁷⁶ Obyvatelia mesta sa však preľakli a otvorili (brány). Tak sa stal Jonatán pánom v Joppe.

⁷⁷ Keď sa to Apolonius dopočul, vzal tritisíc jazdcov a množstvo pechoty

⁷⁸ a tiahol k Azotu, akoby ich chcel obísť. Ale zároveň postupoval aj na rovinu, lebo si veľmi zakladal na množstve svojej jazdy. Jonatán sa hnal za ním k Azotu, až sa pustili obe vojská do bitky.

⁷⁹ Apolonius však zanechal za nimi v úkryte tisíc jazdcov.

⁸⁰ Ale Jonatán sa dozvedel, že je za ním úkladná záloha. Tá obkľúčila jeho vojsko, a vrhala šípy na ľud od rána až do večera.

⁸¹ Vojaci sa držali, ako rozkázal Jonatán, hoci im kone omdlievali.

⁸² Tu priviedol Šimon svoje vojsko, a keďže jazda bola už vyčerpaná, vrhol sa na pechotu. I porazil ich a utiekli.

⁸³ Jazda bola rozprášená na rovine a utiekla do Azotu. Tam vošli do chrámu Dagona, tamojšej modly, aby sa tam zachránili.

⁸⁴ Ale Jonatán zapálil Azot a okolité osady a pobral si z nich korisť. Ohňom spálil aj Dagonov chrám spolu so všetkými, ktorí v ňom hľadali útočište.

⁸⁵ Padlých mečom spolu s tými, čo boli spálení, bolo na osemtisíc mužov.

⁸⁶ Odtiaľ sa Jonatán vybral ďalej a utáboril sa pred Askalonom. Tu mu vyšli obyvatelia mesta s veľkou okázalosťou v ústrety.

⁸⁷ Potom sa Jonatán so svojimi ľuďmi a s bohatou korisťou vrátil do Jeruzalema.

⁸⁸ Keď sa kráľ Alexander dopočul o tomto úspechu, preukázal Jonatánovi ešte ďalšie pocty.

⁸⁹ Poslal mu zlatú sponku, ktorou sa obyčajne obdarúvajú len kráľovi príbuzní. A dal mu do vlastníctva Akaron s celým jeho územím.

Sirachovcova 26 – 27

---

¹ Muž dobrej ženy je blažený: počet jeho rokov sa zdvojnásobí.

² Zdatná žena oblažuje muža, takže v pokoji prežíva roky života.

³ Dobrá žena je dobrý podiel dedičný, muž ju dostane ako odmenu za dobré skutky.

⁴ Či je bohatý, či chudobný, veselá je myseľ, pohľad takých je v každom čase radostný.

⁵ Trojaká vec mi napĺňa myseľ strachom: a pri štvrtej sa mi chveje, tvár:

⁶ klebety po meste, zbiehanie sa ľudu,

⁷ falošné osočovanie, lebo to všetko je ťažšie od smrti.

⁸ Bolesť a zármutok zaviní srdcu žiarlivá žena;

⁹ u žiarlivej ženy je jazyk bičom pre všetkých, s kým sa stretá.

¹⁰ Zlá žena je ako záprah volov sem-tam hnaných, kto ju má, akoby držal šťúra.

¹¹ Opitá žena spôsobuje veľký hnev: jej potupu a nestydatosť nemožno ukryť.

¹² Smilnú ženu môžeš poznať z jej vyzývavých očí a podľa mihalníc.

¹³ Prísne si stráž ženu, ak sa nechce odvrátiť (od zla), aby sa ti nespreneverila, keď si nájde príležitosť.

¹⁴ Varuj sa všetkej nehanebnosti jej očí a nediv sa tomu, ak opovrhne tebou.

¹⁵ Ako smädný pocestný otvára nad prameňom ústa a pije z každej vody, ktorá sa mu naskytne: tak aj (ona) sa posadí pred každý kôl a roztvorí púzdra každému šípu, kým neustane.

¹⁶ Pôvab usilovnej ženy oblažuje muža a (jej rozvaha) dodáva vzrast jeho kostiam.

¹⁷ Jej rozvážnosť je dar od Boha;

¹⁸ ak je žena rozvážna a mlčanlivá, nemožno dosť preplatiť takú dobre vychovanú dušu.

¹⁹ Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab,

²⁰ nijaká protihodnota sa nevyrovná zdržanlivej duši.

²¹ Ako osvieti ranné slnko svet z Božích výšin, tak je ozdobou pre dom pôvab dobrej ženy;

²² ako žiari svetlo na posvätnom svietniku, tak žiari aj jej krása na pevnej postave.

²³ Ako zlaté stĺpy na strieborných podstavcoch, tak pevne sa opierajú na chodidlá nohy urastenej (ženy).

²⁴ Ako (kladú) večné základy na tvrdú skalu, také (pevné) sú aj Božie prikázania v srdci svätej ženy.

²⁵ Pri dvoch veciach zarmucuje sa mi srdce a pri tretej pochytí ma hnev:

²⁶ Ak udatný bojovník hynie nedostatkorn, keď opovrhujú rozumným mužom

²⁷ a keď niekto prechádza od spravodlivosti k hriechu. Pre takého ustanovil Boh meč.

²⁸ Dva druhy vecí zdajú sa mi ťažké a krajne nebezpečné: priekupník sa ťažko zbaví nedbalosti (voči pravde) a obchodník sa nevie zdržať od hriechov svojich perí.

¹ Mnohí ľudia sa prehrešili pre svoj nedostatok: a kto chce zbohatnúť, odvracia si oko (od pravdy).

² Ako vrážajú kôl do škáry medzi kamene, tak aj hriech sa vtiera medzi kúpu a predaj.

³ S hriešnikom sa spolu rozpadne aj jeho hriech,

⁴ Ak sa nebudeš pilne pridŕžať bázne pred Pánom, čoskoro sa ti rozpadne dom.

⁵ Ako pri osievaní sitom ostávajú smeti, tak sa javí nedostatok človeka pri spomienke na neho.

⁶ Pec skúša výrobky hrnčiara a spravodlivého skúša súženie.

⁷ Ovocie ukáže, ako ošetrovali strom, a tak aj slovo človeka (ukáže), ako myslí v srdci.

⁸ Nechváľ nikoho, dokiaľ neprehovoril, lebo (reč) je skúška pre ľudí.

⁹ Ak sleduješ spravodlivosť, dosiahneš ju a oblečieš si ju ako ozdobné rúcho; ak budeš s ňou prebývať, ochráni ťa naveky a stane sa ti oporou v deň skúšky.

¹⁰ Vták prisadne k sebe podobným a vernosť sa vracia k tým, ktorí ju konajú.

¹¹ Lev ustavične číha po koristi: tak aj hriechy (číhajú) po tých, ktorí robia neprávosť.

¹² Svätý človek vytrvá v múdrosti ako slnko, kým pochabý sa mení ako mesiac.

¹³ V spoločnosti nerozumných si uchovaj slovo na (svoj) čas, ale v spoločnosti rozvážnych zostávaj trvale.

¹⁴ Rozhovor s hriešnikmi (nech ti je) odporný, ich smiech (sa ozýva) pri hriešnom hodovaní.

¹⁵ Reč spojená s častou prísahou naježuje vlasy na hlave a ich nehanebné (reči nútia) zapchať si uši.

¹⁶ Kde sa násilníci hádajú, tam je možné vyliatie krvi, a ťažko počúvať ich zlorečenia.

¹⁷ Kto vyzradí priateľovo tajomstvo, stráca dôveru a nenájde viac priateľa po svojej vôli.

¹⁸ Miluj priateľa a verne sa ho drž!

¹⁹ Ak zradíš jeho tajomstvá, už za ním ani nechoď!

²⁰ Aký je totiž ten, kto sa zbaví priateľa, taký je aj ten, kto zničí priateľstvo so svojím blížnym.

²¹ Ak niekto vypustí vtáka z ruky, (už ho viac nemá), tak ani ty viac nechytíš blížneho, ak si ho opustil.

²² Nehoň sa za ním, lebo je už ďaleko: utečie ti ako srna, keď (sa dostane von) z osídla, lebo zranili jeho dušu.

²³ (Takú ranu) nemožno zaviazať: ako sa dá udobriť zlostné slovo?

²⁴ Kto zradí priateľovo tajomstvo, pre takú nešťastnú dušu niet už nádeje.

²⁵ Kto súhlasne (žmurká) okom, zlé veci kuje, ale neodmietne ho nik.

²⁶ Pred tvojimi očami mu kypia ústa sladkosťou, pri tvojich rečiach prejavuje obdiv, potom si však (s úškľabkom) skriví ústa a z tvojich slov ti pripravuje pád.

²⁷ Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná; no aj Pán ho má v nenávisti.

²⁸ Kto hádže kameňom do výšky, môže mu padnúť na hlavu: tak aj zákerný úder falošníka rozdáva viaceré rany.

²⁹ Kto inému jamu kope, sám do nej padá; kto nastavuje kameň blížnemu, potkne sa oň, a kto stavia druhému osídlo, zahynie v ňom.

³⁰ Kto sa zapodieva hriešnym úmyslom (proti iným), spadne to na neho; ani si neuvedomí, odkiaľ to prišlo.

³¹ Výsmech a potupa je (dielo) pyšných, pomsta však číha po takých ako lev.

³² V osídle zahynú, čo sa kochajú pri páde spravodlivých: bolesť ich zožerie prv, ako zomrú.

³³ Hnev a zúrivosť - to obidvoje je odporné, len hriešny človek sa ich pevne drží.

Príslovia 23,5 – 8

---

⁵ (Len čo) si mihol okom (na bohatstvo), už ho niet. Lebo je isté, že si spraví perute a odletí jak orol k nebesám.

⁶ Nejedávaj chlieb u závistlivého (človeka) a nežiadaj si jeho lahôdok!

⁷ Lebo ako zmýšľa v duši, taký je. "Jedz a pi!", vraví ti, ale jeho srdce ti nežičí.

⁸ Vydáviš sústo, čo si prehltol, a budeš mrhať svoje pekné slová (podaromnici).