1. Machabejcov 9

---

¹ Keď sa Demetrius dopočul, že Nikanor padol v boji aj so svojím vojskom, poslal druhý raz Bakchidesa a Alkima do júdskej krajiny a s nimi pravé krídlo vojska.

² Tiahli po ceste do Galgaly, obsadili Masalot na okolí Arbely, dobyli toto miesto a pozbavili mnohých života.

³ V prvom mesiaci stopäťdesiateho druhého roku sa utáborili pred Jeruzalemom.

⁴ Odtiaľ však odišli a tiahli do Berey s dvadsiatimi tisícami pešiakov a s dvoma tisícami jazdcov.

⁵ Júda sa totiž utáboril v Elase; bolo s ním tritisíc vybraných mužov.

⁶ Ale keď videli mocné zástupy vojska, prestrašili sa, ba mnohí sa vytratili z tábora, takže z nich zostalo iba osemsto mužov.

⁷ Júda teda musel vidieť ako sa mu rozpadáva vojsko už pred samým bojom. Žiaľ mu zovrel srdce, lebo ich už nemal kedy zhromaždiť. Hlboko zarmútený

⁸ povedal pozostalým: "Hor' sa, vyrazme proti svojim nepriateľom! Azda ich len premôžeme v boji!

⁹ Ale odhovárali ho: "Nič nezmôžeme. Radšej si teraz zachráňme životy! Potom sa vrátime aj so svojimi bratmi a dáme sa do boja proti nim. Veď nás je málo!"

¹⁰ Júda však odvetil: "Kiež je ďaleko odo mňa, aby som to urobil! Nesmieme utiecť pred nimi! Ak nadišiel náš čas, zomrieme mužne za svojich bratov. Nezanechajme škvrnu na svojej sláve!"

¹¹ Tu vytiahlo vojsko z tábora a postavili sa proti nim. Jazda sa rozdelila na dva oddiely; prakovníci a lukostrelci tiahli pred vojskom a v predných radoch boli tí najsilnejší.

¹² Bakchides bol na pravom krídle. Bojový šík sa približoval z dvoch strán za zvuku trúb.

¹³ Ale aj Júdovi ľudia trúbili na trúbach. Zem sa len tak otriasala od hrmotu vojsk. Boj trval od rána až do večera.

¹⁴ Keď Júda spozoroval, že jadro Bakchidesovho vojska je na pravom krídle, zoskupili sa okolo neho všetci srdnatí,

¹⁵ porazili pravé krídlo a prenasledovali ho až po vrch Azot.

¹⁶ Len čo zbadali tí, čo boli na ľavom krídle, že pravé krídlo je porazené, pustili sa rýchlo za Júdom a jeho druhmi.

¹⁷ Tu sa rozpútala bitka a padlo mnoho ranených na obidvoch stranách.

¹⁸ Aj Júda padol; ostatní utiekli.

¹⁹ Jonatán a Šimon vzali svojho brata Júdu a pochovali ho v hrobke svojich otcov v Modeine.

²⁰ Tam ho oplakali a všetok Izrael žialil za ním veľkým nariekaním Mnoho dní za ním kvílili a nariekali:

²¹ "Ako padol hrdina, záchranca Izraela!"

²² Ostatné správy o Júdovi, o jeho bojoch a udatných činoch, ktoré konal, a ich veľkosť, nie sú ani zapísané - bolo ich veľmi mnoho.

²³ Po Júdovej smrti zdvihli v celej izraelskej krajine hlavu vierolomníci; pozdvihli sa všetci zlosynovia.

²⁴ V tých dňoch nastal veľmi veľký hlad, lebo zem odpadla s nimi.

²⁵ Bakchides si vyberal zločinných mužov, ktorých ustanovoval za pánov nad krajinou.

²⁶ Oni vyhľadávali a sliedili po Júdových prívržencoch a privádzali ich k Bakchidesovi, ktorý sa na nich pomstil a posmieval sa im.

²⁷ Nastalo veľké súženie v Izraeli, akého u nich nebolo od vystúpenia posledného proroka.

²⁸ Tu sa zhromaždili všetci Júdovi prívrženci a vraveli Jonatánovi:

²⁹ "Odvtedy, čo zomrel tvoj brat Júda, niet nikoho, kto by sa mu vyrovnal, aby bojoval proti nepriateľom a Bakchidesovi a vôbec proti nežičlivcom nášho národa.

³⁰ A tak sme si dnes vyvolili teba miesto neho za svojho vodcu a vojvodcu. Ty povedieš naše boje."

³¹ Tak Jonatán prevzal v tom čase vodcovstvo a nastúpil na miesto svojho brata Júdu.

³² Keď Bakchides dostal o tom správu, hľadal spôsob, ako by ho zabil.

³³ Lenže Jonatán sa to dozvedel, aj jeho brat Šimon a všetci jeho prívrženci. Utiekli na púšť Tekua a utáborili sa pri vodnej cisterne Asfar.

³⁴ Bakchidesovi to hlásili v sobotný deň a tiahol s celým svojím vojskom za Jordán.

³⁵ (Jonatán) poslal svojho brata ako vodcu sprievodu k svojim priateľom Nabatejcom s prosbou, aby si mohli u nich uložiť svoje značné zásoby.

³⁶ Tu vyšli Jambrejci z Madaby, zmocnili sa Jána a všetkého jeho majetku a odišli s tým preč.

³⁷ Po týchto udalostiach zvestovali Jonatánovi a jeho bratovi Šimonovi, že Jambrejci odbavujú veľkú svadbu a že povedú nevestu, dcéru jedného kanaánskeho náčelníka, z Nadabata s veľkým sprievodom.

³⁸ Tu sa rozpamätali na svojho brata Jána, vytiahli a ukryli sa v horskej rokline.

³⁹ Keď zdvihli oči a pozreli, hľa, (blížil sa) veľký hlučný sprievod; ženích im išiel oproti so svojimi priateľmi a bratmi, s bubnami, hudbou a s mnohými zbraňami.

⁴⁰ Jonatánovi ľudia vyrazili na nich z úkrytu a pobili ich. Padlo mnoho ranených; ostatní utiekli do vrchov. A ukoristili po nich všetko, čo mali pri sebe.

⁴¹ Tak sa obrátila svadba na plač a hudba na nariekanie.

⁴² Keď takto vypomstili krv svojho brata, vrátili sa k bažinatému brehu Jordána.

⁴³ Keď sa o tom dopočul Bakchides, pritiahol v sobotu až k jordánskemu brehu s veľkou vojenskou silou.

⁴⁴ Tu povedal Jonatán svojim bojovníkom: "Vstaňme a bojujme teraz za svoje životy! Dnes totiž nie je tak, ako včera a predvčerom.

⁴⁵ Teraz nám hrozí boj spredu i odzadu. A na jednej i druhej strane prekáža Jordán s bažinou a krovím. Nemožno uhnúť!

⁴⁶ Preto volajte, teraz k nebu, aby ste boli vyslobodení z rúk svojich nepriateľov!" Rozpútal sa boj.

⁴⁷ Jonatán vystrel ruku, aby zasiahol Bakchidesa, ale uhol sa mu späť.

⁴⁸ Tu skočil Jonatán aj so svojimi ľuďmi do Jordána a preplávali na druhý breh. Tí však neprešli za nimi cez Jordán.

⁴⁹ Toho dňa padlo na Bakchidesovej strane na tisíc mužov.

⁵⁰ Potom sa vrátil do Jeruzalema a v Júdsku staval opevnené mestá: pevnosť v Jerichu, ďalej Emauzy, Bethoron, Betel, Tamnatu, Faraton a Tefon s vysokými múrmi, bránami a závorami.

⁵¹ Do každého postavil posádku, aby utláčala Izrael.

⁵² Opevnil tiež mesto Betsuru a Gazaru aj hrad a zriadil v nich posádky a zásobárne na potraviny.

⁵³ Taktiež dal pochytať synov veľmožov krajiny ako rukojemníkov a uväznil ich na jeruzalemskom hrade.

⁵⁴ Roku stopäťdesiateho tretieho, druhého mesiaca, rozkázal Alkimus zbúrať múry vnútorného nádvoria svätyne. Tak chcel zničiť diela prorokov. A začali aj búrať.

⁵⁵ Ale práve v tej chvíli ranila Alkima mŕtvica, ktorá urobila koniec jeho činom. Ústa sa mu zavreli a pre ochromenie nemohol ani prehovoriť, ani postarať sa o svoj dom.

⁵⁶ Alkimus v tom čase zomrel za veľkých bolestí.

⁵⁷ Keď Bakchides videl, že Alkimus je mŕtvy, vrátil sa ku kráľovi a júdska krajina mala dva roky pokoj.

⁵⁸ Všetci vierolomníci sa uzniesli a vraveli: "Jonatán a jeho prívrženci, ako vidíte, žijú si bezstarostne a v pokoji. Zavolajme teraz Bakchidesa, nech ich pochytá všetkých jednej noci!"

⁵⁹ I vybrali sa a predložili mu tento návrh.

⁶⁰ Pohol sa teda a tiahol s veľkým vojskom. Všetkým svojim stúpencom v Júdsku poslal tajne listy, aby chytili Jonatána a jeho prívržencov. Ale to sa im nepodarilo, lebo oni sa dozvedeli o ich zámere.

⁶¹ Ba oni pochytali na päťdesiat mužov z obyvateľov krajiny, ktorí boli pôvodcami nešťastia, a zabili ich.

⁶² Potom sa Jonatán odobral so Šimonom a so svojimi prívržencami do Baitbasei na púšti. Postavil, čo bolo v tom (meste) pobúrané, a urobil z neho pevnosť.

⁶³ Keď sa o tom Bakchides dozvedel, zvolal všetko svoje vojsko a odkázal aj pre tých, čo boli v Júdsku.

⁶⁴ Potom vytiahol a utáboril sa pri Baitbasei, obliehal ho mnoho dní a postavil aj dobývacie stroje.

⁶⁵ Jonatán ponechal svojho brata Šimona v meste a sám iba s niekoľkými mužmi prechádzal po krajine.

⁶⁶ Porazil Odomeru i jeho bratov a Fasironových synov v ich stanoch. Následkom tohto víťazného počiatku rozrastala sa aj jeho vojenská sila.

⁶⁷ Šimon však a jeho ľudia urobili výpad z mesta a zapálili dobývacie stroje.

⁶⁸ Potom bojovali proti Bakchidesovi, porazili ho a veľmi poškodili. Takto bol zmarený jeho zámer a postup.

⁶⁹ Preto sa rozhneval na vierolomných mužov, ktorí mu radili, aby vytiahol do krajiny, a mnohých z nich dal pobiť. Nato sa rozhodol, že odtiahne do svojej krajiny.

⁷⁰ Keď sa to Jonatán dozvedel, poslal k nemu vyslancov, aby s ním dojednali mier a vymohli vydanie zajatcov.

⁷¹ Privolil, urobil podľa jeho návrhu a prísažne ho uistil, že sa mu nebude pomstiť za všetky dni jeho života.

⁷² Vydal mu aj zajatcov, ktorých prv odviedol z Júdska. Potom sa odobral späť do svojej krajiny. Ani sa viac nepokúsil tiahnuť na ich územie.

⁷³ Tu si odpočinul meč v Izraeli. Jonatán sa usadil v Machmase. Potom sa Jonatán ujal vedenia ľudu a odstránil bezbožníkov z Izraela.

Sirachovcova 24 – 25

---

¹ Múdrosť sama sa vychvaľuje, aj u Boha je v úcte a má chválu aj u svojho ľudu.

² Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa, pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.

³ Chváli ju aj jej ľud, obdivuje ju zhromaždenie svätých.

⁴ Množstvo vyvolených jej vzdá chválu, obsiahne väčšie požehnanie ako (všetci) požehnaní. Povie:

⁵ Ja som vyšla z úst Najvyššieho ako prvorodená pred všetkým tvorstvom.

⁶ Ja som roznietila na nebi neuhasiteľné svetlo, ako hmla som pokryla zem.

⁷ Svoj príbytok mám na výsostiach, prestol mám na stĺpe mrakov.

⁸ Okruh neba som pochodila a sama, prenikla som do morských hlbín, po vlnách mora som kráčala;

⁹ na každom mieste zeme som sa zastavila:

¹⁰ u každého ľudu, v každom národe som vládla.

¹¹ Mocne som pošliapala srdcia všetkých, ktorí vynikali, alebo boli postavení nízko: U týchto všetkých som hľadala, kde spočinúť a zdržovať sa v dedičnom (národe) Pána.

¹² Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil - lebo môj Stvoriteľ spočinul v mojom stánku -

¹³ a riekol mi: "V Jakubovom (rode) prebývaj, v Izraeli maj podiel dedičný a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene!"

¹⁴ Od počiatku a pred vekmi stvoril ma (Boh), takže naveky už nikdy nepominiem. V (Božom) svätostánku som konala bohoslužbu.

¹⁵ Tak som sa trvale usadila na Sione a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie, lebo v Jeruzaleme mám vládnuť.

¹⁶ V slávnom národe som zapustila korene, v podiele môjho Boha, ktorý jemu patrí dedične, a medzi zástupom svätých mám príbytok.

¹⁷ Ako céder na Libanone som vyrástla do výšky, ako cyprus na vrchu Sion.

¹⁸ Vyrástla som ako palma v Engadi, (som) ako ružový sad v Jerichu;

¹⁹ ako utešená oliva na rovinách; tak sa vznášam ako platan pri vodách (na námestiach).

²⁰ Rozvoniavam ako škorica a vonný balzam: ako vzácna voňavá masť vydávam zo seba vôňu ľúbeznú.

²¹ Akoby som si (plodmi) storaxu, galbanu, ónyxu a staktu a tiež samotokým kadidlom okurovala príbytok.

²² Ja ako terebinta rozkladám svoje haluze a moje haluze sú nádherné a utešené.

²³ Ako vinič prinášam ľubovonné (plody) a z mojich kvetov vzíde skvelé a prevzácne ovocie.

²⁴ Ja som matka krásneho milovania, (matka) bázne, uznanlivosti a svätej nádeje.

²⁵ U mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej, u mňa je všetka nádej silného života.

²⁶ Pristúpte ku mne všetci, ktorí po mne túžite, a nasýťte sa z mojich plodov!

²⁷ Lebo môj duch je sladší ako med a mať mňa je (sladšie) ako plást medu.

²⁸ Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia.

²⁹ Ktorí ma požívajú, budú väčšmi lačnieť, a ktorí ma pijú, budú väčšmi smädiť.

³⁰ Kto ma počúva, nezažije zahanbenie, ktorí sa namáhajú v mojej službe, nezhrešia.

³¹ Ktorí (iným) dajú poznať moju jasnosť, obsiahnu večný život.

³² Toto všetko je obsahom knihy života a zmluvy s Najvyšším, a tak možno poznať pravdu.

³³ Mojžiš sprostredkoval Zákon ako pravidlo spravodlivosti, ako dedičstvo Jakubovho rodu a prisľúbenia dané Izraelovi.

³⁴ (Boh) dal do výhľadu Dávidovi, svojmu synovi, že z jeho (rodu) vyvedie najmocnejšieho vladára, ktorý si udrží slávny prestol naveky.

³⁵ Táto (kniha) preteká múdrosťou ako (rieka) Fison a ako Tigris, keď sú prvotiny (obilia),

³⁶ naplňuje rozumnosťou ako Eufrat: a dáva hojne (múdrosti), ako má Jordán v čase žatvy vody.

³⁷ Dáva náuku, ako má Níl (vody), takže vystupuje (z riečišťa) ako v čase vinobrania Gihon.

³⁸ Nestačí ju preskúmať ani ten, kto sa prvý ujme (práce), ako ju nepreskúma ani ten, kto sa na to neskôr podujal.

³⁹ Lebo jej zmysel je hlbší ako more a jej múdra rada je väčšia ako (morská) priepasť.

⁴⁰ Ja, múdrosť, vydala som (zo seba) rieky.

⁴¹ Ja (však) som ako struha z rieky nezmerných vôd, som ako priekopa vedená od rieky a ako vodný žliabok, čo vychádza zo záhrady.

⁴² Pomyslel som si: "Zvlažím svoju vysadenú záhradu a napojím úrodu svojej lúky."

⁴³ A hľa, žliabok sa mi rozvodnil a moja rieka vzrástla ako more:

⁴⁴ lebo svojou náukou posvietim všetkým ako ranná zora, budem ju ohlasovať veľmi ďaleko.

⁴⁵ Preniknem do všetkých nížin zeme, poprehliadam všetkých, ktorí spia ešte, a osvietim všetkých, čo dúfajú v Pána.

⁴⁶ Chrliť budem náuku silnejšie, ako je prorocká reč, zanechám ju tým, ktorí túžia po múdrosti, a neustanem ani cez ich pokolenia až do posvätného veku.

⁴⁷ Viďte, že som nepracoval iba pre seba, ale pre všetkých, čo hľadajú pravdu.

¹ V trojakej veci má záľubu môj duch, ktoré schvaľuje Boh aj ľudia:

² (To sú:) Svornosť bratov a láska k blížnym a ďalej: manžel a manželka, ak žijú v dobrej zhode.

³ Trojaký druh ľudí však nenávidí moja duša a veľmi ťažko nesiem, že aj takí sú nažive:

⁴ pyšného bedára, falošného boháča a starca, ak je pochabý a bez rozumu.

⁵ Čoho si si nenazbieral za mladi ako to chceš nájsť vo svojej starobe?

⁶ Ako veľmi sluší súdnosť šedinám a starcom, aby vedeli poradiť!

⁷ Ako veľmi sluší zostarnutým múdrosť a osláveným ľuďom rozvaha a rada!

⁸ Vencom pre starcov je bohatá skúsenosť a ich slávou je bázeň pred Pánom.

⁹ Chválil som si deväť vecí o ktorých by sa nik ani nenazdal, a desiatu oznámim ľuďom svojím jazykom:

¹⁰ Ten, kto sa môže radovať z dietok, už zaživa vidí skazu svojich nepriateľov.

¹¹ Blažený, kto nažíva s rozumnou ženou, kto sa neprevinil jazykom a kto neotročí od seba nehodnejším ľuďom.

¹² Blažený, kto nájde pravého priateľa a kto spravodlivosť hlása ušiam, čo ho počúvajú.

¹³ Veľký je ten, kto našiel múdrosť a vedomosť, ale niet nad toho, kto sa bojí Pána.

¹⁴ Bázeň pred Bohom prevyšuje všetko ostatné.

¹⁵ Blažený, kto dostal bázeň pred Bohom do daru: kto si ju drží pevne - komu ho možno prirovnať?

¹⁶ Bázeň pred Bohom je počiatkom lásky k nemu, viera však počiatkom oddanosti jemu.

¹⁷ Najväčšia rana je zo zármutku srdca, najväčšia zloba však, ak je žena ničomná.

¹⁸ (Nech je) akákoľvek rana, len nie rana srdca!

¹⁹ (Nech je) akákoľvek ničomnosť, len nie ničomnosť ženy!

²⁰ (Nech je) akékoľvek súženie, len nie súženie od nenávistníkov!

²¹ (Nech je) akákoľvek pomsta, len nie pomsta od nepriateľov!

²² Niet horšieho jedu, ako je jed hadí

²³ a niet (horšieho) hnevu nad hnev ženy: radšej by si si prial bývať spolu s levom a drakom, ako byť spolu s ničomnou ženou.

²⁴ Zloba znetvorí tvár ženy: zachmúri sa jej tvár ako tvár medvedice: a vyzerá, akoby bola vrecom.

²⁵ Jej muž vzdychá v kruhu priateľov a len čo málo (o nej) počuje, zastene.

²⁶ Akákoľvek zloba je menšia od zloby ženskej, nech by na ňu zaľahol osud hriešnikov!

²⁷ Ako ťažko stúpajú nohy starca v piesku, tak pôsobí jazyčnica na pokojného muža.

²⁸ Nezahliadaj na krásu ženy, ani nepožiadaj ženy pre jej pôvab!

²⁹ Hnev ženy zneucťuje a je veľkou hanbou.

³⁰ Ak žena raz uchváti moc, vždy odporuje mužovi.

³¹ Skľúčená myseľ, tvár bez (znaku) radosti i zranené srdce - to je (dielo) ničomnej ženy.

³² Skleslé ruky, trasľavé kolená - to je (dielo) ženy, ktorá nevie oblažiť muža.

³³ Prvý hriech povstal pre ženu a pre ňu musíme všetci zomrieť.

³⁴ Netrp, aby ti čo len málo unikala voda: ani zlej žene nepriznaj voľnosť na vychádzku!

³⁵ Ak sa nespráva na (pokyn) tvojej ruky, hanbu ti zapríčiní pred nepriateľmi.

³⁶ Oddeľ takú od svojho tela, aby ti nekrivdila ustavične.

Príslovia 23,1 – 4

---

¹ Keď si sadneš s pánom jesť, dobre si všímaj (toho), kto je pred tebou.

² A nôž si prilož na hrdlo, ak ovládať chceš svoju chuť.

³ Nežiadaj si jeho lahôdok, bo je to pokrm oklamný.

⁴ Nenamáhaj sa zbohatnúť (a) zdržuj svoju vynaliezavosť.