1. Machabejcov 8

---

¹ Júda sa dopočul o sláve Rimanov, o ich veľkej moci a o priazni, ktorú preukazujú všetkým, čo sú im naklonení, ako aj o priateľských zmluvách, ktoré uzavierajú s tými, čo sa chcú stať ich spojencami, a vôbec že sú mocní a silní.

² Rozprávali mu o ich vojnách a hrdinských činoch, ktoré konali medzi Galaťanmi, ako si ich podrobili a urobili ich poplatníkmi;

³ tiež o ich činoch v Španielsku, ako sa zmocnili tamojších zlatonosných a striebronosných baní a ako opanovali celú krajinu svojou rozvahou a vytrvalosťou,

⁴ hoci bol ten kraj od nich veľmi ďaleko; ako porazili kráľov, ktorí pritiahli proti nim od konca zeme, a pripravili im veľkú porážku; ďalej ako im ostatní (ľudia) odvádzajú každoročne poplatok;

⁵ ako Filipa a Perzea, hetejského kráľa, spolu s inými povstalcami porazili v boji a podrobili si ich.

⁶ Že takisto zničili Antiocha, veľkého kráľa Ázie, hoci vytiahol proti nim do boja so stodvadsiatimi slonmi, s jazdectvom s vozmi a s veľkým vojskom,

⁷ že ho zajali živého a uložili mu aj jeho nástupcom na kráľovskom tróne odvádzať vysokú daň, dať rukojemníkov a zrieknuť sa

⁸ územia ako Indie, Médie a Lýdie - svojich najlepších krajín. Tieto mu vzali a potom ich dali kráľovi Eumenesovi.

⁹ Tiež ako chceli obyvatelia Helady viesť proti nim zničujúcu vojnu, ale keď sa oni dozvedeli o ich zámere,

¹⁰ vyslali proti nim jedného vojvodcu, ktorý s nimi bojoval, takže mnohí z nich boli zranení a padli (v boji). Ich ženy a deti vraj pobrali do zajatia, olúpili ich a zmocnili sa ich krajiny, pobúrali im pevnosti a podrobili si ich až do dnešného dňa.

¹¹ Aj iné kráľovstvá a ostrovy, ktoré sa im niekedy postavili na odpor, vraj zničili a podrobili si ich.

¹² Ale svojim priateľom a spojencom zachovali vraj priateľstvo; zmocnili sa blízkych i vzdialených, kráľovstiev a všetci, čo len počuli ich meno, už mali z nich strach.

¹³ Ktorým však chcú dopomôcť ku kráľovstvu, tí vraj kraľujú, ale ktorým nežičia, tých zase pozbavujú. Tak sa vraj veľmi vyšvihli.

¹⁴ Medzi nimi všetkými si vraj nikto nekladie korunu, ani sa neoblieka do purpuru, aby sa v ňom pýšil.

¹⁵ Ba zostavili si vraj radu a každý deň tristodvadsať poradcov rokuje o blahu národa a jeho vedení.

¹⁶ Jedinému mužovi vraj zverujú každoročne vedenie a vládu nad celou svojou ríšou; tohto jedného všetci poslúchajú a niet medzi nimi ani závisti, ani žiarlivosti.

¹⁷ Júda vybral Eupolema, syna Jánovho a vnuka Akovho, a Jasona, syna Eleazarovho a poslal ich do Ríma, aby dojednali s nimi priateľstvo a spojenectvo,

¹⁸ žeby z nich sňali jarmo, lebo videli, že kráľovstvo Grékov zotročuje Izrael.

¹⁹ Vybrali sa teda do Ríma - bola to veľmi ďaleká cesta - , vošli do senátnej budovy, ujali sa slova a vraveli:

²⁰ "Júda Machabejec, jeho bratia a židovský národ nás poslali k vám, aby sme s vami dojednali zväzok priateľstva a pokoja a aby ste nás prijali za svojich spojencov a priateľov."

²¹ Tento návrh im prišiel vhod.

²² Listina, ktorú dali napísať na medené dosky a poslať do Jeruzalema, aby im tam bola pamätníkom priateľstva a spojenectva, znela takto:

²³ "Rimanom a židovskému národu na mori i na pevnine večné blaho! Kiež je od nich ďaleko meč a nepriateľ!

²⁴ Ak sa začne prv vojna proti Rimanom alebo proti niektorému ich spojencovi v celej ríši,

²⁵ tak židovský národ poskytne so všetkou ochotou pomoc, ako budú vyžadovať okolnosti času.

²⁶ Nepriateľom nebudú dávať ani zaopatrovať obilie, zbrane, peniaze a lode. To za dobré uznali Rimania. Nariadenia sa budú dodržiavať bez odplaty.

²⁷ Podobne ak sa začne prv vojna proti židovskému národu, tak zas ochotne poskytnú pomoc Rimania, ako budú vyžadovať okolnosti času.

²⁸ Nepriateľom sa nebude dodávať obilie, zbrane ani peniaze a lode. To za dobré uznali Rimania. Túto zmluvu budú zachovávať bez lesti.

²⁹ Podľa týchto uznesení uzavreli Rimania zmluvu so židovským národom.

³⁰ Keby však chceli jedni alebo druhí niečo dodatočne pridať alebo ubrať, môžu tak urobiť podľa svojej ľubovôle; a čo sa pridá alebo uberie, bude platiť.

³¹ Ohľadom škôd, ktoré narobil kráľ Demetrius, napísali sme mu toto: "Prečo si tak zaťažil svoje jarmo na našich priateľoch a spriaznencoch Židoch?

³² Preto, ak sa budú i naďalej na teba sťažovať, dopomôžeme im k právu a budeme proti tebe bojovať na mori i na pevnine."

Sirachovcova 22 – 23

---

¹ Zamazaným kameňom hádžu po leňochovi, všetci hovoria o tom, že je hoden opovrženia.

² Hnojom od volov hádžu po leňochovi, kto sa ho dotkne, každý si otrasie ruku.

³ Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna, (taká) dcéra mu však škodu prinesie.

⁴ Múdra dcéra je dedičstvom pre svojho muža, ale hanebnica je pohanou pre rodiča.

⁵ Bezočivá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi, u obidvoch bude v nevážnosti.

⁶ Hudba je nevhodný prejav v čase zármutku, ale trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou.

⁷ Kto sa ujíma poučiť pochabého, akoby zliepal črepiny.

⁸ Kto rozpráva inému, kto ho nepočúva, ako keby spáča zobúdzal z hlbokého sna.

⁹ So spáčom vedie rozhovor, kto pochabému hovorí o múdrosti; lebo na konci rozhovoru sa pýta: "Ktože je tento?"

¹⁰ Mŕtveho oplakávaj, lebo mu vyhaslo svetlo: aj pochabého oplač, lebo mu chybuje chápavosť.

¹¹ Málo oplakávaj mŕtveho, keď už spočinul.

¹² Ničomný život ničomníka je totiž niečo horšie, ako smrť pochabého.

¹³ Smútok nad mŕtvym (trvá) sedem dní: u pochabého a bezbožníka (sú smútkom) všetky dni ich žitia.

¹⁴ S pochabým nemaj mnoho rečí a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu!

¹⁵ Chráň sa ho, aby si nemal súženie a aby si ho nepoškvrnil jeho hriechom.

¹⁶ Vyhni mu a nájdeš pokoj a nebudeš mať ťažkosti z jeho nerozumnosti.

¹⁷ Čo je ťažšie od slova? Čím iným ho možno menovať, ak nie pochabým?

¹⁸ Ľahšie unesieš piesok, soľ a kus železa, ako znášať nemúdreho, pochabého a zlomyseľného človeka.

¹⁹ Drevený obklad, upevnený až v základoch stavby, nepustí; tak (nepovolí) ani srdce, ak je upevnené premyslenou rozvahou.

²⁰ Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší.

²¹ Ako kolová (stavba) na výšine a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí:

²² tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu, lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať.

²³ Ako (odvážne) srdce - ktoré sa u pochabého bojí, uvažovať - nikdy nepozná obavy: tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch.

²⁴ Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy, kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit.

²⁵ Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich: tak aj kto nadáva priateľovi ruší priateľstvo.

²⁶ Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj: lebo k priateľovi je možný návrat.

²⁷ Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zármútil si ho, neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa: ibaže by si ho bol hanobil a tupil, (urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou: pre toto uniká každý priateľ.

²⁸ Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi, aby si mal radosť aj za jeho blahobytu.

²⁹ Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný, aby si bol spoludedičom jeho dedičstva.

³⁰ Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa: tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby.

³¹ Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa, ani sa pred ním neschovám: a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho, budem ich znášať.

³² Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť.

³³ Kto mi postaví stráž pred ústa a na pery mi (vtlačí) pevnú pečať, aby som neprišiel pre ne k pádu, aby ma jazyk nepriviedol do záhuby?

¹ Pane, Otče a Vladár môjho života, neprenechaj ma im napospas, nedopusť, aby som nimi klesol.

² Ktože ustanoví mojej mysli biče a môjmu srdcu (dá) múdru náuku, aby ma nešetrili pre ich viny, aby nebolo viditeľné, keď sa prehrešia,

³ aby sa nerozmohli moje viny, nerozmnožili sa moje priestupky a nerozhojnili moje hriechy, aby som neklesol pred svojimi nepriateľmi a neradoval sa zo mňa môj protivník.

⁴ Pane, Otče a Bože môjho života, neponechaj ma im napospas!

⁵ Nedaj nadutosti mojim očiam a vzdiaľ odo mňa všetku žiadostivosť;

⁶ odstráň odo mňa žiadosti brucha, aby ma nepochytili necudné túžby, a nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému zmýšľaniu!

⁷ Synovia, vypočujte si poučenie o ústach: kto ho zachová, nezahynie pre pery, ani nepríde k pádu pre najhoršie činy.

⁸ Hriešnika prichytia pri márnivej (reči), pyšní a zlorečiaci tak prichádzajú k pádu.

⁹ Tvoje ústa nech neprivykajú prísahe, lebo z nej vzišlo mnoho nešťastia.

¹⁰ Božie meno nemaj ustavične v ústach a menovanie najsvätejších vecí nezaplietaj (do rečí), lebo neobstojíš pre ne bez viny.

¹¹ Ako totiž dlho nevyšetrovaného otroka neminie sinka, tak ani kto sa ustavične prisahá a uvádza sväté mená, nie je bez hriechu.

¹² Kto sa mnoho prisahá, je plný neprávosti, a tak neodstúpi od jeho domu trestajúci úder.

¹³ Ak zruší (prísahu), jeho previnenie zaľahne na neho: ak by si jej nevšímal, prehrešuje sa dvojnásobne.

¹⁴ Kto krivo prisahá, toho nemožno ospravedlniť: lebo jeho dom bude za to plný odvety.

¹⁵ Je aj iná reč, ktorá vedie v ústrety smrti, nech sa nenájde v Jakubovom dedičstve!

¹⁶ Lebo od nábožných ľudí to má byť všetko vzdialené, aby sa neváľali v bahne hriechov.

¹⁷ Na bezuzdné reči si nenavykaj ústa, lebo pri takých (často) padne hriešne slovo.

¹⁸ Pamätaj na svojho otca i matku, ak sedíš v spoločnosti veľmožov;

¹⁹ aby azda ani Boh nezabudol na teba, dokiaľ si s nimi, takže by si si mohol podľa zvyku nemúdro počínať a utrpel by si hanbu a prial by si si, aby si nebol prišiel na svet, a preklial by si aj deň svojho narodenia.

²⁰ Kto si zvykol slovom zlorečiť, ten sa vo svojom živote nedá poučiť.

²¹ Dvojaký druh (ľudí) je zamorený hriechom a tretí druh privádza na seba iba hnev a záhubu.

²² Rozpálená duša, ktorá horí ako oheň a neuhasne, kým niečo nezhltne.

²³ Potom taký, čo smilní údom svojho tela, neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.

²⁴ Smilníkovi je každý pokrm sladký, nepozná únavu, čo aj dôjde na koniec (života).

²⁵ Ktokoľvek sa neuspokojí so svojím lôžkom, opovrhuje svojou dušou, keď si povie: "Ktože ma vidí?

²⁶ Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajú múry - takže ma nemôže nik vidieť. Koho sa mám obávať? O moje hriechy nedbá Najvyšší."

²⁷ Taký nechápe, že jeho oko vidí všetko, lebo bázeň tohto človeka nepozná bázeň pred Bohom, iba oči ľudí mu naháňajú strach.

²⁸ Ani na to nemyslí, že Pánove oči svietia omnoho jasnejšie ako samo slnko, sledujú všetky cesty ľudí, aj hlbokú priepasť mora (preniknú) a vnikajú do ľudských sŕdc, až do ich najskrytejších častí.

²⁹ Pán Boh všetko poznal prv, ako stvoril veci: a tak si aj po stvorení všíma všetkého.

³⁰ Niekoho postihne pomsta na uliciach mesta, a keby sa dal na útek ako konské žriebä, dolapia ho, kde sa ani nenazdá.

³¹ Bude na potupu všetkým, pretože nemal zmysel pre bázeň pred Bohom.

³² A tak (sa stane) aj každej žene, ktorá opustí muža a z cudzoložstva podvrhne dediča;

³³ lebo sa spreneverí predovšetkým zákonu Najvyššieho, po druhé sa previní proti svojmu manželovi, po tretie smilní cudzoložne a od cudzieho muža nadobúda synov.

³⁴ Pred zástup ľudu predvedú takú ženu, ale i na jej dietky príde navštívenie (Božie).

³⁵ Jej dietky nezapustia korene do hĺbky a jej haluze nebudú prinášať ovocie.

³⁶ Zanechá po sebe prekliatu pamiatku, lebo jej hanbu nikdy zotrieť nemožno.

³⁷ Všetci po nej pozostalí poznávajú, že nič lepšieho niet nad bázeň pred Bohom a nič sladšieho, ako si všímať Pánove príkazy.

³⁸ Veľká sláva je z toho: ísť za Pánom; lebo možno za to nadobudnúť dlhý vek.

Príslovia 22,26 – 29

---

²⁶ Nepatri k tým, čo tlieskajú (ihneď do dlaní na znak) záruky, k tým, čo sa zaručujú za dlhy.

²⁷ Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť, vezmú tvoje lôžko spod teba.

²⁸ Nehýb medzu prastarú, (tú), ktorú ustálili tvoji otcovia.

²⁹ (Ak) vidíš chlapa, (ktorý je) rúči vo svojej robote, (nuž, vedz, že) bude slúžiť u kráľov, nebude slúžiť u bezvýznamných ľudí.