1. Machabejcov 6

---

¹ Keď kráľ Antiochus prechádzal cez náhorné krajiny, dozvedel sa, že v Elymaide v Perzii je mesto, vychýrené bohatstvom na striebro i zlato.

² V ňom je vraj preveľmi bohatý chrám, kde sú údajne zlaté výzbroje, panciere a štíty, ktoré tam zanechal macedónsky kráľ Alexander, syn Filipov, ktorý panoval z Grékov ako prvý.

³ Pritiahol teda a pokúšal sa mesto zaujať a vydrancovať ho. Ale nepodarilo sa mu to, lebo obyvatelia mesta sa dozvedeli o jeho zámeroch.

⁴ Povstali proti nemu do boja, musel utiecť a odchádzal odtiaľ s veľkým sklamaním, aby sa vrátil do Babylonu.

⁵ Tu prišiel k nemu do Perzie posol a oznámil mu, že jeho vojská, ktoré vytiahli do júdskej krajiny, utrpeli porážku.

⁶ Že Lyziáš sa vypravil na čele veľkého vojska, ale že bol porazený Židmi, ktorí vraj prevládli zbraňami a vojskom a (dobyli) aj bohatú korisť, ktorú pobrali porazeným vojskám.

⁷ Že zrúcali ohavnú (modlu), ktorú dal postaviť na oltár v Jeruzaleme, a svätyňu že obohnali vysokými múrmi, ako (to bolo) predtým, a že (opevnili) aj Betsuru, jeho mesto.

⁸ Keď sa kráľ dozvedel o týchto udalostiach, zľakol sa a veľmi sa rozrušil. Klesol na posteľ a od hnevu ochorel, lebo sa mu nestalo po vôli.

⁹ A zostal tam mnoho dní, lebo sa mu obnovovala trápna úzkosť. Keď badal, že zomrie,

¹⁰ zvolal všetkých svojich dôverníkov a povedal im: "Spánok sa mi vzdialil od očí a sužujúca starosť tlačí moje srdce.

¹¹ Myslím si v duchu: Do akého zármutku som sa dostal a v akej záplave zmätku som teraz ja, ktorý som býval ctený a milovaný, dokiaľ som bol pri moci.

¹² Teraz sa rozpamätúvam na zlé veci, ktoré som popáchal proti Jeruzalemu; ako som pobral z neho všetko zlaté a strieborné náradie a ako som poslal bezdôvodne nivočiť júdske obyvateľstvo.

¹³ Teraz jasne vidím, že ma preto zastihlo toto nešťastie. Hľa, v hroznom zármutku hyniem v cudzej krajine!"

¹⁴ Potom zavolal Filipa, jedného zo svojich dôverníkov, a ustanovil ho nad celým svojím kráľovstvom.

¹⁵ Odovzdal mu korunu, svoj plášť a prsteň, aby viedol jeho syna Antiocha a vychoval ho za vladára.

¹⁶ A kráľ Antiochus tam roku stoštyridsiateho deviateho zomrel.

¹⁷ Keď sa Lyziáš dozvedel o kráľovej smrti, dosadil miesto neho za kráľa jeho syna Antiocha, ktorého vychovával od mladi, a dal mu meno Eupator.

¹⁸ Tí však, čo bývali na hrade pri svätyni, obťažovali Izrael; ustavične hľadali (spôsob), ako by im mohli škodiť a pohanom poskytnúť oporu.

¹⁹ Júda si preto zaumienil, že ich vyhubí. I zvolal všetok ľud, aby ich obľahli.

²⁰ Zhromaždili sa teda a roku stopäťdesiateho ich obkľúčili. Zriadil proti nim kameňomety a iné dobývacie stroje.

²¹ Niektorí z tých, čo unikli z obľahnutia - a pripojili sa k nim aj niekoľkí bezbožníci z Izraela -,

²² odišli ku kráľovi a vraveli: "Ako dlho ešte potrvá, kým nevykonáš súd a nepomstíš našich bratov?

²³ My sme sa dobrovoľne poddali tvojmu otcovi, riadili sme sa jeho príkazmi a poslúchali sme jeho rozkazy.

²⁴ Za to teraz obkľúčili naši súkmeňovci hrad a zanevreli n nás. Ba každého, koho z nás chytili, zabili a naše majetky vyplienili.

²⁵ A vztiahli ruku nielen na nás, ale aj na všetky susedné kraje.

²⁶ A hľa dnes obliehajú jeruzalemský hrad, aby ho dobyli! Chrám a Betsuru opevnili.

²⁷ Ak ich rýchle nezaskočíš, budú robiť ešte väčšie veci než tieto a (ich postup) nebudeš môcť zadržať."

²⁸ Keď to kráľ počul, rozhneval sa a zvolal všetkých svojich dôverníkov a veliteľov pechoty aj jazdectva.

²⁹ Ba aj z iných kráľovstiev a morských ostrovov pritiahli k nemu zástupy žoldnierov.

³⁰ Počet jeho vojska bol: stotisíc pešiakov, dvadsaťtisíc jazdcov a tridsaťdva slonov, vycvičených do boja.

³¹ Tiahli cez Edomsko a utáborili sa pred Betsurou. Dlho o ňu bojovali a postavili aj dobývacie stroje, ale (obkľúčení) robili výpady, pálili ich ohňom a udatne bojovali.

³² Júda odtiahol od hradu a utáboril sa pri Betzachare oproti kráľovmu táboru.

³³ Kráľ sa včasráno vybral a so všetkou rýchlosťou uháňal s vojskom smerom na Betzacharu. Za zvuku trúb sa šíky pripravili do boja.

³⁴ Slonom predložili šťavu z hrozien a moruší aby ich rozdráždili do boja.

³⁵ Potom zaradili zvieratá medzi bojové šíky. Ku každému slonovi priradili tisíc mužov, vyzbrojených reťazovitými panciermi a medenými prilbami na hlavách. Okrem toho postavili ku každému zvieraťu sto vybraných jazdcov.

³⁶ Títo boli už predtým pridelení k zvieraťu, kamkoľvek sa uberalo, išli s ním a neodchádzali od neho.

³⁷ Na každom zvierati boli silné, kryté drevené veže, upevnené zvláštnymi zariadeniami a na každom bolo tridsaťdva mužov, ktorí odtiaľ bojovali, a ešte jeden Ind.

³⁸ Ostatných jazdcov postavili vľavo i vpravo na obe krídla vojska, aby znepokojovali (nepriateľa) a kryli bojové šíky.

³⁹ Keď na zlaté a medené štíty zasvietilo slnko, rozsvietili sa od nich hory a žiarili ako ohnivé fakle.

⁴⁰ Časť kráľovho vojska sa rozprestrela po vrchovine a druhá časť zostala v nížine. Postupovali opatrne a usporiadane.

⁴¹ Triaška zachvátila všetkých, keď začuli hrmot ich množstva, pochod vojska a rinčanie zbraní; bolo to vojsko mimoriadne veľké a silné.

⁴² Júda vyrazil so svojím vojskom do boja a padlo z kráľovho vojska šesťsto mužov.

⁴³ Tu Eleazar, Hauran, spozoroval, že jedno zo zvierat, opatrené kráľovským pancierom, prevyšuje všetky ostatné zvieratá. Nazdával sa že je na ňom kráľ.

⁴⁴ I obetoval sa, aby vyslobodil svoj ľud a získal si večné meno.

⁴⁵ Odvážne sa rozbehol k nemu stredom cez šíky, bil napravo i naľavo, takže ustupovali pred ním na obe strany.

⁴⁶ Potom vliezol pod slona, ľahol si pod neho a zabil ho. On sa zrútil na neho na zem a tam zomrel.

⁴⁷ Keď videli silu kráľovského vojska a tlak jeho oddielov, ustúpili pred nimi.

⁴⁸ Kráľovské vojská sa vydali proti nim až do Jeruzalema; kráľ sa teda utáboril proti Júdsku a proti vrchu Sion.

⁴⁹ Uzavrel mier s tými, čo boli z Betsury, ktorí opustili mesto, lebo tam už nemali potravín a nemohli znášať ďalšie obliehanie. Pole totiž malo sobotný odpočinok.

⁵⁰ Tak zaujal kráľ Betsuru a ustanovil tam posádku, aby ju strážili.

⁵¹ Potom obliehal mnohé dni svätyňu; postavil tam vrhacie a iné bojové stroje: ohňomety, kameňomety, šípomety a praky.

⁵² Lenže aj oni si zhotovili bojové stroje proti ich strojom, a tak bojovali mnoho dní.

⁵³ Ale nebolo v zásobárňach potravín, lebo bol siedmy rok a zvyšky zásob strávili tí, ktorí kvôli svojej záchrane utiekli pred pohanmi do Júdska.

⁵⁴ Tak zostalo na území svätyne len niekoľko mužov, lebo ich prevládal hlad, a preto sa rozpŕchli každý do svojho domova. -

⁵⁵ Keď sa Lyziáš dopočul, že sa Filip, ktorého kráľ Antiochus ešte zaživa poveril, aby vychoval jeho syna Antiocha za vladára,

⁵⁶ vrátil z Perzie a Médie spolu s vojskami, ktoré vytiahli s kráľom, a že sa usiluje prevziať vládu do svojich rúk,

⁵⁷ snažil sa čím skôr odtiahnuť. I vyjadril sa pred kráľom, veliteľmi vojska a mužstvom takto: "Každým dňom slabneme, potravy nám ubúda, miesto, ktoré obliehame, je pevné a ešte na nás dolieha aj starosť o kráľovstvo.

⁵⁸ Preto podajme teraz týmto mužom pravicu a pomerme sa s nimi a s celým ich národom!

⁵⁹ Dovoľme im, aby mohli žiť ako predtým podľa svojich zvykov, lebo iba pre svoje zvyky, ktoré sme zrušili, sa vzbúrili a urobili toto všetko."

⁶⁰ Táto reč sa zapáčila kráľovi i veliteľom. I poslal im ponuku mieru a prijali ju.

⁶¹ Keď im dal kráľ a velitelia prísažné uistenie, vyšli z pevnosti.

⁶² Kráľ vystúpil na vrch Sion a keď videl opevnenie toho miesta, porušil prísahu, ktorú urobil, a nariadil zbúrať múr dookola.

⁶³ Potom rýchle odtiahol a vrátil sa do Antiochie. Tam našiel Filipa ako pána mesta. I bojoval proti nemu a len silou sa zmocnil mesta.

Sirachovcova 16 – 18

---

¹ Neteš sa z početných synov, ak sú bezbožní, ani radosti z nich nemaj, ak im chýba bázeň pred Bohom.

² Neskladaj svoju dôveru na ich život, ani nehľaď (s úľubou) na ich námahy.

³ Lebo je lepší jediný bohabojný syn ako tisíc (iných) bezbožných.

⁴ Ba lepšie je zomrieť bez detí, ako zanechať po sebe zlosynov.

⁵ Jediný rozumný muž upevní obyvateľov vlasti, (ale) pokolenie bezbožníkov spustne.

⁶ Mnoho takých (prípadov) som videl na vlastné oči, no moje ucho počulo aj silnejšie prípady.

⁷ Oheň vzplanie v kruhu tých, čo pášu hriech, a v národe, ktorý neverí, rozplamení sa (Boží) hnev.

⁸ Pradávni obri nemohli (ho) uprosiť za svoje hriechy, vyšli navnivoč, ktorí sa spoliehali na svoju udatnosť.

⁹ Neušetril ani tých, ktorí dali príbytok Lotovi, zošklivil si ich pre ich pyšnú reč.

¹⁰ Nezľutoval sa nad nimi, ale zahubil celý rod, lebo sa vystatoval svojimi hriechmi.

¹¹ A tak (strestal) aj šesťstotisíc pešieho ľudu, ktorý mal rovnako zatvrdnuté srdce: keby bol býval len jediný z nich nepoddajný, bol by to div, keby bol ostal bez trestu.

¹² Lebo milosrdenstvo a hnev je u neho. Mocne však pôsobí odprosenie, aj keď uplatňuje svoj hnev:

¹³ ako vie byť milosrdný, tak vie aj trestať, každému nasúdi podľa zásluhy.

¹⁴ Hriešnika nenechá uniknúť s jeho korisťou, ani nemešká, ak spravodlivý utrpenie znáša.

¹⁵ Každý dobrý čin pripraví miesto každému jednému podľa záslužnosti jeho skutkov (a podľa toho, kto ako chápal svoju životnú púť).

¹⁶ Nehovor si: "Ukryjem sa pred Bohom, veď ktože pamätá na mňa na nebi?

¹⁷ Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná: veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?"

¹⁸ Hľa, nebo, to najvyššie nebo prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije, chveje sa (strachom) pred ním,

¹⁹ či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme: rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.

²⁰ Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého: no on pozná všetky srdcia.

²¹ Veď ktože rozumie jeho cestám? - Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí?

²² Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá: alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy? Ktože na ne čaká? Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil, ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku.

²³ Kto má srdce zakrpatené, myslí na pominuteľné veci: každý, kto je nemúdry a zblúdený, myslí pochabo.

²⁴ Synu, počuj ma a priúčaj sa múdrej náuke a (celým) svojím srdcom pozoruj moje slová!

²⁵ Budem ti vykladať dobre uváženú náuku a pokúsim sa rozpovedať ti, v čom je múdrosť. A tak pozoruj svojím srdcom moje slová, správne ti rozpoviem, aké sú sily ducha, ktoré Boh na počiatku vložil do svojich diel, a verne ti vyrozprávam, čo treba o ňom vedieť.

²⁶ Na Boží rozkaz povstali jeho diela od počiatku a od ich stvorenia im vyhradil rozličné sídlo, ako aj ich vznik (určil) podľa ich rodu.

²⁷ Naveky skvele ustanovil ich činnosť: nevedia o hlade ani o únave, ani neprestanú konať svoju úlohu.

²⁸ Ani jediné dielo nebude nikdy na prekážku inému dielu.

²⁹ Nebuď neposlušný jeho rozkazom!

³⁰ Potom zhliadol Boh na zem a naplnil ju svojimi darmi.

³¹ Pokryl jej povrch všemožnými živočíchmi, ktoré sa majú zasa vrátiť do (zeme).

¹ Boh stvoril človeka zo zeme a stvoril ho podľa svojho obrazu.

² A zasa ho prinavráti do nej, ale - ako je sám mocný - vyzbrojil ho silou.

³ Udelil mu (obmedzený) počet dní a veku, ale dal mu zasa moc nad všetkým, čo je na zemi.

⁴ Každému stvoreniu vložil strach pred ním, aby bol pánom nad zverou a vtáctvom.

⁵ Z neho stvoril pomocnicu jemu podobnú: dal im (slobodnú) vôľu, reč, oči a uši, ako aj srdce na myslenie; tak ich naplnil múdrou rozumnosťou.

⁶ Stvoril v nich rozumného ducha, rozumom im naplnil srdce, naznačil im, čo je dobré a čo zlé.

⁷ Svoje oko im vložil do srdca, aby im ukázal veľkosť svojich diel.

⁸ Aby chválili (jeho) posvätné meno: aby sa honosili jeho podivnými činmi a zvestovali veľkoleposť jeho diel.

⁹ Okrem toho im dal náuku a zákon života im dal do dedičstva.

¹⁰ Uzavrel s nimi večnú zmluvu a oznámil im svoje spravodlivé ustanovenia.

¹¹ Ich oči videli jeho veľkolepú slávu, ich uši počuli jeho velebný hlas, keď im prikazoval: "Varujte sa neprávosti!"

¹² A dal všetkým prikázania o blížnom.

¹³ Ich cesty sú mu vždy známe, nie sú ukryté pred jeho očami.

¹⁴ V každom národe ustanovil správcov:

¹⁵ no Izrael sa stal očividne Božím podielom.

¹⁶ Všetky ich činy sú Bohu (zjavné) ako slnko: jeho oči bez prestania dozerajú na ich počínanie.

¹⁷ Nie sú mu skryté ustanovenia (zákona) pri ich neprávosti, lebo o všetkých neprávostiach má Boh vedomosť.

¹⁸ Almužna každého ostáva akoby pečať u neho, ako zrenicu chráni zásluhu každého.

¹⁹ Keď potom povstane (na súd), odplácať bude odplatou každému jednému osobitne na jeho hlavu a (niektorých) navráti do najhlbších častí zeme.

²⁰ Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti, klesajúcich posilňuje k vytrvalosti a určuje im spravodlivý podiel.

²¹ Obráť sa k Pánovi a zanechaj svoje hriechy:

²² modli sa pred tvárou Pána a menej klesaj.

²³ Vráť sa k Pánovi a odvráť sa od svojej neprávosti a maj vo veľkej nenávisti, čo je ohavné;

²⁴ poznávaj Božie spravodlivé ustanovenia, vytrvaj v úlohe, ktorá ti je určená, a (buď stály) v modlitbe k najvyššiemu Bohu!

²⁵ Počínaj si tak, ako žije sväté pokolenie, riaď sa podľa tých, ktorí zaživa zvelebujú Boha.

²⁶ Nezostávaj v blude bezbožníkov, pred smrťou zvelebuj (Boha)! Kto zomrel - je akoby nič - nie je schopný zvelebovať ho.

²⁷ Kým žiješ, môžeš zvelebovať (Boha), kým si živý a zdravý, zvelebuj ho! Vtedy máš chváliť Boha a honosiť sa jeho milosrdenstvom.

²⁸ Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu!

²⁹ Lebo všetko nevystane od ľudí, keďže syn človeka nie je ani nesmrteľný a mávajú svoje zaľúbenie v márnej zlosti.

³⁰ Či je niečo jasnejšie nad slnko? - Časom sa aj ono zatmie. A tak, či je niečo ničomnejšie nad to, čo si vymyslí telo a krv? Ale stihne ho za to trest!

³¹ On sleduje vojsko vysokého neba: no všetci ľudia sú iba zem a popol.

¹ Všetko spolu stvoril ten, ktorý večne žije. Boh jediný je spravodlivý a nepremožiteľný vladár.

² Kto by stačil vypočítať jeho diela?

³ Kto preskúma jeho veľkolepé činy?

⁴ Ktože by vedel vyjadriť silu jeho mohutnosti? Alebo kto sa podujme vyrozprávať jeho milosrdenstvá?

⁵ Nič z toho nemôže ubrať ani pridať, ani len vyskúmať Božie veľkolepé diela.

⁶ Keby už človek končil, vtedy vlastne začína, a keby prestal, zmätie sa.

⁷ Načo je človek, aký je z neho osoh, čo má na sebe dobré a čo zasa zlé?

⁸ Počet ľudských dní je najvýš sto rokov, oproti vodám mora treba ich pokladať za kvapku: a ako zrnko piesku - také malé sú jeho roky oproti dňu večnosti.

⁹ Preto je Boh trpezlivý s nimi a zosiela na nich svoje hojné zľutovanie.

¹⁰ Vidí, že je zlé, čo si zaumienili v srdci, a pozná, aké biedne je ich úplné zničenie.

¹¹ Preto im prejavuje svoje plné zľutovanie a ukazuje im cestu k spravodlivosti.

¹² Človek sa vie zľutovať nad svojím blížnym: no Božie milosrdenstvo je pre všetkých ľudí.

¹³ Ten, ktorý má také milosrdenstvo, poučuje a vodí ako pastier svoje stádo.

¹⁴ Zľutoval sa nad tými, čo prijímajú náuku o Zľutovníkovi a horlivo sa riadia jeho ustanoveniami.

¹⁵ Synu, k dobrému skutku nepridávaj výčitku a ani k jedinému daru nepridávaj zlé slovo, čo sužuje.

¹⁶ Či rosa neuľavuje horúčosť? Tak aj vľúdne slovo je časom lepšie ako dar.

¹⁷ Hľa, či nie je slovo lepšie ako sám dar? Ale koho majú za dobrotivého, nech má obidvoje!

¹⁸ Pochabý ostro nadáva: a dary nevľúdneho zožierajú oči.

¹⁹ Prv, ako by ťa súdili, rob si zásluhu, a tak sa uč prv, ako by si mal hovoriť.

²⁰ Užívaj liek pred chorobou, skúmaj sa pred svojím súdom a pred Bohom nájdeš zľutovanie.

²¹ Predtým, ako by si ochorel, sa upokor, a keď si slabý, ukáž, že si sa obrátil.

²² Nestrp, aby ti niečo prekážalo v stálej modlitbe, ani sa nehanbi opravovať seba až do smrti!

²³ Pred modlitbou si priprav ducha, nepočínaj si tak, ako kto pokúša Boha.

²⁴ Pamätaj na (Boží) hnev v deň pominutia a na čas odvety, keď sa od teba odvráti (Božia) tvár.

²⁵ Pamätaj na chudobu, ak máš hojnosť, a na nedostatky chudoby, ak oplývaš bohatstvom.

²⁶ Čas sa môže zmeniť od rána do večera a pred Božími očami to všetko chytro beží.

²⁷ Múdry je opatrný pri všetkom počínaní, ak zavládne hriešnosť, varuje sa nečinnosti.

²⁸ Kto je prehnaný, pozná múdrosť a zvelebuje každého, kto ju nájde.

²⁹ Kto je rozvážny v reči, múdro si počína: takí poznajú, čo je pravda a spravodlivosť, a chrlia zo seba napomenutia a spravodlivé (rady).

³⁰ Nežeň sa za náruživosťou, ale odvráť sa od svojej (hriešnej) vôle.

³¹ Ak vyhovieš svojim náruživostiam, bude to na radosť tvojim nepriateľom.

³² Nehľadaj zábavu v hlučnej spoločnosti pri svojej chudobe, lebo takí ich ustavične až opreteky usporadúvajú.

³³ Neožobračuj sa, ak by si sa im chcel rovnať za požičaný peniaz, ak vo svojom vrecku nemáš ničoho: lebo tak by si bol nenávideniahodným (nepriateľom) svojho života.

Príslovia 22,17 – 21

---

¹⁷ Nakloň svoj sluch a moje slová čuj a obráť svoju myseľ k tomu, čo ja viem.

¹⁸ Lebo bude krásne, ak ich vo svojom vnútri zachováš, keď na perách ti budú pohotové napospol.

¹⁹ Aby si v Pána skladal dôveru, o jeho cestách ťa dnes poúčam.

²⁰ Či som ti nenapísal zas a za vo (forme rozmanitých) rád a náhľad(ov),

²¹ (aby som) ťa oboznámil (s) pravdou, (s) pravdivými výrokmi, aby si správne odpovedal tým, čo sa ťa spytujú?