Biblia za rok - 286. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 286. deň: 1. Machabejcov 5, Sirachovcova 13 – 15, Príslovia 22,13 – 16
1. Machabejcov 5
1 Keď sa okolití pohania dopočuli, že oltár je zasa postavený a svätyňa obnovená, ako (bola) predtým, veľmi sa rozhnevali
2 a uzniesli sa, že vykynožia príslušníkov Jakubovho rodu, ktorí bývali medzi nimi. I začali zabíjať ľud a nivočiť.
3 Tu vytiahol Júda do akrabatského kraja v Edomsku a bojoval proti tamojším Ezauovým synom, pretože znepokojovali Izrael. Spôsobil im veľkú porážku, pokoril ich a obral o korisť.
4 Spomenul si tiež na zlobu synov Beana, ktorí boli ľudu osídlom a pascou; robili im úklady po cestách.
5 Uzavrel ich do veží, obľahol ich a vykonal na nich kliatbu. Ich veže spálil ohňom spolu so všetkými, ktorí boli v nich.
6 Potom vytiahol proti Amončanom, ale našiel tam silné a veľké vojsko, ktorému velil Timotej.
7 Aj s nimi zviedol mnoho bitiek, až zlomil ich moc a úplne ich porazil.
8 Dobyl Jazer a jeho (okolité) mestečká. Potom sa vrátil do Júdska. -
9 Aj v Galaáde povstali pohania proti Izraelitom, čo bývali na tom území, aby ich vyhubili. Oni však utiekli do pevnosti Datemy
10 a poslali Júdovi a jeho bratom list tohto znenia: "Okolití pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili.
11 Chystajú sa pritiahnuť a zaútočiť na pevnosť, do ktorej sme sa utiahli. Ich vojsko vedie Timotej.
12 Preto príď hneď a vytrhni nás z ich ruky! Už mnohí z nás padli.
13 Všetci naši bratia v kraji Tubi sú pobití; ich manželky, deti a zásoby odviedli do zajatia. Pobili tam na tisíc mužov."
14 Ešte čítali ten list, keď prišli iní poslovia z Galiley s roztrhnutými odevmi a prinášali takú istú správu:
15 "Ptolemais, Týrus, Sidon a celá pohanská Galilea sa spojili, aby nás vyhubili!"
16 Keď Júda a ľud vypočuli tieto hlásenia, zvolali veľké zhromaždenie, aby sa poradili, čo by mali urobiť pre (dobro) svojich bratov, ktorých nepriatelia tak ťažko utláčali.
17 Tu riekol Júda svojmu bratovi Šimonovi: "Vyber si mužov a choď vyslobodiť svojich bratov v Galilei! Ja a môj brat Jonatán pôjdeme do Galaádska."
18 V Judei ponechal Jozefa, syna Zachariášovho, a Azariáša, vodcu ľudu a s ostatkom vojska na stráži.
19 Prikázal im: "Stojte na čele tohto ľudu; kým sa nevrátime, no nepúšťajte sa do nijakého boja s pohanmi!"
20 Na výpravu do Galiley mal Šimon pridelených tritisíc mužov a Júda do Galaádu osemtisíc mužov.
21 Šimon teda vytiahol do Galiley a zviedol mnoho bitiek s pohanmi, pričom pohanov porazil. Prenasledoval ich až po bránu
22 Ptolemaidy. Z pohanov padlo na tritisíc mužov a obral ich o korisť.
23 Ľudí však, ktorí boli v Galilei a v Arbatoch, vzal so sebou spolu so ženami, deťmi a všetkým ich imaním a priviedol ich s veľkou radosťou do Júdska.
24 Júda Machabejec a jeho brat Jonatán prešli cez Jordán a tri dni pochodovali cestou po púšti.
25 I stretli sa s Nabatejcami, ktorí im vyšli priateľsky v ústrety a porozprávali im všetko, čo sa prihodilo ich bratom v Galaáde,
26 že mnohí z nich sú uzavretí v Bosore, Bosre, Aleme, Kasfore, Makede a Karnaine, všetko to v pevných a veľkých mestách.
27 A že sú aj v ostatných galaádskych mestách niektorí zavretí a zajtra zamýšľajú napadnúť tie pevnosti, dobyť ich a zničiť všetkých v jediný deň.
28 Tu sa Júda náhle obrátil so svojím vojskom, aby sa cez púšť dostal do Bosory. Keď mesto zaujal, pobil ostrím meča všetkých mužského pohlavia, vzal im všetku korisť a (mesto) vypálil ohňom.
29 V noci sa odtiaľ pobral a tiahli až k pevnosti.
30 Keď sa rozodnilo, zdvihli oči a videli, že nespočítateľný zástup ľudu prináša rebríky a dobývacie stroje, aby zaútočil na pevnosť a bojoval proti nim.
31 Júda sledoval, ako sa rozpútal boj. Lebo už aj z mesta vystupoval krik trúb a bojový ryk k nebu.
32 Tu zavolal svojim bojovníkom: "Bojujte dnes za svojich bratov!
33 I napadol ich troma oddielmi odzadu. Pritom trúbili na trúbach a vyvolávali prosebné výkriky.
34 Keď Timotejovo vojsko spoznalo, že je to Machabejec, dalo sa pred ním na útek. Spôsobil im však veľkú porážku; padlo z nich toho dňa na osemtisíc mužov.
35 Potom zabočil do Masfy, obľahol ju a dobyl. Pobil v nej všetkých mužov, odvliekol si z nej korisť a vypálil ju ohňom.
36 Odtiaľ vytiahol a dobyl Kasfon, Maked, Bosor a iné galaádske mestá.
37 Po týchto udalostiach zhromaždil Timotej iné vojsko a utáboril sa pred Rafonom za potokom.
38 Júda poslal vyzvedačov, aby preskúmali tábor. A priniesli mu takúto správu: "Zišli sa k nim všetci okolití pohania, (je to) veľmi veľké vojsko.
39 Aj Arabov si najali na pomoc. Táboria za potokom a sú pripravení vytiahnuť proti tebe do boja." Tu vytiahol Júda proti nim.
40 Medzitým, čo sa Júda so svojím vojskom približoval k potoku, vravel Timotej svojim vojvodcom: "Ak on prejde prv k nám, nebudeme mu môcť odolať, lebo je iste silnejší ako my.
41 Ale ak sa bude obávať a zostane za potokom, prebrodíme sa k nemu a zmocníme sa ho.
42 Keď sa teda Júda približoval k potoku, postavil zapisovateľov ľudu pri potoku a nariadil im toto: "Nikoho tu nenechajte táboriť! Všetci nech idú do boja!
43 I prebrodil sa najprv on a za ním všetok ľud. A všetkých pohanov úplne porazil, odhadzovali zbrane a utekali do chrámu v Karnaine.
44 Ale aj toho mesta sa zmocnili a zapálili chrám ohňom (a zhorel) so všetkými, čo boli v ňom. Tak bol Karnain porazený a už nevládal vzdorovať Júdovi.
45 Potom Júda zhromaždil všetkých Izraelitov, čo bývali v Galaáde, od najmenšieho až po najväčšieho, aj ich manželky, deti a imanie, (bol to) ohromne veľký zástup, (a rozkázal), aby sa odobrali do júdskej krajiny.
46 Prišli až k Efronu; bolo to veľké mesto, (postavené) v priesmyku a veľmi pevné. Nebolo mu možno vyhnúť ani napravo, ani naľavo, lebo prostriedkom neho viedla cesta.
47 Lenže obyvatelia mesta sa pred nimi uzavreli a brány zatarasili kamením.
48 Júda im však podobrotky odkázal: "Dovoľte nám prejsť vaším územím, aby sme mohli ísť ďalej do svojej krajiny! Nik vám neuškodí; len peši prejdeme." Ale nechceli mu otvoriť.
49 Nato Júda nariadil vyhlásiť vo vojsku, aby sa každý postavil (v bojový šík) na tom mieste, kde práve je.
50 Vojaci sa teda utáborili. Potom bojoval proti mestu po celý ten deň a celú noc, až sa mesto dostalo do jeho rúk.
51 Všetkých mužov pobil ostrím meča, samo mesto zbúral až do základov, odniesol si z neho korisť a prešiel mestom po zabitých.
52 Prekročil Jordán a vtiahli do veľkej roviny oproti Betsanu.
53 Júda sa staral, aby tí, čo zostávali pozadu, držali sa pohromade, a po celej ceste dodával ľudu odvahy, až kým nedošli do júdskej krajiny.
54 S radosťou a plesaním vystúpili na vrch Sion a obetovali celostné žertvy, pretože z nich nikto nepadol a bezpečne sa vrátili.
55 V tých dňoch, keď bol Júda s Jonatánom v Galaáde a jeho brat Šimon v Galilei pred Ptolemaidou,
56 Jozef, syn Zachariášov, a Azariáš, velitelia vojska, dopočuli sa o ich hrdinských činoch a úspešných bojoch.
57 Vraveli si: "Urobme si aj my meno a poďme bojovať proti pohanom, ktorí sú okolo nás!
58 Vydali mužom svojho vojska rozkaz a vytiahli proti Jamnii.
59 Nato Gorgiáš vytiahol z mesta so svojím mužstvom do boja proti nim,
60 Jozef a Azariáš boli odrazení a zahnaní až k júdskym hraniciam. Toho dňa padlo z izraelského ľudu na dvetisíc mužov. Tak utrpel izraelský ľud veľkú porážku,
61 lebo nepočúvali Júdu a jeho bratov, ale snívali o hrdinských činoch.
62 Oni neboli z rodu tých mužov, rukami ktorých sa dostalo Izraelu vyslobodenie.
63 Ale Júdu, hrdinu, a jeho bratov veľmi oslavoval celý Izrael, ba (hovorili o ňom) aj všetci pohania, kam len prenikol chýr o nich.
64 Prichádzali k nim a blahoželali im.
65 Potom Júda vytiahol so svojimi bratmi a bojovali proti Ezauovým synom v južnom kraji. Dobyl Hebron a okolité dediny, rozbúral jeho opevnenia a veže, čo boli dookola, vypálil ohňom.
66 Potom podnikol výpravu do Filištínska a prešiel cez Samáriu.
67 Toho dňa padli v boji aj kňazi, pretože túžili po hrdinských činoch a nerozmyslene sa zamiešali do boja.
68 Nato Júda zabočil do Azotu v kraji Filištíncov, rozbúral ich oltáre, ohňom spálil vyrezávané sochy ich bohov, z miest pobral korisť a vrátil sa do júdskej krajiny.
Sirachovcova 13 – 15
1 Kto sa dotkne smoly, zašpiní sa: kto sa stýka s posmeškárom, aj sám spyšnie.
2 Berie si bremeno, kto sa stýka s hodnostárom: nehľadaj priateľstvo s bohatším, ako si sám.
3 Čo majú spoločné (hlinený) hrniec a kotol? Ak narazia na seba, ten sa rozbije.
4 Boháč pácha neprávosť a zúri pritom, kým bedár aj ukrivdený musí mlčať.
5 Ak mu môžeš hojne dať, hľadí si ťa získať, ak nemáš nič, nechá ťa tak.
6 Ak niečo máš, bude sa s tebou chcieť hostiť, ak ťa olúpi, ani ťa nepoľutuje.
7 Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti, s úsmevom ti robí nádej, pekne ti hovorí a pýta sa: "Čo ti je treba?"
8 Zahanbí ťa svojimi hostinami, ale keď ťa vyjedol dvoj - až trojnásobne, naposledy sa ti vysmeje: keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa, iba hlavou nad tebou potrasie.
9 Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!
10 Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!
11 Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať, aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.
12 Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť), tým väčšmi ťa bude privolávať.
13 Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevítaný; ani sa nevzďaľuj, aby na teba nezabudli.
14 Nehovor s ním ako so seberovným ale ani veľmi nedôveruj jeho slovám; lebo dlhou rečou ťa len skúša a s úsmevom vyláka z teba tajomstvá.
15 Jeho krutá myseľ si uschová tvoje slová a neupustí ani od zloby, ani od pút.
16 Buď opatrný a pozoruj, čo počuješ, lebo kráčaš (v sprievode) svojej záhuby.
17 Ak počuješ o niečom, akoby to bolo vo sne, otvor oči a prebuď sa!
18 Celou dušou miluj Boha a pros ho o záchranu!
19 Zviera sa priatelí s tvorom seberovným, tak aj človek s tým, kto mu je blížny.
20 Každý tvor prisadá k seberovnému, tak aj človek sa priatelí so seberovným.
21 Čo má vlk do činenia s baránkom? - Taký je (pomer) hriešnika k spravodlivému.
22 Čo majú spoločného svätec a pes? - Akýže je pomer boháča k chudobnému?
23 Úlovkom pre leva je divý osol púšte - tak sú chudobní pastvou pre boháča.
24 Ako je pyšnému ohavná pokora, tak je boháčovi chudobný prekliaty.
25 Boháča podporujú priatelia, ak ho stihne otras, ak padne bedár, poženú ho aj jeho známi.
26 Ak oklamú boháča, sú mnohí, ktorí mu to nahradia, ak pyšne hovorí, mnohí sa ho zastanú;
27 ak bedára oklamú, ešte ho za to karhajú, ak aj hovorí rozvážne, neuznajú mu (to).
28 Ak sa ozve boháč, všetci umĺknu a vyvyšujú jeho slovo pod oblaky.
29 Ak sa ozve chudobný, hneď sa pýtajú: "Ktože je to?" - a nech by pochybil, zničia ho.
30 Majetok je dobrý, ak na ňom niet vedomej viny: a zasa chudoba je zlá vec iba podľa mienky bezbožníka.
31 Úmysel človeka mení tvár buď na dobrú alebo na zlú.
32 Znakom dobrého srdca je veselá tvár - no ťažko a len s námahou ho nájdeš.
1 Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst a netrápi ho zármutok nad hriechom.
2 Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok a kto nestratil nádej úplne.
3 Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok a načo potrebuje zlato závistník?
4 Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.
5 Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? - Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.
6 Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí, aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.
7 Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou, nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.
8 Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko: odvracia si tvár a opovrhuje (inými).
9 Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom, nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.
10 Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom, trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.
11 Synu, ak máš z čoho, dopraj si a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.
12 Pamätaj, že smrť nebude meškať a zákon podsvetia nie je ti zjavený, zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.
13 Rob dobre priateľovi, kým neumrieš, koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!
14 Nepripusť, aby ti unikol radostný deň; a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.
15 Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah, aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?
16 Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!
17 Prv ako skonáš, rob dobre, správne, lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.
18 Každý človek - ako tráva - ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome.
19 Jedny listy rašia, iné odpadávajú, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna časť odumiera, iná sa rodí.
20 Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu a s ním pôjde aj jeho tvorca.
21 Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.
22 Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti, každý, kto rozjíma o jej záslužnosti a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti,
23 kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách, kto vtipom preniká do jej tajomstiev, kto ide po nej, akoby ju stopoval, a stavia sa na jej cesty,
24 hľadí jej do okien a načúva pri jej dverách;
25 kto spočinie vedľa jej domu a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl; kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej, aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,
26 ten stavia svojich synov pod jej záštitu a sám spočinie pod jej ratolesťami,
27 v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom a spočinie v jej sláve.
1 Kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré, a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju.
2 Vyjde mu v ústrety ako počestná matka a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku.
3 Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí.
4 A spevnie v ňom, takže sa nezohne, pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech.
5 Povýši ho v kruhu jeho blížnych, uprostred zhromaždenia mu otvorí ústa, naplní ho duchom múdrosti a rozumnosti a slávnym rúchom ho odeje.
6 Zahrnie ho veselosťou a radosťou a udelí mu večne slávne meno za dedičstvo.
7 Však nerozumní ju nedostanú, iba rozvážni ľudia ju postretnú: nerozumní ju ani neuzrú, lebo sa ďaleko stráni pýchy a podvodu.
8 Nepríde na myseľ takým, čo hovoria lživo, ale pravdovravných vyhľadáva sama, aby im zaistila zdar z Božej priazne.
9 Hriešnikovým ústam nepristane chvála,
10 lebo múdrosť pochádza od Boha: chvála sluší tomu, komu dal Boh múdrosť, v ústach verného muža je ona hojná a Vladár ju dá iba takému.
11 Nehovor: "Božou (vinou) jej nemám," - ale nerob to, čo má v nenávisti.
12 Nehovor: "On ma zviedol do bludu!" - Lebo on nepotrebuje bezbožných.
13 Pán nenávidí každú ohavnosť, ani tí ju neobľubujú, ktorí sa ho boja.
14 Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa.
15 Dal mu svoje príkazy a ustanovenia.
16 Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť.
17 Položil pred teba vodu a oheň: čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš.
18 Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi.
19 Božia múdrosť je preveľká, on je silný mocou a neprestajne sleduje všetko.
20 Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja. On poznáva všetko, čo robia ľudia.
21 Bezbožne konať nekáže nikomu, ani nedáva súhlas k nijakému hriechu;
22 nepraje si množstvo takých synov, ktorí nemajú viery a zdatnosti.
Príslovia 22,13 – 16
13 Leňoch hovorí: "Vonku je lev, mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici."
14 Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien), ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.
15 Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa, trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie.
16 Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok), kto dáva boháčovi, (privodí ho) iba do nedostatku.
