Biblia za rok - 285. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 285. deň: 1. Machabejcov 4, Sirachovcova 10 – 12, Príslovia 22,9 – 12
1. Machabejcov 4
1 Gorgiáš vzal päťtisíc pešiakov a tisíc vybraných jazdcov a vyrazil s nimi v noci,
2 aby napadol Židov v ich tábore a porazil ich nenazdajky. Hradné mužstvo mu pritom robilo doprovod.
3 Keď sa Júda o tom dozvedel, okamžite odtiahol so svojimi bojovníkmi, aby porazil kráľovské vojsko pri Emauzoch,
4 pokým boli oddiely ďaleko od jeho tábora.
5 A tak Gorgiáš v noci napadol Júdov tábor, ale nikoho tam nenašiel. I pátral po nich po horách, lebo sa nazdával: "Oni utekajú pred nami."
6 Len čo sa rozodnilo, zjavil sa Júda s tritisíc mužmi na rovine. Nemali, pravda, toľko štítov a mečov, ako by si boli želali,
7 keď videli silne opevnený pohanský tábor a vôkol neho jazdcov, ktorí boli vycvičení v boji,
8 ale Júda hovoril svojim mužom: "Neľakajte sa ich množstva a nebojte sa ich útoku!
9 Rozpomeňte sa, ako sa zachránili naši otcovia, keď ich prenasledoval faraón s vojskom!
10 Volajme k nebu, aby sa zmiloval nad nami a rozpomenul sa na zmluvu s našimi otcami a aby dnes porazil toto vojsko pred našimi očami!
11 Nech zvie celý pohanský svet, že Izrael má svojho vykupiteľa a osloboditeľa!"
12 Keď cudzinci zdvihli oči a videli, ako sa (Židia) hrnú proti,
13 vytiahli z tábora do boja. Vtom Júdovi mužovia zatrúbili
14 a rozpútal sa boj. Pohania boli porazení a utiekli do roviny.
15 Všetci oneskorenci popadali mečom; ostatných prenasledovali až po Gezeron, až po idumejské, azotské a jamnijské roviny. Padlo z nich asi tritisíc mužov.
16 Keď sa Júda vrátil s vojskom z prenasledovania,
17 povedal ľudu: "Nebažte po koristi, lebo ešte na nás čaká boj!
18 Blízo nás je Gorgiáš s vojskom na pohorí. Len sa teraz držte proti našim nepriateľom a bojujte proti nim! Potom si môžete spokojne pobrať korisť."
19 Kým Júda ešte hovoril, už sa zjavil akýsi oddiel, ktorý vyliezal z pohoria.
20 Hneď zbadal, že ich (ľudia) museli utrpieť porážku, lebo tábor bol v plameňoch a dym celkom zjavne prezrádzal, čo sa stalo.
21 Pri tomto pohľade ich pojal veľký strach. A keď zazreli ešte aj Júdovo vojsko na rovine, pripravené do boja,
22 utiekli všetci do filištínskej krajiny.
23 Júda sa potom vrátil vyplieniť tábor. A nabrali si mnoho zlata, striebra, modrého a červeného purpuru a mnoho iných cenností.
24 Pri návrate prespevovali chválospevy a plesali k nebu: "Je dobrý a jeho milosrdenstvo trvá naveky."
25 Toho dňa nastalo veľké vyslobodenie pre Izrael.
26 Všetci cudzinci, ktorí sa zachránili, prišli k Lyziášovi a oznámili mu všetko, čo sa stalo.
27 Keď to počul zarazil sa a zmalomyseľnel, pretože sa Izraelu nestalo podľa jeho priania a tiež preto, že nesplnil kráľov rozkaz.
28 Preto nasledujúceho roku zobral Lyziáš šesťdesiattisíc vybraných mužov a päťtisíc jazdcov do boja proti nim.
29 Vtiahli do Idumey a utáborili sa v Betsure. Júda sa postavil proti nim s desaťtisíc mužmi.
30 Keď videl silné vojsko, modlil sa takto: "Buď zvelebený, záchranca Izraela, ktorý si (kedysi) odrazil útok obra rukou svojho služobníka Dávida a tábor Filištíncov si vydal do rúk Šaulovho syna Jonatána a jeho zbrojnoša.
31 Zovri toto vojsko rukou svojho izraelského ľudu, nech vyjdú na hanbu so svojím vojskom a jazdectvom!
32 Zastraš ich! Zoslab ich bezočivú odvahu! Nech sa trasú pre svoju porážku!
33 Poraz ich mečom mužov, ktorí milujú teba, aby ťa piesňami zvelebovali všetci, ktorí poznali tvoje meno!"
34 Potom vyrazili proti sebe a v boji padlo asi päťtisíc mužov z Lyziášovho vojska.
35 Keď Lyziáš videl porážku svojich oddielov, ale aj odvahu Júdovho vojska, ako je odhodlané buď čestne žiť, alebo zomrieť, odtiahol do Antiochie. Najímal však žoldnierov, aby mohol s posilneným vojskom nanovo vtrhnúť do Judey.
36 Vtedy povedal Júda a jeho bratia: "Hľa, naši nepriatelia sú rozdrvení! Poďme teda, očistime svätyňu a znovu si ju posväťme!"
37 I zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion.
38 Videli spustošenú svätyňu, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach bujnelo krovie ako v lese alebo na horách, komôrky rozbúrané.
39 Roztrhli si odev, žialili veľkým nariekaním a sypali si popol na hlavu.
40 Padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových trúbach a volali k nebu.
41 Vtedy Júda určil mužov, ktorí mali bojovať proti tým, čo boli na hrade, kým oni nevyčistia svätyňu.
42 Potom vybral bezúhonných a Zákonu oddaných kňazov,
43 ktorí očistili svätyňu a odniesli kamene (užívané pri modlárstve) na nečisté miesto.
44 Ako sa tak radili, čo by mali urobiť so znesväteným oltárom na zápalné obety,
45 prišli na dobré riešenie, (že sa rozhodli) zbúrať ho, aby sa raz nestal predmetom potupy, že ho kedysi znesvätili pohania. Oltár teda zbúrali
46 a kamene uložili na vhodnom mieste chrámového pahorku, pokým nevystúpi prorok a nerozhodne o nich ináč.
47 Potom, podľa predpisu zákona dopravili neokresané kamene a postavili nový oltár podľa predošlého vzoru.
48 Takisto vybudovali svätyňu a posvätili vnútrajšok chrámu a nádvoria.
49 Zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl.
50 A tak pálili na oltári kadidlo, zapálili na svietniku lampy a v chráme zažiarilo (svetlo),
51 položili na stôl chleby a zavesili opony, a tak šťastne dokončili celé svoje podujatie.
52 Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, čo je mesiac kislev, stoštyridsiateho ôsmeho roku včasráno vstali
53 a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári na zápalne obety.
54 Práve v ten istý čas, toho istého dňa, keď ho pohania znesvätili, bol znovu vysvätený so spevmi za zvuku citár, hárf a cimbalov.
55 Všetok ľud padol na tvár; klaňali sa a zvelebovali (Boha) na nebi, ktorý im doprial toto šťastie.
56 Osem dní slávili posvätenie oltára. S rozradostnenou mysľou prinášali celostné žertvy a obety vďaky a chvály.
57 Zlatými vencami a štítkami vyzdobili priečelie chrámu; obnovili brány a komôrky a porobili k nim dvere.
58 V ľude zavládla mimoriadne veľká radosť, pretože bola odstránená potupa, (spôsobená) pohanmi.
59 Júda, jeho bratia a všetci z Izraela rozhodli, aby sa každoročne slávili dni posvätenia oltára osem dní od dvadsiateho piateho mesiaca kisleva s veselosťou a radosťou.
60 V tom čase vybudovali okolo Sionského vrchu vysoké múry a silné veže, aby ich pohania, keby niekedy došli, nezbúrali (tak ľahko) ako predtým.
61 Tiež tu postavili posádku, aby strážila (miesto). Na obranu (krajiny) opevnili aj Betsuru, aby mal národ pevnosť proti Edomsku.
Sirachovcova 10 – 12
1 Múdry vladár (správne) spravuje svoj ľud a vláda rozumného muža je pevná.
2 Aký je panovník ľudu, takí sú aj jeho úradníci, a aký je správca mesta, takí sú aj tí, ktorí v ňom bývajú.
3 Nemúdry kráľ privedie do záhuby svoj ľud: a mestá vzrastajú rozumnosťou mocnárov.
4 Vláda nad zemou je v rukách Pána; on jej na svoj čas ustanoví schopného vladára.
5 V Pánových rukách spočíva aj blahobyt ľudí, ale na správcovu osobu prenáša svoju česť.
6 Krivdu od blížneho nenos v pamäti, ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti!
7 Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov.
8 Vláda prechádza z národa na národ pre nespravodlivosti a neprávosti, pre hanebné činy a rozličné podvody.
9 Nad lakomca niet väčšieho podliaka. Prečo si pyšne počína prach a popol?
10 Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom, lebo taký má aj svoju dušu na predaj a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.
11 Každé vladárstvo má krátke bytie. Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti.
12 Kratší neduh vie lekár zamedziť. Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera.
13 Keď totiž človek zomrie, dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy.
14 Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha,
15 lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa, keďže počiatkom každého hriechu je pýcha, kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov: ona ho navždy rozvráti.
16 Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti a zničil ich naveky.
17 Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov a na ich miesto posadil pokorných.
18 Korene pyšných národov Boh suchom vypálil a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov.
19 Pán vyvracia krajiny národov a ničí ich až po základy.
20 (Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou, (ich obyvateľov) rozhádže a zruší z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich.
21 Boh zničil pamiatku po pyšných, ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú.
22 Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil, ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom.
23 To pokolenie ľudské dôjde cti, ktoré sa bojí Boha; ale pokolenie, ktoré prestupuje Božie príkazy, bude cti zbavené.
24 Uprostred bratov požíva úctu ich náčelník: a ktorí sa boja Pána, budú (vzácni) jeho očiam.
25 Pre boháčov, oslávencov a chudobných je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.
26 Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný, ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.
27 Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu; ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.
28 Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní; no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.
29 Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu; a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!
30 Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť, ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.
31 Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.
32 Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši? A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?
33 Chudobný dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanosť a bohabojnosť a je aj taký, koho uctia iba pre jeho majetok.
34 Koho však už v chudobe chvália, o koľko viac (ho budú chváliť), až zbohatne? No koho chvália iba pre bohatstvo, ten má obavu pred chudobou.
1 Múdrosť dvíha poníženému hlavu a posadí ho do kruhu veľmožov.
2 Nikoho nechváľ pre jeho krásu, ako zasa nikým neopovrhuj pre (jeho vzhľad)!
3 Včela je malá medzi lietavým (hmyzom), ale zo sladkostí je prvý jej plod.
4 Nikdy sa nevychvaľuj svojím odevom, ani sa nevypínaj, ak sa ti dostane cti: lebo jedine skutky Najvyššieho sú obdivuhodné, jeho diela sú slávne, skryté a neviditeľné.
5 Mnohí vladári si zasadli na prestol, ale veniec nosil aj ten, o kom sa ani nenazdali.
6 Mnohí mocnári boli až veľmi porazení; a (ktorí boli) v sláve, vydaní boli do rúk iných.
7 Nekarhaj nikoho, dokiaľ si nevyšetril vec, až (vec) vyšetríš, karhaj podľa spravodlivosti!
8 Neodpovedaj ani slovom, dokiaľ si nevypočul, a nezačínaj hovoriť znova, dokiaľ iní majú slovo.
9 Nehádaj sa o vec, ktorá ťa netrápi, a nemiešaj sa do sporu hriešnych ľudí!
10 Synu, nezamestnávaj sa mnohými vecami, lebo ak (takto) chceš zbohatnúť, nebudeš bez viny. Keď aj sleduješ (bohatstvo), nedosiahneš ho a čo sa dáš aj do behu, neunikneš (sklamaniu).
11 Niekto sa namáha, ponáhľa a sužuje - ale ak je hriešny, o toľko má viac nedostatku.
12 A zasa iný je skleslý, potrebný pomoci, až veľmi mu chybuje sila a má hojnosť biedy:
13 ale Božie oko si ho dobrotivo všíma, dvíha ho z jeho uponíženia a pozdvihuje mu hlavu. Mnohí sú nad ním udivení a zvelebujú preto Boha.
14 Dobré a zlé, život a smrť, chudoba a zámožnosť sú od Boha.
15 Múdrosť a vzdelanosť, ako aj znalosť zákona je od Boha. Láska a správna cesta je (rovnako) od neho.
16 Blúdenie (vo) tme je vrodené hriešnikom; tí však, čo jasajú pri zlých činoch, zostarnú v zlom.
17 Boží dar zostáva so spravodlivými, takže čo podnikne, vždy sa stretne so zdarom.
18 Iný prišiel k zámožnosti tým, že si šetrne počínal, a je to čiastka jeho mzdy;
19 ak by si niekto povedal: "Našiel som si spočinutie - a teraz budem sám hodovať zo svojho bohatstva,"
20 taký si ani neuvedomuje, ako plynie jeho čas a približuje sa aj k nemu smrť, keď všetko zanechá iným a zomrie.
21 Stoj pri svojej zmluve a rozprávaj o nej a konaj až do svojej staroby čo ti je prikázané.
22 Nezostávaj pri tom, čo robia hriešnici: maj dôveru v Boha a vytrvaj na svojom mieste!
23 Ak Boh chce, ľahko sa stane, že chytro obohatí aj biedneho.
24 Božie požehnanie môže rýchlo odmeniť spravodlivého a jeho podnikanie v krátkom čase prinesie ovocie.
25 Nehovor: "Čo ešte potrebujem a čo dobrého budem z toho mať?"
26 Nehovor: "Mám (všetkého) dosť, a čo zlé mi z tohto hrozí?"
27 V dňoch šťastia nezabúdaj na nešťastie, ako ani v deň nešťastia nezabúdaj na šťastie:
28 lebo Boh ľahko vie v deň skonania odplatiť každému podľa toho, kto ako žil.
29 Keď príde zlo, zabúdame (aj) na veľké slasti, až príde koniec, objavia sa skutky každého.
30 Pred smrťou nevychvaľuj nikoho, lebo podľa dietok možno poznať, kto aký bol.
31 Neuvádzaj kohokoľvek do svojho domu: lebo úlisník skrýva v sebe mnoho úkladov.
32 Lebo ako sa šíri zápach z útrob a ako jarabicu vábia do klietky a srnu do osídla, také je aj srdce pyšných; je ako vyzvedač, čo hľadí zničiť blížneho.
33 Lebo úkladne obráti dobro na zlo a chce nájsť škvrnu aj na najlepších.
34 Od jedinej iskry vzniká veľký oheň, jediný ničomník vylieva mnoho krvi: lebo hriešnik lačnie iba po krvi.
35 Chráň sa pred ničomníkom, lebo kuje zlo; aby ťa azda nevyviedol na večný posmech.
36 Ak si uvedieš cudzinca (do domu), rozvráti ho ako búrka a odcudzí ťa tvojim najbližším.
1 Ak niekomu dobre robíš, vedz, komu to robíš, aby ti bol za tvoje dobro veľmi vďačný.
2 Rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu: ak aj nie od neho, určite od Pána.
3 Nepovedie sa dobre tomu, kto ustavične zmýšľa zlo a nedáva almužnu. Lebo Najvyšší nenávidí hriešnych, ale má ľútosť nad kajúcnikmi.
4 Dávaj nábožnému, ale o hriešnika nestoj, bezbožných a hriešnych stihne pomstou, lebo ich uchováva na deň pomsty.
5 Dávaj iba dobrým, ale hriešnika sa neujmi!
6 Dobre rob pokornému, ale nič nedaj spupnému: zadrž mu dar chleba, aby ti za to nerobil násilie;
7 lebo za všetko tvoje dobro, čo si mu urobiI, dvojnásobným zlom sa ti odplatí. Preto má Najvyšší hriešnika v nenávisti a bezbožným dá pocítiť pomstu.
8 Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ, ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí.
9 Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali; až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom.
10 Nikdy nemaj dôveru v tom, kto ti je nepriateľom, lebo ako hrdzavie meď, tak aj jeho zlosť;
11 a čo by sa aj uponížil a chodil by zhrbený, zvýš svoju ostražitosť a chráň sa ho!
12 Nepostav si ho vedľa seba, nech ti nesedí po pravici, aby sa azda nebral na tvoje miesto a nezaujal tvoju stolicu; nakoniec by si uznal moje slovo, len aby ťa netrápila moja reč!
13 Ktože ľutuje zaklínača, ak ho štipol had, a vôbec tých, ktorí majú do činenia s divými zvermi. Tak (pochodí aj ten), čo ide s hriešnikom a zaplieta sa do jeho hriechov.
14 Vytrvá s tebou na chvíľu; ale ak padneš, už nevydrží pri tebe.
15 Nepriateľ vie byť sladký v slove, no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy.
16 Nepriateľ roní slzy očami: ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas.
17 Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého.
18 Nepriateľ roní slzy očami, ba predstiera pomoc, ale podráža ti nohy.
19 Pokyvuje hlavou, tlieska rukami, šušká sem a tam a zmení sa mu tvár.
Príslovia 22,9 – 12
9 Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať), lebo dáva chudákovi zo svojho chleba.
10 Vyžeň posmievača a vysťahuje sa škriepka (s ním), rozopra a hanba prestanú.
11 (Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení. Človeku ľúbych perí je kráľ priateľom.
12 Oči Pánove (všetko) strážia bedlivo zámery vierolomníkov však obracia navnivoč.
