Biblia za rok - 282. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 282. deň: 1. Machabejcov 1, Sirachovcova 1 – 3, Príslovia 21,29 – 31
1. Machabejcov 1
1 Keď vytiahol Alexander, syn Filipa Macedónskeho, z krajiny Chitim a porazil Dária, kráľa (ríše) Peržanov a Médov, stal sa ako prvý z Grékov jeho nástupcom vo svetovláde.
2 Zviedol mnoho bojov, zaujal početné pevnosti a pobil kráľov zeme.
3 Prenikol až na kraj sveta a nabral koristi u mnohých národov. Zem pred ním umĺkla. Spyšnel a jeho myseľ sa pozdvihla.
4 Zhromaždil veľmi silné vojsko,
5 zmocnil sa krajín, národov a kniežat a stali sa mu poplatnými.
6 Potom ľahol do postele, a keď badal, že zomrie,
7 zavolal si popredných veľmožov, ktorí boli s ním vychovaní od mladi, a rozdelil im ešte zaživa svoje kráľovstvo.
8 Alexander panoval dvanásť rokov, keď ho zastihla smrť.
9 Jeho veľmoži sa ujali vlády, každý na svojom mieste.
10 Po jeho smrti si nasadili všetci koruny a po nich aj ich synovia - na mnoho rokov. Šírili však po zemi všelijakú biedu. -
11 Z nich vyšiel nešľachetný výhonok, Antiochus Epifanes, syn kráľa Antiocha a niekdajší rukojemník v Ríme. Kráľom sa stal v stotridsiatom siedmom roku gréckej vlády.
12 V tých dňoch povstalo niekoľko izraelských zlosynov a prehovorili mnohých takýmito rečami: "Poďme a zbratajme sa s (pohanskými) národmi, ktoré sú okolo nás! Veď odkedy sme sa od nich odlučovali, postihlo nás všelijaké nešťastie!
13 Tento návrh sa im pozdával
14 a niektorí z ľudu boli aj ochotní ísť ku kráľovi. Tak dostali plnú moc zavádzať pohanské mravy.
15 V Jeruzaleme postavili telocvičňu podľa pohanských zvyklostí,
16 nahrádzali si predkožky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi a zapredali sa za otrokov vierolomníkom.
17 Keď si Antiochus upevnil kráľovstvo, zatúžil rozprestrieť svoju moc aj nad Egypt, aby panoval nad obidvoma ríšami.
18 I tiahol na Egypt s ohromným vojskom, s vozmi a slonmi, s jazdcami a s veľkým loďstvom;
19 a viedol vojnu proti egyptskému kráľovi Ptolemeovi. Ptolemeus sa dal pred ním na ústup a utiekol. Aj mnoho zranených padlo.
20 Dobyl tiež opevnené egyptské mestá a odniesol si z Egypta korisť.
21 Po porážke Egypta sa Antiochus roku stoštyridsiateho tretieho vrátil a tiahol proti Izraelu
22 a proti Jeruzalemu s ohromným vojskom.
23 Vošiel namyslene do svätyne a vzal zlatý oltár, svietnik so všetkým príslušenstvom, stôl predkladných chlebov, džbány, misy a zlaté misky, oponu, vence a zlatú ozdobu na priečelí chrámu a vôbec poodlupoval všetko.
24 Vzal striebro, zlato a vzácne náradia ako aj ukryté poklady, ktoré našiel. Keď všetko pobral, odtiahol do svojej krajiny.
25 Na jeho rozkaz sa dialo vraždenie a z jeho rečí vyznievala bezočivá namyslenosť.
26 V Izraeli nastal veľký nárek, všade, kde niekto býval.
27 Nariekali kniežatá a starší, chradli device a mládenci, vädla spanilosť žien.
28 Každý mladoženích začal horekovať, nevesta sa zachádzala žiaľom v spálni.
29 Zem sa pohla nad tými, čo na nej bývali, celý dom Jakubov sa obliekol do pohanenia.
30 Po dvoch rokoch poslal kráľ do júdskych miest najvyššieho daňového vyberača. I prišiel do Jeruzalema s mocným vojskom.
31 Hovoril im ľstivo o pokojamilovných zámeroch a uverili mu.
32 Náhle však napadol mesto, spôsobil mu veľkú ranu a pobil mnoho ľudu z Izraela.
33 Keď mesto vyplienil, podpálil ho a pobúral jeho domy i múry dookola.
34 Ženy a deti odviedli do zajatia a dobytok zhabali.
35 Dávidovo mesto si vybudovali na pevnosť s vysokým a silným múrom a s mocnými vežami.
36 Osadili sa tam nešľachetní ľudia a zlosynovi a opevnili sa v ňom. Dopravili tam zbrane a potraviny a z Jeruzalema poznášali korisť
37 a uložili tam. Tak sa stal (hrad) veľkým osídlom.
38 Stal sa pascou pre svätyňu, pre Izrael bol ustavične zlým nepriateľom.
39 Vylievali nevinnú krv vôkol chrámu a znesväcovali sväté miesto.
40 Jeruzalemčania sa pre nich rozutekali, stal sa sídlom cudzozemcov; svojim potomkom sa stal cudzinou, jeho deti ho poopúšťali.
41 Jeho svätyňa je pustá ako pustatina, jeho sviatky sa popremieňali na žiaľ, jeho soboty sa stali na potupu, Jeho česť sa premenila na opovrhnutie.
42 Aká bola voľakedy jeho sláva,
43 Kráľ Antiochus vydal rozkaz pre celé kráľovstvo, že všetci majú splynúť v jeden národ a každý má opustiť svojrázne zvyky.
44 Tak sa všetky národy podrobili kráľovmu rozkazu.
45 A tak sa aj mnohým Izraelitom zaľúbila jeho bohopocta, obetovali modlám a znesväcovali sobotu.
46 Do Jeruzalema a do júdskych miest poslal kráľ poslov s písomnými rozkazmi, aby sa (ich obyvatelia) spravovali zvykmi, ktoré boli dosiaľ v krajine cudzie,
47 aby sa zrušili v chráme celostné žertvy a zápalné i mokré obety.
48 Soboty a sviatky majú znesvätiť,
49 svätyňu a Bohu zasvätený ľud treba pohaniť.
50 Ba majú nastavať oltáre, háje a modly a obetovať svine a iné nečisté zvieratá.
51 Svojich synov majú nechať bez obriezky, svoje duše poškvrňovať čímkoľvek nečistým a ohavným, aby tak zabudli na zákon a odstránili všetky ustanovenia.
52 Kto by sa nesprával podľa kráľovho rozkazu, mal zomrieť.
53 Všetky tieto nariadenia dal (kráľ) písomne rozšíriť po celom svojom kráľovstve a ustanovil dozorcov nad všetkým ľudom.
54 Nariadil, aby obetovali všetky júdske mestá, od prvého až do posledného.
55 Aj mnohí z ľudu sa k nim pridali, (vôbec) všetci, čo odpadli od zákona. Páchali zlo v krajine
56 a vyháňali Izraelitov, ktorí sa potom museli skrývať po všelijakých skrýšach.
57 Pätnásteho kisleva roku stoštyridsiateho piateho postavili na oltár ohavnosť spustošenia. Aj po júdskych mestách nastavali oltáre
58 a predo dvermi domov a po uliciach prinášali kadidlové obety.
59 Knihy zákona, ak niektoré našli, pálili a trhali.
60 Ak sa u niekoho našla Kniha zmluvy alebo ak sa niekto spravoval podľa zákona, bol potrestaný smrťou podľa kráľovského nariadenia.
61 Takto zneužívali svoju moc proti Izraelu z mesiaca na mesiac, proti každému, koho po mestách pri niečom pristihli.
62 Dvadsiateho piateho dňa toho mesiaca obetovali na oltári, ktorý slúžil za oltár (zápalných obetí).
63 Ženy, ktoré dávali obrezávať svoje deti, usmrcovali podľa rozkazu,
64 nemluvňatá im vešali na krk, ich domy plienili a zabíjali aj tých, ktorí ich obrezali.
65 Ale mnohí v Izraeli sa zocelili a urobili si pevné predsavzatie, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, než by sa poškvrnili pokrmami
66 a zrušili svätú zmluvu. Tak aj zomreli.
67 Veľmi veľký hnev doľahol teda na Izrael.
Sirachovcova 1 – 3
1 Všetka múdrosť je od Pána, Boha, vždy bola u neho (a je pred vekmi).
2 Morský piesok, kvapky dažďa, dni odveké - ktože vie spočítať? Výšku neba a šírku zeme a hlbokú priepasť - ktože vie zmerať?
3 Božiu múdrosť, čo predchádza všetko - ktože vie prebádať?
4 Prv, ako (to) všetko, bola stvorená múdrosť a múdra rozvaha je odveká.
5 Prameňom múdrosti je slovo nebeského Boha, a jej cesty sú večné zákony.
6 Komuže bol odkrytý koreň múdrosti - a kto poznal jej dôvtip?
7 Komuže bola zjavená a oznámená znalosť múdrosti - a jej mnohonásobné cesty kto pochopil?
8 Jeden je najvyšší Stvoriteľ všemohúci - mocný a veľmi obávaný Kráľ - ktorý sedí na svojom tróne a vládne - je to Boh.
9 On ju stvoril (Duchom Svätým) - on ju videl, spočítal a zmeral.
10 Vylial ju na všetky svoje diela a na všetkých ľudí podľa svojho daru, lebo ju udeľuje tým, ktorí ho milujú.
11 Bázeň pred Pánom slúži na slávu a chválu, na veselosť a je korunou radosti.
12 Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou, dáva veselosť a radosť a dlhý život.
13 Bohabojnému sa dobre povedie na konci, v deň svojej smrti dôjde požehnania.
14 Najkrajšia múdrosť je milovať Boha.
15 Všetci, ktorým sa dá vidieť, milujú ju už pri pohľade na ňu, keď poznávajú jej velebné činy.
16 Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, pred veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom Ione; spolu chodí s vyvolenými ženami a možno ju poznať pri verných a spravodlivých.
17 Bázeň pred Pánom je nábožná veda.
18 Zbožnosť ochraňuje a robí srdce spravodlivým, udeľuje slasť a radosť.
19 Dobre sa povedie bohabojnému, v deň, keď sa pominie dôjde požehnania.
20 Plnosť múdrosti je báť sa Boha a plnosť (nastáva) z jej plodov.
21 Všetok dom mu naplní plodmi a sklady (naplní) svojimi vzácnosťami.
22 Koruna múdrosti je bázeň pred Pánom, dáva plný pokoj a výkvet zdravia.
23 A videl ju i spočítal: no obidvoje sú Božím darom.
24 Múdrosť udeľuje vedu a múdry dôvtip a vyvyšuje slávu tých, ktorí sa jej držia.
25 Koreň múdrosti je báť sa Pána a jej konáre sú dlhý život.
26 V pokladnici múdrosti je dôvtip a nábožná veda, preto hriešnikom je múdrosť ohavnosťou.
27 Bázeň pred Pánom zaženie hriech,
28 lebo kto je bez bázne, neostáva spravodlivý, jeho náruživá hnevlivosť mu skazu privedie.
29 Trpezlivý vytrvá do príhodného času, potom (dostane) blaženú odplatu.
30 Dobre vzdelaný skrýva na čas svoje slová, ale pery mnohých budú hovoriť o jeho vzdelanosti.
31 Medzi pokladmi múdrosti je návod na vzdelanosť,
32 ale hriešnikovi je každá nábožnosť odporná.
33 Synu, ak túžiš po múdrosti, zachovaj si spravodlivosť a Boh ti ju dá.
34 Lebo múdrosť a vzdelanosť je báť sa Pána; jemu sa ľúbi,
35 ak je niekto verný a tichý, aby ho zahrnul jej pokladmi.
36 Nebuď neposlušný bázni Pána, ani sa nepribližuj k nemu s dvojakým srdcom.
37 Nepretvaruj sa pred ľuďmi, ani sa nedopusť poklesku svojimi perami!
38 Daj si pozor na ne, aby si neklesol, aby si nemal z toho zahanbenie;
39 aby neodkryl Boh to, čo v sebe skrývaš, a nezrazil ťa pred celou verejnosťou:
40 za to, že si sa neúprimne blížil k Pánovi a srdce si mal plné podvodu a falošnosti.
1 Synu, ak ideš slúžiť Bohu, stoj (pevne) v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku!
2 Uponíž si srdce a vytrvaj, nakloň svoj sluch a prijmi rozumné slovo a neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy.
3 Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrástol životom, keď príde koniec.
4 Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje.
5 Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia.
6 Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby!
7 Ktorí sa bojíte Pána, čakajte až sa zmiluje, neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli.
8 Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru, a vaša odmena vás neminie,
9 Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho, a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie.
10 Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho, a vaše srdcia sa dožijú jasnosti.
11 Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte, že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána.
12 Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach? Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval (o pomoc)?
13 Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.
14 No beda tým, čo majú srdce dvojaké a hriešne ústa i zločinné ruky, ako i hriešnikovi, ktorý chodí svetom dvojakou cestou!
15 Beda takým, ktorí majú ochabnuté srdce a nedôverujú v Boha, a preto ich neberie do svojej ochrany.
16 Beda takým, ktorí stratili trpezlivosť a ktorí opustili priame cesty a uchýlili sa na cesty neprávosti.
17 Lebo čo urobia, až Pán začne konať prehliadku?
18 Ktorí sa boja Pána, nebudú neposlušní jeho slovu, ktorí ho milujú, zachovajú jeho cestu.
19 Ktorí sa boja Pána, hľadajú, čo je mu milé, a ktorí ho milujú, budú plní jeho zákona.
20 Ktorí sa boja Pána, majú pripravené srdcia a budú si pred ním sväto počínať.
21 Ktorí sa boja Pána, zachovávajú jeho príkazy a zachovajú si trpezlivosť, až na nich zhliadne;
22 i povedia si: "Ak nebudeme robiť pokánie, (strestaj nás, Bože!), nech upadneme do rúk Pána, a nie do rúk ľudí!" Lebo aká je jeho velebnosť, také je aj jeho milosrdenstvo.
1 Múdri synovia - to je spoločnosť spravodlivých, ich počínanie - je poslušnosť a milovanie.
2 Synovia, vypočujte, aké je otcovo právo, a tak aj robte, aby ste boli spasení.
3 Boh priznal úctu otcovi na synoch, a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom.
4 Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe.
5 Kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady.
6 Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť.
7 Kto si ctí otca, bude dlho žiť, kto poslúcha otca, občerstvuje matku.
8 Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom.
9 Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou si cti svojho otca,
10 aby zostúpilo na teba požehnanie od neho a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky.
11 Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov.
12 Nehľadaj svoju česť, ak tým potupíš svojho otca, z jeho potupy ti nevzniká sláva.
13 Lebo česť vzíde každému z toho, ak je otec uctený, ale je hanbou syna, ak je jeho otec bez cti.
14 Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije,
15 ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté.
16 Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady.
17 Za tvoje spravodlivé (počínanie) vybuduje sa ti dom a pamätať sa bude na teba v deň súženia a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy.
18 Akú zlú povesť má taký, čo si opúšťa otca a kto trápi svoju matku, je od Boha prekliaty.
19 Synu, v pokore konaj svoje práce, a milovať ťa budú viac ako najslávnejších ľudí.
20 O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom, a budeš milý Bohu.
21 Lebo veľká je moc Božia, pokorní mu vzdávajú chválu.
22 Nevypytuj sa na veci vyššie od seba, ani neskúmaj mocnejšie veci od seba! Ale mysli vždy na to, čo ti prikázal Boh, a nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.
23 Nie je ti potrebné, aby si na svoje oči uvidel, čo je raz ukryté.
24 Na zbytočné veci sa nevypytuj mnohonásobne, ani nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.
25 Veď mnoho vecí ti bolo ukázaných, ktoré presahujú ľudský rozum.
26 Mnohých oklamala ich vlastná namyslenosť a ich rozvahu zaujala márnomyseľnosť.
27 Vzdorné srdce skúsi na konci zlo, lebo kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom.
28 Srdce, ktoré kráča po dvoch cestách, nedosiahne úspech a človek zlého srdca príde po nich k pádu.
29 Tvrdé srdce sa zaťažuje bolesťou, no hriešnik (predsa) hromadí hriech na hriech.
30 Niet lieku pre spoločnosť pyšných, lebo si neuvedomujú, že hriech v nich ako peň zapustil korene.
31 Srdce múdreho poznajú podľa múdrosti a dobré ucho s veľkou túžbou počúva múdrosť.
32 Múdre a rozumné srdce sa stráni hriechu a v spravodlivom počínaní má svoj úspech.
33 Horiaci oheň zadúša voda, tak sa dobrý čin protiví hriechu.
34 Sám Boh hľadí na toho, kto koná dobro, pamätá na neho v budúcnosti - a nájde oporu, až nadíde jeho úpadok.
Príslovia 21,29 – 31
29 Oplan vystavuje bezočivý výzor na obdiv, statočný (človek) si však dáva pozor na cestu.
30 Niet múdrosti, niet rozumnosti a nieto rady proti Pánovi.
31 Kôň býva prichystaný na deň, (keď sa strhne) boj, lenže Pán dáva víťazstvo.
