Nehemiáš 12

---

¹ Kňazi a leviti, ktorí prišli so Šealtielovým synom Zorobábelom a s Jozuem, sú títo: Šeraiáš, Jeremiáš, Ezdráš,

² Amariáš, Maluch, Chatuš,

³ Šechaniáš, Rechum, Meremot,

⁴ Ido, Ginetoj, Abiáš,

⁵ Mijamin, Mádiáš, Bilga,

⁶ Šemaiáš, Jojarib, Jedaiáš,

⁷ Salu, Amok, Chilkiáš a Jedaiáš. To boli náčelníci kňazov a ich bratov za čias Jozueho.

⁸ Leviti boli Jozue, Binuj, Kadmiel, Šerebiáš, Júda, Mataniáš; on a jeho bratia viedli chválospevy.

⁹ Ich bratia Bakbukiáš a Uni stáli naproti nim pri výkone svojej služby. -

¹⁰ Jozue bol otcom Jojakimovým, Jojakim bol otcom Eljašibovým, Eljašib bol otcom Jojadovým,

¹¹ Jojada bol otcom Jonatánovým, Jonatán bol otcom Jedudovým. -

¹² Za čias Jojakima boli títo kňazi náčelníkmi rodov: Zo Saraiášovho rodu Meraiáš, z Jeremiášovho Chananiáš,

¹³ z Ezdrášovho Mešulam, z Amariášovho Jehochanan,

¹⁴ z Melichovho Jonatán, zo Šebaniášovho Jozef,

¹⁵ z Charimovho Adna, z Merajotovho Chelkai,

¹⁶ z Idovho Zachariáš, z Ginetonovho Mešulam,

¹⁷ z Abiášovho Zichri, z Minjaminovho a Moadiášovho Piljat,

¹⁸ z Bilgovho Šamua, zo Šemaiášovho Jehonatán,

¹⁹ z Jojaribovho Matenai, z Jedeiášovho Uzi,

²⁰ zo Salaiho Kalai, z Amokovho Eber,

²¹ z Chilkiášovho Chašabiáš a z Jedaiášovho Natanael. -

²² Leviti, ktorí boli náčelníkmi rodov za čias Eljašiba, Jojadu, Jochanana, Jaduu, boli zapísaní a kňazi až po kraľovanie Peržana Dária.

²³ Synovia Léviho, ktorí boli náčelníkmi rodov, boli zaznačení v Letopisoch, a to do čias Eljašibovho syna Jochanana.

²⁴ Náčelníci levitov boli Chašabiáš, Šerebiáš a Kadmielov syn Jozue; ďalej ich bratia, ktorí stáli oproti nim, aby podľa nariadenia Božieho muža Dávida spievali piesne chvály a vďaky, jedna trieda zamieňavo s druhou.

²⁵ Mataniáš, Bakbukiáš, Obadiáš, Mešulam, Talmon, Akub boli strážcami brán. Strážili pri skladištiach vedľa brán.

²⁶ Oni boli súčasníkmi Jojakima, syna Josadekovho syna Jozueho, a tiež súčasníkmi vladára Nehemiáša a kňaza a zákonníka Ezdráša

²⁷ Na posviacku jeruzalemského múru zhľadávali levitov v ich bydliskách a priviedli ich do Jeruzalema, aby vykonali posviacku s radosťou, vďakyvzdávaním a chválospevmi pri cimbaloch, harfách a citarách.

²⁸ Tak sa teda zhromaždili synovia spevákov z rovín vôkol Jeruzalema i z netofatských dvorov,

²⁹ z Bet-Gilgala a z krajov Geby a Azmaveta. Lebo speváci si postavili dvory vôkol Jeruzalema.

³⁰ Keď sa kňazi a leviti očistili a keď očistili ľud, brány a múr,

³¹ rozkázal som júdskym hodnostárom, aby vystúpili na múr, a postavil som dva veľké zbory spievajúcich chvály. -

³² Jeden sa bral vrchom múru napravo k Hnojnej bráne. Za ním išiel Hosaiáš s polovicou júdskych hodnostárov;

³³ boli to Azariáš, Ezdráš, Mešulam,

³⁴ Júda, Benjamín, Šemaiáš a Jeremiáš;

³⁵ z kňazov s trúbami šli Zachariáš, syn Jonatána, syna Šemaiáša, syna Mataniáša, syna Michaiáša, syna Azafovho syna Zakura;

³⁶ ďalej jeho bratia Šemaiáš, Azareel, Milalai, Gilalai, Mái, Natanael, Júda a Chanani s hudobnými nástrojmi Božieho muža Dávida. Zákonník Ezdráš išiel na ich čele.

³⁷ Tak sa uberali ku Studničnej bráne, potom išli priamo hore schodmi Dávidovho mesta, kade sa vystupuje na múr, popri Dávidovom paláci až k Vodnej bráne na východe. -

³⁸ Druhý zbor tých, ktorí spievali chvály, išiel opačne. Šiel som za ním s polovicou ľudu vrchom múru popri Pecnej veži k širokému múru,

³⁹ potom ponad Efraimovu bránu a Staromestskú bránu, ponad Rybnú bránu, popri veži Chananel a veži Mea až po Ovčiu bránu. Vo Väzenskej bráne sa zastavili. -

⁴⁰ Potom oba zbory zaujali miesto v Božom dome; takisto ja s polovicou vrchnosti

⁴¹ a kňazi Eljakim, Maásiáš, Minjamin, Michaiáš, Eljoenaj, Zachariáš a Chananiáš s trúbami,

⁴² priam tak Maásiáš Šemaiáš, Eleazár, Uzi, Jehochanan, Malkiáš, Elam a Ezer. Speváci spievali pod Jizrachiášovým vedením.

⁴³ V ten deň priniesli veľa obiet a tešili sa, lebo ich Boh obdaroval veľkou radosťou. Aj ženy s deťmi sa radovali. Naďaleko bolo počuť jasot Jeruzalema.

⁴⁴ V tomto čase ustanovili aj dozeračov nad komorami, čo slúžili ako sýpky na obety pozdvihnutia, na prvotiny a na desiatky, aby sa v nich odkladali z jednotlivých mestských polí zákonité dávky pre kňazov a pre levitov, lebo Júdovci sa radovali z kňazov a levitov konajúcich službu.

⁴⁵ Konali službu svojho Boha a službu očisťovania; takisto speváci a vrátnici podľa nariadenia Dávida a jeho syna Šalamúna.

⁴⁶ Veď už dávno, za čias Dávida, bol Asaf predstaveným spevákov a spevu na chválu a na vzdávanie vďaky Bohu.

⁴⁷ A tak celý Izrael v dňoch Zorobábela a v dňoch Nehemiáša dával spevákom a vrátnikom, čo im patrí na každý deň. Levitom takisto dávali posvätné dary a leviti z nich odovzdávali desatiny Áronovým synom.

Ester 9 – 11

---

¹ Teda v dvanástom mesiaci, o ktorom sme už vyššie povedali, že sa volal adar, na jeho trinásty deň, na ktorý nepriatelia pripravovali vyvraždenie všetkých Židov, lebo si dychtivo žiadali ich krv, nastal obrat. Židia sa dostali navrch a začali sa pomstiť na svojich nepriateľoch.

² Zhromaždili sa po jednotlivých mestách, mestečkách a miestach aby sa oborili na svojich nepriateľov a na tých, čo ich prenasledovali. Nik sa neosmelil odporovať im, lebo všetky národy prenikol strach pred ich veľkou mocou.

³ Lebo všetci vladári, správcovia a miestodržitelia po krajinách a akákoľvek vrchnosť bola ustanovená po jednotlivých miestach nad (verejnými) záležitosťami, všetci podporovali Židov zo strachu pred Mardochejom.

⁴ Vedeli (o ňom), že je v (kráľovskom) paláci na poprednom mieste a má veľkú moc. Denne rástla sláva jeho mena a letela z úst do úst u všetkých ľudí.

⁵ Tak spôsobili Židia svojim nepriateľom veľkú porážku. Povraždili ich, a tak sa im odplatili za to, čo sa oni chystali urobiť im,

⁶ takže aj v Súzach zabili päťsto mužov okrem desiatich synov Amana, nepriateľa Židov z Agagovho rodu. A toto sú ich mená:

⁷ Farzandata, Delfon, Esfata,

⁸ Forata, Adalia, Aridata,

⁹ Fermesta, Arizaj, Aridaj, Jezata.

¹⁰ Aj keď ich pozabíjali, koristi z ich majetku sa ani nedotkli.

¹¹ A zoznam mužov, ktorých zabili v Súzach, ihneď predložili kráľovi.

¹² On povedal kráľovnej Ester: "V meste Súzy pozabíjali Židia päťsto mužov a okrem nich aj desiatich Amanových synov. Čo myslíš, koľkých zabijú po všetkých ostatných krajinách? Čo si ešte praješ a čo chceš odo mňa, aby sa na môj rozkaz stalo?"

¹³ Ona mu odpovedala: "Ak sa kráľovi páči, nech dostanú Židia dovolenie, aby mohli aj zajtra robiť v Súzach, ako si počínali dnes, a nech desať Amanových synov povešajú na šibeniciach."

¹⁴ Kráľ nariadil, aby sa tak stalo. V Súzach ihneď vyvesili nariadenie a desať Amanových synov povešali.

¹⁵ Na štrnásty den mesiaca adar sa Židia (opäť) zhromaždili a pobili v Súzach tristo mužov. Ale ani ich majetok nerozchvátili.

¹⁶ Aj po všetkých (ostatných) krajinách, ktoré podliehali kráľovej vláde, Židia sa postavili (na obranu) svojich životov a pozabíjali svojich nepriateľov a tých, čo ich prenasledovali. Počet zabitých dosiahol sedemdesiatpäťtisíc mužov, ale nik sa nedotkol ani najmenšej veci z ich majetku.

¹⁷ Na trinásty deň mesiaca adar začali po všetkých (krajoch) zabíjať ľudí a na štrnásty deň prestali so zabíjaním a ustanovili ho za sviatočný, aby sa v ten deň v budúcnosti oddali hodovaniu, radosti a hostinám.

¹⁸ Ale Židia; ktorí zabíjali v meste Súzy na trinásty deň, zabíjali aj na štrnásty deň, a tak až na pätnásty deň prestali zabíjať. Preto ten deň ustanovili za sviatočný, aby hodovali a radovali sa.

¹⁹ Kým Židia, ktorí bývali v neohradených mestečkách a po dedinách, ustanovili si štrnásty deň mesiaca adar na hodovanie a zábavu, aby v ten deň plesali a navzájom si posielali podiely z hodových pokrmov. -

²⁰ Mardochej toto všetko opísal a takto zostavený spis zaslal Židom, ktorí bývali po všetkých kráľovských krajinách, tak tým, čo bývali nablízku, ako aj tým, čo boli ďaleko,

²¹ aby štrnásty a pätnásty deň mesiaca adar zaradili medzi sviatky a aby tie (dni) oslávili každý rok so sviatočnou okázalosťou.

²² Lebo v tie dni sa Židia vypomstili na svojich nepriateľoch a ich žiaľ a zármutok sa im obrátili na veselosť a radosť. (Písal im), aby tie dni boli (chvíľou) hodovania a radosti, pričom si majú navzájom posielať isté podiely z pokrmov a mali poskytnúť dar

²³ Tak Židia prijali za sviatočný zvyk všetko, čo toho dňa začali konať a čo im Mardochej svojím listom rozkázal robiť.

²⁴ Lebo Amadatov syn Aman, pôvodom z Agaga, nepriateľ a neprajník Židov, mal zlý úmysel proti nim, chcel ich dať zabiť a vyhubiť: vrhol pur, čo v našom jazyku znamená lós.

²⁵ No Ester predstúpila pred kráľa a požiadala ho, aby kráľovským rozhodnutím zmaril jeho úsilia, a (dosiahla), že nešťastie, ktoré zamýšľal proti Židom, padlo späť na jeho hlavu. A tak nakoniec aj jeho, aj jeho synov obesili na šibenicu.

²⁶ A od toho času menujú tie dni Purim, čiže dni lósom (určené), lebo pur znamená: Lós bol hodený do osudia. - A všetko, ako sa stalo, tvorí obsah tohoto listu, to jest tohoto knižného zvitku:

²⁷ čo mali totiž vytrpieť, ale čo sa potom zmenilo, a preto Židia zaviazali seba i svojich potomkov a všetkých, ktorí sa budú chcieť pridať k ich náboženstvu, aby sa nikomu nedovolilo prežívať tieto dni bez sviatočnej okázalosti, ako (o tých dňoch) svedčí tento spis a ako to žiadajú pevne stanovené sviatočné dni v rokoch nepretržite nasledujúce po sebe.

²⁸ To sú dni, ktoré nikdy nezruší zabudnutie, ale sláviť ich budú všetky pokolenia vo všetkých krajinách po celom svete: nebude mesta, kde by dni Purim, čiže dni lósov, neslávili Židia a ich potomstvo.

²⁹ Kráľovná Ester, Abihailova dcéra, a Žid Mardoochej napísali aj druhý list, aby so všetkým dôrazom potvrdili sviatočnú (povahu) tohoto dňa pre budúce časy.

³⁰ A rozposlali ho všetkým Židom ktorí prebývali v stodvadsiatich siedmich krajinách kráľa Asuera, (pričom im priali), aby boli zdraví a aby prijali pravdu,

³¹ aby zachovávali Dni lósov a na svoj čas ich s radosťou slávili tak, ako to ustanovili Mardochej a Ester. A oni sa zaviazali, že ich budú zachovávať sami aj ich potomstvo pôstmi, nárekom a vôbec tak, ako Dni lósov zachovávať treba,

³² teda so všetkým, ako je to zhrnuté v rozprave tohoto spisu, ktorý má meno po Ester.

¹ Nato kráľ Asuer uvalil daň na celú krajinu a na všetky morské ostrovy.

² V knihách Médov a Peržanov je zapísaná moc a vláda, hodnosť a vznešenosť, akými (poctami) povýšil Mardocheja

³  a ako sa Mardochej, človek židovského pôvodu, stal druhým po kráľovi Asuerovi. U Židov bol velebený a stal sa obľúbeným u ľudu svojich, bratov, lebo vyhľadával, čo bolo dobré pre národ, a hovoril o tom, čo slúžilo blahu jeho rodu. (Čo je v hebrejskej osnove, to som s plnou vernosťou preložil. Avšak to, čo odteraz nasleduje, našiel som napísané vo všeobecne známom vydaní, ako je to podané rečou a písmenami Grékov: Túto kapitolu uvádzali kedysi na konci Knihy, čo som podľa svojho zvyku na počiatku obelosom, to jest ražňom, poznačil. - Poznámka sv. Hieronyma.)

⁴ Mardochej hovoril: "Tie veci sa stali Božím (riadením).

⁵ Pamätám sa na sen, ktorý som mal. (Boh) mi dal poznať tie veci a ani najmenšia vec z toho nezostala nesplnená.

⁶ Malý prameň, ktorý sa rozrástol na rieku a zmenil sa na svetlo (veľké ako) slnko; a (rieka) sa veľmi rozvodnila: znamenala Ester, ktorú si kráľ vzal za manželku a sám si prial, aby bola kráľovnou.

⁷ Tí dvaja draci, to som ja a Aman.

⁸ Národy, ktoré sa zhromaždili, to sú tí, čo pracovali na tom, aby vytreli meno Židov.

⁹ Môj národ, čiže Izrael, volal (o pomoc) k Pánovi a Pán zachránil svoj ľud a vyslobodil nás zo všetkého nebezpečenstva a robil veľké divy a zázraky medzi národmi,

¹⁰ a tak ustanovil, aby boli dva lósy: jeden za Boží národ a druhý pre všetky národy.

¹¹ A tieto dva lósy padli na deň, ktorý Boh už od dávneho času určil pre všetky národy.

¹² Pán si spomenul na svoj ľud a bolo mu ľúto svojho dedičstva.

¹³ Nech sa tieto dni slávia v mesiaci adar, a to na štrnásty a pätnásty deň tohoto mesiaca so všetkou horlivosťou a radosťou celého národa v jedinom zbore zhromaždenom pre všetky budúce pokolenia izraelského ľudu."

¹ V štvrtom roku kraľovania Ptolomeja a Kleopatry Dozitej, ktorý sa vydával za kňaza a muža z pokolenia Léviho, a jeho syn Ptolomej priniesli tento list Purim, ktorý podľa ich tvrdenia preložil Ptolomejov syn Lyzimach v Jeruzaleme. (Tento odsek bol na čele

² V druhom roku kraľovania veľkokráľa Artaxerxa, v prvý deň mesiaca nisan mal Mardochej, syn Jaira, syna Kisovho syna Semeja z Benjamínovho pokolenia, sen.

³ Bol to Žid, ktorý býval v meste Súzy, vznešený muž a na kráľovskom dvore bol medzi prvými.

⁴ Patril do počtu tých zajatcov, ktorých spolu s júdskym kráľom Jechoniášom odviedol z Jeruzalema babylonský kráľ Nabuchodonozor.

⁵ A mal takýto sen: Bolo počuť hlasy, hrmot, hromobitie, (rachot) zemetrasenia a zmätok na (celej) zemi.

⁶ A hľa, (ukázali) sa dva veľké draky, pripravené bojovať proti sebe.

⁷ Na ich vresk nastala vzbura medzi všetkými národmi a bojovali proti národu spravodlivých.

⁸ Bol to deň tmy a nebezpečenstva, súženia a úzkosti a na zemi nastal hrozný strach.

⁹ V národe spravodlivých nastal zmätok z obavy pred nebezpečenstvom a pripravovali sa na smrť.

¹⁰ Volali k Bohu a ako kričali, malý prameň sa rozrástol na mohutnú rieku, ktorá sa rozvodnil pre množstvo vôd.

¹¹ Vzišlo svetlo a slnko a upokoreným sa dostalo povýšenia, takže pohltili v hodnosti postavených.

¹² Keď to Mardochej (vo sne) videl, vstal zo svojho lôžka a rozmýšľal, čo mu chce Boh oznámiť. Ustavične v duchu na to myslel a rád by sa bol dozvedel, aký význam má jeho sen.

Príslovia 21,21 – 24

---

²¹ Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo, nachádza život, (statočnosť) a česť.

²² Múdry vystúpi do mesta hrdinov a zborí baštu, ktorá budila v nich dôveru.

²³ Ten, kto je strážcom svojich úst a svojho jazyka, je strážcom svojej duše pred úzkosťami.

²⁴ Nespratný nafúkanec, zvaný posmievač, vyčíňa vo svojej nesmiernej pýche.