Nehemiáš 6 – 7

---

¹ Keď Sanabalatovi, Tobiášovi, Arabovi Gešemovi a ostatným našim nepriateľom doletelo do uší, že som postavil múr a že na ňom niet trhliny, hoci dovtedy som ešte neosadil vráta do brán,

² poslali mi Sanabalat s Gešemom odkaz: "Poď, pohovoríme si v jednej z dedín na rovine Ono!" Lenže oni zamýšľali urobiť mi zlé.

³ Preto som k nim poslal poslov s týmto odkazom: "Robím veľké dielo, preto nemôžem ísť." Akiste by práca postála, keby som ju nechal tak a šiel za vami dolu."

⁴ Štyri razy posielali ku mne takým istým spôsobom a ja som im vždy odpovedal ako prv. -

⁵ Potom poslal Sanabalat ku mne svojho sluhu s otvoreným listom piaty raz tým istým spôsobom.

⁶ V ňom stálo: "Medzi národmi sa povráva a Gešem hovorí to isté, že vy, ty a Židia, strojíte sa vzbúriť, preto staviaš múr, a že by si rád bol ich kráľom podľa týchto rečí.

⁷ Aj prorokov že si postavil, aby o tebe roznášali po Jeruzaleme: "V Judei je kráľ!" Teraz sa kráľ dozvie o týchto pletkách. Preto len príď, aby sme sa poradili spolu!"

⁸ Poslal som mu odkaz: "Nestalo sa nič také, ako hovoríš, ale ty sám si si to navymýšľal vo svojom srdci."

⁹ Všetci nám totiž chceli nahnať strachu, lebo si mysleli, že naše ruky nechajú tak prácu, takže ona vyjde na zmar. Preto som tým väčšmi dodával sily svojim rukám. -

¹⁰ Keď som tak raz vošiel do príbytku Šemaiáša, syna Mehetabelovho syna Delaiáša, ktorý sa zavrel, povedal mi: "Poďme spolu do Božieho domu, dnu do chrámu, a zamknime dvere chrámu, lebo ťa prídu zabiť, za noci ťa prídu zmárniť."

¹¹ Lenže ja som odpovedal: "Utekal by, vari niekto taký, ako som ja? A kto taký, ako som ja, by sa opovážil vkročiť do chrámu a zostať nažive?! Nejdem!"

¹² Poznal som hneď, že ho neposlal Boh, ale že to proroctvo mi povedal len preto, že ho Tobiáš a Sanabalat najali za odmenu.

¹³ Bol najatý za odmenu, aby som sa zľakol, urobil to a zhrešil. Bolo by sa im také niečo hodilo na mrzkú ohováračku mojej osoby, aby mi mohli utŕhať na cti.

¹⁴ Pamätaj, môj Bože, na Tobiáša a na Sanabalata podľa ich skutkov a takisto na prorokyňu Noadiu a na ostatných prorokov, ktorí by mi boli radi nahnať strachu. -

¹⁵ No i tak bol dokončený múr za päťdesiatdva dní dvadsiateho piateho elula.

¹⁶ Keď sa o tom dozvedeli všetci naši nepriatelia, zachveli sa všetky národy, čo boli vôkol nás, a zmalomyseľneli veľmi, lebo poznali, že toto dielo sa dokonalo vďaka nášmu Bohu.

¹⁷ No aj vtedy premnohí poprední Židia odosielali Tobiášovi listy a zasa od Tobiáša prichádzali im.

¹⁸ Lebo v Judei bolo veľa takých, ktorých s ním viazala prísaha. Bol totiž zaťom Arachovho syna Šechaniáša. Jeho syn Jochanan si zas vzal dcéru Berechiášovho syna Mešulmana.

¹⁹ Ba pekne sa vyjadrovali o ňom aj predo mnou a zasa moje slová vynášali jemu. Aj Tobiáš posielal listy, aby ma strašil.

¹ Keď bol múr dobudovaný a keď som osadil vráta, boli ustanovení vrátnici, speváci a leviti.

² Svojmu bratovi Chananimu a veliteľovi pevnosti Chananiášovi som zveril hlavné velenie nad Jeruzalemom, lebo on bol mužom dôveryhodným a bohabojnejším ako mnohí iní.

³ Vydal som im rozkaz: "Neotvárať jeruzalemské brány, až keď už hreje slnko! Vráta treba zatvárať a zamykať závorami kým tam ešte stoja! Majú tiež stavať stráže z Jeruzalemčanov, každého na jeho stanovište, každého oproti jeho domu!" -

⁴ Mesto bolo rozsiahle a veľké, ale bývalo v ňom ešte málo ľudí. Ešte neboli postavené domy.

⁵ Preto mi Boh vnukol zhromaždiť a spísať podľa príslušnosti k rodu šľachtu kniežatá a ľud. A tu som našiel záznam o rode tých, ktorí prišli prví. Našiel so ňom zápis: -

⁶ Toto sú tí príslušníci provincie, ktorí prišli zo zajatia vo vyhnanstve ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta,

⁷ tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom Azariášom, Rámiášom Nachamanim, Mardochejom, Bilšanom Misperetom, Bigvaiom, Nechumom a Bánom. Počet mužov izraelského ľudu:

⁸ Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatdva,

⁹ Šefatiášových tristosedemdesiatdva

¹⁰ Arachových šesťstopäťdesiatdva,

¹¹ Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstoosemnásť,

¹² Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri,

¹³ Zatuových osemstoštyridsaťpäť,

¹⁴ Zakajových sedemstošesťdesiat,

¹⁵ Binuiho šesťstoštyridsaťosem,

¹⁶ Bebaiho šesťstodvadsaťosem,

¹⁷ Azgadových dvetisíctristodvadsaťdva,

¹⁸ Adonikamových šesťstošesťdesiatsedem,

¹⁹ Bigvaiho dvetisícšesťdesiatsedem,

²⁰ Adinových šesťstopäťdesiatpäť,

²¹ Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem,

²² Chašumových tristodvadsaťosem,

²³ Besaiho tristodvadsaťštyri,

²⁴ Charifových stodvanásť,

²⁵ Gabaoncov deväťdesiatpäť,

²⁶ Betlehemčanov a Netofančanov stoosemdesiatosem

²⁷ Anatotčanov stodvadsaťosem,

²⁸ Betazmavčanov štyridsaťdva,

²⁹ Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri,

³⁰ Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden,

³¹ Michmasčanov stodvadsaťdva

³² Betelčanov a Haičanov stodvadsaťtri,

³³ Novonebanov päťdesiatdva,

³⁴ Novoelamčanov tisícdvestopäťdesiatštyri,

³⁵ Charimčanov tristodvadsať,

³⁶ Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť,

³⁷ Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťjeden,

³⁸ Senaanov tritisícdeväťstotridsať. -

³⁹ Kňazov z Jedaiášove krvi Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri,

⁴⁰ z Imerovej tisícpäťdesiatdva,

⁴¹ z Paschurovej tisícdvestoštyridsaťsedem,

⁴² z Charimovej tisícsedemnásť. -

⁴³ Levitov, Jozueho potomkov po Kadmielovi, Hodevášovej vetvy, sedemdesiatštyri. -

⁴⁴ Spevákov, Asafových potomkov, stoštyridsaťosem. -

⁴⁵ Vrátnikov, Šalumových, Aterových Talmonových Akubových, Chatitových a Sobaiho potomkov, stotridsaťosem. -

⁴⁶ Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasofových, Tabaotových,

⁴⁷ Kerosových, Siaových, Fadonových,

⁴⁸ ebanových, Chagabových, Šalmiho,

⁴⁹ Chananových, Gidelových, Gacharových,

⁵⁰ Reaiášových, Resinových, Nekodových,

⁵¹ Gazarnových, Uzaových, Faseachových,

⁵² Besaiho, Meunimových, Nefišesimových,

⁵³ Bakbukových, Chakufových, Charchurových,

⁵⁴ Baslitových, Mechidových, Charšaových,

⁵⁵ Barkosových, Siserových, Tamachových,

⁵⁶ Nesiachových a Chatifaových;

⁵⁷ z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Feridových,

⁵⁸ Jálových, Darkonových, Gidelových,

⁵⁹ Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amonových;

⁶⁰ všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva. -

⁶¹ Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adonu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela,

⁶² šesťstoštyridsaťdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.

⁶³ Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Berzelaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Galaádčana Berzelaiho a bol nazvaný ich menom.

⁶⁴ Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva.

⁶⁵ Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim. -

⁶⁶ Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat,

⁶⁷ okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvestoštyridsaťpäť spevákov a speváčok.

⁶⁸ Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť,

⁶⁹ tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať. -

⁷⁰ Poniektorí náčelníci rodov venovali na stavebné dielo. Kráľov námestník dal do pokladu tisíc drachiem zlata, päťdesiat čiaš, päťstotridsať kňazských sukní.

⁷¹ Podajedni náčelníci rodov venovali na stavebný poklad dvadsaťtisíc drachiem zlata a dvetisíc dvesto mín striebra.

⁷² Toho, čo dal ostatný ľud, bolo dvadsaťtisíc drachiem zlata, dvetisíc mín striebra a šesťdesiatsedem kňazských sukní.

⁷³ Tak sa teda osadili kňazi, leviti, vrátnici, speváci a niektorí z ľudu, chrámoví nevoľníci a celý Izrael vo svojich mestách. A keď nastal siedmy mesiac - Izraeliti bývali už vo svojich mestách.

Ester 1 – 2

---

¹ Za vlády Asuera, ktorý kraľoval od Indie až po Etiópiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami,

² keď zasadol na trón svojho kráľovstva v Súzach, v hlavnom meste svojho kráľovstva,

³ v treťom roku svojej vlády usporiadal u seba veľkú hostinu pre všetkých svojich popredných mužov a služobníkov, najudatnejších Peržanov a vznešených Médov a vladárov nad krajinami,

⁴ aby im (pritom) poukazoval slávne bohatstvo svojho kráľovstva, potom veľkosť a slávu svojej moci, čo (trvalo) dlhý čas, to jest sto osemdesiat dní.

⁵ Keď sa dni hodovania pominuli, pozval všetok ľud, koľko sa ho našlo v Súzach od najväčšieho až po najmenšieho, a rozkázal vystrájať sedem dní hodovanie v nádvorí záhrady a hája, ktorý bol vysadený starostlivosťou kráľa a jeho nákladom.

⁶ Zo všetkých strán tam viseli záclony blankytnej, karmazínovej a fialovej farby, zavesené na kmentových a šarlátových povrázkoch, ktoré boli ponavliekané cez obrúčky zo slonoviny a upevnené na mramorových stĺpoch. Po podlahe dláždenej smaragdom a bielym mramorom a ozdobenej vzorkami obdivuhodnej pestrosti boli rozložené zlaté a strieborné pohovky.

⁷ Pozvaní (hostia) pili zo zlatých čiaš a na iných a iných nádobách im prinášali jedlá. Tak im podávali aj najlepšie vína v hojnosti, ako sa slušalo na vysokú možnosť kráľovskú.

⁸ Nik nenútil piť proti vôli, ale kráľ to zariadil tak, že k stolom ustanovil po jednom zo svojich vysokých úradníkov (a tí núkali), aby si každý bral podľa ľúbosti.

⁹ Aj kráľovná Vasti usporiadala hostinu pre ženy v paláci, v ktorom sa Asuer spravidla zdržiaval.

¹⁰ Na siedmy deň (hodovania), keď bol kráľ rozjarený a keď sa po nemiernom pití rozpálil vínom, rozkázal Maumamovi, Bazatovi, Harbonovi, Bagatovi, Abgatovi, Zetarovi a Charchasovi, svojim siedmim komorníkom, čo okolo neho vykonávali službu,

¹¹ aby priviedli kráľovnú Vasti pred kráľa s nasadenou korunou na hlave, aby všetkým národom a kniežatám ukázal jej krásu. Bola totiž veľmi pekná.

¹² Ona však odoprela a odmietla dostaviť sa na kráľov rozkaz, ktorý jej odkázal po komorníkoch. Preto sa kráľ rozhneval a rozpálený náramnou zlosťou

¹³ opýtal sa mudrcov, ktorí boli podľa kráľovskej obyčaje vždy pri ňom a všetky veci robil podľa ich rady, lebo sa vyznali v zákonoch a ustanoveniach predkov

¹⁴ (boli to poprední a kráľovi najbližší mužovia, Charsena a Setar, Admata, Tarsis, Mares, Marsana a Mamuchan, sedem vojvodov z Peržanov a Médov, ktorí vídali kráľovu tvár a podľa zvyku sedávali prví po ňom):

¹⁵ "Akému rozsudku podlieha kráľovná Vasti za to, že nechcela splniť rozkaz kráľa Asuera, ktorý jej poslal po svojich dvoranoch?"

¹⁶ Tu sa ozval Mamuchan tak, že ho počuli kráľ i kniežatá: "Kráľovná Vasti neurazila iba kráľa, ale aj všetky národy a kniežatá, ktoré bývajú po všetkých Asuerových krajinách.

¹⁷ Zvesť o čine kráľovnej sa rozšíri medzi všetkými ženami, takže si povedia, aby potupili svojich manželov: "Keď kráľ Asuer rozkázal, aby kráľovná Vasti prišla k nemu, ona mu odoprela."

¹⁸ Pre takýto príklad si budú manželky všetkých kniežat Peržanov a Médov málo vážiť rozkazy svojich mužov. Preto je kráľovo rozhorčenie spravodlivé.

¹⁹ Ak ti je ľúbo, nech vyjde výnos od teba a nech sa napíše podľa zákona Peržanov a Médov, ktorý nesmie nik prestúpiť, aby Vasti prestala vchádzať ku kráľovi a aby jej kráľovskú (hodnosť) dostala iná (žena), ktorá bude, lepšia ako ona.

²⁰ A nech sa to oznámi po všetkých krajinách tvojho mocnárstva, ktoré je veľmi rozsiahle, aby všetky ženy - ako veľmožov, tak aj nižšie postavených mužov - zachovali úctu voči svojim manželom."

²¹ Jeho rada sa páčila kráľovi a kniežatám. Kráľ postupoval podľa Mamuchanovej rady

²² a rozposlal listiny po všetkých krajinách svojej ríše, (písané) rozličnými jazykmi a rôznym písmom podľa toho, ako jeden každý národ rozumel a vedel čítať, že mužovia majú prvenstvo a vládu vo svojich domácnostiach. A kázal to rozhlásiť po všetkých národoch.

¹ Keď sa po tom, čo sa stalo, upokojila zlosť kráľa Asuera, spomenul si na Vasti a na to, čo urobila a čo utrpela.

² Jeho dvorní úradníci a sluhovia mu povedali: "Treba pohľadať pre kráľa krásne mladé panny,

³ a tak treba rozposlať ľudí, čo by vyhliadli po všetkých krajinách krásne mladé panny. Nech ich privedú do mesta Súz a nech ich dajú do domu (kráľovských) žien pod dozor komorníka Egeja, ktorý je predstaveným a strážcom kráľovských žien. Nech majú všetko,

⁴ A ktorá z nich všetkých sa (najviac) zapáči kráľovým očiam, tá nech sa stane kráľovnou namiesto Vasti." - Táto reč sa páčila kráľovi a nariadil vykonať všetko, ako mu navrhli.

⁵ V meste Súzy býval istý Žid, menom Mardochej, syn Jaira, syna Kisovho syna Semeja z Benjamínovho pokolenia,

⁶ ktorý bol odvlečený (do zajatia) z Jeruzalema v tom čase, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol do zajatia júdskeho kráľa Jechoniáša.

⁷ On sa stal vychovávateľom dcéry svojho brata Edisy, ktorá sa iným menom volala Ester. Stratila totiž obidvoch rodičov. Mala veľmi peknú postavu a krásnu tvár. Keď jej umrel otec a potom matka, Mardochej si ju vzal za dcéru.

⁸ Keď sa kráľov rozkaz dostal do verejnosti a podľa jeho príkazu privádzali do Súz mnohé krásne panny a odovzdávali ich komorníkovi Egejovi, medzi inými dievčatami mu odovzdali aj Ester, aby ju opatrovali medzi (ostatnými) ženami.

⁹ Páčila sa mu a našla milosť u neho. Preto prikázal komorníkovi, aby sa poponáhľal zaobstarať ozdoby pre ženy a aby jej dal príslušnú čiastku z toho a sedem najkrajších dievčat z kráľovského paláca a mal ju aj jej sprievodkyne vyzdobiť a okrášliť.

¹⁰ Ale ona mu nechcela vyzradiť svoj národ a svoju vlasť, lebo Mardochej jej prikázal, aby o tejto veci mlčala.

¹¹ Mardochej denne prichádzal pred vchod do domu, v ktorom opatrovali vybrané devy. Bol ustarostený o to, ako sa má Ester, a chcel vedieť, čo sa s ňou deje.

¹² Kým prišiel podľa poriadku rad na niektorú devu, aby vstúpila ku kráľovi po splnení všetkého, čo vyžadovalo pestovanie ženskej krásy, minulo dvanásť mesiacov. A to tak, že šesť mesiacov ich mazali voňavým olejom a iných šesť mesiacov používali farbičky a

¹³ Čokoľvek si pred vstupom ku kráľovi zažiadali z vecí, čo patrili k ozdobe (ženy), dostali a ozdobené podľa vlastného vkusu vchádzali z domu žien do kráľovej spálne.

¹⁴ Ktorá z nich vošla večer, ráno odchádzala. Odviedli ju stadiaľ do iného domu, ktorý bol pod správou komorníka Susagaziho, ktorý bol dozorcom nad kráľovými vedľajšími ženami. Už sa nemali vrátiť ku kráľovi, ak si to kráľ neželal a nerozkázal ju zavolať po

¹⁵ Keď teda podľa poradia prešiel čas (prípravy), nastal deň, keď Ester, dcéra Abihaila, brata Mardocheja - ktorú adoptoval za dcéru -, mala vojsť ku kráľovi. Nežiadala si nijakú ženskú ozdobu, iba čo komorník Egej, dozorca nad devami, uznal za dobré tým sa

¹⁶ Do spálne kráľa Asuera ju zaviedli v desiatom mesiaci, ktorý mal meno tebet, v siedmom roku jeho vlády.

¹⁷ A kráľ ju miloval väčšmi ako ostatné ženy. Získala u neho väčšiu milosť a priazeň ako všetky ostatné ženy, takže jej kráľ vložil na hlavu korunu kráľovskej hodnosti a ustanovil ju za kráľovnú namiesto Vasti.

¹⁸ A rozkázal pripraviť veľkú hostinu pre všetky svoje kniežatá a služobníkov z príležitosti sobáša a svadby s Ester. Dal úľavu všetkým krajinám a rozdával dary podľa veľkej kniežacej štedrosti. -

¹⁹ Keď však začali druhý raz vyhľadávať a zhromaždovať devy, Mardochej sa zdržoval pri bráne kráľovského (paláca),

²⁰ lebo Ester dotiaľ nikomu neprezradila svoju vlasť a národ, ako jej nakázal. Lebo čokoľvek jej prikázal, Ester všetko splnila, lebo sa to naučila robiť ešte v tom čase, keď ju ako malú vychovával.

²¹ V tom čase, keď sa Mardochej zdržoval pri bráne kráľovského paláca, dvaja kráľovskí komorníci, Bagatan a Tares, ktorí boli vrátnikmi a mali dozor na prvom prahu paláca, chceli sa vo svojom hneve vzbúriť proti kráľovi a (kráľa) zavraždiť.

²² To neušlo Mardochejovej pozornosti a hneď to oznámil kráľovnej Ester a ona to (oznámila) kráľovi v Mardochejovvm mene, ktorý jej tú vec prezradil.

²³ Vec vyšetrili a zistili všetko tak. Preto obidvoch obesili na šibenicu a túto pamätnú udalosť zapísali na listinu a pred kráľom vložili do letopisov.

Príslovia 21,1 – 4

---

¹ Sťa vodná struha je srdce kráľa v ruke Pánovej, vedie ho, kamkoľvek chce.

² Človeku sa môže zdať, že každá jeho cesta správna je, lenže srdcia posudzuje Pán.

³ Pestovať statočnosť a rozvahu sa väčšmi páči Pánovi ako obeta.

⁴ Povýšenecký pohľad a srdce naduté, čo hriešnici pokladajú (za) svetlo, (je) hriech.