Ezdráš 9 – 10

---

¹ Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: "Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od obyvateľov týchto krajín a ich ohavností, totiž od Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Jebuzejcov, Amončanov, Moabčanov, Egypťanov a Amorejcov.

² Nielen sebe, lež i svojim synom vzali za ženy z ich dcér a pomiešali sväté plemä s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví." -

³ Keď som to počul, roztrhol som si rúcho a plášť, trhal som si vlasy z hlavy a brady a sedel som veľmi rozrušený.

⁴ I poschodili sa ku mne všetci, čo sa báli slova Izraelovho Boha pre priestupok tých, ktorí prišli zo zajatia. Ja som však sedel rozrušený až do večernej obety. -

⁵ Ale za večernej obety som vstal od umárania sa a s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozprestrel som ruky k Pánovi, svojmu Bohu,

⁶ a vravel som: "Môj Bože, pýrim sa a hanbím sa pozdvihnúť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše neprávosti nám vyčnievajú ponad hlavu a naše previnenie narástlo až po nebesá.

⁷ Od čias našich otcov až po dnešný deň sme ťažko hrešili. Pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov (cudzích) krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je tomu (i) dnes.

⁸ Teraz sa na chvíľočku zmiloval nad nami Pán, náš Boh, aby nám zachoval zvyšky, aby nám zarazil kolík na svojom posvätnom mieste, aby nám náš Boh osvietil oči a aby nám dal trocha pookriať v našej porobe.

⁹ Lebo hoci sme boli rabmi, náš Boh nás neopúšťal v našej porobe, ale naklonil nám milosť perzských kráľov, že nám dožičili pookriať, aby sme zas mohli vyzdvihnúť dom nášho Boha a opäť ho postaviť z jeho rozvalín a aby nám dal hradbu v Judei a v Jeruzaleme.

¹⁰ Čo ti však, náš Bože, teraz po tom všetkom povedať? Lebo sme opustili tvoje prikázania,

¹¹ ktoré si nám dal cez svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: "Krajina, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične, je zem poškvrnená nečistotou národov tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju od jedného konca po druhý naplnili svojou nečistotou.

¹² Preto teraz nedávajte svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry svojim synom! Nikdy s nimi neuzavierajte pokoj, ani im nedožičte šťastia, aby ste boli čoraz mocnejší a požívali dobrá krajiny a poručili ju svojim synom až naveky."

¹³ Po tom všetkom, čo nás prikvačilo pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie - lebo ty, náš Bože, si nás väčšmi šetril, ako si zaslúžili naše neprávosti, a nechal si nám zachované zvyšky -,

¹⁴ neslobodno sa nám vykrúcať a porušovať tvoje príkazy, nesmieme sa zošvagrovať s tými ohavnými národmi. Veď či by si sa nerozhneval na nás do vykynoženia, žeby nik nezostal a neunikol skaze?

¹⁵ Pane, Izraelov Bože, ty si spravodlivý, preto sme dnes iba zvyškami zachránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik preto neobstojí pred tebou!"

¹ Kým sa ráš modlil a kým sa vyznával s plačom, ležiac (dolu tvárou) pred Božím príbytkom, poschodil sa k nemu veľký zástup Izraelitov, mužov, žien a detí, a ľud plakal usedavým plačom.

² Vtedy sa ozval Šechaniáš, Jechielec z Elamových synov, a povedal rášovi: "Prehrešili sme sa proti svojmu Bohu tým, že sme si vzali za ženy cudzinky z národov krajiny. Ale ešte je nádej pre Izrael.

³ Zaviažme sa teraz slávnostne svojmu Bohu, že zapudíme všetky ženy aj tých, ktorí sa z nich narodili, keď ty, pane, a tí, čo sa boja prikázania nášho Boha, odporúčate tak urobiť. Nech sa teda postupuje podľa zákona!

⁴ Vstaň, lebo ty to musíš nariadiť, a my ti pomôžeme! Pusť sa mužne do toho!"

⁵ ráš teda vstal a vyzval popredných kňazov, levitov a celú izraelskú pospolitosť, aby prisahali, že sa zaväzujú konať podľa tohto slova. A tak prisahali.

⁶ ráš sa zdvihol spred Božieho domu, išiel do izby Eljašibovho syna Jochanana a tam prenocoval; ale nejedol chlieb a nepil vodu, lebo žialil pre hriech tých, čo prišli zo zajatia.

⁷ Potom vyhlásili po Júdsku a po Jeruzaleme, aby sa všetci presťahovalci poschodili do Jeruzalema.

⁸ Každému, kto sa nedostaví do troch dní podľa uznesenia vrchnosti a starších, nech kliatba stihne celý jeho majetok a on sám nech je vylúčený z obce tých, čo prišli zo zajatia! -

⁹ Do troch dní sa poschodili do Jeruzalema všetci mužovia (pokolenia) Júdovho a Benjamínovho. Bolo to v deviatom mesiaci, dvadsiateho toho mesiaca. Celý národ sedel na priestranstve pred Božím príbytkom a triasol sa pre samu vec i pre lejaky.

¹⁰ Vtedy vstal kňaz ráš a povedal im: "Prehrešili ste sa tým, že ste sa poženili s cudzinkami, a tak ste rozmnožili previnenie izraelského ľudu.

¹¹ Preto sa teraz vyznajte Pánovi, Bohu svojich otcov, urobte mu po vôli a oddeľte sa od národov tejto krajiny a od cudzineckých žien!"

¹² Celé zhromaždenie odpovedalo veľkým hlasom: "Sme povinní urobiť tak, ako nám hovoríš.

¹³ Ale ľud je početný, je čas dažďov a nevydržíme stáť vonku, a potom to nie je práca na jeden deň ani na dva, lebo sme sa veľmi mnohí previnili v tejto veci,

¹⁴ preto prosíme, nech naši predstavení zastupujú celú obec a všetci, čo sa v našich mestách poženili s cudzinkami, prídu v určenom čase so staršími a so sudcami jednotlivých miest, kým sa od nás neodvráti páľa hnevu nášho Boha pre túto vec."

¹⁵ Iba Azahelov syn Jonatán a Tikvov syn Jachziáš sa vzopreli proti tomu; Mešulam a levita Šabetai ich podporovali.

¹⁶ Ale presťahovalci urobili tak. Kňaz ráš si vybral mužov, hlavy rodov podľa jednotlivých domov. Všetci boli zaznačení podľa mena. Oni zasadli v prvý deň desiateho mesiaca a skúmali tú vec.

¹⁷ Do prvého dňa prvého mesiaca skončili prípad všetkých, čo sa poženili s cudzinkami. -

¹⁸ Vyšlo najavo, že z kňazských synov si pobrali cudzie ženy títo: Zo synov Josadakovho syna Jozueho a z jeho bratov Maáseiáš, Eliezer, Jarib a Gedaliáš.

¹⁹ Zaručili sa, že svoje ženy prepustia a že budú za svoj poklesok obetovať barana zo stáda.

²⁰ Z Imerových synov Hanani a Zebediáš.

²¹ Z Charimových synov Maásiáš, Eliáš, Šemaiáš, Jachiel a Uziáš.

²² Z Pašchurových synov Eljoenaj, Maásiáš, Izmael, Natanael, Jozabad a Elasa.

²³ Z levitov Jozabad, Simei, Kelaiáš zvaný Kelita, Petachiáš, Júda a Eliezer.

²⁴ Zo spevákov Eljašib a z vrátnikov Šalum, Telem a Uri.

²⁵ Ďalej z izraelského ľudu: Z Farošových synov Rameiáš, Jiziáš, Malkiáš, Mijamin, Eleazar, Malkiáš a Benaiáš.

²⁶ Z Elamových synov Mataniáš, Zachariáš, Jechiel, Abdi, Jeromot a Eliáš.

²⁷ Zo Zatuových synov Eljoenaj, Eljašib, Mataniáš, Teromot, Zabad a, Aziza.

²⁸ Z Bebaiho synov Jehochanan, Chananiáš, Zabai, Atlai.

²⁹ Z Baniových synov Mešulam Maluch, Adaiáš, Jašub, Seal, Jeramot.

³⁰ Z Pachat-Moabových synov Adna, Chelal, Beniáš, Maásiáš, Mataniáš, Besaleel, Binui a Manasses.

³¹ Z Charimových synov Eliezer, Jišiáš, Malkiáš, Šemaiáš, Šimon,

³² Benjamín, Maluch, Šemariáš.

³³ Z Chašumových synov Matenai Matata, Zabad, Elifelet, Jeremai, Manasses, Šimei.

³⁴ Z Baniových synov Mádai, Amram, Uel,

³⁵ Benaiáš, Bedeiáš, Keluhi,

³⁶ Vaniáš, Meremot, Eljašib,

³⁷ Mataniáš, Matanai, Jásav,

³⁸ Bani, Binui, Šimei,

³⁹ Šelemiáš, Nátan, Adaiáš,

⁴⁰ Machnadbai, Šasai, Šarai,

⁴¹ Azarel, Šelemi, Šemeriáš,

⁴² Šalum Amariáš a Jozef.

⁴³ Z Nebových synov Jeiel, Matitiáš, Zabad, Zebina, Jadav, Joel a Benaiáš.

⁴⁴ Títo všetci si vzali za ženy cudzinky. Boli medzi nimi už aj také, ktoré porodili deti.

Zachariáš 9 – 11

---

¹ "Výrok. Pánovo slovo proti krajine Hadrak a Damasku, jeho príbytku, lebo Pánovi patrí oko človeka a všetkých izraelských kmeňov.

² Aj Emat s ním hraničí, aj Týrus a Sidon, nech je aký múdry.

³ Týrus si postavil hradby, nakopil striebra sťa prachu a zlata ako uličného blata.

⁴ Hľa, Pán sa ho zmocní, zrazí jeho bohatstvo do mora a mesto pohltí oheň.

⁵ Askalon uvidí a bude sa báť, Gaza sa bude hrozne zvíjať, aj Akaron, lebo jeho nádej v hanbe ostala; z Gazy zmizne kráľ a Askalon nebude obývaný.

⁶ V Azote budú bývať miešanci a vyhubím pýchu Filištíncov.

⁷ Od úst im odstránim krv, spomedzi zubov ich ohavnosti. Aj on ostane pre nášho Boha a bude ako júdske knieža a Akaron ako Jebuzejčania.

⁸ Postavím tábor pred svoj dom proti vojsku, proti tým, čo tiahnu sem i tam, a neprejde viac cez nich pohonič, áno, teraz hľadím svojimi očami.

⁹ Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.

¹⁰ Vyhubí vozy z Efraima a kone z Jeruzalema, vymiznú bojové kuše; o pokoji bude rokovať s národmi a jeho vladárstvo je od mora k moru a od Rieky až do končín zeme.

¹¹ I tebe pre tvoju krvnú zmluvu vypustím zajatcov z cisterny, v ktorej nieto vody.

¹² Vráťte sa do pevnosti, zajatci nádeje; dnes oznamujem: Dvojnásobne ti vynahradím.

¹³ Lebo natiahnem Júdu ako luk a nabijem Efraimom; povzbudím tvojich synov, Júda, proti tvojim synom, Javan; spravím ťa podobným meču bojovníka.

¹⁴ Pán sa zjaví nad nimi, jeho šíp vypáli sťa blesk, Pán, Jahve, zatrúbi na trúbu, kráčať bude v južnej víchrici.

¹⁵ Pán, Jahve, bude štítom nad nimi, budú ničiť a šliapať kamene z praku, budú piť a hučať ako od vína, budú plní ako kropáč, ako rohy oltára.

¹⁶ I zachráni ich Pán, ich Boh, v ten deň ako stádo svojho ľudu, keď sa posvätné kamene, budú vznášať nad jeho zemou.

¹⁷ Čo je jeho vzácnosť a čo je jeho krása? Obilie oživí mladíkov a mladé víno panny.

¹ Proste od Pána dážď v čase neskorej pŕšky! Pán tvorí oblaky a dá vám lejak dažďa trávu na poli každému.

² Lebo bôžikovia hovorili naprázdno a všetci videli klamstvo, vykladajú márne sny, potešujú daromne. Preto odtiahli ako stádo, sú pokorení, lebo niet pastiera.

³ Proti pastierom vzblčal môj hnev a capy navštívim. Lebo Pán zástupov navštívil svoje stádo, Júdov dom; urobil ich podobnými svojim nádherným paripám vo vojne.

⁴ Z neho je uhol, z neho je kolík, z neho je bojová kuša, z neho pochádza zároveň každý pohonič.

⁵ I budú ako hrdinovia, ktorí šliapu vo vojne blato po uliciach, budú bojovať, lebo Pán je s nimi, jazdci na koňoch ostanú v hanbe.

⁶ Mocným urobím Júdov dom a dom Jozefov zachránim, privediem ich späť, veď som ich omilostil, budú, akoby som ich nebol zavrhol, lebo ja, Pán, som ich Boh a vyslyším ich.

⁷ Efraimci budú ako hrdinovia, srdce sa im bude tešiť ako od vína, ich synovia to uvidia a budú sa tešiť, srdce im bude plesať v Pánovi.

⁸ Zahvizdnem im a pozbieram ich, lebo som ich vykúpil, bude ich tak veľa, ako ich bolo.

⁹ Rozosejem ich medzi národy a v diaľavách budú na mňa spomínať, budú žiť so svojimi synmi a vrátia sa.

¹⁰ Privediem ich späť z egyptskej krajiny a z Asýrska ich pozbieram, privediem ich do krajiny Galaád a na Libanon, no nebude im to stačiť.

¹¹ Preto prejdú cez more úzkosti a zrazia vlny do mora, v hanbe ostanú všetky ramená Nílu, upadne sláva Asýrska a berla z Egypta sa stratí.

¹² Urobím ich mocnými v Pánovi a budú kráčať v jeho mene" - hovorí Pán.

¹ Otvor, Libanon, svoje brány, nech oheň hlce tvoje cédre!

² Jajkaj, cyprus, veď padol céder: čo boli mocní, spustli; jajkajte, duby Bášanu, lebo vyťali neprístupný les.

³ Čujže! Jajkajú pastieri, lebo spustla ich nádhera; čuj, levíčatá revú, lebo spustla pýcha Jordána.

⁴ Toto hovorí Pán, môj Boh: "Stráž stádo určené na porážku,

⁵ ktoré majitelia nemilosrdne porážajú. Jeho kupci hovoria: "Nech je zvelebený Pán, zbohatol som;" jeho pastieri nemajú nad ním zľutovania.

⁶ Ani ja už nebudem mať zľutovania nad obyvateľmi krajiny" - hovorí Pán, ale sám vydám ľudí, každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; spustošia krajinu, ale ja ich nevytrhnem z ich ruky."

⁷ Preto, chudobní stáda, pásol som stádo na porážku. I vzal som dve palice, jednu som nazval Vľúdnosť, druhú som nazval Puto. Pásol som teda stádo.

⁸ Za mesiac som odstránil troch pastierov. Potom mi duša bola netrpezlivá s nimi, ale aj ja som sa odcudzil ich duši.

⁹ I povedal som: "Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zhynúť, nech zhynie; a ktoré ostanú, nech si vzájomne žerú mäso.

¹⁰ Vzal som svoju palicu Vľúdnosť a zlomil som ju; tým som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi.

¹¹ I stratila v ten deň platnosť. Vtedy zvedeli chudobní stáda, ktorí ma pozorovali, že je to Pánovo slovo.

¹² Povedal som im: "Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!" Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných.

¹³ Pán mi povedal: "Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili. Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi.

¹⁴ Potom som zlomil svoju druhú palicu Puto; tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.

¹⁵ I riekol mi Pán: "Ešte raz si vezmi výstroj, a to hlúpeho pastiera!

¹⁶ Lebo, hľa, ja vzbudím v krajine pastiera: čo hynie, o to sa neobzrie, čo sa stratilo, hľadať nebude, čo je zlomené, hojiť nebude, čo ešte stojí, kŕmiť nebude; z tučných bude jesť mäso a pozráža im paprčky.

¹⁷ Beda hlúpemu pastierovi, ktorý opúšťa stádo; meč proti jeho ramenu a proti jeho oku pravému; jeho rameno úplne vyschne, jeho pravé oko celkom vyhasne."

Príslovia 20,16 – 19

---

¹⁶ Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku (vezmi) záloh od neho!

¹⁷ Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb, no nakoniec má plné ústa kamenia.

¹⁸ Plány sa daria, (len keď predchádzala) porada, preto sa púšťaj do vojny (len) po rozumných úvahách!

¹⁹ Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne, preto sa so strešteným rapotačom nepusť (do reči)!