Exodus 1 – 2

---

¹ Toto sú mená Izraelových synov, ktorí prišli do Egypta s Jakubom. Každý prišiel so svojou rodinou:

² Ruben, Simeon, Lévi a Júda,

³ Isachar, Zabulon a Benjamín,

⁴ Dan a Neftali, Gad a Aser.

⁵ Všetkých duší, vlastných Jakubových potomkov bolo sedemdesiat duší. Jozef bol už v Egypte.

⁶ Keď Jozef zomrel i jeho bratia a celé to pokolenie,

⁷ Izraeliti sa veľmi rozmnožili a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená.

⁸ Keď potom v Egypte nastúpil nový kráľ ktorý Jozefa nepoznal,

⁹ povedal svojmu ľudu: "Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my.

¹⁰ Podniknime niečo a šikovne zabráňme, aby sa ďalej nerozmnožoval a - keby nastala vojna - aby sa azda nepripojil k našim nepriateľom, nebojoval proti nám a potom z krajiny neodišiel."

¹¹ I ustanovili nad ním pracovných dozorcov, aby ho utláčali ťažkými robotami: staval totiž faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses.

¹² Ale čím viac ho utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili.

¹³ Preto Egypťania neľudsky hnali Izraelitov do práce

¹⁴ a ich život robili neznesiteľným ťažkou robotou s hlinou a tehlami a rozličnými poľnými prácami - všetkými robotami, do ktorých ich násilne nútili.

¹⁵ A egyptský kráľ rozkázal hebrejským babiciam, z ktorých jedna sa volala Sefora a druhá Fua:

¹⁶ "Keď pomáhate Hebrejke pri pôrode, dávajte pozor na pohlavie! Ak je to chlapec, zabite ho, ak dievča, nech ostane nažive!"

¹⁷ Ale babice sa báli Boha a nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ; nechávali chlapcov nažive.

¹⁸ Tu si dal egyptský kráľ babice zavolať a povedal im: "Čo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?!"

¹⁹ Babice však odpovedali faraónovi: "Hebrejky nie sú ako egyptské ženy, to sú zvieratá! Kým k nim dôjde babica, ony porodia."

²⁰ Boh babiciam preukazoval dobrodenia a ľud vzrastal a silnel.

²¹ A keďže sa babice báli Boha, on ich obdaril početným potomstvom.

²² Preto faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: "Každého chlapca, čo sa narodí Hebrejom, hoďte do Nílu, každé dievča nechajte žiť!"

¹ Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru.

² Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala.

³ Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu.

⁴ Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude.

⁵ Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla.

⁶ Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: "To je z hebrejských detí!"

⁷ Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: "Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?"

⁸ A faraónova dcéra jej odvetila: "Choď!" Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku.

⁹ Faraónova dcéra jej povedala: "Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa." Žena chlapca vzala a chovala ho.

¹⁰ Keď chlapec dorástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: "Veď som ho z vody vytiahla."

¹¹ V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata.

¹² I poobzeral sa a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku.

¹³ Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: "Prečo biješ svojho blížneho?!"

¹⁴ On mu však odvetil: "Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?" Mojžiš sa preľakol a povedal si: "Tak, vec sa už rozniesla."

¹⁵ A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni.

¹⁶ Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca.

¹⁷ Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil.

¹⁸ Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: "Prečo ste dnes prišli tak skoro?!"

¹⁹ Ony mu odpovedali: "Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!"

²⁰ Tu on povedal svojim dcéram: "A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!"

²¹ A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu,

²² ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: "Som prišelcom v cudzej krajine." (Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: "Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!")

²³ Po dlhom čase egyptský kráľ zomrel, ale Izraeliti vzdychali pod robotou a kričali a ich volanie od roboty vystúpilo k Bohu.

²⁴ Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom Izákom a Jakubom.

²⁵ A Boh zhliadol na Izraelitov a ujal sa ich.

Levitikus 1

---

¹ Pán zavolal Mojžiša a vravel mu zo stánku zjavenia:

² "Hovor Izraelitom a povedz im: Ak niekto z vás prinesie Pánovi obetu z dobytka, prinesiete svoju obetu z hovädzieho dobytka a stád.

³ Ak jeho obeta bude celostnou žertvou z hovädzieho dobytka, nech privedie bezchybného samca ku vchodu do stánku zjavenia, aby sa zaľúbil Pánovi.

⁴ Položí ruku na hlavu žertvy, aby bola so záľubou prijatá a získala mu odpustenie.

⁵ Potom býka zabije pred Pánom a Áronovi synovia, kňazi, budú obetovať krv a rozlejú krv vôkol oltára, ktorý je naproti vchodu do stánku zjavenia.

⁶ Potom žertve stiahne kožu a rozseká ju na kusy.

⁷ Áronovi synovia, kňazi, dajú na oltár oheň a na oheň naložia dreva.

⁸ Nato Áronovi synovia, kňazi, poukladajú kusy, hlavu a loj na drevo, čo je na oltári na ohni.

⁹ Vnútornosti a nohy však poumýva vodou a kňaz to dá všetko spáliť na oltári ako celostnú žertvu, zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.

¹⁰ Ak bude jeho obeta celostnou obetou zo stáda, ovca alebo koza, nech privedie bezchybného samca.

¹¹ Zabije ho na severnej strane oltára pred Pánom a Áronovi synovia, kňazi, rozlejú jeho krv vôkol oltára.

¹² Rozseká ho na kusy a kňaz ich položí s hlavou a lojom na drevo, čo je na oltári na ohni.

¹³ Vnútornosti však a nôžky umyje vodou a kňaz vezme všetko spolu a dá to spáliť na oltári ako celostnú žertvu, zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.

¹⁴ Ak bude jeho obeta Pánovi celostnou žertvou z vtáctva, nech prinesie hrdličky alebo holúbky.

¹⁵ Kňaz ju zanesie na oltár, odreže jej hlavu a spáli ju na oltári. Jej krv vycedí na oltárnu stenu.

¹⁶ Potom jej odstráni hrvoľ a perie a hodí to za oltár na východnú stranu, na miesto, kde sa vysypuje popol.

¹⁷ Potom jej vytrhne krídla, ale neodhodí ich, a dá ju kňazovi spáliť na oltári na dreve, čo je nad ohňom, ako celostnú žertvu, zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.

Žalm 44

---

¹ Zbormajstrovi. Poučný chválospev Koreho synov.

² Bože, na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám rozprávali o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

³ Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

⁴ Veď nie svojím mečom získali krajinu, nepomohlo im vlastné rameno, ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, lebo ich máš rád.

⁵ Ty si môj kráľ a môj Boh, ty pomáhaš Jakubovi.

⁶ Len s tebou sme zahnali nepriateľov a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

⁷ Nespolieham sa veru na svoj luk, ani môj meč ma nezachráni.

⁸ Ty si nás zachránil pred utláčateľmi a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

⁹ V Bohu sa budeme chváliť celý deň a naveky budeme velebiť tvoje meno.

¹⁰ Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

¹¹ Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

¹² Vydal si nás ako ovce na zabitie a roztrúsil si nás medzi pohanov.

¹³ Svoj ľud si predal bez zisku a neobohatil si sa jeho predajom.

¹⁴ Vystavil si nás na potupu susedom a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

¹⁵ Urobil si z nás príslovie pre pohanov a národy krútia hlavou nad nami.

¹⁶ Celý deň mám pred očami svoju potupu a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

¹⁷ keď počúvam potupné a posmešné hlasy, keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

¹⁸ Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba a neporušili sme zmluvu s tebou.

¹⁹ Naše srdce sa neodvrátilo od teba, ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

²⁰ a predsa si nás ponížil v kraji líšok a zahalil tôňou smrti.

²¹ Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

²² či Boh na to nepríde? On predsa pozná tajnosti srdca.

²³ Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.

²⁴ Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Vstaň a nezavrhni nás navždy.

²⁵ Prečo odvraciaš svoju tvár? Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

²⁶ Veď naša duša je pokorená až do prachu, naše telo je pritlačené k zemi. Vstaň, Pane, pomôž nám a vykúp nás, veď si milosrdný.