Matúš 18 – 21

---

¹ V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: "Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?"

² On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich

³ a povedal: "Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.

⁴ Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

⁵ A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.

⁶ Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny.

⁷ Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!

⁸ Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa.

⁹ A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla.

¹⁰ Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. (

¹¹ Syn človeka totiž prišiel zachrániť, čo sa stratilo.)

¹² Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?

¹³ A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.

¹⁴ Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.

¹⁵ Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.

¹⁶ Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.

¹⁷ Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.

¹⁸ Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.

¹⁹ A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

²⁰ Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi."

²¹ Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?"

²² Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

²³ Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami.

²⁴ Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov.

²⁵ Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.

²⁶ Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: "Pozhovej mi a všetko ti vrátim."

²⁷ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.

²⁸ No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: "Vráť, čo mi dlhuješ!"

²⁹ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: "Pozhovej mi a dlžobu ti splatím."

³⁰ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.

³¹ Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.

³² A tak si ho pán predvolal a povedal mu: "Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.

³³ Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?"

³⁴ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.

³⁵ Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi."

¹ Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.

² Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval.

³ Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: "Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?"

⁴ On odpovedal: "Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril

⁵ a povedal: "Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele"?

⁶ A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje."

⁷ Povedali mu: "Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?"

⁸ Odpovedal im: "Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak.

⁹ A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží."

¹⁰ Jeho učeníci mu povedali: "Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa."

¹¹ On im povedal: "Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.

¹² Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí."

¹³ Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali.

¹⁴ Ježiš im povedal: "Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo."

¹⁵ Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.

¹⁶ Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: "Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?" On mu povedal:

¹⁷ "Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!"

¹⁸ On sa ho opýtal: "Ktoré?" Ježiš odpovedal: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť!

¹⁹ Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!"

²⁰ Mladík mu povedal: "Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?"

²¹ Ježiš mu vravel: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!"

²² Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.

²³ A Ježiš povedal svojim učeníkom: "Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.

²⁴ Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva."

²⁵ Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: "Kto potom môže byť spasený?"

²⁶ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné."

²⁷ Vtedy mu Peter povedal: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?"

²⁸ Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.

²⁹ A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.

³⁰ A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.

¹ Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice.

² Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.

³ Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí.

⁴ I povedal im: "Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé."

⁵ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.

⁶ Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: "Čo tu nečinne stojíte celý deň?"

⁷ Vraveli mu: "Nik nás nenajal." Povedal im: "Choďte aj vy do mojej vinice!"

⁸ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: "Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!"

⁹ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár.

¹⁰ Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.

¹¹ Vzali ho a šomrali na hospodára:

¹² "Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť."

¹³ Ale on jednému z nich odpovedal: "Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár?

¹⁴ Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe.

¹⁵ Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý.

¹⁶ Tak budú poslední prvými a prví poslednými."

¹⁷ Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril:

¹⁸ "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť

¹⁹ a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."

²⁰ Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila.

²¹ On sa jej opýtal: "Čo chceš?" Vravela mu: "Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici."

²² Ježiš odpovedal: "Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?" Oni mu vraveli: "Môžeme."

²³ On im povedal: "Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec."

²⁴ Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov.

²⁵ Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: "Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc.

²⁶ Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom.

²⁷ A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.

²⁸ Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých."

²⁹ Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup.

³⁰ A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Ako počuli, že tadiaľ ide Ježiš, vykríkli: "Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!"

³¹ Zástup ich okríkal, aby mlčali; ale oni tým väčšmi kričali: "Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!"

³² Ježiš zastal, zavolal si ich a povedal: "Čo chcete, aby som vám urobil?"

³³ Odpovedali mu: "Pane, nech sa nám otvoria oči."

³⁴ Ježiš sa zľutoval nad nimi, dotkol sa ich očí a hneď videli a išli za ním.

¹ Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov

² a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne!

³ A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: "Pán ich potrebuje." A hneď ich prepustí."

⁴ Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

⁵ "Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa."

⁶ Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal.

⁷ Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol.

⁸ Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu.

⁹ A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: "Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!"

¹⁰ Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: "Kto je to?"

¹¹ A zástupy hovorili: "To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta."

¹² Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice

¹³ a povedal im: "Napísané je: "Môj dom sa bude volať domom modlitby." A vy z neho robíte lotrovský pelech."

¹⁴ V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil.

¹⁵ Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: "Hosanna synovi Dávidovmu!", nahnevali sa

¹⁶ a povedali mu: "Počuješ, čo títo hovoria?" Ježiš im odvetil: "Pravdaže. Nikdy ste nečítali: "Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu."

¹⁷ I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal.

¹⁸ Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad.

¹⁹ Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: "Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie." A figovník hneď vyschol.

²⁰ Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: "Ako to, že figovník tak naraz vyschol?"

²¹ Ježiš im na to povedal: "Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: "Zdvihni sa a hoď sa do mora," stane sa to.

²² A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe."

²³ Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: "Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?"

²⁴ Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím.

²⁵ Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba; či od ľudí?" Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: "Z neba," povie nám: "Prečo ste mu teda neuverili?"

²⁶ Ale ak povieme: "Od ľudí," máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka."

²⁷ Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A on im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."

²⁸ "Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: "Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!"

²⁹ Ale on odpovedal: "Nechce sa mi." No potom to oľutoval a šiel.

³⁰ Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: "Idem, pane!" Ale nešiel.

³¹ Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?" Odpovedali: "Ten prvý." Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.

³² Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

³³ Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.

³⁴ Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.

³⁵ Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali.

³⁶ Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.

³⁷ Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: "K môjmu synovi budú mať úctu."

³⁸ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: "To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!"

³⁹ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.

⁴⁰ Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?"

⁴¹ Odpovedali mu: "Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu."

⁴² Ježiš im povedal: "Nikdy ste nečítali v Písme: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná"?

⁴³ preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

⁴⁴ Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."

⁴⁵ Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich.

⁴⁶ A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

Príslovia 19,13 – 16

---

¹³ Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.

¹⁴ I dom, i majetok sa dedia po predkoch, rozumná žena je však od Pána.

¹⁵ Lenivosť pohružuje v spánok hlboký a ťarbák bude hladovať.

¹⁶ Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život, zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest.