Genezis 49 – 50

---

¹ Potom Jakub zavolal svojich synov a povedal: "Zhromaždite sa, aby som vám oznámil, čo na vás čaká v ďalekých dňoch!

² Zídite sa a počúvajte, Jakabovi synovia, počujte Izraela, otca svojho!

³ Ruben! Ty si môj prvorodený, ty si moja sila a prvotina mojej mužskosti. Prvý si v hodnosti a prvý v moci!

⁴ Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým, lebo si vstúpil na lôžko svojho otca a zneuctil si ho na moje lôžko vystúpil!

⁵ Simeon a Lévi sú praví bratia, ľstivosť a násilie sú ich zbrane,

⁶ do ich kruhu moja duša nevkročí a k ich jednote sa moja sláva nepripojí! Veď vo svojej zúrivosti mužov povraždili a vo svojej ukrutnosti býky mrzačili.

⁷ Nech je prekliata ich zúrivosť, lebo bola náramná aj ich hnev, lebo taký hrozný bol! V Jakubovi ich rozdelím a rozhádžem ich v Izraeli.

⁸ Júda, ty si ten, ktorého budú chváliť tvoji bratia! Tvoja ruka je na šiji tvojich nepriateľov, pred tebou sa synovia tvojho otca skláňajú.

⁹ Levom mladým si, Júda: od koristi si vstal, syn môj, na odpočinok si si ľahol sťa lev, ako levica: ktože ho zobudí?!

¹⁰ Neoddiali sa žezlo od Júdu, ani berla od jeho nôh, kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo) a ku ktorému sa pritúlia národy.

¹¹ K viniču priväzuje svoje oslíča a k vzácnej réve mláďa svojej oslice. Vo víne si perie odev a v hroznovej krvi svoj plášť.

¹² Jeho oči sú černejšie od vína a jeho zuby belšie nad mlieko.

¹³ Zabulon býva na morskom pobreží, je blízko prístavu pre lode a bok jeho hranice je pri Sidone.

¹⁴ Isachar je osol kostnatý, čo odpočíva za ohradami,

¹⁵ a keď videl, že odpočinok je taký sladký a že kraj je taký nádherný, sklonil svoju šiju pod bremeno a stal sa sluhom poddaným.

¹⁶ Dan vymôže právo svojmu ľudu ako jeden z kmeňov Izraela.

¹⁷ Dan bude hadom na ceste, zmijou rohatou na chodníku, čo hryzie koňa pri kopyte, takže jeho jazdec padá dozadu.

¹⁸ Na tvoju spásu ja vyčkávam, Pane!

¹⁹ Gad doliehajú naň bandy zbojnícke, lež on im šliape na päty.

²⁰ Aser má jedla nadbytok, ba dodáva i kráľovské lahôdky.

²¹ Neftali je sťa rýchla jelenica, preukáže sa krásnymi rečami.

²² Ovocný stromček je Jozef ovocný stromček pri prameni, jeho ratoliestky prerastajú múr.

²³ I roztrpčovali ho, hádali sa s ním a napádali ho kušostrelci.

²⁴ No jeho luk je pevný a obratná je sila jeho rúk

²⁵ pre pomoc Mocného Jakubovho odtiaľ, kde pastier a Skala Izraela je, pre Boha tvojho otca, ktorý ti pomáha, a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva požehnaniami nebies zhora, požehnaniami hlbín, čo ležia dolu, požehnaniami pŕs a lona.

²⁶ Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť výšin odvekých, nech zostúpia na hlavu Jozefovi, na temä kniežaťa jeho bratov!

²⁷ Benjamín je dravý vlk, čo ráno korisť zožiera a večer korisť delí."

²⁸ Toto sú všetky izraelské kmene a je ich dvanásť. A toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému z nich dal primerané požehnanie.

²⁹ Potom im prikázal toto: "Ja sa pripojím k svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona,

³⁰ v jaskyni na poli v Makpele, východne od Mambre v krajine Kanaán na pozemku ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko.

³¹ Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval aj Liu.

³² Pozemok a jaskyňa bola kúpená od Hetejcov."

³³ Keď Jakub skončil odkaz pre svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a skonal. Tak sa pripojil k svojmu ľudu.

¹ Tu sa Jozef vrhol na svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho.

² Potom rozkázal svojim služobníkom, lekárom, zabalzamovať jeho otca. A lekári balzamovali Izraela.

³ Trvalo im to pri ňom štyridsať dní, lebo toľko času bolo treba na balzamovanie. Aj Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.

⁴ A keď sa dni oplakávania minuli, Jozef povedal faraónovým dvoranom: "Ak som našiel milosť vo vašich očiach, prihovorte sa za mňa, prosím, u faraóna v tomto zmysle:

⁵ Môj otec ma zaviazal prísahou: "Hľa, ja už zomriem. Pochováš ma v mojom hrobe, ktorý som si vykopal v krajine Kanaán!" A teraz by som chcel ísť hore pochovať si otca; potom sa vrátim."

⁶ Faraón odkázal: "Choď hore a pochovaj otca, ako si prisahal!"

⁷ A tak Jozef odišiel pochovať svojho otca a s ním išli všetci faraónovi služobníci: úradníci jeho paláca, všetci hodnostári egyptskej krajiny

⁸ a všetci Jozefovi domáci i jeho bratia a domáci jeho otca. Iba svoje malé deti, svoje ovce a dobytok nechali v kraji Gesen.

⁹ S nimi išli aj vozy a jazdci, takže to bol veľmi veľký zástup.

¹⁰ Keď došli ku Goren-Atad za Jordánom, konali tam veľký a slávnostný pohreb. Za svojho otca urobil sedemdňovú smútočnú slávnosť

¹¹ Keď sa obyvatelia krajiny, Kanaánčania, dozvedeli o smútočnej slávnosti pri Gorene, vraveli: "To je veľkolepá egyptská smútočná slávnosť!" Preto nazvali to (miesto) Abel Misraim Egyptský smútok, čo leží za Jordánom.

¹² Jeho synovia s ním teda urobili, ako im prikázal.

¹³ Vydali sa totiž do krajiny Kanaán a pochovali ho v jaskyni makpelského pozemku, na pozemku východne od Mambre, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko.

¹⁴ Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, aj jeho bratia a všetci, čo s ním išli.

¹⁵ Keď otec zomrel, Jozefovi bratia sa začali báť a vraveli si: "Nezachová sa teraz Jozef nepriateľsky voči nám a neodplatí nám všetko to zlé, čo sme mu vykonali?"

¹⁶ Preto odkázali Jozefovi: "Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal:

¹⁷ "Toto poviete Jozefovi: Odpusť, prosím, svojim bratom ich previnenie a hriech, že ti spôsobili zlo! Už nám len odpusť naše previnenie! Veď my uctievame Boha tvojho otca!" Keď mu to hovorili; Jozef plakal.

¹⁸ Potom prišli sami bratia, padli pred ním a vraveli: "Pozri, sme tvojimi sluhami!"

¹⁹ Jozef im však povedal: "Len sa nebojte! Veď či som ja na Božom mieste?!

²⁰ Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom.

²¹ Len sa už nebojte! Ja sa budem starať o vás aj o vaše deti!" Tak ich tešil a milo sa im prihováral. Jozefova smrť

²² Jozef teda býval v Egypte; on aj dom jeho otca. Jozef žil stodesať rokov.

²³ A Jozef videl Efraimových synov až do tretieho pokolenia. Aj synovia Manassesovho syna Machira sa narodili za Jozefovho života.

²⁴ Raz potom Jozef povedal svojim bratom: "Ja už zomriem, ale Boh sa vás istotne ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, ktorú odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi."

²⁵ Nato dal Jozef Izraelovým synom prisahať a povedal: "Keď sa vás Boh zaujme, preneste moje kosti odtiaľto!"

²⁶ A Jozef umrel, keď mal stodesať rokov. Potom ho zabalzamovali a uložili ho do rakvy v Egypte.

Jób 41 – 42

---

¹ Nádej (muža) bude veru zmarená, pri pohľade naňho hneď sa vyvráti.

² Nenapajedí sa, keď ho vyrušia? Ktože vtedy pred ním môže vydržať?

³ Kto sprotivil sa mu, a zachránil sa? Pod šírym ver' nebom nikto zaiste.

⁴ Tiež o údoch jeho mlčať nebudem, a o jeho moci, ktorej rovnej niet.

⁵ Ktože môže zobliecť vrchný odev mu, do dvojitého mu vniknúť brnenia?

⁶ Brány tlamy jeho ktože rozovrie? Hrôza obkľučuje jeho zubiská.

⁷ Ako husté štíty jeho chrbát je, pospájané tmelom sťaby z kremeňa.

⁸ Tesno jeden s druhým pospájané sú, ani dych by cez ne vskutku neprešiel.

⁹ Priliehajú takto k sebe navzájom, držia pohromade, nerozštiepia sa.

¹⁰ Keď sa mu (raz) kýchne, až sa zablysne, jeho oči sú sťa brvy zornice.

¹¹ Z jeho pažeráka jak by plameň šiel, sťaby sršali tiež iskry ohnivé.

¹² Z jeho nozdier para vystupuje ver' jak z hrnca na ohni, keď je vo vare.

¹³ Jeho dych by uhlie vari zapálil, akoby mu plameň z tlamy vyšľahol.

¹⁴ V jeho šiji iste sila spočíva, všade ho predchádza hrôza desivá.

¹⁵ Svaly jeho tela pevne poja sa, môžeš tlačiť na ne, nepovolia však.

¹⁶ Tuhé ani kameň jeho srdce je, ani spodný žarnov, také tvrdé je.

¹⁷ Pred jeho velebou vlny trasú sa, ba aj mora príboj (pred ním) ustúpi.

¹⁸ Meč ak zasiahne ho, nič mu nespraví, ani pika, oštep, strela vôbec nič.

¹⁹ Železo on má len sťaby za sečku, mosadz mu je iba drevom práchnivým.

²⁰ Na útek ho strelec zahnať nemôže, ako pleva sú mu z praku kamene.

²¹ Kyj sa mu jak steblo tŕstia pozdáva, keď oštepy svištia, on sa rehoce.

²² Pod ním jak by boli ostré črepiny, sanicu on (nimi) v bahne vytlačí.

²³ Zvíri ani kotol hlbočinu on z mora si nádobku robí na olej.

²⁴  Jeho cesta za ním trblieta sa ver' hĺbka sťaby bola vlasmi sivými.

²⁵ Na zemi sa jemu nevyrovná nik, veď on stvorený bol nebojazlivý.

²⁶ On gáni na všetky hrdé bytosti a všetkým šelmám je iste kráľom on."

¹ Tu Jób odpovedal Pánovi:

² "Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.

³ Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver' som nemohol.

⁴ Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.

⁵ Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo.

⁶ Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom."

⁷ Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: "Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.

⁸ Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.

⁹ Tu Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Sofar odišli a urobili ako im prikázal Pán. A Pán mal ohľad na Jóba.

¹⁰ Potom Pán zmenil Jóbov údel, lebo sa modlil za svojich druhov. A Pán dvojnásobne rozmnožil Jóbovo imanie.

¹¹ Tu prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci jeho predošlí známi. Jedli s ním chlieb v jeho dome, ľutovali ho a potešovali ho vo všetkom tom trápení, ktoré Pán na neho zoslal. Každý mu daroval baránka a zlatý prsteň.

¹² A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc.

¹³ Mal tiež sedem synov a tri dcéry.

¹⁴ Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla.

¹⁵ A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi.

¹⁶ Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia.

¹⁷ A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní.

Žalm 17

---

¹ Dávidova modlitba. Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, všimni si moju prosbu pokornú. Nakloň sluch k mojej modlitbe, čo plynie z perí úprimných.

² Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; tvoje oči vidia, čo je správne.

³ Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť.

⁴ Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.

⁵ Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, aby moje nohy nezakolísali.

⁶ K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.

⁷ Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba.

⁸ Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí

⁹ pred bezbožnými, čo ma sužujú. Obkľučujú ma nepriatelia,

¹⁰ zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria.

¹¹ Už pristupujú a už ma zvierajú, očami sliedia, ako by ma na zem zrazili.

¹² Sú ako lev pripravený na korisť, ako levíča, čo čupí v úkryte.

¹³ Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným,

¹⁴ svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. Zo svojich zásob im naplň žalúdok, nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom.

¹⁵ Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.