Biblia za rok - 255. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 255. deň: Jeremiáš 49 – 50, Náreky 3, Príslovia 18,5 – 8
Jeremiáš 49 – 50
1 O synoch Amona. Toto hovorí Pán: "Či Izrael nemá synov? Či nemá dedičov? Prečo dedí po Gadovi Melchom a jeho ľud býva v jeho mestách?
2 Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán, keď vyvolám lomoz vojny proti Rabat Amonu: premení sa na hŕbu zrúcanín, jeho dcéry vyhoria ohňom a Izrael zdedí po svojich dedičoch, hovorí Pán.
3 Kvíľ, Hesebon, lebo zničený je Hai, volajte, dcéry Raby, oblečte si vrecovinu, nariekajte, pobehujte po ohradách, lebo Melchom pôjde do zajatia, tiež jeho kňazi a kniežatá.
4 Čo sa pýšiš dolinami, (Odplávalo ti údolie!) dcéra odbojná!? Spoliehaš sa na svoje poklady: "Ktože príde proti mne?"
5 Hľa, dopustím na teba strach, hovorí Pán, Jahve zástupov, zo všetkých strán a roztratíte sa každý svojím smerom: utečencov nepozbiera nik.
6 Ale potom obrátim osud synov Amona" - hovorí Pán. -
7 O Edome. Toto hovorí Pán zástupov: "Či v Temane už niet múdrosti? Či mudrci ostali bezradní? Či sa ich múdrosť skazila?
8 Bežte, ujdite, usaďte sa v nížinách, obyvatelia Dedanu, veď na Ezaua dopustím nešťastie, čas jeho navštívenia.
9 Ak prídu k tebe oberači, nenechajú ani stebielka, ako zlodeji v noci narobia škody, koľko chcú.
10 Lebo ja odhalím Ezaua, objavím jeho skrýše, nebude sa môcť schovať, zahynie jeho rod i bratia, i jeho susedia a nebude ho viac.
11 Nechaj svoje siroty, ja ich uživím, a tvoje vdovy nech dúfajú vo mňa!
12 Lebo toto hovorí Pán: Hľa, tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty, ty by si ostal bez trestu? Bez trestu neostaneš, ale musíš ho piť.
13 Na seba som prisahal, - hovorí Pán, pustatinou a potupou, púšťou a kliatbou bude Bozra a všetky jej mestá budú večnými zboreniskami."
14 Počul som zvesť od Pána a hlásateľ je vyslaný k národom: "Zhromaždite sa, choďte proti nemu a pozdvihnite sa do boja!"
15 "Bo, hľa, malým som ťa urobil medzi národmi, opovrhnutým medzi ľuďmi.
16 Strach, čo si šíril, ťa sklamal aj pýcha tvojho srdca, čo bývaš v trhlinách skál, obsadzuješ vysoké kopce. Postav si hniezdo vysoko sťa orol, zrútim ťa odtiaľ - hovorí Pán.
17 A Edom bude na hrôzu, každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa a zapískne nad jeho ranami.
18 Podobne ako v spustošenej Sodome a Gomore a v susedných mestách, hovorí Pán, nik tam nebude bývať, neusadí sa tam človiečik.
19 Hľa, vystupuje sťa lev z nádhery Jordána na nivy trvalé. V okamihu ich odoženiem odtiaľ a ustanovím tam vyvolenca. Veď ktože je ako ja a kto ma vezme na zodpovednosť? A kto je tým pastierom, čo obstojí predo mnou?
20 Preto čujte rozhodnutie Pána, ktoré vyniesol proti Edomu, a jeho úmysly, ktoré uvážil proti obyvateľom Temanu: Áno, odvlečú ich sťa najmenšie z oviec, áno, ich nivy sa zdesia nad nimi.
21 Hrmotom ich pádu otrasie sa zem, krik je na Červenom mori - to počuť ich hlas!
22 Hľa, ako orol sa dvíha, letí, ropreztiera si krídla nad Bozrouô a sdrce hrdinov bude v ten deň ako srdce ženy, ktorá rodí.
23 O Damasku. "V hanbe je Emat a Arfad, pretože počuli zlú zvesť, stonú ako more, desia sa, uspokojiť sa nemôžu.
24 Skleslý je Damask, dáva sa na útek, hrôza sa ho chytá, úzkosť a bolesti zmocňujú sa ho sťa rodičky.
25 Ako by nebolo opustené oslavované mesto, obec rozkoše?
26 Preto budú padať jeho mladíci na uliciach, v ten deň zahynú všetci bojovníci - hovorí Pán.
27 Pod múrmi Damasku podpálim oheň, ktorý strávi Benhadadove palňace
28 O Kedare a kráľovstvách Chasoru, ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Toto hovorí Pán: "Hor' sa, tiahnite proti Kedaru, spustošte synov Východu!
29 Ich stany a stáda zoberú, ich kože a všetko ich náradie, aj ich ťavy si vezmú a privolávajú im: "Hrôza zo všetkých strán!"
30 Bežte, utekajte veľmi, usaďte sa v nížinách, občania Chasoru, hovorí Pán, pretože babylonský kráľ Nabuchodonozor vyniesol proti vám rozhodnutie a vymyslel proti vám plán.
31 Hor' sa, tiahnite proti pokojnému národu, ktorý býva v bezpečí, hovorí Pán, nemá dverí ani závor, bývajú osamote.
32 Ich ťavy budú na lúpež, a množstvo ich stád na korisť a roztrúsim do všetkých vetrov tých, čo si strihajú sluchy, zo všetkých strán im privediem nešťastie, hovorí Pán.
33 Chasor bude bydliskom šakalov, pustatinou navekyô nebude tam bývať nik, neusadí sa tam človiečik."
34 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti Elamu na začiatku panovania júdskeho kráľa Sedekiáša.
35 "Toto hovorí Pán zástupov: Veru zlámem kušu Elamu, jeho hlavnú silu,
36 a privediem na Elam štyri vetry zo štyroch končín nebies a rozprášim ich do všetkých týchto vetrov, takže nebude národa, ku ktorému by nešli utečenci Elamu.
37 Podesím Elam pred jeho nepriateľmi a pred tými, čo im striehnu na život. Privediem na nich nešťastie: svoj rozpálený hnev - hovorí Pán, a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.
38 Potom postavím v Elame svoj trón, odstránim odtiaľ kráľa i kniežatá, hovorí Pán.
39 Ale na konci dní zmením osud Elamu," hovorí Pán.
1 Slovo, ktoré prostredníctvom proroka Jeremiáša povedal Pán proti Babylonu, proti krajine Chaldejcov.
2 "Rozhláste medzi národmi, oznámte, (zdvihnite zástavu, oznámte), nebojte sa, povedzte: "Podmanený je Bábel, v hanbe je Bél, zrútil sa Merodach. V hanbe sú jeho sochy, zrútili sa jeho modly."
3 Lebo tiahne proti nemu národ od severu, ten obráti na púšť, jeho krajinu, že v nej nebude obyvateľa: ľudia i zvieratá ušli, utiekli.
4 V tých dňoch a v tom čase - hovorí Pán - pôjdu synovia Izraela, oni a synovia Júdu spolu, pôjdu v ustavičnom plači a budú hľadať Pána, svojho Boha.
5 Budú sa vypytovať na cestu k Sionu, kam budú obrátení: "Poďte, pripojme sa k Pánovi zmluvou večnou, nezabudnuteľnou!"
6 Strateným stádom bol môj ľud, ich pastieri sa s nimi tárali: vodili ich sem-tam po horách, chodili z vrchu na kopec, na košiarenie zabudli.
7 Hltal ich každý, kto ich našiel, ich nepriatelia vraveli: "Neprehrešíme sa, pretože zhrešili proti Pánovi, spravodlivej nive, proti Pánovi, nádeji svojich otcov."
8 Bežte zo stredu Bábela, vyjdite z chaldejskej krajiny ako barany v čele stáda.
9 Lebo, hľa, ja popudím a privediem proti Bábelu zhluk veľkých národov zo severnej krajiny, nastúpia proti nemu, podmania ho; ich šípy sťa obratný bojovník, ktorý sa naprázdno nevráti.
10 Chaldejsko bude na plen, nasýtia sa všetci, čo ho plienia," hovorí Pán.
11 Len sa radujte a jasajte, vy, čo ste olúpili moje dedičstvo; len vyskakujte ako teľa na tráve a erdžite ako žrebce.
12 Veľmi sa vaša matka zahanbí, červenať sa bude vaša rodička. Hľa, bude posledný medzi národmi, púšťou, spáleninou, pustatinou.
13 Pre Pánov hnev nebudú v ňom bývať, bude osamelý celý, každý, kto prejde popri Bábeli, zhrozí sa a zapískne nad jeho ranami.
14 Nastupujte dookola proti Bábelu, všetci, čo naťahujete kušu; strieľajte naň, nešetrite šípmi, lebo sa prehrešil proti Pánovi.
15 Volajte proti nemu zôkol-vôkol, dvíha si ruky, stĺpy mu padajú, rúcajú sa mu múry. Áno, to je pomsta Pánova, pomstite sa na ňom, robte s ním, čo on robil.
16 Vyhubte z Babylonu rozsievačov aj tých, čo sa v čase žatvy chytajú kosáka. Pred mečom ničiacim každý sa obráti k vlastnému národu a každý pobeží do vlastnej krajiny.
17 Izrael je rozohnané stádo, rozohnali ho levy: asýrsky kráľ ho hltal prvý a babylonský kráľ Nabuchodonozor mu na konci dolámal kosti.
18 Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "Veru navštívim babylonského kráľa i jeho krajinu, ako som navštívil kráľa asýrskeho.
19 Izrael však vrátim na jeho nivy: bude vypásať Karmel a Bášan; na vrchu Efraim a v Galaáde sa nasýti.
20 V tých dňoch a v tom čase - hovorí Pán - budú hľadať vinu Izraela, no nebude jej; a hriechy Júdu, ale ich nenájdu, lebo odpustím tým, ktorých ponechám.
21 Vystúp proti krajine Merataim a proti obyvateľom Pekodu, nivoč a pustoš ich, hovorí Pán, urob všetko, ako som ti rozkázal."
22 Vojnový lomoz je v krajine a veľká pohroma.
23 Ako sa rozbilo, rozdrúzgalo kladivo celej zeme! Ako sa hrôzou stal Bábel medzi národmi!
24 Postavil som ti osídlo a chytil si sa, Babylon, ani si to nezbadal, dolapili ťa a chytili, lebo si vyzýval Pána.
25 Pán otvoril svoju pokladnicu a vytiahol nástroje svojho hnevu, veď Pán, Jahve zástupov, má robotu v krajine Chaldejcov.
26 Poďte proti nemu od končín, otvorte jeho sypárne, hromaďte ho akoby do kôp a ničte ho, nech z neho neostane nič!
27 Zabite mu všetky býky, nech idú na jatku, beda im, veď prišiel ich deň, čas ich navštívenia!
28 Čuj, utečenci a zachránenci z babylonskej krajiny: majú oznámiť na Sione pomstu Pána, nášho Boha, (pomstu za jeho chrám).
29 Zvolajte proti Babylonu množstvo všetkých, čo napínajú kušu, táborte okolo neho, aby z neho neunikol nik; odplaťte mu podľa jeho skutkov, robte s ním všetko tak, ako on robil, pretože bol pyšný voči Pánovi, voči svätému Izraelovmu.
30 "Preto budú jeho mladíci padať po uliciach a všetci jeho bojovníci zahynú v ten deň, hovorí Pán.
31 Hľa, som proti tebe, ty pýcha, hovorí Pán, Jahve zástupov, áno, prišiel tvoj deň, čas tvojho navštívenia.
32 Potkne sa pyšný, padne a nezdvihne ho nik, podložil som oheň pod jeho mestá, ten strávi všetko jeho okolie."
33 Toto hovorí Pán zástupov: "Utláčaní sú synovia Izraela a synovia Júdu zároveň, všetci, čo ich zajali, ich zdržujú, zdráhajú sa ich prepustiť.
34 Ich vykupiteľ je mocný, volá sa Pán zástupov, on sám povedie ich spor, aby získal odpočinok zemi a podesil obyvateľov Bábelu.
35 Meč na Chaldejcov, hovorí Pán, a na obyvateľov Babylonu, na jeho kniežatá i na jeho mudrcov.
36 Meč na tárajov, nech zošalejú, meč na jeho hrdinov, nech popadajú!
37 Meč na jeho kone i jeho vozy a na všetku luzu, čo je v ňom, nech sú ako ženy! Meč na jeho poklady, nech sú vyplienené!
38 Meč na jeho vody, nech vyschnú! Lebo je to krajina modiel a strašidlami sa vychvaľujú.
39 Preto bude bývať zver púšte s hyenami, pštrosy v ňom budú bývať, nebude už nikdy obývaný, ani zaľudnený na večné pokolenia.
40 Ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru a susedné mestá, hovorí Pán, nebude tam bývať nik, neusadí sa tam človiečik.
41 Hľa, prichádza od severu ľud, veľký národ a mnohí králi, dvíhajú sa zo strání zeme!
42 Chápu sa kuše a oštepa, sú ukrutní a bez milosti, ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, sú vystrojení ako muž do vojny proti tebe, dcéra Bábelu.
43 Babylonský kráľ počul chýr, ovisli mu ruky, úzkosť sa ho zmocnila, bôle ako rodičky.
44 Hľa, vystupuje ako lev z nádhery Jordána na nivy trvalé! V okamihu ich odoženiem odtiaľ a ustanovím tam vyvolenca. Veď ktože je ako ja a kto ma vezme na zodpovednosť?! Kto je tým pastierom, čo obstojí predo mnou?!"
45 Preto čujte rozhodnutie Pánovo, ktoré vyniesol nad Babylonom, a jeho úmysly, ktoré uvážil proti krajine Chaldejcov. Áno, odvlečú ich ako najmenšie z oviec, ich nivy sa zdesia nad nimi.
46 Od hrmotu: "Podmanený je Bábel!" zem sa otrasie a krik počujú medzi národmi.
Náreky 3
1 Som muž, čo skúsil biedu pod prútom jeho hnevu.
2 Vohnal a voviedol ma do temnôt, kde svetla niet.
3 Na mňa len dvíha zase celý deň svoju ruku.
4 Zosušil na mne telo, kožu, dolámal moje kosti.
5 Obklopil, obkľúčil ma jedom a útrapami.
6 V temnotách ma usadil ako večne mŕtvych.
7 Ohradil ma, že neuniknem, reťaze mi zaťažil;
8 hoc by som volal, kričal, udusí moju prosbu.
9 Na cesty mi dal hradby z kvádrov, moje chodníky porozvracal.
10 Je mi ako striehnúci medveď, lev, ktorý čaká v skrýši.
11 Zviedol ma z cesty, roztrhal ma, zničil ma celkom.
12 Natiahol svoju kušu, postavil ma ako cieľ pre šíp.
13 Do mojich obličiek vstrelil šípy zo svojho tulca.
14 Všetok ľud si robí zo mňa posmech, pesničky celý deň.
15 Horkosťou ma nasýtil, opojil ma palinou.
16 Zuby mi zodral štrkom, nachoval ma popolom.
17 Z pokoja si mi vyhnal dušu, zabudol som na blaho.
18 Vravel som: "Zmizla moja hrdosť, tiež moja nádej v Pána."
19 Spomeň si na moju biedu, utýranosť, na palinu a otravu.
20 V spomienke je stále schúlená moja dušička vo mne.
21 Toto si beriem k srdcu, pre toto budem dúfať.
22 Láskavosť Pána, že nám nie je koniec, veď jeho milosť nepomíňa,
23 obnovuje sa každým ránom; veľká je tvoja vernosť.
24 "Pán je môj údel, vraví moja duša, nuž v neho dúfam."
25 Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá.
26 Dobre je ticho čakať Pánovo spasenie.
27 Pre muža je dobre, keď nesie svoje jarmo od mladi.
28 Nech sedí mlčky osamelý, veď mu ho on položil!
29 Nech si až po prach skloní ústa, ešte je azda nádej.
30 Ponúknuť má líce, keď ho bije, potupou sa nasýtiť. Kaf
31 Pretože Pán nezavrhne naveky...
32 Zmilúva sa - hoc i zarmucuje - svojou veľkou milosťou.
33 Zo srdca nepokoruje, nezarmucuje synov ľudských.
34 Keď drvia pod nohami všetkých zajatcov zeme,
35 keď zvrátia právo muža pred tvárou Najvyššieho,
36 keď potlačia v súde človeka, nevidí to Pán?
37 Na čieže slovo sa čo stalo, keď to nerozkázal Pán?
38 Nevychádza z úst Najvyššieho nešťastie aj blaho?
39 Čože sa ponosuje živý človek, muž pre trest za hriech?
40 Prezrime svoje cesty, preskúmajme a vráťme sa k Pánovi;
41 na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu!
42 My sme sa prehrešili, búrili sa, preto si neodpustil.
43 Zahalil si sa hnevom, stíhal si nás, stínal si, nezľutoval si sa.
44 Zahalil si sa do oblaku, aby neprenikla modlitba.
45 Urobil si nás odvrhlinou, smeťou uprostred národov.
46 Proti nám otvárali ústa všetci naši odporci.
47 Hrôza a jama nás čakala, zánik a skaza.
48 Potoky vôd mi prúdia z oka pre skazu dcéry môjho ľudu.
49 Oko mi slzí, neustáva, spočinku nemá,
50 kým nepozrie a nepohliadne z nebies Pán.
51 Oko mi trápi dušu pre všetky dcéry môjho mesta.
52 Ako na vtáka poľovali na mňa odporci bez príčiny.
53 V jame mi nivočili život, skál nahádzali na mňa.
54 Vody mi zakrývali hlavu, myslel som: "Je mi koniec."
55 Vzýval som, Pane, tvoje meno z priepastnej jamy.
56 Počul si môj hlas: "Neskrývaj si ucho, keď si uľahčujem výkrikom."
57 Keď som ťa volal, bol si blízko, vravel si: "Neboj sa!"
58 Viedol si, Pane, spory mojej duše, vykúpil si môj život.
59 Videl si, Pane, moju utýranosť, zastaň sa môjho práva!
60 Videl si, Pane, celú ich pomstivosť, ako sa na mňa stroja.
61 Čul si ich hanobenie, Pane, ako sa na mňa stroja,
62 reči mojich odporcov, plány proti mne celý deň.
63 Pozoruj ich, či sedia a či stoja, že ja som ich pesničkou.
64 Odplať im, Pane, podľa zásluh, podľa ich činov!
65 Dopusťže na ich srdce tvrdosť, nech ich stihne tvoja kliatba!
66 Stíhaj ich v hneve a znivoč ich pod svojím nebom, Pane!
Príslovia 18,5 – 8
5 Je mrzké nadržiavať násilníkovi a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.
6 Pery blázna zapletávajú sa do škriepky a jeho ústa volajú, (že by rád) buchnáty.
7 Ústa blázna sú (mu) na skazu a jeho pery sa mu zastrájajú na život.
8 Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samé dno žalúdka.
