Jeremiáš 47 – 48

---

¹ Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o Filištíncoch skôr, než faraón porazil Gazu.

² Toto hovorí Pán: "Hľa, vystupujú vody od severu, stávajú sa rozvodneným potokom, zaplavujú zem a všetko, čo je na nej, mesto i jeho obyvateľov. A ľudia volajú, kvília všetci obyvatelia zeme

³ od dupotu kopýt jeho žrebcov, od lomozu vozov, od hrkotu kolies. Otcovia sa neobrátia k deťom, lebo im klesajú ruky

⁴ pre deň, ktorý prišiel zničiť všetkých Filištíncov a vyhubiť Týru a Sidonu posledné zvyšky spojencov. Áno, Pán zničí Filištíncov, zvyšky ostrova Kaftor.

⁵ Na Gazu príde plešivosť, Askalon je znivočený; pozostatky Enakovcov, dokedyže sa budete zraňovať?

⁶ Ó, Pánov meč, dokedy nebudeš mať odpočinku? Vráť sa do svojej pošvy, oddýchni si a prestaň!

⁷ Akože si odpočinie, keď mu Pán dal rozkaz? Proti Askalonu a brehu mora, kam ho postavil."

¹ O Moabe. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Beda Nebu, veď je zničené, potupený a podmanený je Kiriataim, potupený je hrad a zrúcaný.

² Slávy Moabu už niet. V Hesebone mu stroja nešťastie: Poďme, zničme ho, nech nie je národom. Aj ty, Madmen, zamĺkneš, príde za tebou meč.

³ Čuj krik z Horonaimu, veľké pustošenie a rúcanie.

⁴ Zlomený je Moab, kričia, že ich počuť až do Segoru.

⁵ Áno, hore svahom Luitu vystupujú v plači. Áno, na svahu Horonaimu počuť krik pre skazu.

⁶ Bežte a zachráňte si život a buďte ako tamariška na púšti.

⁷ Pretože si dúfal v svoje diela a poklady, aj teba podmania! Kamoš pôjde do zajatia, jeho kňazi a kniežatá tiež.

⁸ A ničiteľ vnikne do každého mesta, ani len jediné mesto sa nezachráni; zhynie údolie a skazu vezme pláň, ako riekol Pán.

⁹ Dajte krídla Moabu, nech letom unikne! Jeho mestá obrátia sa na púšť, že nebude v nich obyvateľov.

¹⁰ Zlorečený, kto koná Pánovo dielo nedbalo, zlorečený, kto si odťahuje meč od krvi!

¹¹ Moab bol nerušený od mladosti, spočíval na svojich kvasniciach, neprelieval sa z nádoby do nádoby a do zajatia nešiel, preto trvala jeho chuť a vôňa sa mu nezmenila.

¹² Preto veru prídu dni, hovorí Pán, keď pošlem prelievačov a nachýlia ho, vyprázdnia jeho nádoby a krčahy mu porozbíjajú.

¹³ Moab ostane v hanbe pre Kamoša, ako Izraelov dom ostal v hanbe pre Betel, svoju nádej.

¹⁴ Čo vravíte: "Hrdinovia sme a mocní chlapi do boja"?

¹⁵ Moab bude zničený, vystupujú do jeho miest jeho vybraná mlaď zostupuje na jatku, hovorí Kráľ, volá sa Pán zástupov.

¹⁶ Blíži sa skaza Moabu, jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa.

¹⁷ Ľutujte ho všetci z jeho okolia a všetci, čo poznáte jeho meno, vravte: "Ako sa len zlomila silná palica, berla okrasná."

¹⁸ Dolu z nádhery, seď o smäde, obyvateľka, dcéra Dibonu, veď ničiteľ Moabu útočí na teba, zrúca tvoje pevnosti!

¹⁹ Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľka Aroeru, pýtaj sa bežcov a utečencov. Povedz: "Čo sa stalo?"

²⁰ V hanbe je Moab, áno, podlomil sa, kvíľte a volajte, zvestujte pri Arnone, že Moab je zničený.

²¹ Príde súd na krajiny roviny, na Helon, na Jasu, na Mefaat,

²² na Dibon, na Nebo, na Bet-Debelaim,

²³ na Kiriataim, na Bet-Gamul, na Bet-Maon,

²⁴ na Kariot, na Bozru a na všetky mestá moabskej krajiny, či sú ďaleko blízko.

²⁵ Odrazený je roh Moabu a jeho rameno je zlomené, hovorí Pán.

²⁶ Opojte ho, veď sa dvíhal nad Pána, nech sa Moab váľa v tom, čo vydávil, nech je aj on na posmech.

²⁷ A či ti Izrael nebol na posmech? Či ho dochytili medzi zlodejmi, že si vždy pokyvoval hlavou, keď si s ním hovoril?

²⁸ Opustite mestá a bývajte v bralách, obyvatelia Moabu, buďte ako holub, ktorý hniezdi na okraji dier.

²⁹ Počuli sme o pýche Moabu, veľmi pyšný je, o jeho namyslenosti, pýche, nadutosti, povýšenosti srdca.

³⁰ Ja poznám - hovorí Pán - jeho prchkosť; má nezmyselné reči, nezmyselné činy.

³¹ Preto kvílim pre Moab, pre celý Moab volám, pre ľudí z Kir Cheresu vzdychám.

³² Viac ako Jazer oplakávam vinohrad Sabamy. Tvoje výhonky prekračovali more, siahali až k (moru) Jazeru: do tvojej oberačky a tvojho vinobrania vpadol ničiteľ.

³³ I zmizla radosť a plesanie zo záhrad a z krajiny moabskej. Urobím koniec vínu v lisoch, šliapač nešliape, ujúkanie nie je ujúkaním.

³⁴ Krik znie od Hesebonu k Eleále, až k Jase vydávajú hlas. Od Segoru až k Horonaimu, k tretiemu Eglatu; veď aj vody Nimrimu sa na púšť obrátia.

³⁵ A urobím v Moabe koniec - hovorí Pán, tým, čo vystupujú na výšinu a okiadzajú bôžikov.

³⁶ Preto moje vnútro vzlyká pre Moaba ako flauta, moje srdce pre ľud z Kír Cheresu ako flauta vzlyká, lebo stratili svoje zvyšky.

³⁷ Veď každá hlava je plešivá a každá brada oholená, na každej ruke zárezy a na každých bedrách vrecovina.

³⁸ Na všetkých strechách Moabu i na jeho uliciach všetko narieka, lebo som zlomil Moab ako odpornú nádobu - hovorí Pán.

³⁹ Ako je zničený! Kvíľte! Ako Moab obrátil s hanbou šiju! Moab bude posmechom a hrôzou všetkým, ktorých má vôkol seba.

⁴⁰ Lebo toto hovorí Pán: Pozri, letí ako orol, rozprestiera krídla nad Moabom.

⁴¹ Podmanené sú mestá a zaujaté pevnosti. Srdce hrdinov Moabska však ten deň bude ako srdce ženy, ktorá rodí.

⁴² Moab bude zničený, nebude národom, pretože sa vyvyšoval nad Pána.

⁴³ Strach, jama a osídlo pre teba, obyvateľ Moabu - hovorí Pán.

⁴⁴ Kto unikne hrôze, padne do jamy, a kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla; áno, toto dopustím na Moab v roku jeho navštívenia - hovorí Pán.

⁴⁵ V tieni Hesebonu zastanú utečenci bez moci. Veď z Hesebonu vyšľahne oheň a plameň z domu Sehona i strávi sluchy Moabu a temä zúrivcov.

⁴⁶ Beda ti, Moab, zahynul ľud Kamoša, veď ti synov odviedli do zajatia a tvoje dcéry do vyhnanstva.

⁴⁷ Ale obrátim osud Moabu na konci dní," hovorí Pán. Potiaľto je súd nad Moabom.

Náreky 2

---

¹ Ako len zatemnil svojím hnevom Pán dcéru Siona; pohodil z neba na zem okrasu Izraela, podnožia svojho si nevšimol v deň svojho hnevu.

² Zničil Pán bez milosti všetky nivy Jakuba, v svojom hneve zlámal pevnosti Júdovej dcéry, zneuctil, hodil na zem jej ríšu a kniežatá.

³ V žeravom hneve zlámal všetku moc Izraela, svoju pravicu odtiahol späť pred tvárou nepriateľa, zahorel proti Jakubovi ako plameň, čo hlce dookola.

⁴ Kušu si šliapal sťa odporca, vzmužil sa ako nepriateľ; čo oku lahodilo, zabil všetko v šiatri dcéry sionskej. Ako oheň vylial svoj hnev ...

⁵ Rovný nepriateľovi bol Pán, zahubil Izrael, jeho paláce zničil všetky, zrúcal jeho pevnosti; u júdskej dcéry tak rozmnožil stenanie, stony.

⁶ Akoby bol sad, strhol mu plot, zničil jeho zbor, zabudnúť dal Pán na Sione sobotu a zbor, zavrhol v prudkom hneve kráľa i kňaza.

⁷ Odvrhol Pán svoj oltár, svätyňu si znesvätil, nepriateľovi vydal do rúk pevnosti jej palácov. Robili krik v dome Pánovom ako v deň zhromaždenia.

⁸ Rozváľať zamýšľal Pán hradby dcéry sionskej, roztiahol povraz, neodtiahol si ruky od ničenia; vrhol do žiaľu hradby aj múr, čo hynuli spolu.

⁹ Brány mu padli na zem, zničil a zlámal jeho závory, jeho kráľ aj kniežatá sú medzi národmi. Zákona nieto, prorokom tiež sa nedostalo videnie Pánovo.

¹⁰ Na zemi sedeli a zamĺkli sionské dcéry i starci. Na hlavu sypali si popol, odiali si vrecoviny; k zemi si ovesili hlavy panny Jeruzalema.

¹¹ "Oči mám zoslabnuté od sĺz, vnútro mám rozbúrené, pečeň sa mi na zem rozteká pre skazu dcéry môjho ľudu, že nemluvňa i dojča hynú na uliciach mesta."

¹² Vraveli svojim matkám: "Kdeže je obilie a víno?", keď ako prebodnuté mreli na uliciach mesta, keď si dušu vydýchli do lona svojich matiek.

¹³ K čomu ťa pripodobním? K čomu prirovnám, dcéra jeruzalemská? K čomu ťa primeriam? Ako ťa poteším, sionská dcéra, panna? Tvoja zlomenosť je veľká ako more, ktože ju zhojí?

¹⁴ Tvoji proroci videli tvoju márnosť a hlúposť, tvoj zločin neodhaľovali, aby ti obrátili osud, ale zreli ti zrenia daromné, klamné.

¹⁵ Tlieskajú nad tebou do dlaní všetci, čo idú cestou, kývajú hlavou, vypiskujú jeruzalemskú dcéru: "Toto je mesto vrcholnej vraj krásy a rozkoš celej zeme?"

¹⁶ Ústa si otvárali proti tebe všetci tvoji odporci, pískali, škrípali zubami, vraveli: "Pohlťme ho! Toto je deň, čo sme čakali, dočkali, uvideli sme ho."

¹⁷ Spravil Pán, čo si zaumienil, splnil svoje slovo, ustanovené odpradávna. Strhol a neľutoval; nad tebou rozradostil nepriateľov, vztýčil roh svojich protivníkov.

¹⁸ Zo srdca volaj k Pánovi, sionská dcéra, panna; sťa potok nech ti tečú slzy vo dne i v noci; nedaj si odpočinku, nech ti neustáva zrenica!

¹⁹ Povstaňže, kvíľže v noci začiatkom nočných bdení; vylej si srdce ako vodu pred Pánovou tvárou, k nemu si dvíhaj ruky za život svojich detí, (ktoré hynú od hladu na rohoch všetkých ulíc).

²⁰ Pohliadni, Pane, pozri, s kým si to tak naložil! Či majú ženy jesť vlastný plod? Dojčence, ktoré varovali? V Pánovej svätyni má byť zabitý kňaz i prorok?

²¹ Na zemi ležia na uliciach chlapček i starec, panenky moje, junáci tiež pod mečom padli. V deň svojho hnevu si zabíjal, porážal bez milosti.

²² Zvolal si ako v deň sviatočný proti mne hrôzy zo všetkých strán. V deň Pánovho hnevu neušiel nik, ani sa nezachránil. Tých, čo som láskal, vychovával, zničil môj nepriateľ.

Príslovia 18,1 – 4

---

¹ Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčiť, všetkými prostriedkami vyvoláva spor.

² Umnosť sa nepozdáva bláznovi, len vyjavenie svojich myšlienok.

³ Tam, kde príde bezbožný, dostaví sa aj opovrhnutie a s hanbou (príde) potupa.

⁴ Sťa vody hlboké sú slová z mužských úst, (sú ako) rozvodnený potok, (ako) prameň múdrosti.