Jeremiáš 45 – 46

---

¹ Slovo, ktoré prorok Jeremiáš povedal Nériho synovi Baruchovi, keď z Jeremiášových úst napísal tieto slová do knihy vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho:

² "Toto hovorí Pán, Boh Izraela, tebe, Baruch:

³ Povedal si: "Beda mi, lebo Pán mi pridáva k rane bolesť. Vyčerpaný som od vzdychania a nenachádzam odpočinku."

⁴ (Toto mu povieš:) Takto hovorí Pán: Hľa, čo som zbudoval, zrúcam, a čo som zasadil, vytrhám; (je to celá krajina).

⁵ A ty žiadaš veľké veci! Nežiadaj ich! Lebo, hľa, dopustím nešťastie na každého človeka - hovorí Pán -, tebe však dám tvoj život za korisť na každom mieste, kdekoľvek pôjdeš."

¹ Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti národom. -

² O Egypte. Proti vojsku egyptského kráľa, faraóna Nechaa, ktoré bolo pri rieke Eufrat a ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho.

³ "Chystajte pancier a štít a pochodujte do boja!

⁴ Kantáre na kone! Sadajte, jazdci, nastúpte v prilbách, ostrite kopije, oblečte pancier!

⁵ Čože to vidím? Veď zakolísali, ustupujú nazad. Ich siláci sú porazení, utekajú behom a neobrátia sa. Hrôza zôkol-vôkol! - hovorí Pán.

⁶ Neutečie rýchlobežec, neunikne silák! Na severe, pri brehu rieky Eufrat zaváhali, klesajú.

⁷ Kto to vystupuje ako Níl, ako rieky mu hučia vody?

⁸ Egypt vystupuje ako Níl, ako rieky hučia jeho vody a vraví: Vystúpim, zaplavím zem, zničím mesto i jeho občanov.

⁹ Hor' sa, paripy! Rúťte sa, vozy! Na pochod, bojovníci! Kuš a Pút, čo nosia štít, a Lýdovia, čo nosia a naťahujú kušu.

¹⁰ Nuž ten deň je pre Pána, Jahveho zástupov, dňom pomsty, aby sa vyvŕšil na svojich nepriateľoch. Meč bude hltať a nasýti sa, opojí sa ich krvou. Veď obetu bude mať Pán, Jahve zástupov, v severnej krajine pri rieke Eufrat.

¹¹ Hor' sa do Galaádu a dones balzam, panna, dcéra Egypta! Nadarmo hromadíš lieky, niet zacelenia pre teba.

¹² Národy sa dozvedia tvoju hanbu, tvojím krikom sa preplní zem, veď silák sa potkýna o siláka a padnú naraz obaja."

¹³ Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nabuchodonozor pôjde poraziť egyptskú krajinu.

¹⁴ "Ohláste v Egypte, oznámte v Magdole, povedzte v Nofe a Tafnese, povedzte: "Nastupuj, chystaj sa, veď meč hlce okolo teba!"

¹⁵ Prečože je zvrhnutý tvoj silák? Neobstál, lebo ho zrútil Pán,

¹⁶ akolísal sa veľmi a padol. Druh hovorí druhovi: Hore! Vráťme sa k svojmu národu, do svojej rodnej krajiny pred pustošiacim mečom.

¹⁷ Nazvite faraóna, egyptského kráľa: "Zúrenie, ktoré premeškalo čas."

¹⁸ Ako žijem - hovorí Kráľ, ktorý sa volá Pánom zástupov. Ako Tábor medzi vrchmi a ako Karmel pri mori, príde!

¹⁹ Prichystaj si výstroj do zajatia, obyvateľka, dcéra Egypta, lebo Nóf bude pustatinou, vyhorí, nebude mať občanov.

²⁰ Nádhernou jalovicou bol Egypt, prepadol ju ovad zo severu.

²¹ V jeho strede boli aj žoldnieri ako tučné jalovice, lež aj ti sa obrátili, utiekli zaraz, nezastali, lebo prišiel na nich čas ich biedy, doba ich navštívenia.

²² Čuj, ide ako had; áno, idú v sile, sekerami ho prepadajú ako drevorubači.

²³ Stínajú jeho les, hovorí Pán, lebo ním nemožno preniknúť. Veď ich je viac ako kobyliek, nemajú konca-kraja.

²⁴ Potupená je dcéra Egypta, dostala sa do rúk severného národa."

²⁵ Pán zástupov Boh Izraela, hovorí: "Hľa, navštívim Amona z No aj Faraóna, (aj Egypt, aj jeho bohov, aj jeho kráľov, aj faraóna), i všetkých, čo sa naň spoliehajú.

²⁶ A vydám ich do ruky tých, čo im striehnu na život, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky jeho služobníkov. Potom však bude zasa obývaný ako za dávnych čias, hovorí Pán.

²⁷ Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub, nestrachuj sa, Izrael, lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vráti sa Jakub a odpočinie si, v bezpečí bude, nezastraší ho nik.

²⁸ Ty sa neboj, sluha môj, Jakub, hovorí Pán, veď som s tebou ja; áno, zničím všetky národy, medzi ktoré som ťa roztratil, iba teba nezničím, ale budem ťa karhať spravodlivo a bez trestu ťa nenechám."

Náreky 1

---

¹ Ach, ako sedí osamelé mesto (kedysi) plné ľudu, postihol osud vdovy paniu národov, kňažná medzi krajinami ostala poplatnicou.

² Prehorko plače v noci, líca má zaslzené, niet, kto by ju potešil zo všetkých jej milencov; priatelia, tí ju opustili, prešli k jej nepriateľom.

³ Pod nátlakom sa sťahoval Júda, vo veľkom nevoľníctve; uprostred národov býva, spočinku nenachodí. Dochytili ho stíhači zbitého útrapami.

⁴ Cesty Siona smútia, že niet pútnikov na sviatky: brány má všetky spustnuté. Žalostia jeho kňazi, jeho panny sú skľúčené a on? - ach, trpko mu je!

⁵ Jeho odporci triumfujú, jeho nepriatelia sú šťastní, pretože Pán ho skľúčil pre množstvo jeho hriechov. Dietky mu ženie do zajatia pred sebou utláčateľ.

⁶ Sionskú dcéru opustila všetka jej nádhera, jej kniežatá sú sťa jelene, čo pastvu nenachodia, čo bezvládne sa vlečú pred tvárou stíhača.

⁷ Jeruzalem spomína na dni plaču a biedy, (na všetky svoje skvosty, ktoré mal od dávnych dní); keď mu ľud padal rukou nepriateľa a nemal pomocníka, nepriateľ sa naň díval, smial sa jeho záhube.

⁸ Pochybil Jeruzalem veľmi, preto sa stal odporným, opovrhli ním všetci ctitelia, keď uzreli jeho hanbu, on sám však vzdychá, odvracia sa preč.

⁹ Škvrny sú na jeho vlečkách, na následky si nespomenul a poklesol úžasne, nemá tešiteľa. "Na moju biedu pozri, Pane, nepriateľ ma, hľa, premohol!"

¹⁰ Jeho nepriateľ vystrel ruku na všetky jeho skvosty; hej, videl, ako do svätyne vniká mu ľud pohanský, ktorému zakázal si vkročiť do svojho zhromaždenia.

¹¹ Všetok jeho ľud kvíli, hľadajú chlieb; svoje skvosty dali za jedlo, aby sa do nich vrátil život. "Pozriže, Pane, zhliadni, aký som znevážený."

¹² "Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ, ktorým som postihnutý, ktorým ma poranil Pán v deň pále svojho hnevu!

¹³ Z výsosti poslal oheň do mojich kosti a pokarhal ma, pred moje nohy rozostrel sieť a nazad ma odohnal, spravil ma spustošeným, nemocným po celý deň.

¹⁴ Spriahnuté je jarmo mojich vín, sú popletené v jeho ruke, presahujú mi šiju, klesá mi sila. Pán ma vydal do rúk, nemôžem povstať.

¹⁵ Pán zavrhol všetkých vodcov v mojom strede, vyhlásil proti mne sviatok, aby zlomil moju mlaď. Pán šliapal v lise panenskú dcéru Júdovu.

¹⁶ Pre toto ja plačem, oko mi roní vlahu, lebo sa vzdialil ten, čo teší, čo by mi vrátil život. Moji synovia zhynuli, veď nepriateľ zvíťazil!"

¹⁷ Sion rozpína ruky, potešiteľa nemá. Pán vzbudil proti Jakubovi jeho susedných nepriateľov, i stal sa Jeruzalem medzi nimi odporným.

¹⁸ "On, Pán je spravodlivý, veď som vzdoroval jeho slovám. Počujže, každý národ, a pozri moju bolesť: panenky moje i junáci odišli do zajatia.

¹⁹ Volal som svojich milých, ale tí ma zradili; kňazi a moji starci zahynuli v meste, pretože si hľadali jedlo, aby si udržali život.

²⁰ Pozriže, Pane, je mi krušno, búri sa moje vnútro, srdce sa vo mne zviera, hej, veľmi som sa vzpieral; meč zbíja vonku, vnútri mám tiež smrť.

²¹ Počuli, že ja vzdychám, potešiteľa nemám, odporci počuli moju skazu, tešili sa, že si ty konal, priviedol si ohlásený deň. Nech ich stihne to, čo mňa!

²² Nech príde k tebe všetka ich zlosť, potom však urob s nimi, ako si spravil so mnou pre všetky moje hriechy! Množstvo je mojich vzdychov a srdce mi je choré."

Príslovia 17,21 – 28

---

²¹ Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj zármutok otec nebude mať z blázna radosti.

²² Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša.

²³ Bezbožník tajne prijíma dar (na podplatenie), by poprekrúcal právne chodníky.

²⁴ Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka), bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine.

²⁵ Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke.

²⁶ Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého, biť (ľudí) statočných je (celkom) nesprávne.

²⁷ Kto drží jazyk za zubami, ten vie, (čo je) vedomosť, a kto je chladnokrvný, je muž rozumný.

²⁸ Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného.