Jeremiáš 43 – 44

---

¹ Keď Jeremiáš dohovoril celému ľudu všetky slová Pána, ich Boha, ktoré im Pán, ich Boh, po ňom odkázal - (všetky tie slová) -,

² Azariáš, syn Ozaiášov, Jóchanan, syn Kareho, a všetci odbojní mužovia povedali Jeremiášovi: "Hovoríš lož. Neposlal ťa Pán, náš Boh, s odkazom: "Nechoďte bývať do Egypta ako cudzinci."

³ Ale Baruch, syn Nériho, ťa štve proti nám; chce nás vydať do ruky Chaldejcov, aby nás usmrtili, alebo odviedli do Babylonu."

⁴ Jochanan, syn Kareho, velitelia oddielov a všetok ľud nepočúvali teda na Pánov hlas, aby zostali v júdskej krajine.

⁵ Jochanan, syn Kareho, a všetci velitelia oddielov pojali zvyšky Júdu, ktoré sa spomedzi rozličných národov, kde sa roztratili, vrátili bývať do júdskej krajiny,

⁶ mužov, ženy, deti, kráľove dcéry a každého, koho veliteľ telesnej stráže Nabuzardan nechal s Godoliášom, synom Achikama, syna Safanovho, s prorokom Jeremiášom a s Nériho synom Baruchom

⁷ a išli do egyptskej krajiny, lebo nepočúvali Pánov hlas. Išli až po Tafnes.

⁸ V Tafnese však prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo:

⁹ "Vezmi do ruky veľké kamene a schovaj ich do tehlovej malty, ktorá je pri vchode do faraónovho domu v Tafnese tak, aby to júdski mužovia videli.

¹⁰ A povedz im: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja pošlem a privediem svojho sluhu, babylonského kráľa Nabuchodonozora, a postavím jeho trón nad tieto kamene, ktoré som schoval, a roztiahne nad nimi svoj baldachýn.

¹¹ Príde a porazí egyptskú krajinu. Kto je na smrť - na smrť! Kto je na zajatie - do zajatia! A kto je pod meč - pod meč!

¹² Podloží oheň pod domy egyptských bohov, vypáli ich a odvlečie ich do zajatia; i vyčistí egyptskú krajinu, ako si pastier vyčisti odev; potom v, pokoji odíde odtiaľto.

¹³ Doláme stĺpy domu slnka, ktorý je v Egypte, a domy egyptských božstiev spáli ohňom."

¹ Slovo, ktoré Jeremiáš dostal pre všetkých Júdovcov, ktorí bývajú v egyptskej krajine, ktorí bývajú v Magdole, Tafnese, Nófe a v krajine Patros.

² "Vy ste videli všetko nešťastie, ktoré som dopustil na Jeruzalem a na všetky júdske mestá. Pozrite, dnes sú opustené, niet v nich obyvateľov

³ pre zločin, ktorý páchali, aby ma popudzovali, keď chodili okiadzať a uctievať cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia.

⁴ I posielal som k vám rozličných svojich sluhov, prorokov; jednostaj som ich posielal s odkazom: Nerobte tú ohavnú vec, ktorú nenávidím!

⁵ Ale nepočúvali a nepriklonili si ucho, aby sa odvrátili od svojho zločinu a aby neokiadzali cudzích bohov.

⁶ Preto vzkypela moja zlosť a môj hnev sa rozpálil na júdske mestá a na jeruzalemské ulice, takže zostali zrúcaniskom a púšťou, ako sú dnes.

⁷ Teraz však toto hovorí Pán, Boh zástupov, Boh Izraela: Prečo páchate proti sebe samým taký veľký zločin? Chcete si z Júdu vykynožiť mužov i ženy, deti i dojčence, aby z vás neostal ani zvyšok,

⁸ keď ma popudzujete dielami svojich rúk a okiadzate cudzích bohov v egyptskej krajine, do ktorej ste šli bývať? Chcete sa vyhubiť, chcete byť kliatbou a posmechom medzi všetkými národmi zeme?

⁹ Nuž či ste zabudli na zločiny svojich otcov, na zločiny júdskych kráľov, na zločiny kniežat, na svoje vlastné zločiny a na zločiny svojich žien, ktoré popáchali v júdskej krajine a na uliciach Jeruzalema?

¹⁰ Do tohto dňa sa nepokorujú, ani sa neboja, ani nekráčajú podľa môjho zákona a mojich slov, ktoré som dal im a ich otcom.

¹¹ Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Obrátim svoju tvár proti vám na nešťastie; chcem vyhubiť celého Júdu.

¹² Vezmem zvyšky Júdu, ktoré sa vybrali na cestu do Egypta bývať tam, a vyhynú všetci v egyptskej krajine, padnú pod mečom a od hladu, vymrú od najmenších po najväčších; pod mečom a od hladu pomrú a budú na zlorečenie, na hrôzu, na kliatbu a na potupu.

¹³ I navštívim obyvateľov Egypta, ako som navštívil obyvateľov Jeruzalema mečom, hladom a morom.

¹⁴ A zo zvyškov Júdu, ktoré išli bývať do egyptskej krajiny, nebude oslobodených ani zachránených, čo by sa vrátili do júdskej krajiny, hoci ich túžba tiahne vrátiť sa a bývať tam. No nevrátia sa, iba tí, čo utečú."

¹⁵ Nato všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy okiadzajú cudzích bohov, i ženy, ktoré stáli vo veľkom zástupe, a všetok ľud, ktorý býval v egyptskej krajine a v Patrose, odpovedal Jeremiášovi takto:

¹⁶ "Vo veci, ktorú si nám hovoril v mene Pána, ťa neposlúchneme.

¹⁷ Naopak, budeme robiť všetko, čo naše ústa posľubovali: budeme páliť kadidlo kráľovnej neba, budeme jej liať nápojové obety, ako sme to robili my i naši otcovia, naši králi i naše kniežatá v mestách Júdska a po uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba dosýta, boli sme blažení a nepoznali sme nešťastie.

¹⁸ Odkedy sme však prestali páliť kadidlo kráľovnej neba a vylievať jej nápojové obety, všetko nám chýba a nivočí nás meč i hlad.

¹⁹ A keď pálime kadidlo kráľovnej neba a vylievame jej na obetu nápoje, robíme vari bez svojich mužov koláčiky s jej obrazom a lejeme jej nápojové obety?"

²⁰ Vtedy Jeremiáš hovoril celému národu, mužom, ženám a všetkým, čo mu odpovedali:

²¹ "Nuž či to nebolo kadidlo, ktoré ste aj vy, aj vaši otcovia, vaši králi, vaše kniežatá i ľud krajiny pálili v mestách Júdska a po uliciach Jeruzalema, na čo sa Pán rozpamätal a vystúpilo mu to k srdcu?

²² A Pán už nevládal znášať vaše zločinné skutky a vaše ohavnosti, ktoré ste páchali, preto vám ostala krajina púšťou, hrôzou a kliatbou bez obyvateľov, ako je dnes.

²³ Pretože ste pálili kadidlo, že ste hrešili proti Pánovi, nepočúvali ste Pánov hlas a nekráčali ste podľa jeho zákona, jeho príkazov a jeho nariadení: áno, preto vás postihlo všetko toto nešťastie, v ktorom ste dnes."

²⁴ I vravel Jeremiáš k celému národu a ku všetkým ženám: "Čujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí ste v egyptskej krajine:

²⁵ Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vy a vaše ženy ste svojimi ústami vyhlásili, čo svojimi rukami konáte: "Veru splníme svoje sľuby, ktoré sme zložili, že budeme páliť kadidlo kráľovnej neba a vylievať jej nápojové obety." Plňte len svoje sľuby a zachovávajte svoje sľuby!

²⁶ Čujte teda slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí bývate v egyptskej krajine: Hľa, na svoje veľké meno prisahám - hovorí Pán: V celej egyptskej krajine nebude nijaký júdsky človek vzývať moje meno slovami: "Tak, ako žije Pán, Jahve!"

²⁷ Hľa, budem bedliť nad nimi na nešťastie, nie na šťastie; a všetci júdski mužovia, ktorí sú v egyptskej krajine, budú hynúť mečom a hladom, kým nevyhynú.

²⁸ A tí, čo uniknú meču - niekoľkí mužovia -, vrátia sa z egyptskej krajiny do krajiny júdskej. A všetky zvyšky Júdu, čo išli bývať do egyptskej krajiny, sa dozvedia, čie slovo sa splnilo, či moje, či ich.

²⁹ A toto vám bude znamením - hovorí Pán -, že vás navštívim na tomto mieste, aby ste vedeli, že sa určite na vás splnia moje slová na vaše nešťastie.

³⁰ Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám egyptského kráľa, faraóna Hofru, do ruky jeho nepriateľov a do ruky tých, čo mu striehnu na život, ako som vydal júdskeho kráľa Sedekiáša do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora, nepriateľa, ktorý mu striehol na život."

Judita 15 – 16

---

¹ Keď to počuli tí, čo boli v stanoch, zhrozili sa nad tým, čo sa stalo.

² Zaľahol na nich strach a hrôza. Nebolo človeka, ktorý by bol ešte zostal pri svojom druhovi. Rozpŕchli sa a utekali odtiaľ po všetkých cestách na rovine i v horách.

³ Aj tí, čo mali stany vo vrchoch okolo Betulie, dali sa na útek. Vtedy sa Izraeliti, každý ich bojovník, rozbehli za nimi.

⁴ Oziáš poslal poslov do Betomestaimu, Bemena, Choby, Choly a do všetkých končín Izraela, aby podali správu o tom, čo sa stalo, a vyzvali obyvateľstvo, aby sa všetci vrhli na nepriateľa a ničili ho.

⁵ Keď to Izraeliti počuli, všetci svorne ich napadli, prenasledovali ich až po Chobu a bili ich. Podobne sa zhromaždili aj tí, čo bývali v Jeruzaleme a v horách, lebo im oznámili, čo sa stalo v tábore ich nepriateľov. Tí, čo boli v Galaáde a v Galilei, prenasledovali ich a zasadzovali im ťažké rany, až kým neprišli po Damask, po jeho hranice.

⁶ Obyvatelia Betulie, čo zostali, vrhli sa na asýrsky tábor, vyplienili ho a veľmi sa obohatili.

⁷ Izraeliti, ktorí sa vracali z boja, zmocnili sa toho, čo zostalo. Aj dediny a osady v horách i na rovine získali veľkú korisť, lebo toho bolo veľmi veľa.

⁸ Tu prišiel veľkňaz Joachim a starší zo synov Izraela, čo bývali v Jeruzaleme, aby videli dobrodenia, ktoré Pán preukázal Izraelu, a aby videli aj Juditu a pozdravili ju.

⁹ Keď k nej prišli, všetci jej dobrorečili jedným hlasom: "Ty si sláva Jeruzalema, ty si veľká radosť Izraela, ty si česť nášho rodu!

¹⁰ To všetko si urobila ty svojou rukou. Izraelu si preukázala dobro a Boh mal v ňom zaľúbenie. Buď požehnaná, žena, od všemohúceho Boha naveky." A všetok ľud odpovedal: "Amen!"

¹¹ Ľud sa tridsať dní delil o korisť z nepriateľského tábora. Judite dali Holofernesov stan i všetky strieborné predmety, lôžka, nádoby a celé jeho zariadenie. Ona to prijala a naložila na mulice. Potom zapriahla do svojich vozov a naložila to na ne.

¹² I zbehli sa všetky ženy Izraela, aby ju videli. Vychvaľovali ju a usporiadali na jej počesť tanec. Ona nabrala do rúk ratolestí a dávala ich ženám, čo s ňou boli.

¹³ Potom si ona i tie, čo ju sprevádzali, dali na hlavu olivové vence, ona kráčala na čele všetkého ľudu a viedla tanec všetkých žien. A všetci izraelskí muži v plnej výzbroji šli ovenčení za nimi s chválami na perách.

¹⁴ Potom Judita začala uprostred celého Izraela túto ďakovnú pieseň a všetok ľud spieval s ňou veľkým hlasom tento chválospev Pánovi.

¹ Judita spievala: "Udrite na bubny na počesť môjho Boha, hrajte môjmu Pánovi na cimbaloch; zaspievajte nový žalm na neho, velebte a vzývajte jeho meno!

² Ty si Boh, čo potiera vojny, ty si staviaš tábor uprostred svojho ľudu, aby si ma vytrhol z ruky tých, čo ma prenasledujú.

³ Zišiel Asýrčan z vrchov na severe, pritiahol s tisíckami svojho vojska. Ich množstvo zastavilo potoky, ich jazda pokryla pahorky.

⁴ Vyhlásil, že vypáli moje územie, mojich mladíkov pobije mečom mojich kojencov udrie o zem, moje nemluvniatka vydá za korisť a moje panny do otroctva.

⁵ Všemohúci Pán ich však znemožnil rukou ženy.

⁶ Lebo ich vodca nepadol rukou mladíkov, ani ho neporazili synovia titanov, ani vysokí obri sa ho nezmocnili, ale Judita, Merariho dcéra, oslabila ho krásou svojej tváre.

⁷ Odložila svoje vdovské šaty pre potešenie trpiacich v Izraeli. Tvár si pomazala voňavým olejom,

⁸ kadery si upravila čelenkou a obliekla si jemný odev, aby ho zviedla.

⁹ Jej sandále uchvátili jeho oko, jej krása upútala jeho dušu a meč presekol jeho šiju.

¹⁰ Peržania sa zdesili nad jej odvahou, Médi sa zhrozili pred jej silou.

¹¹ Vtedy moji ponížení vydali bojový výkrik a tí sa splašili, moji zoslabnutí kričali a tí sa zrútili, pozdvihli svoj hlas a tí sa obrátili na útek.

¹² Synovia otrokýň ich prebodli, prerazili ich ako synov prebehlíkov; zahynuli v boji môjho Pána.

¹³ Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň: Veľký si, Pane, a slávny, obdivuhodne silný a nepremožiteľný.

¹⁴ Nech ti slúžia všetky tvoje stvorenia, lebo si povedal a boli, poslal si svojho ducha a povstali a niet nikoho, kto by sa mohol vzoprieť tvojmu hlasu.

¹⁵ Vrchy a vody sa v svojich základoch pohnú, skaly sa ako vosk roztopia pred tvojím pohľadom. Ale voči tým, čo sa ťa boja, si stále milosrdný.

¹⁶ Málo je všetko, čo sa prináša ako obeta príjemnej vône, a skoro nič všetok tuk zo zápalných obiet pre teba. Ten však, kto sa bojí Pána, bude vždy veľký!

¹⁷ Beda národom, ktoré povstanú proti môjmu rodu! Všemohúci Pán ich v deň súdu potresce: ich telo vydá ohňu a červom, aby kvílili od bolesti až naveky."

¹⁸ Keď prišli do Jeruzalema, poklonili sa Bohu. Ľud sa očistil a priniesli zápalnú obetu Pánovi i svoje dobrovoľné obety a dary.

¹⁹ Judita priniesla všetky Holofernesove nádoby, ktoré jej dal ľud, aj záclonu, ktorú vzala z jeho spálne, a venovala to ako obetný dar Bohu.

²⁰ Ľud sa tri mesiace veselil v Jeruzaleme pred svätyňou a Judita zostala s nimi. -

²¹ Po tých dňoch sa vrátil každý na svoje dedičstvo. Aj Judita odišla do Betulie a zostala na svojom majetku. Dokiaľ žila, bola slávna po celej krajine.

²² Mnohí zatúžili po nej, ale nijaký muž ju nepoznal po všetky dni jej života, odkedy zomrel jej manžel Manasses a pripojila sa k svojmu ľudu. V dome svojho manžela Manassesa sa dožila vysokej staroby stopäť rokov.

²³ Svoju slúžku prepustila na slobodu. Zomrela v Betulii a pochovali ju v jaskyni jej muža Manassesa.

²⁴ Oplakával ju celý dom Izraela sedem dní. Svoj majetok rozdelila ešte pred svojou smrťou príbuzným svojho muža Manassesa a pokrvným zo svojho rodu. A nik sa už neodvážil nahnať strach synom Izraela, kým Judita žila a ešte dlho po jej smrti.

Príslovia 17,17 – 20

---

¹⁷ Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.

¹⁸ Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku.

¹⁹ Kto má rád zvadu, má rád hriech kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie.

²⁰ Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého a kto má vrtký jazyk, padne do zlého.