Genezis 47 – 48

---

¹ Jozef potom šiel a oznámil faraónovi: "Prišli môj otec a moji bratia so svojimi ovcami a dobytkom i so všetkým svojím majetkom z krajiny Kanaán a teraz sú v kraji Gesen."

² Zo svojich bratov vzal so sebou piatich a predstavil ich faraónovi.

³ Keď sa potom faraón pýtal jeho bratov: "Čím sa zamestnávate?" oni odpovedali faraónovi: "Tvoji sluhovia sú pastiermi oviec, tak my ako i naši otcovia."

⁴ A ďalej vraveli faraónovi: "Prišli sme bývať do krajiny ako cudzinci, lebo niet paše pre ovce tvojich sluhov, pretože hlad veľmi dolieha na krajinu Kanaán.

⁵ Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia zostali v kraji Gesen!"

⁶ Nato faraón takto hovoril Jozefovi: "Tvoj otec a tvoji bratia prišli za tebou. Egyptská krajina je (voľná) pred tebou, v najlepšom kraji zeme osaď svojho otca a svojich bratov! Môžu zostať aj v kraji Gesen a ak vieš, že sú medzi nimi súci mužovia, ustanov ich za dohliadačov nad mojimi stádami!"

⁷ Potom Jozef voviedol dnu svojho otca a predstavil ho faraónovi. A Jakub žehnal faraónovi.

⁸ Nato sa faraón opýtal Jakuba: "Koľkože máš rokov?"

⁹ A Jakub odpovedal faraónovi: "Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Nemnohé a nešťastné sú roky môjho života a nedosahujú roky života mojich otcov, čo oni preputovali."

¹⁰ A Jakub opäť požehnal faraóna a vyšiel od faraóna.

¹¹ Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im v egyptskej krajine pozemok v najlepšom kraji zeme, v kraji Rameses, ako rozkázal faraón.

¹² A Jozef sa staral o potravu pre svojho otca a svojich bratov, ako i pre celú rodinu svojho otca podľa ich množstva.

¹³ Vtedy nebolo chleba na celej zemi, lebo hlad sa veľmi rozrástol; egyptská krajina aj krajina Kanaán boli hladom celkom vyčerpané.

¹⁴ A tak Jozef za obilie, ktoré sa muselo kupovať, stiahol všetky peniaze, čo sa nachodili v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, a uložil ich vo faraónovom dome.

¹⁵ A keď už nebolo peňazí v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a vraveli: "Daj nám chleba! Prečo by sme mali umierať pred tvojimi očami len preto, že niet peňazí?"

¹⁶ Jozef im odpovedal: "Dajte mi svoj dobytok a za dobytok vám dám chlieb, keď už niet peňazí!"

¹⁷ Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a Jozef im vydával chlieb za kone, ovce, hovädzí dobytok a osly a v tom roku ich zaopatroval chlebom za všetok ich dobytok.

¹⁸ Keď sa však rok minul, prišli aj v nasledujúcom roku k nemu a vraveli: "Nezatajujeme, pane, pred tebou, že peniaze sa minuli a že stáda dobytka, pane, sú už tvoje. Neostalo už nič, pane, pred tebou, len naše telá a naše polia!

¹⁹ Prečo by sme však mali pred tvojimi očami hynúť spolu i s našimi poľami?! Kúp si nás a naše polia za chlieb a tak budeme i s našimi poľami faraónovými nevoľníkmi. Daj nám však zrno na siatie, aby sme žili a nepomreli a naše polia, aby sa nestali púšťou!"

²⁰ Takto Jozef odkúpil pre faraóna všetky egyptské pozemky, lebo všetci Egypťania popredali voje polia, pretože ich hlad veľmi ťažil.

²¹ Takto sa krajina dostala do faraónovho vlastníctva. A obyvateľstvo od jedného konca egyptského územia až po druhý urobil faraónovými nevoľníkmi.

²² Iba kňazské pozemky neodkúpil, lebo kňazi dostávali od faraóna stály prídel a žili zo svojho stáleho prídelu, ktorý im určil faraón. Preto nepredávali svoje pozemky,

²³ Potom Jozef hovoril ľudu: "Hľa, dnes som vás kúpil spolu s vašimi poľami pre faraóna! Tu máte zrno na siatie, aby ste mohli obsiať polia!

²⁴ Lenže z úrody budete odovzdávať piatu čiastku faraónovi, štyri čiastky však budú vaše na osievanie poľa a na živobytie pre vás a pre vaše rodiny a na výživu pre vaše deti."

²⁵ Oni vraveli: "Ty nám zachraňuješ život! Kiežby sme získali tvoju priazeň, pane, radi budeme faraónovými poddanými."

²⁶ A Jozef to ustanovil ako záväzok v egyptskej krajine, ktorý trvá až dodnes, podľa ktorého piata časť z výnosu poľa patrí faraónovi, len pozemky kňazov nepodliehali tejto podmienke.

²⁷ Izraeliti sa osadili v egyptskej krajine, v kraji Gesen. Zaujali ho, množili sa a veľmi sa rozrástli.

²⁸ Jakub žil v egyptskej krajine ešte sedemnásť rokov a dní Jakubovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov.

²⁹ Keď sa priblížili dni Jakubovej smrti, dal si zavolať svojho syna Jozefa a povedal mu: "Ak som našiel lásku v tvojich očiach, tak polož svoju ruku pod moje bedrá a preukáž mi lásku a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte,

³⁰ lebo ja chcem odpočívať so svojimi otcami! Preto ma odnes z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke!" On odpovedal: "Urobím tak, ako si hovoril!"

³¹ On povedal: "Prisahaj mi teda!" Prisahal mu a Izrael sa poklonil k hlave svojho lôžka.

¹ Po týchto udalostiach oznámili Jozefovi: "Tvoj otec je chorý!" Tu on vzal so sebou oboch svojich synov, Manassesa a Efraima.

² A keď Jakubovi oznámili: "Hľa, tvoj syn Jozef prišiel k tebe!", Izrael pozbieral všetky svoje sily a posadil sa na lôžku.

³ Potom Jakub hovoril Jozefovi: "Všemohúci Boh sa mi zjavil v Luze, v krajine Kanaán, požehnal ma

⁴ a povedal mi: "Hľa, ja ťa rozplodím a rozmnožím a urobím z teba množstvo národov a tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám túto krajinu do vlastníctva naveky."

⁵ Preto tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte, budú moji. Efraim a Manasses budú moji, ako sú Ruben a Simeon.

⁶ Ale deti, ktoré sa ti narodili po nich, budú tvoje a uvedú sa pod menom svojich bratov vo svojom dedičnom podiele.

⁷ Keď som prišiel z Mezopotámie, zomrela mi cestou v krajine Kanaán Ráchel, kúsok cesty ako sa vchádza do Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efraty, čiže do Betlehema."

⁸ Keď Izrael videl Jozefových synov, spýtal sa: "Kto sú títo?"

⁹ A on mu odvetil: "To sú moji synovia, ktorých mi tu Boh dožičil!" Povedal mu: "Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!"

¹⁰ Izraelove oči boli totiž starobou zakalené, takže dobre nevidel. Keď ich teda priviedol k nemu, on ich pobozkal a hladkal ich.

¹¹ Potom Izrael povedal Jozefovi: "Nikdy som neveril, že ťa ešte uzriem, a Boh dal mi vidieť nielen teba, ale ešte i tvoje potomstvo!"

¹² Nato ich Jozef odtiahol z jeho kolien a oni sa poklonili pred ním až po zem.

¹³ I vzal Jozef oboch synov, Efraima napravo od seba, teda naľavo od Izraela, a Manassesa naľavo od seba, teda napravo od Izraela, a priviedol ich k nemu.

¹⁴ Ale Izrael vystrel pravicu a položil ju na Efraimovu hlavu, hoci bol mladší, a svoju ľavicu položil na Manassesovu hlavu: ruky teda prekrížil hoci Manasses bol prvorodený.

¹⁵ Potom požehnal Jozefa týmito slovami: "Boh, pred tvárou ktorého chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mojej mladosti až do dnešného dňa,

¹⁶ anjel, ktorý ma vytrhol zo všetkého zlého, nech týchto chlapcov požehná! Nech v nich ďalej trvá moje meno i meno mojich otcov Abraháma a Izáka a nech rastú a množia sa na zemi!"

¹⁷ Keď Jozef zbadal, že jeho otec položil svoju pravicu na Efraimovu hlavu, nevidelo sa mu to a chytil ruku svojho otca, aby ju preložil z Efraimovej hlavy na hlavu Manassesovu,

¹⁸ pričom Jozef vravel svojmu otcovi: "Nie tak, otče môj, lebo tento je prvorodený! Polož svoju pravicu na jeho hlavu!"

¹⁹ Jeho otec sa však vzoprel a povedal: "Viem to, syn môj, viem to ja! Aj z neho budú národy, aj on bude mocný, ale jeho mladší brat bude mocnejší ako on a jeho potomstvom budú množstvá národov."

²⁰ I požehnal ich v ten deň a povedal: "Tebou bude požehnávať Izrael a bude hovoriť: "Boh nech ti urobí ako Efraimovi a Manassesovi." A tak uprednostnil Efraima pred Manassesom.

²¹ Potom povedal Izrael Jozefovi: "Ja už iste zomriem, ale Boh bude s vami a opäť vás zavedie do krajiny vašich otcov.

²² Tebe však dávam o podiel viac ako tvojim bratom, o ten (podiel), ktorý som vyrval Amorejčanom mečom a kušou."

Jób 39 – 40

---

¹ Vieš ty, kedy kozy skalné liahnu sa kedy lane vrhnú, spozoroval si?

² Jak sú dlho plné, čítaš mesiace, časy liahnutia ich poznáš takisto?

³ Ony sa len schúlia, mladé vypustia, ťaže pôrodnej sa takto pozbavia.

⁴ Ich mladé silnejú, rastú na stepi, raz sa odtúlajú, k nim sa nevrátia.

⁵ Ktože slobodu dal oslu divému a kto onagrovi putá rozviazal,

⁶ ktorému ja dal som púšte za bydlo, za sídlisko jeho slanú krajinu?

⁷ Z lomozu mesta on len sa vysmieva, na krik poháňača veľa nepodbá.

⁸ Po kopcoch len snorí, svojich pasienkoch, kde zeleň dáka je, hľadá bedlivo.

⁹ Ochotne ti byvol službu vykoná, či bude pri tvojich jasliach nocovať?

¹⁰ Môžeš na šiju mu vložiť opraty a bude za tebou brázdy vyrývať?

¹¹ Spoľahneš sa naňho, že je mohutný, môžeš naňho svoju prácu ponechať?

¹² Môžeš si byť istý, že sa vráti zas, že on na humno ti zrno dovezie?

¹³ Pštros má zasa krídla veľmi svižné ver' a perie má hybké, taktiež perute.

¹⁴ Keď si on do zeme vajcia nakladie, potom si ich v piesku (telom) zahrieva,

¹⁵ zabúda, že noha ich tam rozšliape, aj divá zver ich tam môže rozdláviť.

¹⁶ K mladým krutý býva jak by k nevlastným, že sa darmo trápi, to ho nemrzí.

¹⁷ To Boh pozbavil ho (všetkej) múdrosti a nedal mu podiel na rozumnosti.

¹⁸ Lež ak do výšky sa letom povznesie, vysmeje sa z koňa, z jazdca jeho tiež.

¹⁹ Ty to azda dávaš silu koňovi, šiju jeho hrivou priodievaš ty?

²⁰ Dávaš, aby skákal sťaby kobylka? Jak je hrozne hrdé jeho erdžanie!

²¹ Dupká po rovine, mocne vzpína sa, a potom sa proti zbraniam vyrúti.

²² Chichoce sa strachu, desu nepozná, pred taseným mečom neustúpi on.

²³ Len tak na ňom tulec zvučne hrkoce, kopija sa blýska, oštep takisto.

²⁴ Bujný, nepokojný, sťaby hltal zem, zadržať sa nedá, keď roh zazneje.

²⁵ Keď poľnica zvrieskne, "Hihi!" zarehce a bitku zďaleka už on zavetrí, hromovanie vodcov, pokrik vojnový.

²⁶ Jastrab operí sa podľa tvojho umu, aby letel na juh, krídla rozvinul?

²⁷ Orol na tvoj rozkaz vzlietne do výšky, hniezdo postaví si veľmi vysoko?

²⁸ Na brale on sídli, tamtiež nocúva, na útese skalnom, jak by v pevnosti.

²⁹ Stadiaľ vyhľadáva svoju potravu, takto jeho oči jastria do diaľky.

³⁰ Krv si posrkujú jeho mláďatá, zdochliny kde jesto, tam je aj on hneď."

¹ Tu Pán hovoril Jóbovi:

² "Ustúpi, kto prie sa so Všemohúcim, kto aj Boha kára, dá už odpoveď?"

³ A Jób odpovedal Pánovi:

⁴ "Hľa, úbohý som čo ti vravieť mám? Položím si iba ruku na ústa.

⁵ Raz hovoril som, opakovať nebudem, aj po dva razy, znovu nezačnem.

⁶ Tu Boh z lona búrky hovoril Jóbovi:

⁷ "Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš:

⁸ Naozaj chceš zmariť súdny nález môj, mňa ty odsúdiť chceš, by si v práve bol?

⁹ Rameno máš azda také ako Boh, hlasom takým hrmíš, ako jeho je?

¹⁰ Hrdosťou sa ozdob, vznešenosťou tiež, priodej sa slávou aj velebnosťou!

¹¹ Zúrivosti svojej voľný rozbeh daj, všetko pyšné pozri, nože poníž to,

¹² všetko spurné pozri, nože zvrhni to, bezbožníka rozšliap ihneď na mieste!

¹³ Pospolu ich všetkých pohrúž do prachu a do väzenia ich vrhni tmavého!

¹⁴ Ja sám potom budem teba velebiť, že ťa zachránila tvoja pravica.

¹⁵ Tu, hľa, pred tebou je vodná potvora, trávu ona žerie ani dobytok.

¹⁶ Hľa, to ona v bedrách svoju silu má, jej moc zas vo svaloch brucha spočíva.

¹⁷ Sťaby dáky céder svoj chvost napriami, šľachy stehien jej sú uzly akoby.

¹⁸ Jak rúry medené sú tiež kosti jej, železné jak tyče údy jej sú ver'.

¹⁹ Je to prvotina Pána všetkých diel, za vládcu je druhom iste stvorená.

²⁰ Hory dávajú jej tiež svoj poplatok, všetky divé zvery, čo sa hrajú tam.

²¹ Pod krom lotosovým ona líha si, v skrýši zo šašiny abo z trstiny.

²² Lotosové tiene ju zakrývajú a okolo nej sú vŕby potočné.

²³ Ak je rieka dravá, nenaplaší sa, hoc jej k tlame siaha, býva pokojná.

²⁴ Ktože zrakom svojím môže skrotiť ju, kto jej môže tŕňom nozdry prepichnúť?

²⁵ Na udicu lapíš krokodíla var', jazyk jeho azda sputnáš povrázkom?

²⁶ Do nozdier mu hádam tŕnie zastrčíš, háčkom prepichneš mu jeho čeľustie?

²⁷ Bude sa ti vari veľmi prosiť on a bude ti vravieť dáke lichôtky?

²⁸ S tebou uzavrie on azda dohovor, bys ho vzal na celý život za sluhu?

²⁹ S ním sa ako s vtáčkom budeš zabávať, pre svoje dcéry ho hádam priviažeš?

³⁰ Budú sa jednať oň spoločníci aj, medzi obchodníkov v kusoch dajú ho?

³¹ Oštepom mu kožu môžeš preraziť, jeho hlavu azda bodcom na ryby?

³² Ak naň svoju ruku (raz) už položíš, na boj tuhý mysli, viac už nezačneš.

Žalm 16

---

¹ Miktam. Dávidov žalm. Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.

² Hovorím Pánovi: "Ty si môj Pán. Pre mňa niet šťastia bez teba."

³ Svätým a slávnym mužom v krajine patrí moja plná priazeň.

⁴ Rozmnožujú sa útrapy tých, čo sa ženú za cudzími bôžikmi. Nebudem vylievať krv na ich obetu, ani ich mená nevezmem na pery.

⁵ Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, v tvojich rukách je môj osud.

⁶ Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: a je to pre mňa znamenité dedičstvo.

⁷ Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.

⁸ Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.

⁹ Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji.

¹⁰ Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.

¹¹ Ukážeš mi cestu života. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.