Jeremiáš 33 – 34

---

¹ A Pán znova takto prehovoril k Jeremiášovi, keď bol ešte uväznený v strážnom nádvorí:

² "Toto hovorí Pán, ktorý stvoril zem, utvoril ju a upevnil - Pánom sa volá:

³ Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš.

⁴ Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela, o domoch tohto mesta, o zrúcaných júdskych domoch na násypy a o meči:

⁵ Idú bojovať proti Chaldejcom a naplniť ich mŕtvolami ľudí, ktorých som porazil vo svojom hneve a svojej prchkosti, pretože som - pre ich veľkú zlobu - zakryl pred týmto ľudom svoju tvár.

⁶ Hľa, ja mu obviažem ranu, vyliečim a uzdravím ich a odhalím im poklady pokoja a pravdy.

⁷ Zmením osud Júdu a osud Izraela a zbudujem ich ako kedysi.

⁸ Očistím ich od všetkých hriechov, ktoré spáchali proti mne, a odpustím im všetky hriechy, ktoré spáchali proti mne, keď sa mi spreneverili.

⁹ A bude mi to na slávu, radosť, chválu a ozdobu pred všetkými národmi zeme, keď počujú všetko dobro, ktoré som im urobil. Budú sa báť a triasť pre všetko dobro a pre všetko blaho, ktoré som im dal.

¹⁰ Toto hovorí Pán: Na tomto mieste, o ktorom vy hovoríte: "Pusté je, bez ľudí a bez zvierat," v mestách Júdska a na uliciach Jeruzalema, ktoré sú spustošené, bez ľudí, bez obyvateľov a bez zvierat, ešte zazneje

¹¹ hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy, hlas tých, čo hovoria: "Oslavujte Pána zástupov, pretože Pán je dobrý, pretože jeho milosrdenstvo trvá naveky" a čo nesú obetu vďaky do Pánovho domu, lebo zmením osud krajiny ako na začiatku, hovorí Pán.

¹² Toto hovorí Pán zástupov: Na tomto pustom mieste bez ľudí a bez dobytka a vo všetkých jeho mestách budú ešte nivy pastierov, kde budú odpočívať s ovcami.

¹³ V horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, v Benjamínovej krajine, v okolí Jeruzalema i v mestách Júdska budú ešte prechádzať ovce rukami počítača, hovorí Pán.

¹⁴ Hľa, prídu dni - hovorí Pán -, že upevním slovo blaha, ktoré som prisľúbil Izraelovmu domu a domu Júdovmu.

¹⁵ V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý bude konať v krajine právo a spravodlivosť.

¹⁶ V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: "Pán, naša spravodlivosť".

¹⁷ Lebo toto hovorí Pán: Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý zasadne na jeho trón.

¹⁸ A levitským kňazom nebude predo mnou chýbať muž, ktorý bude obetovať celopaly, spaľovať žertvy a prinášať obety po všetky dni."

¹⁹ I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo:

²⁰ "Toto hovorí Pán: Keď zrušíte moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, že nebude deň a noc vo svojom čase,

²¹ vtedy sa zruší aj moja zmluva s Dávidom, mojím sluhom, takže nebude mať syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a s levitskými kňazmi, mojimi sluhami.

²² Ako nemožno spočítať vojsko nebies ani zmerať piesok mora, tak rozmnožím semä Dávida, svojho sluhu, a levitov, ktorí mi slúžia."

²³ A Pán prehovoril k Jeremiášovi toto slovo:

²⁴ "Či si nezbadal, že títo ľudia vravia: "Pán zavrhol dva rody, ktoré si vyvolil" a opovrhujú mojím ľudom, že pred nimi už ani nie je národom?

²⁵ Toto hovorí Pán: Ak nemám zmluvu s dňom a nocou a ak som nedal svoje zákony nebu a zemi,

²⁶ tak zavrhnem aj potomstvo Jakuba a svojho sluhu Dávida, že pre Abráhamovo, Izákova a Jakubovo potomstvo nevezmem panovníka z jeho rodu. Áno, zmením ich osud a zmilujem sa nad nimi."

¹ Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor, celé jeho vojsko, všetky kráľovstvá zeme podrobené jeho moci a všetky národy bojovali proti Jeremiášovi a proti všetkým jeho mestám:

² "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Choď a povedz júdskemu kráľovi Sedekiášovi: Toto hovorí Pán: Hľa ja vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa a on ho spáli ohňom!

³ Ani ty sa z jeho moci nevyslobodíš, určite ťa chytia a odovzdajú do jeho ruky; z očí do očí budeš vidieť babylonského kráľa a z úst do úst bude s tebou hovoriť; potom pôjdeš do Babylonu.

⁴ Jednako počuj slovo Pánovo, júdsky kráľ Sedekiáš! Toto ti hovorí Pán: Nezomrieš pod mečom.

⁵ Zomrieš v pokoji a ako pálili (voňavky) tvojim otcom, prvším kráľom, tvojim predchodcom, tak (ich) budú páliť aj tebe a budú za tebou nariekať: "Ach, pane!" To je slovo, ktoré som povedal ja" - hovorí Pán.

⁶ Prorok Jeremiáš povedal všetky tieto slová júdskemu kráľovi Sedekiášovi v Jeruzaleme:

⁷ A vojsko babylonského kráľa bojovalo proti Jeruzalemu a proti všetkým júdskym mestám, ktoré ostali: proti Lachisu a Azeke. Z júdskych miest ostali tieto opevnené mestá. -

⁸ Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi keď kráľ Sedekiáš uzavrel so všetkými ľuďmi v Jeruzaleme dohodu, aby vyhlásili prepustenie,

⁹ aby každý prepustil na slobodu svojho hebrejského sluhu a svoju hebrejskú slúžku, aby nik nezotročoval Judejca, svojho brata.

¹⁰ I poslúchli všetci veľmoži a všetci ľudia, ktorí pristúpili k dohode, že každý prepustí na slobodu svojho sluhu a svoju slúžku, že ich nebudú viac zotročovať. Poslúchli a poprepúšťali ich.

¹¹ Ale potom priviedli späť sluhov a slúžky, ktorých prepustili na slobodu, a nútili ich za sluhov a za slúžky.

¹² Pán teda prehovoril k Jererniášovi toto slovo:

¹³ "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som uzavrel zmluvu s vašimi otcami v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva, slovami:

¹⁴ Po siedmich rokoch nech každý prepustí svojho hebrejského brata, ktorý sa mu predal. Šesť rokov nech ti slúži, potom ho prepusť od seba na slobodu! Ale vaši otcovia ma nepočúvali, nenaklonili si ucho.

¹⁵ Vy ste sa teraz obrátili a urobili ste, čo je správne v mojich očiach, keď ste každý svojmu blížnemu ohlásili slobodu a uzavreli ste dohodu predo mnou, v dome, ktorý sa volá mojím menom.

¹⁶ Potom ste opäť znesvätili moje meno, keď ste priviedli späť každý svojho sluhu a svoju slúžku, ktorých ste prepustili celkom na slobodu, a nútili ste ich, aby vám boli sluhami a slúžkami.

¹⁷ Preto takto hovorí Pán: Vy ste ma nepočúvali, aby ste vyhlásili prepustenie každý svojmu bratovi a každý svojmu blížnemu. Nuž ja vám ohlasujem prepustenie - hovorí Pán - pre meč, pre mor a pre hlad a urobím vás postrachom všetkým kráľovstvám zeme.

¹⁸ Mužov však, ktorí prestúpili moju zmluvu a nesplnili podmienky dohody, ktorú uzavreli predo mnou, keď preťali teľa na dvoje a prechádzali pomedzi jeho časti:

¹⁹ Júdske kniežatá a kniežatá jeruzalemské, eunuchov a kňazov i všetkých ľudí krajiny, ktorí prechádzali pomedzi časti teľaťa,

²⁰ vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, čo im striehnu na život, takže ich mŕtvoly budú pokrmom nebeských vtákov a zemskej zveri.

²¹ Aj júdskeho kráľa Sedekiáša a jeho kniežatá vydám do rúk ich nepriateľov a do rúk tých, čo im striehnu na život, do rúk vojska babylonského kráľa, ktoré od vás ustúpilo.

²² Hľa vydám rozkaz, hovorí Pán, a vrátim ich k tomuto mestu; budú naň útočiť, zmocnia sa ho a spália ho ohňom; a mestá Júdska obrátim na neobývanú púšť."

Judita 3 – 5

---

¹ Preto k nemu poslali poslov s prosbou o mier:

² "My, služobníci veľkého kráľa Nabuchodonozora, ležíme pred tvojimi nohami; urob s nami, ako uznáš za dobré.

³ Veď naše dvory a celý náš majetok, každé obilné pole, stáda, dobytok a všetky ohrady s našimi stanmi sú pred tebou; urob s nimi ako sa ti páči.

⁴ Aj naše mestá a ich obyvatelia sú tvojimi sluhami; príď a urob s nimi, čo uznáš za dobré."

⁵ A mužovia šli k Holofernesovi a oznámili mu tieto slová.

⁶ On zostúpil so svojím vojskom na morské pobrežie, obsadil opevnené mestá a vzal si z nich vybraných mužov na posilu svojho vojska.

⁷ Obyvatelia tých miest a celý okolitý kraj ho prijali s vencami, tancom a bubnami.

⁸ On však spustošil všetky ich svätyne a vyrúbal ich posvätné háje. Dostal totiž za úlohu zničiť všetkých bohov zeme, aby všetky národy vzdávali božskú poctu iba Nabuchodonozorovi a všetky jazyky a kmene vzývali iba jeho ako boha.

⁹ Potom prišiel k Ezdrelonu neďaleko Dotaina, ktorý je oproti júdskemu horskému masívu.

¹⁰ Postavili tábor medzi Gabaou a Skytopolisom a Holofernes tam ostal celý mesiac, aby zhromaždil všetko, čo potrebovalo jeho vojsko.

¹ Izraeliti, čo bývali v Judei, počuli o všetkom, čo urobil vodca vojska asýrskeho kráľa Nabuchodonozora Holofernes národom, ako vyraboval všetky ich svätyne a zničil ich.

² Zmocnila sa ich veľká hrôza pred ním a báli sa o Jeruzalem a o chrám Pána, svojho Boha.

³ Lebo len nedávno sa vrátili zo zajatia a krátko predtým sa zhromaždil všetok judejský ľud a opäť posvätili nádoby, oltár a chrám po ich zneuctení.

⁴ Preto vyslali poslov po celej Samárii, do Bethoronu, Belmainu, Jericha, ako aj do Choby, Aisoru a do údolia Salem.

⁵ Rýchlo obsadili všetky temená vysokých vrchov, dediny na nich obohnali hradbami a uložili tam zásoby potravy pre prípad vojny, lebo len nedávno skončili zber úrody z polí.

⁶ Joachim, ktorý bol v tom čase veľkňazom v Jeruzaleme, napísal obyvateľom Betulie a Betomestaimu, ktorý je na svahu oproti Ezdrelonu pri vchode na rovinu neďaleko Dotainu,

⁷ aby obsadili horské priesmyky. Cez ne bol totiž prístup do Judey, ale bolo ľahké zadržať tých, čo chceli nimi prejsť, lebo boli také úzke, že nimi nemohlo ísť naraz viac ako dvaja muži.

⁸ Izraeliti urobili, ako im nariadil veľkňaz Joachim a starší všetkého izraelského ľudu, ktorí zasadali v Jeruzaleme.

⁹ Všetci izraelskí muži začali veľmi naliehavo volať k Bohu a korili sa veľkým pôstom.

¹⁰ Oni aj ich ženy, ich deti, ich dobytok, i všetci prišelci, nádenníci i otroci si prepásali bedrá vrecovinou.

¹¹ Všetci izraelskí muži i ženy a deti, ktorí bývali v Jeruzaleme, padli na zem pred chrámom, posypali si hlavu popolom a rozprestreli si vrecovinu pred Pánom.

¹² Aj oltár zahalili do vrecoviny a jednohlasne a naliehavo volali k Bohu Izraela, aby nevydal ich deti do záhuby, ich ženy za korisť, ich dedičné mestá na zničenie a svätyňu na znesvätenie a na potupu a posmech pohanom.

¹³ Pán vypočul ich hlas a zhliadol na ich úzkosť; ľud sa v celej Judei a v Jeruzaleme veľa dní postil pred svätyňou všemohúceho Pána.

¹⁴ Veľkňaz Joachim a všetci kňazi, čo boli pred pánom, i služobníci Pánovi, prepásali si bedrá vrecovinou a prinášali každodenné celopaly, votívne obety a dobrovoľné dary ľudu.

¹⁵ Na turbanoch mali popol a volali z celej sily k Pánovi, aby láskavo zhliadol na celý dom Izraela.

¹ Vrchnému veliteľovi asýrskeho vojska Holofernesovi oznámili, že Izraeliti sa pripravujú na boj, že uzavreli horské prechody, múrmi obohnali všetky temená vysokých vrchov a že na rovinách porobili zátarasy.

² Pochytil ho veľký hnev a zvolal všetky moabské kniežatá, ammonských vojvodcov a miestodržiteľov z prímorského územia

³ a povedal im: "Povedzte mi, Kanaánčania, kto je to ten ľud, čo sa usadil na vrchoch? Ktoré mestá obýva a koľko majú vojska? V čom je ich moc a sila, aký kráľ im vládne a kto je veliteľom ich vojska?

⁴ A prečo mi len oni obrátili chrbát namiesto toho, aby mi vyšli v ústrety ako ostatní obyvatelia na Západe?"

⁵ Vodca všetkých Ammončanov Achiór mu odpovedal: "Počúvaj, môj pane, slová z úst svojho sluhu. Poviem ti pravdu o ľude, čo býva na týchto vrchoch blízko tvojho tábora. Lož nevyjde z úst tvojho sluhu.

⁶ Tento ľud je chaldejského pôvodu.

⁷ Najprv sa usadili v Mezopotámii, pretože nechceli nasledovať bohov svojich otcov, ktorí boli v chaldejskej krajine.

⁸ Zanechali náboženstvo svojich otcov a klaňali sa nebeskému Bohu; Bohu, ktorého spoznali. Preto ich vyhnali spred svojich bohov a oni sa uchýlili do Mezopotámie a ostali tam dlhý čas.

⁹ Potom im ich Boh rozkázal, aby odišli zo svojho bydliska a šli do krajiny Kanaán. Oni sa tam usadili a veľmi zbohatli na zlato, striebro a veľmi veľké stáda.

¹⁰ Potom zostúpili do Egypta, lebo na celú krajinu Kanaán zaľahol hlad, a usadili sa tam, kým nachádzali obživu. Tam sa tak rozmnožili, že sa ich potomstvo nedalo ani spočítať.

¹¹ Ale egyptský kráľ sa postavil proti nim a zákerne ich prinútil vyrábať tehlu z blata. Ponižovali ich a urobili si z nich otrokov.

¹² Oni volali k svojmu Bohu a on udrel celú egyptskú krajinu ranami, na ktoré nebolo lieku; preto ich Egypťania vyhnali zo svojej krajiny.

¹³ Boh vysušil Červené more pred nimi

¹⁴ a vyviedol ich na cestu k Sinaju a ku Kadešbarne. Potom vyhnali všetkých, čo bývali na púšti,

¹⁵ usadili sa v krajine Amorejčanov a svojou silou vyničili všetkých Hesebončanov. Prešli cez Jordán a zaujali celú hornatú krajinu.

¹⁶ Vyhnali spred seba Kanaánčanov, Ferezejcov Jebuzejcov, Sichemčanov i všetkých Gergezejcov a bývali tam dlhý čas.

¹⁷ A kým nezhrešili pred svojím Bohom, viedlo sa im dobre, lebo je s nimi Boh, ktorý nenávidí neprávosť.

¹⁸ Ale keď zišli z cesty, ktorú im určil, hrozne veľa ich zahynulo v mnohých vojnách, odvliekli ich ako zajatcov do cudzej krajiny, chrám ich Boha bol zrovnaný so zemou a ich miest sa zmocnili nepriatelia.

¹⁹ Teraz sa však opäť obrátili k svojmu Bohu a vrátili sa z miest, kdekoľvek boli rozptýlení, dostali späť Jeruzalem, kde je ich svätyňa, a znova sa osadili v neobývaných horách.

²⁰ A teraz, vládca a pane, ak je tento ľud vinný, lebo zhrešil proti svojmu Bohu, presvedčme sa, či je u nich tento kameň úrazu, a potom vytiahnime proti nim, porazíme ich.

²¹ Ale ak nie je v tomto ľude neprávosť, nech to môj pán radšej nechá tak, aby ich azda ich Pán a ich Boh neochránil a vyšli by sme na posmech pred celou zemou."

²² Keď Achiór skončil túto reč, začal všetok ľud, čo bol okolo stanu, šomrať. A Holofernesovi veľmoži i všetci, čo bývali pri mori, i Moabčania žiadali, aby ho zabil:

²³ "Nebudeme sa predsa báť Izraelitov, veď je to ľud, ktorý nemá ani vojska, ani sily na tvrdý boj .

²⁴ Len vyrazme, vládca Holofernes, a budú iba malým sústom pre tvoje vojsko."

Príslovia 16,29 – 33

---

²⁹ Ukrutník (sa usiluje) zviesť svojho blížneho a viesť ho cestou nedobrou.

³⁰ (Keď niekto) prižmuruje oči, snuje zlo, (keď si niekto) hryzie pery, (už) zlo dokonal.

³¹ Šediny sú ozdobnou korunou, (no táto koruna) sa nadobúda čestnou púťou (života).

³² Lepšie je byť trpezlivý ako silák, (lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať.

³³ Lós sa hádže do záhybu, ale každé jeho rozhodnutie (býva) od Pána.