Jeremiáš 31

---

¹ V tom čase, hovorí Pán, budem Bohom všetkým rodom Izraela a oni budú mojím ľudom.

² Toto hovorí Pán: Na pustatine našiel milosť národ, ušetrený mečom, do svojho odpočinku išiel Izrael."

³ Zďaleka sa mu zjavil Pán: "Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň.

⁴ Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa, panna, Izrael; ešte sa ozdobíš bubnami, vykročíš do tanca natešených.

⁵ Ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie: čo sadzači zasadia, aj užijú.

⁶ Lebo príde deň, keď budú kričať strážnici na vrchoch Efraima: "Hor' sa, poďme na Sion k Pánovi, svojmu Bohu!"

⁷ Lebo toto hovorí Pán: Jasajte pre Jakuba v radosti a plesajte nad hlavou národov! Rozhlasujte, oslavujte a hovorte: "Pán vyslobodil svoj ľud, zvyšky Izraela."

⁸ Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a z končín zeme ich zhromaždím; medzi nimi i slepých a chromých, samodruhé i šestonedieľky: veľký zástup sa vráti sem.

⁹ Prichádzajú s plačom, no vediem ich s potechou, zavediem ich k potokom vôd po rovnej ceste, kde sa nepotknú, lebo som Izraelov otec a Efraim je môj prvorodený."

¹⁰ Národy, čujte slovo Pánovo; ohlasujte na ďalekých ostrovoch a vravte: "Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho a ustráži ho ako pastier stádo."

¹¹ Áno, Pán vykúpi Jakuba, vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla.

¹² Prídu a zaplesajú na výšine Siona, budú sa hrnúť k darom Pánovým, k obiliu, muštu a oleju, k mláďatám oviec a statku. Ich duša bude ako zavodnená záhrada, nebudú viac mrieť túžbou.

¹³ Vtedy sa bude panna tešiť v tanci, mladíci a starci pospolu. "Ich smútok zmením na radosť, poteším ich, rozveselím po žiali.

¹⁴ Opojím dušu kňazov hojnosťou a môj ľud sa nasýti mojimi darmi" - hovorí Pán.

¹⁵ Toto hovorí Pán: "Čuj, v Ráme počuť vzdychanie, prehorký plač, Ráchel narieka nad svojimi deťmi, nedá sa potešiť nad deťmi, pretože ich niet."

¹⁶ Toto hovorí Pán: "Zabráň svojmu hlasu plač a svojim očiam slzy, veď tvoja námaha dostane odmenu, hovorí Pán, vrátia sa z nepriateľskej krajiny.

¹⁷ Je nádej pre tvoju budúcnosť - hovorí Pán, synovia sa vrátia na svoje územie.

¹⁸ Počujem Efraima vzdychať: "Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať ako neskrotený junec. Priveď ma späť a navrátim sa, veď ty si Pán, môj Boh!

¹⁹ Už som oželel svoj odpad, a keď som uznal, bil som si stehno, hanbil som sa a červenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti."

²⁰ Či mi je Efraim drahým synom? Či je rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek mu hrozím, znovu si musím naň spomenúť a trasie sa mi preň vnútro, musím sa nad ním zmilovať" - hovorí Pán.

²¹ Postav si stĺpy, zasaď si kamene, daj pozor na cestu, na chodník, ktorým si kráčal; vráť sa späť, panna, Izrael, vráť sa sem do týchto svojich miest!

²² Dokedyže budeš blúdiť, dcéra odbojná? Veď Pán svtorí čosi nové na zemi: žena obkľúči muža.

²³ Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "V júdskej krajine a v jej mestách, až obrátim ich osud, budú ešte hovoriť toto slovo: "Pán nech ťa požehná, spravodlivá niva, svätý vrch!"

²⁴ A budú tam bývať spolu Júda a všetky jeho mestá, roľníci a sprievodcovia stád.

²⁵ Áno, opojím unavenú dušu a každú roztúženú dušu naplním."

²⁶ (Preto som sa zobudil a pozeral, môj sen mi bol sladký.)

²⁷ Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď zasejem dom Izraelov a dom Júdov semenom ľudí a semenom zvierat.

²⁸ A ako som nad nimi bedlil, keď som mal vytrhávať, rúcať, pustošiť, nivočiť a pôsobiť nešťastie, tak budem bedliť, keď budem mať budovať a sadiť, hovorí Pán.

²⁹ V tých dňoch nebudú viac hovoriť: "Otcovia jedli plánky a synom stŕpli zuby."

³⁰ Každý zomrie len pre svoj hriech; zuby stŕpnu každému človeku, ktorý je plánky.

³¹ Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu!

³² Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán.

³³ Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.

³⁴ Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: "Poznajte Pána!", pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších - hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem."

³⁵ Toto hovorí Pán, ktorý dáva slnko za svetlo dňu, určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci, pobúri more, že hučia jeho vlny, Pán zástupov má meno:

³⁶ "Ak sa tieto zákony otrasú predo mnou, hovorí Pán, aj semä Izraela prestane byť národom predo mnou po všetky dni."

³⁷ Toto hovorí Pán: "Ak sa hore dajú zmerať nebesá -

³⁸ Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a mesto sa vybuduje pre Pána od veže Chananel až po Rožnú bránu.

³⁹ Meracia šnúra však pôjde ďalej rovno ku kopcu Gareb a skrúti sa ku Goe.

⁴⁰ Celé Údolie mŕtvol a popola a celé pole až po potok Kedron a po uhol Konskej brány na východ, bude zasvätené Pánovi. Nikdy viac nebude zbúrané ani zrúcané."

Daniel 14

---

¹ Daniel bol kráľovým hosťom a váženejším než ostatní jeho priatelia.

² Babylonci mali modlu, ktorá so volala Bél; každý deň jej venovali dvanásť meríc múky, štyridsať oviec a šesť krčahov vína.

³ Aj kráľ si ju uctieval a chodil sa jej každý deň klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. Kráľ sa ho pýtal: "Prečo sa neklaniaš Bélovi?"

⁴ On mu odpovedal: "Preto, že si nectím rukou robené modly, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo a zem a má vládu nad každým telom.

⁵ Kráľ mu povedal: "Nezdá sa ti, že Bél je živý boh? Či nevidíš, koľko zje a vypije každý deň?"

⁶ Daniel odpovedal so smiechom: "Nemýľ sa, kráľu; ten je zdnuka blatom zvonku kovom a ešte nikdy nejedol."

⁷ Kráľ s hnevom zavolal jeho kňazov, a povedal: "Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje,

⁸ zomriete, ale ak dokážete, že to poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi. Daniel vravel kráľovi: "Nech sa stane podľa tvojho slova!"

⁹ Bélových kňazov bolo sedemdesiat, okrem žien a detí. Potom prišiel kráľ s Danielom do chrámu

¹⁰ a Bélovi kňazi povedali: "Pozri, my vyjdeme von, ty však, kráľu, predlož pokrmy, namiešaj a polož vína, zamkni dvere a zapečať ich svojím prsteňom.

¹¹ A keď ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko pojedol, nech podstúpime smrť; alebo Daniel, ktorý na nás luhal.

¹² Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali.

¹³ Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli.

¹⁴ V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili.

¹⁵ Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním.

¹⁶ I pýtal sa: "Sú pečate porušené, Daniel?" On odpovedal: "Neporušené, kráľu!

¹⁷ A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: "Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!

¹⁸ Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, nevkročil dnu, a povedal: "Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy."

¹⁹ Kráľ vravel: "Vidím stopy mužov, žien a detí. Nato dal rozhnevaný kráľ

²⁰ pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole.

²¹ Kráľ ich pozabíjal a Béla vydal Danielovi na ľubovôľu. A on ho zrútil spolu i s chrámom.

²² Bol však veľký drak, ktorého Babylonci ctili,

²³ a kráľ povedal Danielovi: "Aj o tomto povieš, že je z kovu? Pozri žije, je a pije; klaňaj sa mu teda!"

²⁴ Ale Daniel odpovedal: "Pánovi, svojmu Bohu, sa budem klaňať, on je živý Boh.

²⁵ Ty však, kráľ, zmocni ma a draka zabijem bez meča a bez palice. Na čo kráľ povedal: "Zmocňujem ťa!"

²⁶ Daniel vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu, narobil bochníkov a dal ich drakovi do pysku. Keď to drak zožral, roztrhlo ho. I povedal: "Pozrite, čo ste uctievali!"

²⁷ Keď to Babylonci počuli, veľmi sa rozhnevali, zhromaždili sa ku kráľovi a hovorili: Kráľ sa stal Židom, zrútil Béla, zabil draka a povraždil kňazov."

²⁸ Keď došli ku kráľovi; vraveli: "Vydaj nám Daniela, ináč zabijeme teba aj tvoj dom!

²⁹ Keď kráľ videl, že naňho mocne doliehajú, pod nátlakom im Daniela vydal.

³⁰ A oni ho hodili do levovej jamy, kde ostal šesť dní.

³¹ V jame bolo sedem levov, ktorým dávali každý deň dve telá a dve ovce; ale v ten deň im ich nedali, aby zožrali Daniela.

³² V Júdsku bol prorok Habakuk, ktorý navaril jedlo, nadrobil do vahančeka chleba a išiel na pole, aby to zaniesol žencom.

³³ Vtom riekol Habakukovi Pánov anjel: "Zanes obed, ktorý máš, do Babylonu Danielovi ktorý je v levovej jame!

³⁴ Habakuk odpovedal: "Pane, Babylon som nevidel a jamu nepoznám.

³⁵ Nato ho Pánov anjel chytil za temä, niesol ho za vlasy a položil ho rýchlosťou svojho dychu nad levovú jamu.

³⁶ A Habakuk volal: "Daniel, služobník Boží, vezmi si obed, ktorý ti poslal Boh!"

³⁷ Daniel hovoril: "Spomenul si si na mňa, Bože, a neopustil si tých čo teba milujú."

³⁸ A Daniel vstal a jedol. Anjel však zaraz zaniesol Habakuka naspäť na jeho miesto.

³⁹ Na siedmy deň prišiel kráľ nariekať za Danielom. Priblížil sa k jame, pozrel dnu a hľa, Daniel sedel uprostred levov!

⁴⁰ Vtedy kráľ zvolal veľkým hlasom: "Veľký si, Pane, Bože Danielov!" A vytiahol ho z levovej jamy.

⁴¹ Tých však, čo chceli jeho záhubu, hodil do jamy a čoskoro ich pred ním zožrali.

⁴² Vtedy kráľ povedal: „Nech sa trasú pred Danielovým Bohom všetci obyvatelia zeme, pretože on je záchranca, ktorý robí znamenia a zázraky na zemi; veď vyslobodil Daniela z levovej jamy!“

Príslovia 16,21 – 24

---

²¹ Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného; a prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť.

²² Rozum je prameňom života pre (človeka), ktorý ho má, pre bláznov je však trestom bláznovstvo.

²³ Múdremu myseľ (vkladá) do úst rozvahu a na perách mu rozmnožuje účinnosť.

²⁴ Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, sladkosť (z nich prúdi do) duše a osvieženie (do) kostí.