Jeremiáš 30

---

¹ Slovo, ktoré Pán povedal Jeremiášovi:

² "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Napíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti povedal.

³ Lebo, hľa, prídu dni, vraví Pán, keď obrátim osud svojho ľudu, Izraela a Júdu, hovorí Pán, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, i budú ňou vládnuť."

⁴ Toto sú slová, ktoré Pán hovoril o Izraeli a o Júdsku:

⁵ "Áno, toto hovorí Pán: Počuli sme strašný hlas; úzkosť a niet pokoja.

⁶ Spytujte sa, pozrite, či porodí muž? Prečo vidím, že každý muž má ruky na bedrách sťa rodička a každá tvár sa zmenila, zbledla.

⁷ Ach, veľký je to deň, podobného mu niet, je to čas úzkosti pre Jakuba, ale vyslobodí sa z toho.

⁸ V ten deň, hovorí Pán zástupov, zlámem jarmo, ktoré má na šiji, a jeho putá roztrhám, že ho nebudú viac zotročovať cudzinci.

⁹ Pánovi, svojmu Bohu, budú slúžiť a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím.

¹⁰ Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub, hovorí Pán, nestrachuj sa - Izrael, lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vráti sa Jakub a odpočinie si, v bezpečí bude, nezastraší ho nik.

¹¹ Veď som s tebou ja, hovorí Pán, aby som ťa zachránil. Áno, zničím všetky národy, medzi ktoré som ťa roztrúsil, iba teba nezničím, ale budem ťa karhať spravodlivo a bez trestu ťa nenechám.

¹² Lebo toto hovorí Pán: Nezhojiteľný je tvoj úraz, nevyliečiteľná tvoja rana.

¹³ Nik sa nechce ujať tvojho vredu, nemáš lieku na zhojenie.

¹⁴ Všetci tvoji milovníci zabudli na teba, nevyhľadávajú ťa; veď som ťa udrel nepriateľskou ranou, príkrym karhaním pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov.

¹⁵ Čo kričíš pre svoj úraz? - Tvoja bolesť je nezhojiteľná; pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov som ti to urobil.

¹⁶ Ale všetci, čo ťa hlcú, budú pohltení, všetci tvoji nepriatelia pôjdu do zajatia, všetci, čo ťa koristia, budú korisťou a všetci, čo ťa plienia, budú plenom.

¹⁷ Lebo ti zacelím jazvu a rany ti vyliečim, hovorí Pán, veď ťa volajú Odohnaná, Sion, ktorý nik nehľadá.

¹⁸ Toto hovorí Pán: Hľa, obrátim osud Jakubových stanov, nad jeho šiatrami sa zľutujem, mesto sa zbuduje na svojich kopcoch a palác bude stáť na pravom mieste.

¹⁹ Chválospev sa bude z nich ozývať a hlas veselosti, rozmnožím ich, neumenšia sa, oslávim ich, neoslabnú.

²⁰ Jeho synovia budú ako kedysi, ich obec sa upevní predo mnou a navštívim všetkých, čo ich utláčajú.

²¹ Vládcu bude mať z vlastných radov a panovníka si sám zrodí. Priblížim si ho a príde ku mne, veď ktože by nasadzoval život a priblížil by sa mi - hovorí Pán.

²² I budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.

²³ Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev, víchor sa rúti, zúri nad hlavou bezbožníkov!

²⁴ Neodvráti sa Pánov hnev kým nesplní a neustáli plány svojho srdca, na konci dní to pochopíte.

Daniel 12 – 13

---

¹ V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa: Bude to čas úzkosti, aký nebol, odkedy povstal národ až po ten čas. V tom čase bude tvoj ľud oslobodený, každý, koho nájdu zapísaného v knihe.

² A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu.

³ Rozumní sa budú skvieť ako lesk oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.

⁴ Ty však, Daniel, uzavri slová a zapečať knihu na posledný čas; mnohí ju preskúmajú a rozšíri sa poznanie.

⁵ Ja, Daniel som videl, hľa, dvaja iní stáli jeden na jednom brehu rieky, druhý na druhom brehu rieky.

⁶ I spýtal som sa muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodou rieky: "Kedy bude koniec týchto zázračných vecí?"

⁷ Tu som počul muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodami rieky. Zdvihol pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na toho, čo večne žije: "Áno, na čas, časy a polovicu, a keď sa dovŕši zlomenie moci svätého ľudu, skončí sa toto všetko."

⁸ Ja som počul, ale nerozumel som: Preto som povedal: "Pane, čo bude koniec týchto vecí?"

⁹ I riekol: "Choď, Daniel, lebo slová sú uzavreté a zapečatené do posledného času.

¹⁰ Mnohí sa očistia, obielia a zbavia sa trosky; bezbožní budú konať bezbožne, ani jeden bezbožník nepochopí, ale rozumní pochopia.

¹¹ A od času, čo odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní.

¹² Šťastný, kto bude čakať a dosiahne tisíctristotridsaťpäť dní.

¹³ Ty však choď ku koncu a odpočívaj! No potom vstaň k svojmu údelu na konci dní!"

¹ V Babylone býval istý muž, menom Joakim.

² Vzal si za manželku Helkiášovu dcéru Zuzanu, ktorá bola veľmi pekná a bohabojná.

³ Keďže jej rodičia boli spravodliví, vychovávali svoju dcéru podľa Mojžišovho zákona.

⁴ Joakim bol veľmi bohatý a v susedstve domu mal ovocnú záhradu; a pretože bol váženejší ako ostatní, schádzali sa k nemu Židia.

⁵ V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov, ktorí zdanlivo spravovali ľud.

⁶ Oni sa zdržiavali v Joakimovom dome a všetci, ktorí mali spory, prichádzali k nim.

⁷ Keď potom ľud cez poludnie odchádzal, vošla Zuzana prechádzať sa do záhrady svojho muža.

⁸ Starci ju každý deň videli vchádzať a prechádzať sa, i zahoreli žiadostivosťou k nej.

⁹ Rozvrátili si myseľ, odvrátili si oči, že nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky.

¹⁰ Oboch teda zranila láska k nej, ale svoj bôľ si vzájomne neprezradili,

¹¹ lebo sa hanbili prezradiť svoju žiadosť, že sa chcú s ňou stretnúť,

¹² iba zo dňa na deň žiadostivejšie sa usilovali vidieť ju. I hovorili si:

¹³ "Poďme domov, je čas obeda! A keď vyšli, vzdialili sa od seba.

¹⁴ Keďže sa však vrátili, stretli sa, a keď sa vzájomne dopytovali na dôvod, priznali sa k svojej žiadostivosti a spoločne si ustálili čas kedy ju môžu nájsť samu.

¹⁵ Ako striehli na príhodný deň, vošla raz - ako včera i predvčerom - len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať; bola totiž horúčosť.

¹⁶ A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov ktorí sa schovali a pozorovali ju.

¹⁷ I povedala slúžkam: "Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okúpem sa."

¹⁸ Urobili podľa rozkazu, zatvorili dvere záhrady a zadnými dvierkami odišli doniesť, čo rozkázala; nevedeli, že sú dnu schovaní starci.

¹⁹ Keď však slúžky odišli, dvaja starci vstali, pribehli k nej a vraveli:

²⁰ "Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám!

²¹ Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík a preto si poslala slúžky preč."

²² Zuzana zakvílila a povedala: "Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám!

²³ Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk než zhrešiť pred Pánovou tvárou."

²⁴ Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci.

²⁵ A jeden bežal k dverám záhrady a otvoril.

²⁶ Keď sluhovia domu počuli zo záhrady krik, vbehli cez zadné dvierka pozrieť, čo sa deje.

²⁷ Keď im starci rozpovedali svoje reči, sluhovia sa veľmi hanbili, veď o Zuzane sa nehovorilo nikdy nič podobné.

²⁸ Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného úmyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabiť.

²⁹ Hovorili pred ľudom: "Pošlite po Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!" Hneď aj poslali.

³⁰ I prišla s rodičmi, dietkami a všetkými svojimi príbuznými.

³¹ Zuzana však bola veľmi nežná a pekného výzoru.

³² Nehanebníci rozkázali, aby sa odhalila - bola totiž zahalená -, aby sa aspoň takto nasýtili jej krásou.

³³ Jej príbuzní i všetci, čo ju poznali, plakali.

³⁴ Vtedy uprostred ľudu povstali dvaja starci a položili ruky na jej hlavu.

³⁵ Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, veď jej srdce bolo plné dôvery k Pánovi!

³⁶ Starci však vraveli: "Keď sme sa my prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a poslala slúžky preč.

³⁷ Vtom k nej prišiel mladík, ktorý bol ukrytý, a zhrešil s ňou.

³⁸ My sme boli v rohu záhrady, a keď sme videli zločin, pribehli sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť.

³⁹ Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von.

⁴⁰ Keď sme dolapili túto, spytovali sme sa jej, kto je ten mladík, ale nechcela prezradiť. Toto dosvedčujeme!"

⁴¹ Zástup im ako starcom a sudcom uveril a odsúdil ju na smrť.

⁴² Zuzana však zvolala veľkým hlasom: "Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane,

⁴³ ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne."

⁴⁴ A Pán vyslyšal jej hlas.

⁴⁵ Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel,

⁴⁶ i zvolal veľkým hlasom: "Ja som čistý od krvi tejto (ženy).

⁴⁷ Všetok ľud sa obrátil k nemu so slovami: "Čo je to za reč, čo hovoríš?"

⁴⁸ On si stal doprostred nich a povedal: "Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela!

⁴⁹ Obnovte súd, pretože falošne svedčili proti nej!

⁵⁰ Ľud sa v náhlosti vrátil a starší mu povedali: "Poď, sadni si medzi nás, pretože ti Boh dal vážnosť starca!

⁵¹ Nato im Daniel povedal: "Oddeľte ich ďaleko od seba, ja ich rozsúdim!

⁵² Keď ich teda od seba oddelili, zavolal jedného z nich a povedal mu: "Ty, čo si zostarel v zločinných dňoch, teraz došli tvoje hriechy, ktoré si predtým páchal,

⁵³ keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, utláčal nevinných a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: "Nevinného a spravodlivého nezabiješ!"

⁵⁴ Nuž teraz, ak si ju videl, povedz, pod akým stromom si ich videl zhovárať sa?" Ten odpovedal: "Pod lentyškom.

⁵⁵ Nato Daniel povedal: "Krásne si luhal proti vlastnej hlave; hľa, Boží anjel dostal od Boha výrok a rozsekne ťa na dvoje.

⁵⁶ Keď ho odviedli, rozkázal, aby prišiel druhý; i povedal mu: "Semä kanaánske, a nie júdske, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce.

⁵⁷ Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reči; Júdova dcéra však nestrpela vašu neprávosť.

⁵⁸ Teraz mi teda povedz; pod akým stromom si ich dochytil zhovárať sa?" On povedal: "Pod dubom."

⁵⁹ Daniel mu však odpovedal: "Krásne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Boží anjel totiž čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás."

⁶⁰ Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú.

⁶¹ I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že vydali falošné svedectvo a naložili s nimi, ako oni zločinne nakladali so svojím blížnym;

⁶² aby sa všetko konalo podľa Mojžišovho zákona, usmrtili ich a nevinná krv sa v ten deň zachránila.

⁶³ Helkiáš však a jeho žena chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Joakimom a všetkými príbuznými, pretože sa na nej nenašlo nič podlého.

⁶⁴ A od toho dňa i naďalej ostal Daniel veľký v očiach ľudu.

⁶⁵ Kráľa Astyaga uložili k jeho otcom a jeho kráľovstvo prevzal Peržan Kýros.

Príslovia 16,17 – 20

---

¹⁷ Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných, chráni si život, kto stráži svoju púť.

¹⁸ Pýcha (je) pred skazou a pred pádom je namyslený duch.

¹⁹ Lepšie ponižovať sa s poníženými, než s pyšnými sa deliť o korisť.

²⁰ Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána.