Jeremiáš 23

---

¹ "Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny, hovorí Pán.

² Preto takto hovorí Pán, Boh Izraela, proti pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali moje ovce a rozplašili ste ich, nedohliadali ste na ne, nuž ja dohliadnem na vás, na zlobu vašich skutkov - hovorí Pán.

³ Ale ja pozbieram zvyšky svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztratil, a privediem ich späť na ich nivy; budú plodné a rozmnožia sa.

⁴ A vzbudím im pastierov, ktorí ich budú pásť; viac sa teda nebudú báť ani strachovať a nebude z nich chýbať - hovorí Pán.

⁵ Hľa, prídu dni - hovorí Pán, že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok a bude ako kráľ panovať múdro, v krajine bude prisluhovať právo a spravodlivosť.

⁶ Za jeho dní Júda dosiahne spásu, Izrael bude bývať v bezpečí. A toto je meno, ktorým ho budú volať: "Pán je naša spravodlivosť."

⁷ Preto, hľa, prídu dni - hovorí Pán, že už nebudú vravieť: "Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,"

⁸ ale: "Ako žije Pán, ktorý vyviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich rozohnal," i vrátia sa do vlastnej krajiny."

⁹ Srdce sa zlomilo vo mne, trasú sa mi všetky kosti, som ako opitý človek, ako muž presiaknutý vínom pred Pánom a pred jeho svätými slovami.

¹⁰ Veď cudzoložníkmi je preplnená krajina, lebo od kliatby smúti zem, uschýnajú nivy roviny, ich úsilím je zloba, ich silou je neprávosť.

¹¹ "Veď i prorok, i kňaz sú hriešni a vo svojom dome som našiel ich zločin - hovorí Pán.

¹² Preto budú ich cesty sťa kĺzačka, vo tme sa pošmyknú a padnú na nej, áno, privediem na nich pohromu v roku ich navštívenia - hovorí Pán.

¹³ U prorokov Samárie som videl nerozum, prorokovali menom Bála a zavádzali môj ľud, Izrael.

¹⁴ Na jeruzalemských prorokoch som však videl ohavnosť: cudzoložstvo a zhon za klamstvom. Utvrdzovali zločincov, aby sa nik neodvrátil od hriechu; ku mne boli všetci ako Sodoma, jeho obyvatelia ako Gomora."

¹⁵ Nuž takto vraví Pán zástupov o prorokoch: "Hľa ja ich nakŕmim palinou a napojím ich otrávenou vodou, lebo od prorokov Jeruzalema vyšla hriešnosť na celú zem.

¹⁶ Toto hovorí Pán zástupov: Nepočúvajte na slová prorokov, ktorí vám prorokujú. Oni vás zavádzajú, vidinu svojho srdca hovoria, a nie z Pánových úst.

¹⁷ Jednostaj hovoria tým, čo opovrhujú slovom Pánovým: "Pokoj budete mať!" A každému, kto kráča v tvrdosti svojho srdca, vravia: "Nepríde na vás pohroma."

¹⁸ Veď ktože stál v rade Pánovej, videl a počul jeho reč? Kto pozoroval a počúval jeho reč?

¹⁹ (Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev; a rozvírený víchor víri nad hlavou bezbožníkov.

²⁰ Neodvráti sa Pánov hnev, kým nesplní a neustáli plány svojho srdca. Na konci dní to pochopíte jasne.)

²¹ Neposlal som prorokov, oni však utekajú, neprehovoril som k nim, oni však prorokujú.

²² Ak stáli v mojej rade, nech oznámia môjmu ľudu moje slová, nech ich odvrátia od ich zlej cesty a od ich zločinných skutkov!

²³ Či som ja Bohom iba zblízka - hovorí Pán, a zďaleka nie som Boh?

²⁴ A keď sa kto čo ako dobre skryje, či ho ja nevidím? - hovorí Pán. Nuž či nezaplňujem ja nebesia_ň? - hovorí Pán.

²⁵ Počul som, čo hovoria proroci, ktorí v mojom mene prorokujú klamstvo. Hovoria: "Mal som sen! Mal som sen!"

²⁶ Dokedyže budú takto zmýšľať proroci, ktorí predpovedajú klamstvo a prorokujú výmysel svojho srdca?

²⁷ Títo svojimi snami, ktoré si medzi sebou rozprávajú, chcú dať môjmu ľudu zabudnúť moje meno, ako ich otcovia zabudli moje meno pre Bála.

²⁸ Prorok, ktorý má sen, nech rozpráva sen, a ktorý má moje slovo, nech pravdivo hovorí moje slovo! Čo má slama so zrnom? - hovorí Pán.

²⁹ Či nie je moje slovo ako oheň - hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?

³⁰ Nuž preto som ja proti prorokom - hovorí Pán, ktorí si vzájomne kradnú moje slová.

³¹ Hľa, som proti prorokom - hovorí Pán, ktorí použijú svoj jazyk, a vravia: "Hovorí Pán."

³² Hľa, som proti tým, čo prorokujú klamné sny - hovorí Pán, rozprávajú ich a zavádzajú môj ľud svojím klamstvom a chvastúnstvom. Ja som ich veru neposlal, ani nepoveril; a nijako neosožia tomuto ľudu - hovorí Pán. -

³³ Ale ak sa ťa tento ľud alebo kňaz, alebo prorok spýta: "Čo je Pánovo bremeno?", odpovieš im: "Vy ste bremeno, ale vás odhodím" - hovorí Pán.

³⁴ Keď prorok, kňaz alebo niekto z ľudu povie: "Pánovo bremeno," vezmem na zodpovednosť toho človeka i jeho dom.

³⁵ Takto hovorte medzi sebou a druh druhovi: "Čo odpovedal Pán?" a: "Čo hovoril Pán?"

³⁶ Ale Pánovo bremeno nespomínajte viac, lebo bremenom bude každému jeho slovo. I prevrátili ste slová živého Boha, Pána zástupov, nášho Boha.

³⁷ Toto povieš prorokovi: "Čo ti odpovedal Pán?" a: "Čo hovoril Pán?"

³⁸ Ale ak budete hovoriť: "Bremeno Pánovo,"

³⁹ zodvihnem vás sťa bremeno a zahodím vás i mesto, ktoré som dal vám i vašim otcom, preč od seba.

⁴⁰ A zahrniem vás večnou hanbou a večnou potupou, na ktorú sa nezabudne."

Daniel 4 – 5

---

¹ Ja, Nabuchodonozor, bol som bezstarostný vo svojom dome, prekvital som vo svojom paláci.

² Mal som sen, ktorý ma predesil, predstavy na mojom lôžku a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma poľakali.

³ Vtedy som vydal nariadenie, aby mi priviedli všetkých mudrcov Babylonu, nech mi oznámia význam sna.

⁴ Nato vstúpili čarodeji, veštci, Chaldejci a hádači, ja som im rozpovedal sen, ale jeho význam mi nevyložili.

⁵ Napokon predstúpil predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môjho boha, a na ktorom je duch svätých bohov; i rozpovedal som sen jemu:

⁶ Baltazár, náčelník veštcov, viem, že je na tebe duch svätých bohov a že ti nijaké tajomstvo nerobí ťažkosti, vylož mi videnie, ktoré som videl vo sne, i jeho význam.

⁷ Videnie, ktoré mi na mojom lôžku prešlo hlavou: Hľadel som a strom bol uprostred zeme, jeho výška bola veľká.

⁸ Strom vzrastal mohutnel, jeho výška siahala do neba a bolo ho vidieť až na koniec celej zeme.

⁹ Jeho lístie bolo prekrásne a jeho ovocie hojné - bol na ňom pokrm pre všetkých -, pod ním hľadala chládok poľná zverina a na jeho vetvách bývali nebeské vtáky; z neho sa sýtilo každé telo.

¹⁰ Videl som vo videní, ktoré mi na mojom lôžku prešlo mysľou, hľa, strážca a svätec zostúpil z neba

¹¹ a hlasno volal: "Vytnite strom, okliesnite mu vetvy, straste mu lístie, rozhádžte mu ovocie! Nech beží spod neho zverina a vtáctvo z jeho konárov!

¹² Ale prút z jeho koreňov nechajte v zemi, v železných a kovových putách v zeleni poľa; nech ho kropí nebeská rosa a nech má so zvieratami čiastku na zelinách zeme.

¹³ Jeho ľudské srdce nech mu premenia, nech mu dajú zvieracie srdce a nech nad ním prejde sedem časov!

¹⁴ Na rozhodnutí strážcov sa zakladá rozkaz a slovo svätých je nariadenie, aby živí vedeli, že Najvyšší je mocnárom nad ľudským kráľovstvom a dá ho komu chce, i najpodlejšieho človeka môže nadeň postaviť."

¹⁵ Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor, ty však, Baltazár, vylož mi jeho význam, lebo nik zo všetkých mudrcov mojej ríše mi nevedel oznámiť jeho rozlúštenie. Ty to však môžeš, lebo na tebe je duch svätých bohov.

¹⁶ Vtedy Daniel, ktorého meno je Baltazár, ustrnul za istý čas a jeho myšlienky ho podesili. Kráľ sa ozval a hovoril: "Baltazár, nech ťa sen a jeho význam nedesí!" Baltazár odpovedal: "Pane môj, sen tým, čo ťa nenávidia, a jeho výklad tvojim nepriateľom!

¹⁷ Strom, ktorý si videl, ten veľký a mocný, ktorého výška siahala do neba a bolo ho vidieť po celej zemi,

¹⁸ ktorého lístie bolo prekrásne a ovocie hojné a na ktorom bol pokrm pre všetkých, pod ktorým sa zdržovala poľná zver a na konároch ktorého bývali nebeské vtáky,

¹⁹ to si ty, kráľ, ktorý si sa stal veľkým a mocným; tvoja veľkosť narástla a dosiahla nebo a tvoja vláda končiny zeme.

²⁰ A že kráľ videl zostúpiť z neba strážcu a svätca, ktorý hovoril: "Vytnite strom a zničte ho, ale prút z jeho koreňa nechajte v zemi v železných a kovových putách v poľnej zeleni, nech ho skrápa nebeská rosa a nech má podiel s poľnou zverinou, kým nad ním

²¹ význam toho je, kráľu - a je to rozhodnutie Najvyššieho, ktoré vychádza proti môjmu kráľovskému pánovi:

²² Vyženú ťa spomedzi ľudí a s poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a nechajú ťa skrápať nebeskou rosou, sedem časov uplynie nad tebou, kým sa dozvieš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce.

²³ A že rozkázali ponechať prút z koreňov stromu, tvoje kráľovstvo ostane tebe, len čo sa dozvieš, že nebesá sú mocné.

²⁴ Preto, kráľu, nech sa ti zapáči moja rada, odčiň svoje hriechy spravodlivosťou a svoje viny milosrdenstvom k bedárom; azda sa predĺži tvoja bezpečnosť."

²⁵ Všetko to prišlo na kráľa Nabuchodonozora.

²⁶ Po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal sa nad kráľovským palácom v Babylone

²⁷ a kráľ hovoril: "Či to nie je veľký Babylon, ktorý som ja svojím ohromným bohatstvom vybudoval na kráľovský dom a na ozdobu svojej slávy?"

²⁸ Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď padol z neba hlas: "Tebe sa hovorí, kráľ Nabuchodonozor: Kráľovstvo odíde od teba

²⁹ a vyženú ťa spomedzi ľudí, a poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov uplynie nad tebou, kým uznáš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce.

³⁰ V tú hodinu sa splnilo slovo na Nabuchodonozorovi; vyhnali ho spomedzi ľudí, jedol trávu ako dobytok a telo mu skrápala nebeská rosa, kým mu nenarástli vlasy ako orlom páperie a nechty ako vtákom.

³¹ Po uplynutí dní som ja, Nabuchodonozor, zdvihol oči k nebu a vrátil sa mi môj rozum. I dobrorečil som Najvyššiemu, chválil a oslavoval som Večne živého, ktorého vladárstvo je večné a jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie.

³² Všetci obyvatelia zeme sú pred ním ako nič a podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme a niet nikoho kto by mu zachytil ruku a kto by mu povedal: "Čo robíš?"

³³ V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva sa mi vrátila veleba a lesk. Moji poradcovia ma vyhľadali a moji veľmoži ma opäť dosadili do môjho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci.

³⁴ Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú pravda a jeho cesty sú právo a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche."

¹ Kráľ Baltazár usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pred tisícmi pil víno.

² Pri pití vína rozkázal Baltazár priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor dal odniesť z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy.

³ I doniesli zlaté nádoby, ktoré odvliekli z jeruzalemského domu Božieho, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy.

⁴ Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, kovových, železných, drevených a kamenných bohov.

⁵ V tú chvíľu sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na vápno múru kráľovského paláca. A kráľ videl prsty ruky, ktorá písala.

⁶ Vtom sa zmenila kráľova farba a jeho myšlienky ho podesili, bederné kĺby sa mu uvoľnili a kolená sa mu trepotali o seba.

⁷ Kráľ silno zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov; a kráľ povedal mudrcom Babylonu: "Ktokoľvek prečíta toto písmo a vyloží mi jeho význam, bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude mať na hrdle a ako tretí bude vládnuť v mojom kráľovstve."

⁸ Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli písmo prečítať ani vyložiť jeho význam kráľovi.

⁹ Nato sa kráľ Baltazár veľmi naľakal, farba sa na ňom premenila a jeho veľmoži boli rozrušení.

¹⁰ Na reči kráľ a jeho veľmožov vstúpila do hodovného domu kráľovná a povedala: "Kráľu, ži naveky! Nech ťa tvoje myšlienky nedesia a farba nech sa ti nemení!

¹¹ Je v tvojom kráľovstve muž, na ktorom je duch svätých bohov. V dňoch tvojho otca bola uňho zistená rozumnosť, dôvtip a múdrosť ako múdrosť bohov a tvoj otec, kráľ Nabuchodonozor, ho ustanovil za náčelníka čarodejov, veštcov, Chaldejcov a hádačov; tvoj otec, kráľ.

¹² Pretože u Daniela, ktorému kráľ dal meno Baltazár, sa zistil vyšší duch, vedomosť, rozumnosť, vykladanie snov, rozlúšťovanie záhad a riešenie ťažkostí. Nech teraz zavolajú Daniela a povie výklad!"

¹³ Nato priviedli Daniela pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: "Ty si Daniel spomedzi júdskych zajatcov, ktorých môj otec, kráľ priviedol z Júdska?

¹⁴ Počul som o tebe, že je na tebe duch bohov a že sa ukázalo že dôvtipný, rozumný a veľmi múdry.

¹⁵ Teraz priviedli predo mňa mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho význam, no nevedeli mi povedať význam veci.

¹⁶ Počul som však o tebe že vieš vyložiť nejasné a rozuzľovať ťažkosti. Ak mi teda vieš prečítať toto písmo a podať jeho výklad do purpuru sa budeš obliekať, zlatú reťaz budeš mať na hrdle a ako tretí budeš vládnuť v kráľovstve."

¹⁷ Nato Daniel odpovedal kráľovi: "Svoje dary si nechaj a svoje odmeny daj inému! Písmo však prečítam kráľovi a jeho význam mu vyložím.

¹⁸ Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, moc vznešenosť a slávu.

¹⁹ Pre veľkosť, ktorú mu dal, triasli sa pred ním všetky národy, kmene a nárečia; koho chcel, toho zabil, a koho chcel, nechal nažive; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril.

²⁰ Keď sa mu však srdce povýšilo a duch mu zmocnel v pýche, bol zhodený z trónu svojho kráľovstva a jeho sláva mu bola odňatá.

²¹ I vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, s divými oslami sa zdržoval, trávu mu dali jesť ako dobytku a telo mu skrápala nebeská rosa, kým nepoznal, že vládcom nad ľudským kráľovstvom je najvyšší Boh a koho chce, toho nadeň postaví.

²² A ty, jeho syn Baltazár, neponížil si si srdce, hoci si vedel toto všetko

²³ ale vyvyšoval si sa nad Pána nebies. Doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a tvoje vedľajšie ženy pili ste z nich víno. Vychvaľoval si strieborných, zlatých, kovových, železných, drevených a kamenných bohov ktorí nevidia, nepočujú a nechápu, ale Boha, v ktorého ruke e tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval.

²⁴ Preto on poslal tieto prsty a napísal toto písmo.

²⁵ Toto je teda písmo, ktoré je napísané: Mene, Tekel, Ufarsin.

²⁶ A toto je význam slov: Mene: Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec.

²⁷ Tekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým.

²⁸ Peres: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a odovzdané Médom a Peržanom."

²⁹ Vtedy Baltazár rozkázal a Daniela obliekli do purpuru, na hrdlo mu dali zlatú reťaz a vyhlásili o ňom, že má ako tretí vládnuť v kráľovstve.

³⁰ V tú noc babylonského kráľa Baltazára zabili.

Príslovia 16,1 – 4

---

¹ Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď (dáva) Pán na jazyk.

² Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.

³ Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery.

⁴ Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy.