Biblia za rok - 24. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 24. deň: Genezis 45 – 46, Jób 37 – 38, Príslovia 4,20 – 27
Genezis 45 – 46
1 Tu sa už Jozef nemohol ovládať pred všetkými, čo ho obkľučovali, a zvolal: "Nech všetci vyjdú odtiaľto von!" A tak nebol nik pri ňom, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom.
2 Tu sa dal do hlasitého plaču až tak, že ho počuli Egypťania a zvedel o tom aj dom faraónov.
3 Potom Jozef povedal svojim bratom: "Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?" Jeho bratia sa tak naľakali, že nemohli odpovedať bratovi.
4 Jozef sa svojim bratom privrával: "No poďte ku mne!" Keď pristúpili bližšie, povedal: "Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.
5 A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive.
6 Lebo už dva roky je v krajine hlad a bude ešte päť rokov, čo nebude ani oračky, ani žatvy.
7 Preto ma Boh poslal pred vami, aby váš rod zachoval na zemi a aby ho mimoriadnym zásahom zachoval pri živote.
8 A takto nie vy ste ma sem poslali, lež Boh. On ma urobil faraónovým poradcom, pánom nad celým jeho domom a vladárom nad celou egyptskou krajinou.
9 Poponáhľajte sa a choďte k môjmu otcovi a povedzte mu: "Toto odkazuje tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil vládcom nad celým Egyptom, príď ku mne a neodkladaj!
10 Budeš bývať v kraji Gesen a budeš mi nablízku ty i tvoje deti a tvoje detné deti spolu s tvojimi ovcami a dobytkom a s celým tvojím majetkom.
11 Ja sa tu budem starať o teba lebo ešte päť rokov potrvá hlad -, aby si neschudobnel ty i tvoj dom a všetko, čo je tvoje.
12 Na vlastné oči vidíte, aj môj brat Benjamín vidí na svoje oči, že sú to moje ústa, čo s vami rozprávajú.
13 Zvestujte teda môjmu otcovi moju veľkú hodnosť, ktorú mám v Egypte, a všetko, čo ste videli! Nuž poponáhľajte sa a priveďte môjho otca sem!"
14 Potom padol okolo krku svojmu bratovi Benjamínovi a plakal. Aj Benjamín plakal na jeho hrudi.
15 Potom pobozkal všetkých svojich bratov a plakal na ich hrudi. Napokon sa rozprávali s ním aj jeho bratia.
16 Aj do faraónovho paláca sa dostala zvesť: "Prišli Jozefovi bratia A faraón sa tomu tešil a so svojimi služobníkmi.
17 A faraón vravel Jozefovi: "Povedz svojim bratom: Urobte toto: Naložte svoje zvieratá a choďte rýchlo do krajiny Kanaán
18 a zoberte svojho otca a svoje rodiny a príďte ku mne! Ja vám potom dám, čo dobré poskytuje egyptská zem. Budete jesť to najlepšie v krajine!
19 A prikážeš im aj toto: Aj toto urobte: Vezmite si z egyptskej krajiny vozy pre svoje deti a ženy a naložte svojho otca a príďte sem!
20 Nech vám nie je ľúto vášho domáceho zariadenia, lebo čo je najlepšie v celej krajine, to bude vaše!"
21 A Izraelovi synovia urobili tak. Jozef im dal na faraónov rozkaz vozy a dal im aj potraviny na cestu.
22 A všetkým, každému osve, daroval sviatočný odev. Benjamínovi však daroval tristo strieborniakov a pätoro sviatočných šiat.
23 Svojmu otcovi poslal desať oslov obťažených najlepšími egyptskými plodinami a desať oslíc obťažených zrnom, chlebom a jedlom pre svojho otca na cestu.
24 Potom prepustil svojich bratov a oni šli. A ešte im pripomenul: "Cestou si nerobte výčitky!"
25 Tak odišli z Egypta a prišli k svojmu otcovi do krajiny Kanaán.
26 I oznámili mu: "Jozef ešte žije! Áno, on je vládcom nad celou egyptskou krajinou." No jeho srdce ostalo nevšímavé, lebo im neveril.
27 Ale keď mu porozprávali všetko, čo im hovoril Jozef, a keď uvidel vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, tu sa vrátil život do ich otca Jakuba.
28 A Izrael zvolal: "Stačí mi, že môj syn Jozef ešte žije! Pôjdem, aby som ho uvidel, kým nezomriem!"
1 Izrael sa vydal na cestu so všetkým, čo mal, a keď došiel do Bersaby, priniesol obetu Bohu svojho otca Izáka.
2 Tu povedal Boh Izraelovi v nočnom videní: "Jakub, Jakub!" On odpovedal: "Tu som!"
3 A on hovoril: "Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa zostúpiť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ.
4 Ja sám pôjdem s tebou do Egypta a ja sám ťa aj vyvediem odtiaľ a Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči."
5 Potom sa Jakub pobral z Bersaby. A Izraelovi synovia vyložili svojho otca Jakuba aj svoje deti a ženy na vozy, ktoré poslal faraón, aby ho odviezli.
6 Vzali so sebou aj svoje stáda a všetko, čo nadobudli v krajine Kanaán, a tak prišli do Egypta Jakub a všetko jeho potomstvo s ním:
7 so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi dcérami a vnučkami: so všetkým svojím potomstvom prišiel do Egypta.
8 A toto sú mená Izraelových synov, čo prišli do Egypta: Jakub a jeho synovia. Jakubov prvorodený Ruben.
9 Rubenovi synovia: Henoch, Falu, Hesron a Karmi.
10 Simeonovi synovia: Jamuel, Jamin, Ahod, Jachin, Sohar a syn Kanaánčanky Šaul.
11 Léviho synovia: Gerson, Kaát a Merari.
12 Júdovi synovia: Her, Onan, Sela, Fárez a Zara. Her a Onan však zomreli v krajine Kanaán. Fárezovi synovia boli: Hesron a Chamul.
13 Isacharovi synovia: Tola, Fula, Jób a Semron.
14 Zabulonovi synovia: Sared, Elon a Jahelel.
15 To sú synovia Lie, ktorá ich porodila Jakubovi v sýrskej Mezopotámii, aj jeho dcéru Dinu. Spolu je teda jeho synov a dcér tridsaťtri duší.
16 Gadovi synovia: Sefion, Hagi, Suni, Esebon, Heri, Arodi a Areli.
17 Aserovi synovia: Jamne, Jesua, Ješui, Beria a ich sestra Sára. Synovia Beriu: Heber a Melchiel.
18 To sú synovia Zelfy, ktorú dal Laban svojej dcére Lii. Ona porodila Jakubovi šestnásť duší.
19 Synovia Jakubovej ženy Ráchel: Jozef a Benjamín.
20 Jozefovi sa narodili v egyptskej krajine synovia, ktorých mu porodila Asenet, dcéra Putifara, kňaza z Heliopolu: Manasses a Efraim.
21 Benjamínovi synovia: Bela, Bechor, Asbel, Gera, Náman, Echi, Ros, Mofim, Ofim a Ared.
22 To sú synovia Ráchel, ktorých porodila Jakubovi, spolu štrnásť duší.
23 Danovi synovia: Husim.
24 Neftaliho synovia: Jasiel, Guni, Jeser a Salem.
25 To sú synovia Baly, ktorú dal Laban svojej dcére Ráchel. Ona porodila Jakubovi týchto, spolu sedem duší.
26 Všetkých duší, čo prišli s Jakubom do Egypta a pochádzajú z jeho bedier, okrem žien Jakubových synov, bolo spolu šesťdesiatšesť.
27 Jozefovi synovia, ktorí sa mu narodili v Egypte, boli dvaja. Všetkých duší Jakubovho domu, ktoré prišli do Egypta, bolo sedemdesiat.
28 On však poslal Júdu pred sebou k Jozefovi, aby oznámil jeho príchod do Gesenu. Keď prišli do Gesenu,
29 Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a šiel do Gesenu naproti svojmu otcovi. Keď ho uvidel, padol mu okolo hrdla a dlho plakal v jeho objatí.
30 Tu Izrael povedal Jozefovi: "Teraz už môžem zomrieť, keď som videl tvoju tvár a že ešte žiješ!"
31 Jozef potom povedal svojim bratom a celej rodine svojho otca: "Pôjdem to oznámiť faraónovi a poviem mu: "Prišli ku mne moji bratia a rodina môjho otca, čo bývali v Kanaáne.
32 Tí mužovia sú pastieri oviec, sú chovatelia dobytka a priviedli si svoje ovce, dobytok a celý svoj majetok."
33 Keď vás teda faraón zavolá a keď vám povie: "Čím sa zamestnávate?"
34 odpoviete mu: "Chovateľmi dobytka sú tvoji sluhovia od svojej mladosti až dodnes, my aj naši otcovia," aby ste mohli zostať v kraji Gesen. Lebo každý pastier oviec je u Egypťanov v opovrhnutí.
Jób 37 – 38
1 Moje srdce nad tým celkom predesilo sa, že až z miesta svojho ide vyskočiť.
2 Počúvajte teda ten jeho hlas dunivý, aký veľký hukot mu z úst vychádza.
3 Svoj blesk vystreľuje po šírych nebesiach až veru po samy zeme končiny.
4 Za ním ozýva sa jeho hlas už dunením, mohutnému hlasu dáva lomoziť, blesky nezadrží, keď čuť jeho hlas.
5 Svojím hlasom hrmí naozaj podivne, robí veľké veci, prečudesné tiež.
6 Veď aj snehu vraví: "Nože, na zem spúšťaj sa!", dažďom, lejaviciam: "Prudké buďteže!"
7 On vtláča na všetkých ľudí svoje znamenie, by tak jeho dielo všetci poznali.
8 Do skrýše si vlastnej (každé) zviera zalieza, ono sa vo svojej diere zdržuje.
9 Z južných komôr práve povíchrica prichádza, od severu zasa zima studená.
10 Tak sa aj ľad tvorí na Božie dýchnutie, takže celkom stuhne vody hladina.
11 A takisto mračno jeho bleskom vystrelí, oblak rozoseje jeho záblesky.
12 Tak sa potom vrtia sťaby kolom dokola, podľa jeho plánov v kruhu točia sa. A tak všetko spravia, čokoľvek im prikáže, po obvode celom jeho zeme ver'.
13 Ak chce kárať azda, svoju vôľu vyplní, či byť milosrdný, aj to dosiahne.
14 Ty, Jób, týmto veciam, nože, sluchu dopraj už! Povstaň, Božím divom venuj pozornosť!
15 Chápeš, ako to Boh nado všetkým panuje, ako oblak jeho bleskom zažiari?
16 Chápeš vari aj tú rovnováhu oblakov? To div toho, čo je múdry nesmierne.
17 Ty, čo šaty sa ti celkom rozhorúčia hneď, sotva zem na južnom vetre zastane.
18 Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho.
19 Daj mi teda vedieť, čo mu máme povedať, pre tmu nám nemožno viac už rokovať.
20 Či sa mu oznámi, kedy budem hovoriť, že hovorí ktosi, aj to dozvie sa?
21 Ani svetlo uzrieť teraz veru nemožno, oblaky ho totiž celkom zatmili. Lenže vietor vanie, už ich zasa rozháňa,
22 od severu ide zlato akoby, kolo Boha vidno slávu úžasnú.
23 Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje.
24 Preto sa ho ľudia (všetci) musia obávať, ani srdcom múdrych on si nevšíma."
1 Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi:
2 "Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!
3 Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš.
4 Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!
5 Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom?
6 Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný,
7 keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?
8 Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,
9 keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne?
10 Potom som ho sputnal svojím zákonom, vložil som naň zámok, dvoje brány tiež.
11 A povedal som: "Potiaľ smieš, ďalej nie, tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn."
12 Či za svojich dní si dal ránu rozkazy a zorničke si určil miesto jej,
13 aby zachytila zeme okraje, a tak hriešnici z nej boli zmetení?
14 Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami.
15 Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme.
16 Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal?
17 Tebe brány smrti ukázali sa, alebo si videl brány temravy?
18 Po šíravách zeme si sa rozhliadol? Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz:
19 Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty,
20 aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova?
21 S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní.
22 K zásobárňam snehu vari zašiel si, ľadovca si uzrel zásobárne tiež,
23 ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej.
24 Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa šíri vietor východný?
25 Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým,
26 nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, tú púšť, na ktorej niet ani človeka,
27 by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina?
28 Kde dážď teda (svojho) otca má, alebo kto splodil rosy kvapôčky?
29 Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju?
30 Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, takisto aj hĺbok stuhne hladina.
31 Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať?
32 Dáš, by v svojom čase Veniec vychodil, Medveďa viesť budeš s jeho mladými?
33 Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi?
34 Svoj hlas pozdvihneš var' k samým oblakom, by ťa zaliali hneď vody prívaly?
35 Azda blesky hodíš, až sa rozbehnú, tebe odpovedia: "Aha, tu sme už!"
36 Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval?
37 Ktože môže mračná múdro spočítať, a kto môže nahnúť mechy nebeské,
38 keď prach sa na hmotu tvrdú zlepuje, keď sa spájajú tiež hrudy navzájom?
39 Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,
40 keď sa utúlili v svojich pelechoch, abo na postriežke ležia v húšťave?
41 Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
Príslovia 4,20 – 27
20 Vnímaj moje slová, syn môj, a nakloň ucho k mojim výrokom!
21 Nespúšťaj oči z nich, chráň si ich v hĺbke srdca!
22 Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre ich telo vonkoncom.
23 Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života.
24 Odstráň od seba falošné ústa a úskočné pery nech sú ďaleko od teba.
25 Nech tvoje oči hľadia priamo vpred a tvoje mihalnice nech pozerajú pred teba!
26 Hľaď svojej nohe rovný chodník nájsť a všetky tvoje cesty nech smerujú do cieľa.
27 Neodkloňuj sa (ani) vpravo, ani naľavo, odvracaj svoju nohu od zlého! Chráň sa cudzoložnej ženy! V
