Jeremiáš 6

---

¹ Utečte, synovia Benjamínovi, z Jeruzalema preč! V Tekue trúbte na trúbe, nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu! Lebo od severu hrozí nešťastie a veľké pustošenie.

² Krásnu a rozmaznanú dcéru Siona zničím.

³ Prídu k nej pastieri so svojím stádom, postavia vôkol nej stany a každý vypasie svoj úsek.

⁴ "Chystajte proti nej boj! Hor' sa, tiahnime cez poludnie! Beda nám, veď skláňa sa deň a večerné tiene sa predlžujú!

⁵ Hor' sa, tiahnime v noci a spustošme jej paláce!

⁶ Lebo takto vraví Pán zástupov: "Vytínajte stromy, stavajte násyp proti Jeruzalemu. Je mestom navštívenia: je v ňom samé násilie.

⁷ Ako zo studne vyviera voda, tak z neho vyviera zloba, násilie a útlak počuť v ňom, pred tvárou mám stále rany a jazvy.

⁸ Prijmiže výstrahu, Jeruzalem, by sa mi od teba neodtrhla duša, aby som z teba neurobil púšť, neobývanú krajinu."

⁹ Toto hovorí Pán zástupov: "Dôkladne pooberajú hrozno, zvyšky Izraela. Prilož ruku ako vinohradník na jeho vinič!"

¹⁰ Proti komuže mám hovoriť a svedčiť, aby počuli? Ucho, hľa, majú neobrezané, nemôžu počuť, Pánovo slovo, hľa, je im na posmech, nemajú v ňom záľubu.

¹¹ Plný som Pánovho hnevu, zunovalo sa mi zdržovať ho. "Vylejem ho na deti na ulici aj na hlúčok mladíkov. Áno, i muža chytia so ženou, starca s tým, čo doplnil vek.

¹² Ich domy prejdú na cudzích, polia a ženy podobne, pretože vystriem ruku proti obyvateľom krajiny," hovorí Pán.

¹³ Veď od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtivci; od prorokov až po kňazov všetci páchajú podvod.

¹⁴ Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: "Pokoj, pokoj!" Ale pokoja niet!

¹⁵ Budú zahanbení, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. "Preto padnú s tými, čo budú padať, klesnú, až ich navštívim" - hovorí Pán.

¹⁶ Toto hovorí Pán: "Zastaňte na cestách a viďte, skúmajte dávne chodníky; a kde je dobrá cesta, choďte po nej, tak si nájdete odpočinok pre dušu." Ale povedali: "Nepôjdeme!"

¹⁷ Postavil som nad vás strážcov: "Pozorujte na hlas trúby!" Ale povedali: "Nebudeme pozorovať."

¹⁸ Preto počujte, národy a ktorí pasiete ich stáda!

¹⁹ Počuj, zem: "Hľa ja privediem nešťastie na tento ľud, ovocie to ich úmyslov. Veď na moje slová nepočúvali a mojím zákonom pohrdli!

²⁰ Načo mi je tymian, ktorý prichádza zo Sáby, a voňavá trsť z ďalekej krajiny?! Vaše celopaly nie sú na záľubu a vaše obety sa mi nepáčia."

²¹ Preto takto hovorí Pán: "Hľa, postavím tomuto ľudu prekážky a potknú sa na nich otcovia a synovia naraz, občan a priateľ zahynú."

²² Toto hovorí Pán: "Hľa, zo severnej krajiny prichádza ľud, od končín zeme dvíha sa veľký národ.

²³ Držia kušu a kopiju, ukrutní sú a bez milosti, ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, vystrojení ako muž do vojny proti tebe, dcéra Sionská."

²⁴ "Počuli sme o ňom chýr, ovisli nám ruky, úzkosť nás pojala, bôle ako rodičku."

²⁵ Nechoďte na pole a nekráčajte po ceste, lebo meč nepriateľa, hrôza je zôkol-vôkol.

²⁶ Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa v popole, sťa nad jedináčikom drž smútok, prehorkú žalobu: Ach, v okamihu prišiel ničiteľ proti nám!

²⁷ Ustanovil som ťa za vyzvedača pre svoj ľud, aby si vyzvedel a vyskúmal ich cesty.

²⁸ Odbojní vzbúrenci sú všetci, kráčajú za ohovárkou, (kov a železo sú), všetci sú skazení.

²⁹ Mech horí, v ohni mizne olovo, roztápač roztápa nadarmo: zločincov nemožno vylúčiť.

³⁰ Striebrom odhodeným ich volajú, pretože Pán ich odhodil.

Ezechiel 34 – 35

---

¹ Pán prehovoril ku mne takto:

² "Syn človeka, prorokuj proti pastierom Izraela; prorokuj a povedz im, pastierom: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Či nie stádo pásavajú pastieri?

³ Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli, vykŕmené ste pozabíjali, no ovce ste nepásli.

⁴ Slabé ste neposilňovali, choré ste neliečili, ranené ste neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, ani stratené ste nehľadali, ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi.

⁵ A rozpŕchli sa, pretože nebolo pastiera, stali sa pokrmom rozličnej poľnej zveri, áno, rozpŕchli sa.

⁶ Moje ovce blúdili po všetkých vrchoch a po všetkých vyvýšených kopcoch; rozohnané sú moje ovce po celom povrchu zeme a niet toho, kto by ich hľadal, niet toho, kto by šiel za nimi.

⁷ Preto, pastieri, čujte slovo Pánovo:

⁸ Ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, pretože sa moje stádo stalo korisťou a moje ovce sa stali pokrmom všelijakej poľnej zveri, lebo nebolo pastiera; moji pastieri nehľadali moje ovce, pastieri pásli seba, nie však moje stádo:

⁹ preto, pastieri, počujte slovo Pánovo:

¹⁰ Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, prídem na pastierov, budem požadovať svoje ovce z ich ruky, urobím koniec ich pastierovaniu a pastieri nebudú viac pásť seba: vytrhnem svoje ovce z ich úst, nebudú im viac pokrmom.

¹¹ Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich.

¹² Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň.

¹³ Vyvediem ich spomedzi národov, pozbieram ich z krajín, privediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť po vrchoch Izraela, pri potôčkoch a všetkých bydliskách krajiny.

¹⁴ Po najhojnejších pastvách ich budem pásť, na vrchoch izraelského pohoria budú ich nivy, tam budú košiariť na výbornom trávniku. Budú sa pásť na záživnej paši, po vrchoch Izraela.

¹⁵ Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara, hovorí Pán, Boh.

¹⁶ Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito.

¹⁷ Vy však, ovečky moje! Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja súdim medzi ovcou a ovcou, medzi baranmi a capmi.

¹⁸ Málo vám je, že ste vypásli najlepšiu pašu a zvyšok svojej paše šliapete nohami? Že ste pili čistučkú vodu a ostatok mútite nohami?

¹⁹ Takže moje ovce mali spásať, čo ste pošliapali nohami, a mali piť, čo ste zamútili nohami?

²⁰ Preto k vám takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám súdim medzi ovcou tučnou a ovcou chudou.

²¹ Pretože ste všetky slabé bokmi a plecami odtískali a klali rohami, až kým ste ich nevyhnali von,

²² nuž ochránim svoje ovce, že nebudú viac napospas a rozsúdim medzi ovcou a ovcou.

²³ I postavím nad ne jedného pastiera, ktorý ich bude pásť: svojho sluhu, Dávida; on ich bude pásť, on im bude pastierom.

²⁴ Ja, Pán im budem Bohom a môj sluha Dávid bude medzi nimi kniežaťom; ja, Pán to hovorím.

²⁵ Uzavriem s nimi zmluvu pokoja a odstránim zo zeme divú zver, takže budú v bezpečí bývať na púšti, i v horách môžu spávať.

²⁶ Urobím ich a okolie svojho pahorku požehnaním, v príhodnom čase spustím dážď, bude to požehnaný lejak.

²⁷ Poľné stromy budú rodiť svoje ovocia a zem vydá svoju úrodu; na svojej pôde budú v bezpečí. A zvedia, že ja som Pán, keď dolámem ihlice ich jarma a vyslobodím ich z rúk tých, čo ich zotročovali.

²⁸ Nebudú už viac korisťou národov ani ich nebude žrať zver zeme, budú bývať v bezpečí, nik ich neodstraší.

²⁹ Vzbudím im slávnu sadenicu a nebude v krajine nik, koho by sužoval hlad, a nebudú znášať potupovanie národov.

³⁰ Budú vedieť, že ja, Pán, ich Boh som s nimi, oni však, Izraelov dom, sú mojím ľudom, hovorí Pán, Jahve.

³¹ Vy však, moje stádo, ovce mojej paše, ste ľudia a ja som váš Boh," hovorí Pán, Jahve.

¹ Pán prehovoril ku mne takto:

² "Syn človeka, obráť si tvár proti vrchu Seir a prorokuj proti nemu.

³ Povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, vrch Seir, vystriem proti tebe svoju ruku a urobím ťa pustým a opusteným.

⁴ Z tvojich miest urobím zborenisko, ty však budeš spustnutý a budeš vedieť, že ja som Pán.

⁵ Pretože si prechovával večné nepriateľstvo a synov Izraela si vydal do moci meča v čase ich nešťastia, v čase krajnej viny,

⁶ preto, ako žijem -hovorí Pán, Jahve -, obrátim ťa na krv a krv ťa bude stíhať. Preto, že si nenávidel krv, krv ťa bude stíhať.

⁷ Vrch Seir obrátim na púšť a vyhubím z neho, čo odchádza i prichádza.

⁸ Jeho vrchy naplním prebodnutými: na tvojich kopcoch, v tvojich údoliach i vo všetkých tvojich riečiskách budú padať prebodnutí mečom.

⁹ Večnou pustatinou ťa urobím a tvoje mestá nebudú obývané; i budete vedieť, že ja, som Pán.

¹⁰ Pretože si povedal: "Oba národy a obe krajiny budú moje, opanujem ich," hoci tam bol Pán,

¹¹ preto, ako žijem, hovorí Pán, Jahve, urobím podľa tvojho hnevu a podľa tvojej žiarlivosti, akou si vo svojej nenávisti nakladal s nimi, a dám sa im poznať, keď ťa budem súdiť.

¹² Budeš teda vedieť, že ja som Pán. Počul som všetky tvoje rúhania, ktoré si vyriekol proti vrchom Izraela: "Pusté sú, nám sa dostali za pokrm."

¹³ A svojimi ústami ste sa vyvyšovali nado mňa, kopili ste proti mne svoje reči, ja som to počul.

¹⁴ Toto hovorí Pán, Jahve: Keď sa bude radovať celá zem, teba urobím pustatinou.

¹⁵ Ako si sa radoval nad dedičstvom Izraelovho domu, lebo bol pustý, tak naložím s tebou; budeš pustý, vrch Seir a celý Edom; i budú vedieť, že ja som Pán.

Príslovia 14,25 – 28

---

²⁵ Pravdivý svedok zachraňuje životy, ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom.

²⁶ Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.

²⁷ Bázeň pred Pánom je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

²⁸ V množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo a v malom počte ľudí vladárova záhuba.