Jeremiáš 4

---

¹ Ak sa obrátiš, Izrael, hovorí Pán, vráť sa ku mne! A ak odstrániš spredo mňa svoje ohavy, nebudeš viac blúdiť.

² Vtedy budeš prisahať: "Ako žije Pán!" poctivo, pravdivo a spravodlivo." V ňom sa budú žehnať národy a v ňom sa budú chváliť.

³ Lebo takto hovorí Pán mužom Júdska a Jeruzalema: "Preorte si úhor a nesejte do tŕnia!

⁴ Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, ináč vyšľahne sťa plameň môj hnev a bude horieť neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov.

⁵ Oznámte v Júdsku, rozhláste v Jeruzaleme a povedzte, zahlahoľte v krajine na trúby, volajte naplno a hovorte: "Zrazte sa, pôjdeme do opevnených miest!"

⁶ Hore so zástavou, na Sion, utekajte a nezastavujte sa! Lebo od severu privediem nešťastie a dôkladné zrútenie.

⁷ Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho ležiska, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Vypáli ti mestá, že v nich neostane ani duše.

⁸ Preto sa odejte vrecovinou, nariekajte a kvíľte, lebo blčiaci hnev Pánov neodstúpi od nás.

⁹ I stane sa v ten deň - hovorí Pán, zmizne srdnatosť kráľa a srdnatosť kniežat, stŕpnu kňazi a zdesia sa proroci."

¹⁰ A budú hovoriť: "Ach, Pane, Jahve, veru si sklamal tento ľud a Jeruzalem, keď si vravel: "Budete mať pokoj;" a hľa, meč vniká až do duše."

¹¹ V tom čase budú hovoriť o tomto ľude a o Jeruzaleme: "Horúci vietor hôľ púšťou (sa rúti) na dcéru môjho ľudu, nie aby vial a nie aby čistil.

¹² Zúrivý vietor mi prichádza odtiaľ: teraz aj ja vyhlásim nad nimi svoj súd."

¹³ Hľa, dvíha sa ako oblaky, jeho vozy sú sťa víchrica, jeho kone sú rýchlejšie od orlov. Beda nám, sme zničení!

¹⁴ Očisť si, Jeruzalem, srdce od zloby, aby si sa zachránil; dokiaľže budú bývať u teba tvoje zločinné myšlienky?

¹⁵ Veď čuj! Z Danu oznamujú a hlásia nešťastie z vrchov Efraimu.

¹⁶ Oznamujte národom: "Hľa, tu sú!" Hláste Jeruzalemu: "Obliehači prichádzajú z ďalekej krajiny, dvíhajú svoj hlas proti mestám Júdska.

¹⁷ Obkľučujú ho sťa poľní hájnici, pretože mi vzdoroval," hovorí Pán.

¹⁸ Tvoje cestičky a tvoje skutky ti to narobili. Je to pre tvoj hriech, že je to trpké, že ti to preniká až k srdcu.

¹⁹ Vnútro moje, vnútro moje, hyniem! Steny môjho srdca! Srdce sa mi búri, nebudem mlčať, veď duša mi začula hlas trúby, lomoz vojnový.

²⁰ Skaza za skazou praská, veď hynie celá krajina, v okamihu hynú moje stany, podchvíľou moje šiatre.

²¹ Dokedy budem vidieť zástavu, počúvať zvuky trúby?

²² "Veď môj ľud je prihlúpy, nepoznáva mňa; sú to sprostí synovia, pochopenia nemajú; sú múdri na zločin, a dobro robiť nevedia."

²³ Videl som zem: hľa, pustá je a prázdna; a nebesá: ich svetla nebolo.

²⁴ Videl som vrchy: hľa, triasli sa a všetky pahorky sa knísali.

²⁵ Videl som, hľa, nebolo človeka a všetky vtáčky nebies uleteli.

²⁶ Videl som, hľa, sad je púšťou a všetky jeho mestá sa zrútili pred Pánom, pred žiarom jeho hnevu.

²⁷ Lebo toto hovorí Pán: "Spustošená bude celá krajina, ale celkom ju nezničím.

²⁸ Pre toto bude žialiť zem, tam hore sčernejú nebesá, lebo som povedal a rozhodol, neobanujem a neodstúpim od toho."

²⁹ Pred krikom jazdcov a lukostrelcov celé mesto uteká, vnikli do húštin, vyliezli na bralá. Každé mesto je opustené, nebýva v nich ani človiečik.

³⁰ Čo budeš robiť ty, spustošená? Keď si purpur obliekaš, keď sa ozdobuješ skvostmi zlatými, keď si rozširuješ oči farbičkou: darmo sa krášliš, tvoji milovníci opovrhnú tebou, budú ti siahať na život.

³¹ Veď počujem sťa hlas rodičky, kvílenie ako prvôstky. Hlas dcéry Sionu! Stoná, rozkladá rukami: "Ach, beda mi! Duša mi klesá pred vrahmi." Trest je zaslúžený

Ezechiel 31 – 32

---

¹ V jedenástom roku, prvý deň tretieho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

² "Syn človeka, povedz faraónovi, kráľovi Egypta, a jeho zástupu: "Komu sa podobáš svojou veľkosťou?"

³ Pozri, cédrom na Libanone je krásnovetvým, korunu má tienistú, vzrast má vysoký, vrcholec mu čneje z húšťavy.

⁴ Od vôd vzrastá, výšku mu dala priepasť, ktorá mu pôdu obkľúčila prúdmi a svoje toky vyliala na všetky stromy poľa.

⁵ Preto vzrastom prevýšil všetky stromy na poli, vetvy sa mu rozrástli, konáre sa roztiahli od hojnej vody.

⁶ Na konároch, keď ich roztiahol, hniezdili všetky vtáky neba, pod jeho vetvami rodili všetky poľné zvieratá, v jeho tôni bývali rôzne početné kmene.

⁷ Prekrásny bol svojou veľkosťou, ratolesti keď si roztiahol, veď mal korene v hojnej vode.

⁸ Cédre v Božej záhrade sa mu nevyrovnali, cyprusy sa nepodobali jeho konárom, platan nemal vetvy ako on, nijaký strom v Božej záhrade mu nebol krásou podobný.

⁹ Krásnym som ho urobil, bohatým na konáre, že mu závideli všetky stromy Edenu, čo sú v Božej záhrade.

¹⁰ Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože je na vzrast vysoký, svojím vrcholcom sa vzpína až medzi oblaky a pre výšku sa mu vzdúva srdce:

¹¹ dal som ho do ruky mocnému národu, nech s nim nakladá; pre jeho zločin som ho odohnal.

¹² Vyťali ho cudzinci, najsilnejšie národy, a pohodili ho. Na vrchy a do všetkých dolín padali jeho konáre, dolámali sa mu vetvy do všetkých riečíšť zeme, z jeho tieňa odišli všetky národy, odvrhnú ho.

¹³ Na jeho vývrate bývali všetky vtáky neba a na jeho vetvách boli všetky zvieratá poľa,

¹⁴ aby sa nijaký strom pri vode nevyvyšoval pre svoj vzrast a aby sa svojím vrcholcom nevypínal medzi oblaky. Pre svoju výšku nech sa nespolieha na seba nič, čo pije vodu, pretože všetci budú vydaní na smrť, do podzemia, medzi ľudských synov, k tým, čo zostupujú do jamy.

¹⁵ Toto hovorí Pán, Jahve: V deň, keď do podsvetia zostúpil, smútok som nariadil, more som do neho zahalil a jeho toky som zahatil, že množstvo vody tiecť prestalo. Libanon som odial do čierna a stromy na poli vyschli preň.

¹⁶ Rachotom jeho pádu som podesil národy, keď som ich strčil do podsvetia k tým, čo zostupujú do jamy. A v podsvetí sa potešili všetky stromy Edenu, vyberané a najlepšie z Libanonu, všetky, čo pijú vodu.

¹⁷ Lebo ja tie zostúpili s ním do podsvetia k tým, čo ich prebodol meč, aj jeho pomocníci, ktorí spočívali v jeho tôni medzi národmi.

¹⁸ Tak, komuže si sa podobal vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Zrútil si sa so stromami Edenu do podsvetia. Medzi neobrezancami ležíš s tými, čo ich prebodol meč. To je faraón a celý jeho zástup, hovorí Pán, Jahve.

¹ V dvanástom roku, dvanásty mesiac, prvý deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

² "Syn človeka, začni žalospev o faraónovi, kráľovi Egypta, a povedz mu: Levíča národov, zhynul si. Býval si ako morský krokodíl, brázdil si svoje rieky, nohami si vodu mútieval, brodil si v ich riekach.

³ Toto hovorí Pán, Jahve: Rozostriem na teba svoju sieť v zástupe početných národov a svojou sieťou ťa vytiahnem,

⁴ na zem ťa vyhodím, šmarím ťa na pole, nebeským vtáčatám dám bývať na tebe a tebou nasýtim zver celého sveta.

⁵ Telo ti na vrch pohodím a tvojou mŕtvolou zaplním doliny.

⁶ Zem napojím tvojím výtokom - tvojou krvou - až po vrchy, riečištia sa z teba zaplnia.

⁷ Keď zhasneš, zahalím nebesá, ich hviezdy zatemním, slnko zahalím oblakmi a mesiac nevydá svetlo.

⁸ A všetky svietidlá na nebi zatemním pre teba, na tvoju zem však dopustím tmu - hovorí Pán, Jahve.

⁹ I popudím srdce mnohých národov, keď zavediem tvojich zajatcov medzi národy, do krajín, ktoré nepoznáš.

¹⁰ A podesím pre teba mnohé národy, ich králi sa strašne zhrozia pre teba, keď budem mihať svojím mečom pred ich tvárami; v deň tvojho pádu sa bude každý razom chvieť o svoj život.

¹¹ Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Meč babylonského kráľa príde na teba.

¹² Mečmi silákov porazím tvoj zástup; sú to všetko najsilnejšie národy, nuž znivočia pýchu Egypta a vyhynie celý jeho zástup.

¹³ Aj všetky jeho zvieratá vyhubím z početných vôd, takže ich ľudská noha viac nepomúti, ani paprčky zvierat ich nerozbúria.

¹⁴ Vtedy dám ich vodám ustáť sa a ich riekam dám tiecť ako oleju, hovorí Pán, Jahve.

¹⁵ Keď urobím egyptskú krajinu pustou a zem bude prázdna, bez svojej náplne, keď porazím všetkých, čo v nej bývajú, vtedy budú vedieť, že ja som Pán.

¹⁶ Toto je žalospev, nech ho spievajú; dcéry národov ho majú spievať; nad Egyptom a nad celým jeho zástupom ho majú spievať," hovorí Pán, Jahve. -

¹⁷ V dvanástom roku, v prvom mesiaci, pätnásty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

¹⁸ "Syn človeka, kvíľ nad zástupom Egypta a strhni ho - jeho a dcéry mocných národov - do podzemia s tými, čo zostúpili do jamy.

¹⁹ Od koho si krajší? Zostúp a daj sa uložiť s neobrezanými!

²⁰ Padnú medzi tých, ktorých prebodol meč. Meč je pripravený. Pritiahni ho i celý jeho zástup.

²¹ Najmocnejší z hrdinov i s jeho pomocníkmi budú k nemu hovoriť zo stredu podsvetia. Zostúpili, ležia neobrezaní, prebodnutí mečom.

²² Tam je Asýr a celé jeho zhromaždenie, jeho hroby sú vôkol neho. To všetko sú prebodnutí, padli pod mečom,

²³ a dali im hrob na dne jamy; jeho zástup je však okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, ktorí v krajine živých šírili strach.

²⁴ Tam je Elam a celý jeho zástup je okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, čo zostúpili do podsvetia neobrezaní, čo v krajine živých šírili strach. Nuž nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy.

²⁵ Uprostred prebodnutých mu dali lôžko s celým jeho zástupom, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože sa z nich šíril strach v krajine živých; nesú teda svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy, sú položení uprostred prebodnutých.

²⁶ Tam je Mosoch a Tubal a celý jeho zástup, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože šírili strach v krajine živých.

²⁷ A neležia s hrdinami, ktorí padli odpradávna, ktorí zostúpili do podsvetia s celým svojím vojenským výstrojom a ktorí si meče položili pod hlavy. Ale ich zločin je na ich kostiach, pretože boli postrachom hrdinov v krajine živých.

²⁸ Nuž aj ty budeš zdrvený medzi neobrezanými a budeš ležať s tými, ktorých prebodol meč.

²⁹ Tam je Edom, jeho králi a všetky jeho kniežatá, ktorých s ich hrdinstvom dali dovedna s prebodnutými mečom; ležia s neobrezanými a s tými, čo zostúpili do jamy.

³⁰ Tam sú všetci vládcovia severu a všetci Sidonci, ktorí zahanbení zostúpili s prebodnutými i napriek strachu z ich hrdinstva. I ležia neobrezaní s tými, ktorých prebodol meč, a nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy.

³¹ Týchto uvidí faraón a poteší sa i celé jeho vojsko; faraóna a celý jeho zástup prebodnú mečom - hovorí Pán, Jahve.

³² Pretože šíril strach v krajine živých, položia ho - faraóna a celý jeho zástup - uprostred neobrezaných s tými, ktorých prebodol meč."

Príslovia 14,17 – 20

---

¹⁷ Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti.

¹⁸ Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním.

¹⁹ Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dvermi spravodlivého.

²⁰ Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.