Biblia za rok - 225. deň

Texty k podcastu Biblia za rok - 225. deň: Jeremiáš 2, Ezechiel 28, Príslovia 14,9 – 12

Jeremiáš 2


1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 "Choď a volaj do uší Jeruzalema: Toto hovorí Pán: Spomínam na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojich zásnub, keď si ma nasledoval na pustatine, v nezasiatej krajine.

3 Izrael bol svätým Pánovým, prvotinami jeho úrody, tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci, dopadlo na nich nešťastie" - hovorí Pán.

4 Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov a všetky rodiny Izraelovho domu!

5 Toto hovorí Pán: "Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, išli za márnosťou a márnymi sa stali?

6 A nehovorili: "Kdeže je Pán, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, ktorý nás vodil pustatinou, krajinou pustou a hrboľatou, krajinou suchou a temnou, krajinou, ktorou neprejde nikto a ani človiečik v nej nebýva?"

7 A voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste požívali jej plod a jej dobro. Vy ste však prišli a sprznili moju zem a moje dedičstvo ste spravili odporným:

8 Kňazi nevraveli: "Kdeže je Pán?" Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali a pastieri sa mi spreneverili, proroci veštili menom Bála a za bezmocnými bôžikmi chodili.

9 Preto sa ešte budem pravotiť s vami - hovorí Pán - i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť.

10 Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite, pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne, pozrite, či sa stalo čosi také!

11 Ak si národ zmenil bohov - nuž to ani nie sú bohovia! Môj národ však zamenil svoju slávu za čosi bezvládne.

12 Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi, hovorí Pán.

13 Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.

14 Či je Izrael otrokom? Či je sluhom, narodeným v dome? Prečože sa stal korisťou?

15 Levy nad ním revali, pozdvihovali svoj hlas, jeho pôdu obrátili na púšť; mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.

16 I synovia Nofu a Tafnesu ťa vypásli až po temä.

17 Či ti to nezapríčinil odpad od Pána, tvojho Boha, keď ťa viedol po ceste?

18 Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta, aby si pil vody Nílu? A čo chceš na ceste do Asýrska, aby si pil vody Eufratu?

19 Tvoj zločin ťa stresce, skárajú ťa tvoje nevernosti. Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké, že si opustil Pána, svojho Boha, že si nemal bázeň predo mnou, hovorí Pán, Jahve zástupov.

20 Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo, roztrhal si svoje putá a povedal si: "Nebudem otročiť!" A na každom vyvýšenom kopci a pod každým zeleným stromom si sa rozvaľoval v smilstve.

21 Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený, ako samé pravé semä. Ako si sa mi zmenil! Vinič spotvorený, cudzí!

22 I keby si sa obmyl sodíkom a lúhom by si plytval, škvrnou bude tvoj zločin predo mnou, hovorí Pán, Jahve.

23 Ako len vravíš: "Nepošpinil som sa, za Bálom som sa nevláčil." Hľaď na svoju púť v údolí, poznaj, čo si urobil, ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,

24 oslica divá, naučená na púšť, čo v roztúženosti chmáta vzduch; ktože jej chlipnosť ukojí? Kto ju hľadá, neunaví sa, nájde ju v jej mesiaci.

25 Chráň si nohy pred nahotou a svoj gágor pred smädom! Lež povedala si: "Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem chodiť za nimi!"

26 Ako sa hanbí prichytený zlodej, tak sa hanbí dom Izraelov, oni, ich králi a kniežatá, aj ich kňazi a proroci.

27 Drevu hovoria: "Ty si môj otec" a kameňu: "Ty si ma zrodil." Ku mne si obrátili šiju, nie tvár, ak ich však stihne bieda, volajú: "Povstaň a zachráň nás!"

28 Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda!

29 Prečo sa pravotíte so mnou? Spreneverili ste sa mi všetci, hovorí Pán.

30 Nadarmo som bil vašich synov, neprijali výstrahu, váš meč hltal vašich prorokov ako pustošiaci lev."

31 Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo: "Či som púšťou Izraelovi? Či krajinou temnôt? Prečo vravíš, ľud môj: "Vzbúrili sme sa, viac nepôjdeme k tebe!"?

32 Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však na mňa zabudol od nespočetných dní.

33 Ale si len upravuješ cestičky na vysliedenie lásky! Preto si aj na zločiny privykol svoje cesty.

34 Ešte i na lemoch ti objavili krv našich biednych, nevinných: nepristihol si ich pri vlámaní ale pri terebintách.

35 A hovoríš: "Veď som nevinný, hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil." Hľa, tu som, posúdim ťa, pretože vravíš: "Nezhrešil som."

36 Čože sa tak veľmi ponáhľaš zmeniť si cestu? Aj s Egyptom pohoríš ako si pohorel s Asýrskom.

37 Aj odtiaľ budeš vychádzať že budeš ruky držať nad hlavou, lebo Pán odvrhol tvoje opory, úspech s nimi mať nebudeš.

Ezechiel 28


1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 "Syn človeka, povedz týrskemu kniežaťu: Toto hovorí Pán, Jahve: Pre pýchu tvojho srdca a že si vravel: "Boh som, bývam v božskom obydlí, uprostred mora," hoc si len človek, nie Boh, za Boha sa predsa v srdci máš.

3 Múdrejší si ako Daniel, nič tajné nie je skryté pred tebou.

4 Múdrosťou, svojou rozumnosťou si si získal bohatstvo, zlato a striebro si ukladal vo svojich pokladniciach.

5 Veľkou múdrosťou pri kupectve zveľadil si svoje bohatstvo, potom však pre bohatstvo spyšnelo tvoje srdce.

6 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože nosíš srdce, aké patrí len Bohu,

7 privediem proti tebe cudzie násilné národy, vytasia svoje šable na krásu, múdrosťou ti danú, znesvätia ti nádheru.

8 Do jamy ťa vrhnú, zomrieš ako tí, čo sú prebodnutí, uprostred mora.

9 Či budeš vravieť: "Bohom som ja" do očí svojich vrahov? Veď si ty len človek, a nie Boh, v rukách tých, ktorí ťa prebodnú.

10 Smrťou neobrezancov zomrieš, cudzincom v rukách; pretože som to riekol ja," hovorí Pán, Jahve.

11 Pán prehovoril ku mne takto:

12 "Syn človeka, začni žalospev o kráľovi Týru a povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Bol si vzornou pečaťou, plný múdrosti a vrcholnej krásy.

13 Bol si v Edene, Božej záhrade, pokrývali ťa rozličné drahokamy: karneol, topás a jaspis, chryzolit, beryl a ónyx, zafír, karbunkul a smaragd, rukou umelca do zlata zapravené a obložené boli na tebe v deň, keď si bol stvorený.

14 Bol si cherubom, pomazaným ochrancom; dal som ťa na svätý Boží vrch, prechádzal si sa pomedzi ohnivé kamene.

15 Bezchybný si bol na svojich cestách odo dňa, čo si bol stvorený, až kým sa nenašla na tebe vina.

16 Pri tvojom rozsiahlom kupčení naplnilo sa ti vnútro zločinom a zhrešil si, vtedy som ťa zvrhol z Božieho vrchu, odstránil som ťa, ochranný cherub, spomedzi ohnivých kameňov.

17 Srdce ti spyšnelo pre nádheru; pre krásu si si pohubil múdrosť. Na zem som ťa hodil, vystavil som ťa pohľadom kráľov, aby sa dívali na teba.

18 Množstvom svojich zločinov, nepoctivosťou svojho kupčenia znesvätil si svoje svätyne; vtedy som z tvojho vnútra vyvolal oheň, ktorý ťa strávil. Urobil som z teba popol na zemi pred očami všetkých, čo ťa videli.

19 Všetci, ktorí ťa poznali medzi národmi, zhrozili sa nad tebou, postrachom si sa stal a už ťa viac niet." -

20 Pán prehovoril ku mne takto:

21 "Syn človeka, obráť si tvár proti Sidonu a prorokuj proti nemu,

22 povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, Sidon, oslávim sa uprostred teba. Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, keď v ňom zavediem súdy a ukážem na ňom, že som svätý.

23 Pošlem naň mor a na jeho ulice krv; prebodnutí budú v jeho strede padať pod mečom, ktorý bude proti nemu zo všetkých strán. Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, Jahve.

24 A už viac nebudú domu Izraela pichľavým tŕňom a raniacim bodliakom všetci tí, čo sú okolo neho, čo ním opovrhujú, a budú vedieť, že ja som Pán.

25 Toto hovorí Pán, Jahve: Keď zhromaždím synov Izraela spomedzi národov, kde sú roztratení, ukážem na nich pred očami národov, že som svätý. I budú bývať vo svojej krajine, ktorú som dal svojmu sluhovi Jakubovi.

26 Budú v nej bývať bezpečne, budú stavať domy a vysádzať vinice. Budú bývať v bezpečí, keď zavediem súdy proti všetkým, čo nimi opovrhujú zo všetkých strán, i budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh."

Príslovia 14,9 – 12


9 Pre bláznov je previnenie smiechotou, ale medzi počestnými (ľuďmi vládne) porozumenie.

10 (Do) srdca, ktoré pozná, (čo je) horkosť, samo po sebe, pýcha sa neprimieša, keď ho radosť (zaplaví).

11 Stánok hriešnikov bude zničený, stan počestných však bude prekvitať.

12 Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti.