Izaiáš 63 – 64

---

¹ "Kto je to, čo prichádza z Edomu, z Bozry v odeve červenom, ten, čo sa skvie vo svojom rúchu, vykračuje v plnej sile?" "Ja som, ktorý hlásam pravdu, mocný na spásu."

² "Prečo je tvoja šata červená a tvoje rúcho ako šliapača v lise?"

³ "Lis som šliapal sám a z národov nebol nik pri mne. Pošliapal som ich vo svojom hneve, zdrvil som ich vo svojej prchlivosti, nuž striekala ich vlaha na môj šat a celé rúcho som si poškvrnil.

⁴ Lebo som mal deň pomsty na mysli, a prišiel rok môjho vykúpenia.

⁵ Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo, díval som sa, nebolo však toho, kto by ma podporil; vtedy mi bolo pomocníkom moje rameno a podporila ma moja prchlivosť,

⁶ že som šliapal národy vo svojom hneve, opojil som ich svojou prchlivosťou a vylial som na zem ich vlahu."

⁷ Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať, Pánovu chvályhodnosť, pre všetko, čo nám Pán urobil, pre veľkú dobrotu k domu Izraela, čo im preukázal vo svojom zľutovaní a v množstve svojej milosti.

⁸ Veď povedal: "Je to predsa môj ľud, synovia, ktorí nesklamú! - a stal sa im spasiteľom

⁹ vo všetkom ich súžení. Nie posol ani anjel, ale vyslobodil ich sám. Vo svojej láske a útrpnosti ich sám vykúpil, zdvihol ich a nosil ich po všetky dávne dni.

¹⁰ Ale oni sa búrili a zarmucovali jeho ducha svätého; preto sa im zmenil na nepriateľa, a sám bojoval proti nim.

¹¹ Spomenul si však na dávne dni, na Mojžiša a jeho ľud: "Kde je ten, ktorý vyviedol z mora pastiera svojho stáda? Kde je, ktorý vložil doň svojho ducha svätého,

¹² čo za pravicu viedol Mojžiša svojím velebným ramenom, čo rozdvojil vody pred nimi, aby si urobil večné meno,

¹³ čo ich viedol hlbinami ako koňa púšťou bez potknutia?

¹⁴ Ako statok, čo zostupuje dolinou, tak ho viedol Pánov duch." Tak si viedol svoj ľud, aby si urobil slávnym svoje meno.

¹⁵ Pozri sa z neba a hľaď z príbytku svojej svätosti a veleby. Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc? Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie (sú zdržanlivé ku mne)? Veď ty si náš otec,

¹⁶ lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná! Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny.

¹⁷ Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest, zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe? Vráť sa kvôli svojim sluhom, kvôli kmeňom svojho dedičstva.

¹⁸ Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud, naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu.

¹⁹ Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš, nad ktorými sa nevzýva tvoje meno. Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil, vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou.

¹ Ako keď oheň páli raždie a voda vrie od ohňa, aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať, nech sa trasú pred tvojou tvárou (ich) národy.

² Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali, pred tvojou tvárou sa triasli vrchy.

³ Od večnosti nepočuli, neslýchali, oko nevidelo okrem teba Boha, ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú.

⁴ Ideš v ústrety tomu, čo s radosťou robí spravodlivo, teba na tvojich cestách spomína. Hľa, ty si sa hneval - a my sme hrešili, boli sme stále v tom. Či budeme spasení?

⁵ Všetci sme boli ako poškvrnení, sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť a zvädli sme ako lístie, naše hriechy nás uniesli sťa vietor.

⁶ Nebolo toho, kto by vzýval tvoje meno, kto by sa vzbudil a chopil sa teba, lebo si schoval pred nami svoju tvár, oddal si nás moci našich hriechov.

⁷ Teraz však, Pane, ty si náš otec, my sme len hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojich rúk.

⁸ Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi a nespomínaj na hriech naveky; hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.

⁹ Tvoje sväté mestá ostali púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem sa stal pustatinou.

¹⁰ Náš svätý a nádherný chrám, kde ťa chválievali naši otcovia, stal sa korisťou ohňa; všetko, čo nám bolo drahé, ostalo zboreniskom.

¹¹ Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane? Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?

Ezechiel 21 – 22

---

¹ Pán prehovoril ku mne takto:

² "Syn človeka, obráť si tvár smerom na juh a káž proti juhu, prorokuj proti lesu južného poľa

³ a povedz južnému lesu: Čuj slovo Pána; toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, zapálim v tebe oheň a pohltí v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; blčiaci plameň nevyhasne a zhorí v ňom každá tvár od juhu na sever.

⁴ Vtedy uvidí každé telo, že ja, Pán, som ho zapálil, i nevyhasne."

⁵ Nato som povedal: "Ach, Pane, Jahve, títo vravia o mne: Či tento nehovorí v hádankách?"

⁶ Pán prehovoril ku mne takto:

⁷ "Syn človeka, obráť si tvár proti Jeruzalemu, káž proti svätyni a prorokuj proti krajine Izraela.

⁸ Povedz krajine Izraela: Toto hovorí Pán: Pozri, som proti tebe, vytiahnem z pošvy svoj meč a vyhubím z teba spravodlivých i hriešnych.

⁹ Pretože chcem z teba vyhubiť spravodlivých i hriešnych, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever.

¹⁰ A každé telo bude vedieť, že ja, Pán, som vytiahol svoj meč z pošvy a už sa nevráti.!

¹¹ Ty však, syn človeka, vzdychaj, až ti budú boky prašťať; s horkosťou vzdychaj pred ich očami!

¹² A ak sa ťa spýtajú: Prečo ty vzdycháš? Odpovedz im: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy ochabne každé srdce, sklesnú všetky ruky a omdlie každý duch a každé koleno sa roztečie ako voda. Áno, príde, splní sa, hovorí Pán, Jahve.

¹³ Potom prehovoril Pán ku mne takto:

¹⁴ "Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán: Meč, meč, ostrý a brúsený!

¹⁵ Naostrený je, by žertvy zabíjal, nabrúsený je, by blýskal bleskami. (Bohatstvo zahynie, žezlom pohrdnú,) každú silu znevážia.

¹⁶ Dal som ho vybrúsiť, nech ho chytia do päste, je to ostrený meč a je brúsený, aby ho dali do rúk vrahovi.

¹⁷ Volaj, krič, syn človeka, lebo to sa stane s mojím národom a so všetkými kniežatami Izraela; meču sú vydaní s mojím národom, udieraj si preto na stehno!

¹⁸ Áno, je to skúška; a čo, keď už ani opovrhnutého žezla nebude? - hovorí Pán, Jahve.

¹⁹ Ale ty, syn človeka, prorokuj, tlieskaj si rukou o ruku, nech sa zdvojnásobí, strojnásobí meč, veď je to meč vražedný; veľký vražedný meč, čo ich obchádza,

²⁰ aby plašil srdce, množil záhubu. Proti všetkým jeho bránam dám brúsený meč, robený, ach, na blýskanie, brúsený na zabíjanie!

²¹ Obráť sa nazad, vpravo, napred, naľavo, kde len budú tvoje ostria určené!

²² Ja tiež budem tlieskať ruku o ruku a utíšim svoj hnev; ja, Pán, som to riekol."

²³ Potom Pán prehovoril ku mne takto:

²⁴ "Ty však, syn človeka, predlož si dve cesty, ktorými príde meč babylonského kráľa. Nech obe vychádzajú z jednej krajiny. Na začiatku cesty urob smerový stĺp, urob ho k mestu!

²⁵ Urob cestu, aby meč prišiel do Raby Amonových synov a do Júdska, do opevneného Jeruzalema.

²⁶ Lebo babylonský kráľ stojí na rázcestí, na križovatke oboch ciest, chce dostať veštby: natriasa šípy, vypytuje sa bôžikov, pozerá pečeň.

²⁷ V pravici má žreb: "Jeruzalem;" chce postaviť barany, otvoriť ústa na krik, povýšiť hlas na volanie, postaviť barany proti bránam, nakopiť násyp, postaviť val.

²⁸ Im sa to však vidí klamná veštba. Hroznou prísahou sa zaviazali, on im však pripomenie ich hriech, chce sa ich zmocniť.

²⁹ Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste pripomenuli svoju vinu. keď sa odhalil váš zločin a objavil váš hriech: pre všetky vaše výčiny - keďže ste ich pripomenuli - chytia vás do päste.

³⁰ Ty však, rúhač, zločinec, knieža Izraela, ktorého deň prichádza v čase, keď bude koniec hriechu,

³¹ toto hovorí Pán, Jahve: Odstráň tiaru, odlož korunu! To už nie je to. Nízke sa povýši a vysoké sa zníži.

³² Trosky, trosky, trosky z neho urobím. A nebude ho, kým nepríde ten, ktorému patrí právo, jemu (ho) dám.

³³ A ty, syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, proti Amonovým synom a proti ich nadutosti. Povedz: Meč, meč vytasený zabíjať, vybrúsený ničiť, blyští sa!

³⁴ Videli ti márnosť, veštili ti klam, aby ho dali na krk zločinným rúhačom, ktorým prišiel deň v čase, keď bude koniec zločinu.

³⁵ Späť do pošvy! V mieste, kde ťa stvorili, v mieste, kde máš pôvod, budem ťa súdiť.

³⁶ Vylejem na teba svoj hnev, vo svojom prudkom ohni dýchnem na teba, potom ťa dám do rúk zbesilých ľudí, ktorí kujú záhubu.

³⁷ Ohňu budeš pokrmom, tvoja krv potečie po zemi, nebudú na teba spomínať, lebo ja, Pán, som to povedal."

¹ Pán prehovoril ku mne takto:

² "Ty, syn človeka, chceš súdiť (chceš súdiť) krvavé mesto? Nuž oznám mu všetky jeho zločiny!

³ A povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Mesto vylieva vo svojom omyle krv, aby prišiel jeho čas; a robí si modly, aby sa poškvrnilo.

⁴ Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; a modlami, ktoré si urobilo, si sa poškvrnilo. Tak si približuješ svoje dni a prichádzaš ku svojim rokom, preto ťa urobím potupou národov, posmechom všetkých krajín.

⁵ Blízke i od teba vzdialené budú sa ti posmievať, máš poškvrnené meno, máš veľa nepokoja.

⁶ Pozri, z kniežat Izraela sa každý spolieha na svoje rameno, chcú vylievať krv.

⁷ Otca a matku znevažujú v tebe, cudzincov znásilňujú uprostred teba, siroty a vdovy utláčajú v tebe.

⁸ Mne zasvätenými vecami si pohrdlo, soboty si znesvätilo.

⁹ Ľudia ohovárační sú v tebe, chcú vylievať krv; na vrchoch jedia v tebe, pášu zločin v tvojom strede.

¹⁰ V tebe odkrývajú otcovu hanbu, v tebe znásilňujú znečistenú krvou.

¹¹ V tebe každý páše ohavnosť s manželkou svojho blížneho, každý zločinne poškvrňuje svoju nevestu a v tebe si každý znásilňuje sestru, dcéru svojho otca.

¹² Dary prijímajú v tebe, aby vylievali krv, prijímalo si úroky a nadplatky, násilne si vykorisťovalo blížneho, na mňa si však zabudlo, hovorí Pán, Jahve.

¹³ Ale ja tlesnem dlaňami nad tvojou lúpežou, ktorú si páchalo, a nad krviprelievaním, ktoré je uprostred teba

¹⁴ Či ti srdce vydrží, či ti ruky ostanú pevné v dňoch, ktoré ti ja chystám? Ja, Pán, som to riekol a splním.

¹⁵ Rozhádžem ťa medzi národy, rozprášim ťa po krajinách a vyhubím z teba tvoju nečistotu.

¹⁶ A získam si ťa pred očami národov; vtedy budeš vedieť, že ja som Pán."

¹⁷ Pán prehovoril ku mne takto:

¹⁸ "Syn človeka, Izrael mi ostal troskou. Všetci sú kov, cín, železo a olovo vo vyhni, ostali troskou zo striebra.

¹⁹ Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste všetci ostali troskou, hľa, ja vás zhromaždím do Jeruzalema.

²⁰ Ako sa zhromažďuje striebro, kov, železo, olovo a cín do vyhne, aby naň pre vytopenie dúchali oheň: tak vás ja zhromaždím, poskladám a vytopím vo svojom hneve a rozhorčenosti.

²¹ Hej zhromaždím vás a rozdúcham na vás oheň svojho hnevu, že sa v ňom roztopíte.

²² Ako sa vo vyhni roztápa striebro, tak sa roztopíte v ňom a budete vedieť, že ja, Pán, som vylial na vás svoj hnev."

²³ Pán prehovoril ku mne takto:

²⁴ "Syn človeka, povedz jej: Ty si krajina nezvlažená dažďom a nepokropená v deň hnevu.

²⁵ Jej kniežatá sú v nej ako revúci lev, ktorý trhá korisť. Zožierajú životy, berú poklady a cennosti a rozmnožujú v nej vdovy.

²⁶ Jej kňazi znásilňujú môj zákon, znesväcujú mne zasvätené veci, nerobia rozdiel medzi svätým a nesvätým a neučia rozdielu medzi poškvrneným a čistým. Pred mojimi sobotami si zakrývajú oči, takže som znesvätený medzi nimi.

²⁷ Jej úradníci sú v jej strede ako vlky, ktoré kmášu korisť, chcú vylievať krv, ničiť životy, aby sa mohli zmocniť koristi.

²⁸ Jej proroci im to však zatierajú vakovkou, pretože vidia márnosť, veštia im luhaniny, vravia: "Toto hovoril Pán, Jahve," hoci Pán nehovoril.

²⁹ Pospolitý ľud páše násilie, dopúšťa sa lúpeže, utláča bedárov a žobrákov a bezprávne znásilňuje cudzincov.

³⁰ Keď som však hľadal medzi nimi niekoho, kto by vymuroval múr, postavil sa proti mne do trhliny za krajinu, aby som ju nezničil, nenašiel som.

³¹ Vylial som teda na ňu svoj hnev, ohňom svojej roztrpčenosti som ich zničil, ich cesty som im zvrátil na hlavu," hovorí Pán, Jahve.

Príslovia 13,17 – 20

---

¹⁷ Neverný posol uvrhuje v nešťastie, lež verný posol (je ako) liek.

¹⁸ Chudoba s hanbou (postihujú človeka), čo nedbá na disciplínu, ten však, kto pripúšťa si k srdcu pokarhanie, bude vážený.

¹⁹ Splnená túžba lahodí, lež bláznom je odporné vyhýbať sa zlu.

²⁰ Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie (popri nich), druhovi bláznov sa však plano povodí.