Genezis 41 – 42

---

¹ O dva roky neskôr mal sen faraón. Videl sa nad Nílom

² a z Nílu vystupovalo sedem kráv, na pohľad pekných a v mäse tučných a pásli sa na mokradi.

³ A hľa, po nich vystúpilo z Nílu iných sedem kráv, na pohľad mrzkých a v mäse chudých, a priblížili sa ku kravám, čo boli na brehu Nílu.

⁴ A tie na pohľad mrzké kravy zožrali sedem pekných a tučných kráv. Vtedy sa faraón zobudil.

⁵ Keď opäť zaspal, mal iný sen. Zdalo sa mu, že na jednom steble vyrástlo sedem plných a krásnych klasov.

⁶ Ale hneď po nich vyrástlo sedem suchých a východným vetrom celkom spálených klasov

⁷ a suché klasy požrali sedem hrubých a plných klasov. Nato sa faraón prebudil a videl, že to bol iba sen.

⁸ Ráno však bola jeho myseľ znepokojená a rozkázal povolať všetkých vykladačov písem a všetkých mudrcov, čo boli v Egypte, a sám faraón im rozprával svoj sen. Nebolo však nikoho, kto by ho bol faraónovi vyložil.

⁹ Vtedy hlavný čašník povedal faraónovi. "Spomínam si dnes na svoje previnenie.

¹⁰ Kedysi sa faraón na mňa rozhneval a dal ma pod dozor domu veliteľa telesnej stráže; mňa a hlavného pekára.

¹¹ A mali sme v istú noc sen, ja i on; každý z nás mal osobitný sen, ktorý mal preň zvláštny význam.

¹² A bol tam s nami istý mladý hebrejský muž, otrok veliteľa telesnej stráže. Jemu sme ich porozprávali a on nám naše sny vyložil. Každému dal správny výklad jeho sna.

¹³ A stalo sa tak, ako nám vyložil. Mňa uviedol späť do môjho úradu, ale jeho dal obesiť."

¹⁴ Tu si dal faraón zavolať Jozefa. Rýchlo ho vyviedli zo žalára, dal sa ostrihať a preobliekol si šaty a išiel k faraónovi.

¹⁵ A faraón hovoril Jozefovi: "Mal som sen, ale niet nikoho, kto by ho vyložil. O tebe som však počul, že tebe stačí sen počuť a ty ho vyložíš."

¹⁶ Ale Jozef povedal faraónovi: "Nie ja, ale Boh priaznivo odpovie faraónovi!"

¹⁷ Potom faraón rozprával Jozefovi: "Vo svojom sne som stál na brehu Nílu

¹⁸ a z Nílu vystupovalo sedem kráv v mäse tučných a na pohľad pekných a pásli sa na mokradi.

¹⁹ A hľa, po nich vystúpilo iných sedem kráv, na pohľad suchých a mrzkých a v mäse chudých! V celej egyptskej krajine som nevidel nič také mrzké.

²⁰ A tu chudé a mrzké kravy zožrali sedem prvých tučných kráv.

²¹ Vošli do ich útrob, ale nebolo vôbec vidno, že by bolo niečo vošlo do ich brucha, lebo ich vzhľad ostal taký mrzký, ako bol predtým. Tu som sa prebudil.

²² A zasa som zaspal a videl som vo sne ako na jednom steble vyrástlo sedem plných a krásnych klasov.

²³ Lenže div, po nich vyrástlo opäť sedem prázdnych, suchých a od východného vetra celkom spálených klasov

²⁴ a tie suché klasy požrali sedem pekných klasov. Ja som to potom rozprával vykladačom písem, ale nebolo nikoho, kto by to bol vysvetlil."

²⁵ Tu Jozef povedal faraónovi: "Sny faraónovi naznačujú jedno a to isté. Boh oznámil faraónovi, čo hodlá urobiť.

²⁶ Sedem pekných kráv je sedem rokov, takisto sedem pekných klasov je sedem rokov. Čo sa snívalo, je jedno a to isté.

²⁷ Ale sedem chudých a mrzkých kráv, ktoré po nich nastúpili, je tiež sedem rokov, takisto sedem prázdnych a od východného vetra spálených klasov je sedem rokov hladu.

²⁸ Na to som myslel, keď som faraónovi povedal: Boh dal faraónovi vidieť, čo hodlá urobiť.

²⁹ Teraz príde sedem rokov veľkého prebytku po celej egyptskej krajine.

³⁰ Po nich príde sedem rokov hladu a po prebytku neostane v celej egyptskej krajine ani pamiatky, lebo hlad bude ničiť celú krajinu.

³¹ V krajine sa nebude nič vedieť o hojnosti pre hlad, čo potom nastane, lebo bude strašný.

³² A to, že sa faraónov sen opakoval dva razy, značí, že Boh s istotou rozhodol túto vec a že ju Boh uskutoční čoskoro.

³³ A teraz nech sa faraón poobzerá po umnom a múdrom mužovi a nech ho ustanoví nad egyptskou krajinou!

³⁴ A tiež nech faraón určí nad celou egyptskou krajinou dozorcov a nech dá v siedmich rokoch prebytku povyberať piatu čiastku!

³⁵ Oni nech v budúcich úrodných rokoch pozbierajú všetko obilie a nech zrno na faraónov rozkaz uskladnia v mestách a nech ho strážia.

³⁶ To obilie bude však ako zásoba pre krajinu na tých sedem rokov hladu, čo nastanú v egyptskej krajine, a krajina nebude hynúť od hladu."

³⁷ Reč sa páčila faraónovi i všetkým jeho služobníkom.

³⁸ A faraón povedal svojim služobníkom: "Možno nájsť človeka, ako je tento, v ktorom je duch Boží?"

³⁹ Potom faraón vravel Jozefovi: "Pretože ti Boh toto všetko zjavil, niet rozumnejšieho a múdrejšieho, ako si ty.

⁴⁰ Ty sám budeš nad mojím domom a celý môj ľud bude závisieť od tvojich rozkazov a ja sám budem len o trón vyššie od teba!"

⁴¹ A faraón zopakoval Jozefovi: "Pozri, ustanovil som ťa nad celou egyptskou krajinou!"

⁴² Potom faraón stiahol svoj pečatný prsteň zo svojej ruky a nastokol ho na Jozefovu ruku, dal ho obliecť do kmentového rúcha a na krk mu založil zlatú reťaz.

⁴³ Potom ho dal voziť na svojom druhom najlepšom voze a pred ním volali: "Skloňte sa!" Takto ho ustanovil nad celou egyptskou krajinou.

⁴⁴ A faraón opäť hovoril Jozefovi: "Ja som faraón! Bez tvojho súhlasu nesmie nik v celej egyptskej krajine pohnúť ani rukou ani nohou."

⁴⁵ Faraón však zmenil aj Jozefovo meno na Sáfenat Panéach Živiteľ zeme a dal mu za ženu Asenet, dcéru Putifara, kňaza z Heliopolu. Jozef potom vyšiel do egyptskej krajiny.

⁴⁶ Keď Jozef stál pred egyptským kráľom, faraónom, mal tridsať rokov. A Jozef odišiel od faraóna a obchádzal celú egyptskú krajinu.

⁴⁷ Za sedem úrodných rokov donášala zem bohatú úrodu.

⁴⁸ A on dal všetko obilie, ktorého bol v týchto siedmich rokoch nadbytok, poznášať a zviezť do miest. Obilie dal doviezť do toho mesta, okolo ktorého boli príslušné polia.

⁴⁹ A Jozef nahromadil obilia ako morského piesku, nesmierne množstvo, takže ho ani nemeral, lebo sa to ani merať nedalo.

⁵⁰ Ešte kým nastal hlad, Jozefovi sa narodili dvaja synovia. Porodila mu ich Asenet, dcéra Putifara, kňaza z Heliopolu.

⁵¹ A Jozef nazval prvorodeného Manasses, hovoriac: "Boh mi dal zabudnúť na všetko moje nešťastie i na celý môj otcovský dom!"

⁵² Druhého nazval Efraim, vraviac: "Boh sa mi dal rozplodiť v krajine mojej strasti!"

⁵³ Keď však pominulo sedem úrodných rokov, čo boli v egyptskej krajine,

⁵⁴ začalo sa sedem rokov hladu tak, ako ohlásil Jozef. A keď nastal vo všetkých krajinách hlad, v egyptskej krajine bolo chleba dosť.

⁵⁵ Ale keď začala aj egyptská krajina hladovať, ľud volal k faraónovi o chlieb. Faraón však povedal: "Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie!"

⁵⁶ A keď hlad ťažil celú egyptskú krajinu, Jozef otvoril sýpky a predával Egypťanom obilie.

⁵⁷ Ale aj v egyptskej krajine sa hlad stupňoval, lebo z celého sveta prichádzali do Egypta kupovať od Jozefa obilie. Na celom svete bol totiž strašný hlad.

¹ Keď sa Jakub dozvedel, že v Egypte majú obilie, povedal svojim synom: "Prečo hľadíte jeden na druhého?"

² A pokračoval: "Pozrite, počul som, že v Egypte majú obilie. Choďte ta a nakúpte pre nás obilia, aby sme ostali na žive a nepomreli!"

³ I vybralo sa desať Jakubových synov do Egypta nakúpiť obilia.

⁴ Ale Jozefovho brata Benjamína Jakub neposlal s jeho bratmi, vravel, že by sa mu mohlo prihodiť nešťastie.

⁵ Takto prišli aj Izraelovi synovia medzi tými, čo putovali nakúpiť obilie. V krajine Kanaán bol totižto hrozný hlad.

⁶ A Jozef bol tým vladárom nad zemou, ktorý všetkým národom zeme predával obilie. Keď ta teda bratia došli, poklonili sa mu až po zem.

⁷ Len čo Jozef videl svojich bratov, poznal ich. Správal sa však voči nim ako cudzí a prísno sa s nimi rozprával. Povedal im: "Odkiaľ ste prišli?" Oni odpovedali: "Z krajiny Kanaán nakúpiť živobytie."

⁸ A kým Jozef poznal svojich bratov, oni ho nepoznali.

⁹ A Jozef si spomenul na sny, ktoré mal o nich. Tu im povedal: "Vy ste vyzvedači! Prišli ste sem, aby ste vyzvedeli, kde má táto krajina neopevnené miesta!"

¹⁰ Oni mu však vraveli: "Nie, pane! Naozaj, tvoji sluhovia prišli len živobytie nakúpiť!

¹¹ My všetci sme synovia jedného muža. Počestní sme my ľudia. Tvoji sluhovia nie sú nijakí vyzvedači!"

¹² Ale on im tvrdil: "Nie tak! Vy ste sem prišli, aby ste vyzvedeli, kde má táto krajina neopevnené miesto!"

¹³ Oni opakovali: "Nás, tvojich sluhov, je dvanásť. Bratia sme, synovia jedného muža v kanaánskej krajine; a uver, najmladší je toho času pri našom otcovi a jedného už niet!"

¹⁴ Tu im Jozef povedal: "Je to tak, ako hovorím: Vyzvedači ste!

¹⁵ V tomto vás vyskúšam. Pri faraónovom živote! Neodídete odtiaľto, kým sem nepríde váš najmladší brat.

¹⁶ Pošlite jedného z vás, nech privedie vášho brata, vy však budete vo väzení! A vyskúšajú sa vaše výpovede, či sú vaše reči pravdivé, alebo nie. Pri faraónovom živote! Vy ste vyzvedači!"

¹⁷ Potom ich dal spolu na tri dni do väzenia.

¹⁸ Na tretí deň im Jozef povedal: "Ak chcete žiť, musíte to urobiť! Ja som taký, ktorý sa bojí Boha.

¹⁹ Ak ste počestní ľudia, nech ostane jeden z vašich bratov v dome vášho väzenia a vy si naberte pre svoju hladujúcu rodinu obilie a choďte!

²⁰ Ale svojho najmladšieho brata priveďte ku mne, aby sa dokázalo, že sú vaše reči pravdivé, a aby ste neprišli o život." Oni urobili ako rozkázal,

²¹ a medzi sebou si vraveli: "Veru previnili sme sa proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, ale my sme nepočúvali. Za to doľahlo na nás toto trápenie."

²² A Ruben im vyčitoval takto: "Nevravel som vám: Nepreviňte sa proti chlapcovi!? No vy ste nechceli ani počuť. Hľa, teraz sa vyžaduje od nás jeho krv!"

²³ Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo (obyčajne) bol pri nich tlmočník.

²⁴ I odvrátil sa od nich a plakal. Potom sa obrátil k nim a zhováral sa s nimi. Nato dal spomedzi nich chytiť Simeona a pred ich očami ho dal zviazať.

²⁵ Potom Jozef rozkázal, aby im vrecia naplnili obilím, aby každému jeho peniaze vložili do jeho vreca a aby im dali aj potravy na cestu. Keď im takto pripravili,

²⁶ oni naložili obilie na svoje osly a odišli odtiaľ.

²⁷ Tu jeden z nich otvoril vrece, aby v nocľahárni nakŕmil svojho osla, a zbadal svoje peniaze. Boli tam na vrchu vo vreci.

²⁸ I povedal svojim bratom: "Našli sa moje peniaze! Tu v mojom vreci!" Tŕpli od údivu, s chvením hľadeli jeden na druhého a hovorili: "Prečo nám to Boh urobil?!"

²⁹ Keď potom došli k svojmu otcovi v krajine Kanaán, rozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo, a vraveli:

³⁰ "Muž, ktorý je pánom krajiny, tvrdo s nami nakladal a pokladal nás za vyzvedačov v krajine.

³¹ Povedali sme mu: "My sme počestní ľudia, nie sme nijakí vyzvedači.

³² Sme dvanásti bratia, synovia nášho otca; jedného už niet a najmladší je pri našom otcovi v kanaánskej krajine."

³³ Ale muž, pán tej krajiny, nám povedal: "Podľa toho poznám, že ste počestní ľudia: Nechajte jedného z bratov tu u mňa! Potom si naberte pre svoju hladujúcu rodinu a choďte!

³⁴ Musíte mi však priviesť svojho najmladšieho brata, aby som sa presvedčil, že nie ste vyzvedači, ale počestní ľudia. Vášho brata vám len potom vydám a vy sa budete voľne pohybovať v krajine."

³⁵ A keď vysýpali vrecia, každý našiel vo svojom vreci svoje peniaze. Keď aj so svojím otcom videli peniaze, naľakali sa.

³⁶ Tu im povedal ich otec Jakub: "Okrádate ma (o deti)! Niet Jozefa, Simeona niet a chcete odviesť aj Benjamína! Toto všetko sa na mňa valí!"

³⁷ Vtedy Ruben povedal svojmu otcovi: "Oboch mojich synov môžeš zabiť ak ti ho neprivediem späť. Spoľahni sa na mňa, ja ti ho dovediem!"

³⁸ "On však povedal: "Môj syn nepôjde s vami. Jeho brat je mŕtvy a on ostal sám. Ak by ho zastihlo nešťastie na ceste, po ktorej pôjdete, zármutkom by ste priviedli moje šediny do podsvetia."

Jób 33 – 34

---

¹ Moje slová teda, Jób, už dobre počúvaj, všetkým mojim rečiam sluchu doprajže!

² Pozri, svoje ústa som ja teraz otvoril, jazyk v mojom hrdle prehovoril už.

³ Moje srdce zopakuje slová múdrosti, moje pery budú jasne rozprávať.

⁴ Utvoril ma predsa Boží dych rovnako, mňa Všemocného duch taktiež oživil.

⁵ Ak len teda môžeš, nože, daj mi odpoveď, pripravže sa (zaraz), staň si predo mňa!

⁶ Nuž, hľa! Pred Bohom ver' som ja taký ako ty, tiež som umiesený z hliny hrnčiarskej.

⁷ Nuž tak ťa strach zo mňa nijak desiť nemôže, nepadne mi ruka ťažko na teba.

⁸ Ty si mi do uší (stále) toto hovoril, ja som zasa počul hlahol tvojich slov:

⁹ "Ja som iste čistý, ja som bez viny, ja som bez úhony, ja som bez hriechu.

¹⁰ Proti mne on hľadá iba dáku zádrapku, za svojho nepriateľa ma pokladá,

¹¹ preto moje nohy vkladá teda do klady, dáva pozor taktiež na každý môj krok."

¹² V tomto nemáš pravdu, túto ti dám odpoveď: Boh je od človeka väčší oveľa.

¹³ Akože si jemu mohol robiť výčitky, že ti na slovo každé neodvetil?

¹⁴ Veď Boh hovorieva iba raz len jediný, neopakuje nič znova po druhé.

¹⁵ V spánku (obyčajne) a tiež v nočnom videní, keď už ľudí chytá úmor hlboký, keď si v noci oddychujú na lôžku,

¹⁶ vtedy ušiam ľudí dáva svoje zjavenia a svojimi znameniami desí ich.

¹⁷ Aby od spurnosti človeka on odvrátil, svoje diela často pred ním ukrýva.

¹⁸ Veď on jeho dušu zachraňuje pred hrobom, by mu život do priepasti nepadol.

¹⁹ Na jeho lôžku ho varuje on bolesťou, triaškou ustavičnou kosti jeho tiež,

²⁰ že si jeho život aj ten chlieb už zošklivil jeho duša (nechce) chutnú poživeň.

²¹ Jeho telo takto očividne tratí sa, jeho kosti schudli, až ich nevidno.

²² Jeho duša takto k hrobu priblížila sa, jeho život isto k mŕtvych obydliu.

²³ Ale ak s ním vtedy bude (Pánov) služobník, jeden tlmočník to medzi tisícimi, aby človekovi povinnosti oznámil,

²⁴ bude mať s ním sústrasť, prehovorí on: "Vysloboďže ho ty, aby nešiel do hrobu, za jeho dušu som našiel výkupné."

²⁵ Jeho hlas mladosťou potom sa osvieži, navráti sa do dní svojho junáctva.

²⁶ Bude vzývať Boha, on si ho zas obľúbi, na jeho tvár budú hľadieť s radosťou. Tak on spravodlivosť vráti človeku.

²⁷ Toto ľuďom povie, takto bude hovoriť: "Veru, ja som zhrešil, právo zvrtol som, nebolo mi to však nijak na osoh.

²⁸ Dušu mi zachránil, by som nešiel do hrobu, môj život už teraz svetlo zrie."

²⁹ Nuž tak, všetko toto len Boh veru urobil človekovi druhý raz aj tretí raz,

³⁰ aby jeho dušu odvrátil tak od hrobu, aby svetlo živých ožiarilo ho.

³¹ Jób, už dávaj pozor, nože ma len počúvaj, buďže teda ticho, ja chcem ešte hovoriť.

³² Ak máš vhodné slová, daj mi zaraz odpoveď! Hovor! Veď rád by som ti dal za pravdu.

³³ Lenže ak (ich) nemáš, nože, ty mňa počúvaj! Zmĺkni a ja teba múdrosť naučím."

¹ A Elihu vravel:

² "Nože, moje slová počúvajte, mudrci, vy, učenci, tiež mi sluchu dožičte,

³ lebo ucho slová rozoznáva podobne, ako ochutnáva pokrm podnebie.

⁴ Stanovme si teda, čo spravodlivé je, to čo je dobré, vedzme vospolok.

⁵ Jób tu totiž hovoril: "Ja spravodlivý som, ale moje právo Boh mi odoprel.

⁶ Hoci v práve som ja, akoby som cigánil, z rán sa nevystrábim, bár som bez viny."

⁷ Ktorýže to človek vyrovná sa Jóbovi, čo by ani vodu píjal rúhanie,

⁸ ktorý by sa spolčil hoci so zločincami, ba aj ku hriešnikom by sa pridružil?

⁹ Veď on (vlastne) tvrdil: "Neosoží človeku, ak si nažíva on s Bohom v priateľstve."

¹⁰ Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni: Nešľachetnosť iste ďaleko je od Boha, nespravodlivosť od Všemohúceho,

¹¹ bo on podľa skutkov dáva ľuďom (odplatu), jak sa človek správa, tak aj zaobchádza s ním.

¹² To už naozaj nie, Boh zlo veru nerobí. Všemohúci nedá právo povaliť.

¹³ Ktože mohol jemu zveriť jeho vlastnú zem a ktože mu mohol celý svet odovzdať?

¹⁴ Keby svojmu dychu dal on k sebe vrátiť sa, keby svojho ducha naspäť zobral si,

¹⁵ všetko (živé) telo zaraz pohynulo by, človek by sa taktiež na prach obrátil.

¹⁶ Ak máš teda rozum, len si toto vypočuj, zvuku mojich slov ty sluchu doprajže:

¹⁷ Či by vládnuť mohol ten, kto právom pohŕda? Chceš ty súdiť azda najvýš spravodlivého?

¹⁸ Toho, ktorý rečie: "Lotor!" kráľovi, veľkomožným zasa: "Bezbožníci (ste)!"?

¹⁹ Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú:

²⁰ O polnoci samej ľud sa môže pobúriť, len tak šmahom ruky zvrhne vladára.

²¹ Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.

²² Nieto veru tône, nieto ani temnoty, kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo.

²³ Neurčuje nikdy človekovi lehoty, by sa dostanovil na súd pred Boha.

²⁴ Veľkomožných zničí on bez vyšetrovania, iných na ich miesto ustanoví hneď.

²⁵ Jemu dobre známe sú všetky ich počiny, v noci ich podvráti, budú zdrvení.

²⁶ On ich iste skrotí ani dákych zločincov na mieste tom, čo je všetkým na očiach,

²⁷ bo sa oni takto odvrátili od neho, ani jednu z jeho ciest uznať nechceli.

²⁸ Dá on, by sa k nemu vzniesol výkrik biedneho výkriky úbohých vždycky počuje.

²⁹ Keď však odpočíva, kto ho môže odsúdiť, keď zakryje si tvár, kto ho uvidí?

³⁰ Bedlí nad národom aj nad každým človekom, aby k vláde nikto z tých sa nedostal, ktorí národ iba kruto sužujú.

³¹ No ak Bohu zlosyn povie: "Bol som zvedený, nikdy sa už zlého nedopustím ja.

³² Dokiaľ nepochopím, nože, ty ma poučuj, ak som spravil chybu, už ju nespácham,"

³³ podľa tvojej mienky má ho ihneď odmeniť, pretože sa rúhaš (Bohu samému)? Veď si ty sám začal, ja nie, veru, zaiste, čo si sa dozvedel, porozprávajže!

³⁴ Mužovia mi umní takto budú hovoriť, každý múdry človek, čo ma počuje:

³⁵ "Jób ver' nerozpráva, jak sa svedčí na vedu, jeho slová isto nie sú rozvážne.

³⁶ Lenže Jób tiež bude preskúmaný naskrze pre tie reči svoje, hodny hriešnikov,

³⁷ bo si on hromadí vinu jednu na druhú, zo svojich priestupkov smeje sa tu pred nami, množí svoje slová proti Pánovi."

Príslovia 4,1 – 9

---

¹ Počujte, deti, nabádanie otcovo a pozorujte, aby ste sa naučili poznaniu.

² Lebo vám dávam dobré ponaučenie: Neopúšťajte moju náuku!

³ Lebo kým som bol (ešte ako) dieťa u otca, útly jedináčik pod dozorom matkiným,

⁴ poučoval ma a vravel mi: "Nech sa ti srdce pridržiava mojich slov! Zachovávaj moje príkazy (a budeš žiť.

⁵ Zadovažuj si múdrosť, zadovažuj si rozumnosť)! Nezabúdaj (na ne) a neodchyľuj sa od slov mojich úst!

⁶ Neopúšťaj ju, tak ťa bude chrániť, obľubuj si ju, tak ťa bude strážiť.

⁷ Začiatok múdrosti (je): Zadováž si múdrosť a celým svojím imaním si zadovažuj rozumnosť!

⁸ Vyzdvihuj ju, a zvýši tvoju (vážnosť), dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš.

⁹ Ovinie ti hlavu nádherným vencom (a) obdarí ťa zdobnou korunou."