Biblia za rok - 219. deň

Texty k podcastu Biblia za rok - 219. deň: Izaiáš 59 – 60, Ezechiel 19, Príslovia 13,9 – 12

Izaiáš 59 – 60


1 Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!

2 Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, že nečuje.

3 Vaše ruky sú poškvrnené krvou a vaše prsty hriechom, vaše pery hovoria lož, váš jazyk vraví neprávosť.

4 Niet (toho), kto by predvolával podľa práva, ani (toho), kto by súdil poctivo; dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť, počnú muky a porodia nešťastie.

5 Liahnu hadie vajíčka a tkajú vlákna pavúka; kto zje z ich vajíčok, zomrie a z rozpučeného vylezie zmija.

6 Z ich vláken rúcho nebude a neodejú sa svojím dielom. Ich dielo je dielo záhuby a skutok násilia majú v ruke.

7 Ich nohy bežia do zlého, náhlia sa prelievať krv nevinnú, ich myšlienky sú myšlienky skazy, zhuba a rúcanie je na ich ceste.

8 Neznajú cestu pokoja a nieto práva v ich šľapajach, svoje chodníčky si pokrivili a kto po nich kráča, nemá pokoja.

9 Preto je právo ďaleko od nás a spravodlivosť nás nedostihne, čakáme na svetlo, a hľa, tma, na žiaru, a putujeme v temnosti.

10 Ako slepí ohmatávame múr a tápeme ako ten, kto nemá oči, napoludnie sa potkýname ako v tme; hoci silní, ako mŕtvi sme.

11 Mrmleme všetci ako medvede a stále hrkútame ako holuby. Čakáme na právo, a niet ho, na spásu, a je od nás ďaleko.

12 Bo mnoho hriechov máme pred tebou a naše viny svedčia proti nám, áno, svoje hriechy máme pred sebou a svoje zločiny poznáme:

13 nevernosť a klamstvo proti Pánovi, odpad od nasledovania Boha, reči násilné a odbojné, myslenie lživých rečí v srdci.

14 Tak je právo zahnané späť a spravodlivosť stojí obďaleč, áno, poctivosť padá na ulici a priamosť vkročiť nevládze.

15 Takto vystala poctivosť a kto sa stráni zla, býva olúpený. Pán to videl a nepáčilo sa mu, že práva nieto.

16 Videl, že niet nikoho, a užasol, že nikto nezakročí. Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno a jeho spravodlivosť, tá ho podporila.

17 Odial sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave, ako odev obliekol si rúcho pomsty, horlivosťou sa ako plášťom zahalil.

18 Podľa činov im odplatí, hnev jeho nepriateľom, odplatu protivníkom! Ostrovom odplatí činy.

19 Budú sa báť mena Pánovho od západu a jeho slávy od východu slnka, lebo príde ako dravá rieka, ktorú ženie Pánov dych.

20 Ale príde ako spasiteľ k Sionu a k tým, čo sa z Jakuba vrátia od hriechu - hovorí Pán.

21 A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi, hovorí Pán: "Môj duch, ktorý je nad tebou a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich detí, ani z úst detí tvojich detí odteraz až naveky - hovorí Pán."

1 Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou!

2 Lebo, hľa, tma pokrýva zem a temnota národy, ale nad tebou sa zaskvel Pán a jeho sláva sa zjavila nad tebou.

3 Národy prichádzajú k tvojmu svetlu a králi k žiare, čo ti vzišla.

4 Zdvihni si vôkol oči a pozri, všetci sa zišli, prišli k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a dcéry ti z kraj sveta povstanú.

5 Vtedy uvidíš a zažiariš, triasť a šíriť sa ti bude srdce, veď sa k tebe obráti bohatstvo mora, poklady národov prídu k tebe.

6 Záplava tiav ťa pokryje, ťavätá Madiánu a Efy, všetci prídu zo Sáby, zlato a tymian prinesú a zvestujú slávu Pánovu.

7 Všetky stáda Kedaru sa zhromaždia k tebe, baránky z Nabajot ti budú k službám, vystúpia na môj oltár ľúbezný, a tak oslávim svoj slávny dom.

8 Kto sú to, čo letia sťa oblaky, ako holuby ku svojim holubincom?

9 Áno, na mňa čakajú ostrovy a lode taršišské napredku, aby ti priviedli synov zďaleka, ich striebro a ich zlato s nimi pre meno Pána, tvojho Boha, pre Svätého Izraela, lebo ťa ozdobil.

10 Cudzí synovia postavia ti múry a ich králi ti budú slúžiť, lebo som ťa bil vo svojom hneve, ale v svojej láske som sa zmiloval nad tebou.

11 Tvoje brány budú stále otvorené, nezatvoria sa vo dne v noci, aby ti priniesli bohatstvo národov a priviedli ich kráľov.

12 Lebo národ a kráľovstvo, čo ti neslúži, bude zničené, národy budú celkom spustošené.

13 Nádhera Libanonu príde k tebe, cyprus, brest a jedľa pospolu, nech ozdobia miesto mojej svätyne a okrášlim mesto svojich nôh.

14 Zhrbení prídu k tebe synovia tvojich utláčateľov a k šľapajam tvojich nôh sa sklonia všetci, čo opovrhli tebou, a budú ťa volať Mesto Pána, Sion Svätého Izraela.

15 Zato, že si bol opustený a nenávidený a nemal si chodcov, spravím ťa večnou ozdobou, rozkošou z pokolenia na pokolenie.

16 Budeš sať mlieko národov a prsia kráľov budeš požívať. I dozvieš sa, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.

17 Namiesto medi prinesiem zlato, namiesto železa prinesiem striebro, namiesto dreva meď a miesto kameňov železo. Darujem pokoj tvojim dozorcom a tvojim vládcom spravodlivosť.

18 Nebude už počuť o násilí v tvojej krajine ani o ničení a hubení v tvojich hraniciach, svoje múry budeš nazývať spásou a svoje brány chválou.

19 Slnko ti už nebude svetlom vo dne, ani k žiare ti už nezasvieti mesiac, ale Pán ti bude večným svetlom a tvoj Boh tvojou ozdobou.

20 Tvoje slnko už nezapadne a z tvojho mesiaca neubudne, lebo ti bude Pán večným svetlom; ukončia sa dni tvojho zármutku.

21 A tvoj ľud - všetko spravodliví - budú vládnuť krajinou naveky, štepy môjho sadu, dielo mojich rúk, ktorým sa oslávim.

22 Ten najmenší bude kmeňom, najdrobnejší mocným národom. Ja, Pán, to v príhodnom čase urýchlim.

Ezechiel 19


1 Ty však začni žalospev nad kniežatami Izraela

2 a povedz: Čo to za levica bola tvoja mať, odpočívala medzi levmi, svoju mlaď prostred levov chovala,

3 jedno vyviedla zo svojich levíčat, vyrástlo v leva, naučilo sa koristiť korisť; ľudí zožierať.

4 O ňom sa dostala zvesť národom a chytili ho do svojej jamy, tak ho za krúžky nosné zaviedli do egyptskej krajiny.

5 Ona videla, že sa stratila nádej, zhynula; vzala jedno zo svojich levíčat, levom ho spravila,

6 vykračoval si medzi levmi, vzrástol na leva a naučil sa korisť koristiť, ľudí zožierať.

7 Korisť zanášal do svojej skrýše, mestá nivočil; krajina a čo bolo v nej, tŕpla od jeho revu.

8 Zišli sa proti nemu národy z okolitých krajov, vystreli proti nemu svoju sieť a do svojej jamy ho chytili,

9 dali ho do klietky za nosné krúžky, ku kráľovi Bábelu ho vzali, dali do tvrdze, by viac nebolo počuť jeho hlas ponad Izraelove površia.

10 Mať ti je ako vinič v tvojej krvi pri vode sadený, bol úrodný a aj listnatý od hojnej vody.

11 Potom z neho vyrástla mocná ratolesť, berla kráľovská, jeho vzrast sa vznášal ponad húšťavu, bolo ho vidieť pre jeho výšavu, pre mnohé vetvy.

12 V rozhorčenosti ho však vytrhli, hodili na zem; východný vietor mu vysušil poobkmásaný plod a jeho prepevná ratolesť vyschla, zhltol ju oheň.

13 Presadený je teraz do púšte, do pôdy suchej a žíznivej.

14 Potom vyšľahol oheň z konára, zhltol jeho vetvy, tiež aj ovocie. Nuž viac nemal pevnú ratolesť, kráľovskú berlu. To je žalospev, áno, žalospevom sa stal.

Príslovia 13,9 – 12


9 Svetlo spravodlivých veselo (plápolá), zatiaľ čo lampáš bezbožných zhasína.

10 Pýchou sa vyvoláva iba roztržka, tí však, čo správajú sa radou, (pridržiavajú sa) múdrosti.

11 Ľahko nadobudnutý majetok sa rozplynie, ten však, kto zbiera po hŕstke, dopracuje sa bohatstva.

12 Očakávanie, ktoré sa preťahuje, núti srdce chorľavieť, splnená túžba je však stromom života.