Izaiáš 51 – 52

---

¹ Počúvajte ma, čo sledujete pravdu a hľadáte Pána: Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní, a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.

² Pozrite na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás zrodila. Veď som ho osamelého povolal, požehnal som ho a zveľadil.

³ Áno, Pán poľutuje Sion, poľutuje všetky jeho sutiny, jeho púšť urobí podobnou Edenu a jeho pustinu Pánovej záhrade, zavládne v ňom radosť a rozkoš, chválospev a hlas piesne.

⁴ Pozoruj ma, ľud môj, a počúvaj ma, národ môj, veď odo mňa vychádza náuka a svoje právo dám za svetlo národom.

⁵ Blízko je moje právo, vychádza moja spása a moje ramená budú súdiť národy. Na mňa budú čakať ostrovy a dúfať budú v moje rameno.

⁶ Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite dolu na zem. Veď nebo sa ako dym rozplynie a zem sa sťa odev rozpadne. Jej obyvatelia pomrú podobne, moje spasenie však potrvá naveky a moja pravda nezanikne.

⁷ Počúvajte ma, znalci práva, ľud, čo má v srdci môj zákon: Nebojte sa ľudskej potupy a nestrachujte sa ich pohany.

⁸ Lebo ich sťa rúcho moľ zožerie a ako vlnu ich strávi červ, ale moje právo potrvá naveky a moja spása z pokolenia na pokolenie.

⁹ Vzbuď sa, zobuď sa a obleč si moc, rameno Pánovo! Vzbuď sa ako v dňoch minulých, v časoch pradávnych. Či si to nie ty, čos' rozťalo ozrutu a draka prebodlo?

¹⁰ Či si to nie ty, čos' vysušilo more a vody veľkej priepasti? Čo si spravilo z morskej hlbiny cestu na priechod oslobodeným?

¹¹ Pánovi vyslobodení sa vrátia, prídu s jasotom na Sion a na ich hlavách bude ustavičná radosť. Radosť a rozkoš dosiahnu, zmizne starosť a vzdychanie.

¹² Ja, ja som to, čo vás poteším. Kto si, že sa bojíš človeka, čo zomrie, a syna ľudského, čo zhynie ako tráva?

¹³ Zabúdaš na Pána, svojho tvorcu, čo rozostrel nebo a založil zem, a stále sa trasieš, celý deň, pred zlosťou utláčateľa, keď sa chystá nivočiť. Kdeže je teraz zlosť utláčateľa?

¹⁴ Zhrbený sa náhle oslobodí, nezomrie v jame a chlieb mu chýbať nebude.

¹⁵ Ja som Pán, tvoj Boh, čo dráždim more, že búria sa mu vlny,

¹⁶ Vložím ti do úst svoje slová a schovám ťa v tieni svojej ruky, aby som zasadil nebesá a založil zem a povedal Sionu: "Ty si môj ľud." Po treste príde oslobodenie

¹⁷ Preber sa, preber sa, vstaň, Jeruzalem, čo si pil z Pánovej ruky kalich jeho hnevu; omamný pohár si pil, vyprázdnil.

¹⁸ Niet toho, kto by ho viedol zo všetkých synov, čo splodil; niet toho, kto by ho držal za ruku zo všetkých synov, čo vychoval.

¹⁹ Tieto dve veci ťa postihli: - ktože smúti nad tebou? - skaza a ničenie, hlad a meč, - ktože ťa poteší?

²⁰ Tvoji synovia odpadli, ležia na rohoch všetkých ulíc ako gazela v sieti, plní Pánovho hnevu, výčitiek svojho Boha.

²¹ Preto počuj toto, pokorený a opojený, nie však vínom:

²² Toto hovorí tvoj Pán, Jahve, a tvoj Boh, ktorý si bráni svoj ľud: "Hľa, vezmem ti z ruky kalich omamný, pohár svojho hnevu; nebudeš ho viac piť.

²³ A dám ho do rúk tvojich trýzniteľov, čo ti hovorili: "Schýľ sa, nech prejdeme!" A spravil si zo svojho chrbta zem, sťa ulicu pre chodcov."

¹ Vzbuď sa, vzbuď sa, obleč si, Sion, svoju moc; obleč si šatu svojej nádhery, sväté mesto, Jeruzalem, veď už viac do teba nevstúpi neobrezaný a nečistý!

² Stras zo seba prach, povstaň, posaď sa, Jeruzalem, roztvor putá svojho hrdla, zajatá dcéra sionská!

³ Bo takto hovorí Pán: "Zadarmo ste boli predaní a bez peňazí budete vykúpení."

⁴ Lebo toto hovorí Pán, Jahve: "Do Egypta zostúpil kedysi bývať môj ľud a Asýr ho pre nič utláčal.

⁵ Teraz však, čo tu mám? - hovorí Pán. Veď bol vzatý môj ľud zadarmo, jeho nadvládcovia hulákajú - hovorí Pán - a stále, každý deň, mi potupujú meno.

⁶ Preto môj ľud spozná moje meno, preto v ten deň (spozná), že som to ja, čo vraví: Hľa, tu som!"

⁷ Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie, hovorí Sionu: "Tvoj Boh kraľuje."

⁸ Čuj, tvoji strážcovia povyšujú hlas a plesajú zároveň, lebo zoči-voči hľadia na Pánov návrat na Sion.

⁹ Plesajte, jasajte spolu, sutiny Jeruzalema, veď Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem!

¹⁰ Pán si obnažil sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.

¹¹ Choďte, choďte, vyjdite odtiaľ, nečistého sa netýkajte, vyjdite z jeho stredu, očistite sa vy, čo nosíte Pánove nádoby.

¹² Veď nie v náhlosti vyjdete a nepôjdete útekom, lebo pred vami pôjde Pán a Boh Izraela uzavrie vaše rady.

¹³ Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.

¹⁴ Ako sa nad ním zhrozili mnohí, - veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku -

¹⁵ tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali!

Ezechiel 12 – 13

---

¹ Pán prehovoril ku mne takto:

² "Syn človeka, bývaš uprostred odbojného domu, ktorí majú oči na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, no nepočujú, pretože sú odbojný dom.

³ Ty však, syn človeka, zhotuj si zajatecký výstroj a sťahuj sa vo dne pred ich očami. Presťahuješ sa pred ich očami zo svojho miesta na miesto iné, azda uvidia, hoci sú odbojný dom.

⁴ Svoj výstroj, výstroj zajatca, vynesieš vo dne pred ich očami, sám však vyjdeš pred ich očami večer, ako odchádza zajatec.

⁵ Pred ich očami si prebor múr a vyjdi tadiaľ.

⁶ Pred ich očami nes na pleci, vyjdi za tmy, tvár si zakry a nesmieš vidieť zem, lebo som ťa urobil znamením Izraelovho domu."

⁷ Urobil som teda podľa rozkazu, vyniesol som vo dne svoj výstroj, podobný zajateckému výstroju a večer som si rukou preboril múr; za tmy som vyšiel a niesol som to pred ich očami.

⁸ Potom ráno prehovoril Pán ku mne takto:

⁹ "Syn človeka, či ti dom Izraela, dom odbojný, nehovoril: "Čože ty robíš?"

¹⁰ Povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Kniežaťu v Jeruzaleme patrí tento výrok a celému Izraelovmu domu, ktorý je uprostred neho.

¹¹ Povedz: Ja som vaším znamením. Ako som robil ja, tak sa naloží s nimi; do vyhnanstva, do zajatia pôjdu.

¹² A knieža, ktorý je medzi nimi, pôjde s naloženými plecami, vyjde za tmy a prelomí múr, aby tadiaľ vyšiel, zakryje si tvár, aby okom nevidel zem.

¹³ Ale roztiahnem proti nemu svoju sieť, chytí sa do môjho osídla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, vidieť ju však nebude a tam zomrie.

¹⁴ Všetkých však, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov a všetky jeho oddiely rozsejem na všetky vetry a vytasím za nimi meč.

¹⁵ I budú vedieť, že ja som Pán, keď ich roztratím medzi národy a rozsejem po krajinách.

¹⁶ A ponechám z nich niekoľko mužov za mečom, po hlade a po more, aby porozprávali všetky svoje ohavnosti národom, medzi ktoré pôjdu, nech sa dozvedia, že ja som Pán."

¹⁷ Pán prehovoril ku mne takto:

¹⁸ "Syn človeka, jedz svoj chlieb s trasením, s chvením a s úzkosťou pi svoju vodu!

¹⁹ A povedz ľudu krajiny: Toto vraví Pán, Jahve, o obyvateľoch Jeruzalema v izraelskej krajine: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu piť s hrôzou, aby zem spustla, stratila svoju hojnosť pre zločin všetkých jej obyvateľov.

²⁰ Obývané mestá sa vyprázdnia a zem bude pustá. Dozviete sa teda, že ja som Pán."

²¹ Pán prehovoril ku mne takto:

²² "Syn človeka, čože to máte v izraelskej krajine za porekadlo? Vraj: "Dni sa preťahujú a hynie každé videnie."

²³ Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Urobím koniec tomuto porekadlu, nebudú ho viac užívať v Izraeli. Ba povedz im: Blížia sa dni aj slovo každého videnia.

²⁴ Lebo uprostred Izraelovho domu nebude viac daromného videnia ani pochlebníckeho veštenia.

²⁵ Lebo ja, Pán, budem hovoriť. Aké slovo budem hovoriť, to sa splní, nebude sa viac odkladať; lebo, odbojný dom, vo vašich dňoch budem hovoriť slovo a splním ho," hovorí Pán, Jahve.

²⁶ Pán prehovoril ku mne takto:

²⁷ "Syn človeka, pozri, Izraelov dom hovorí: "Videnie, ktoré tento vidí, je na dlhé dni, on prorokuje na ďaleké časy."

²⁸ Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: " Nebude sa už odďaľovať nijaké moje slovo. Slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní, hovorí Pán, Jahve.

¹ Pán prehovoril ku mne takto:

² "Syn človeka, prorokuj proti prorokom Izraela, ktorí prorokujú, a povedz tým, čo prorokujú zo svojho srdca: Čujte slovo Pánovo!

³ Toto hovorí Pán, Jahve: Beda nerozumným prorokom, ktorí idú za vlastným duchom a za tým, čo nevideli!

⁴ Ako líšky v zrúcaninách sú tvoji proroci, Izrael.

⁵ Nevystúpili ste do trhlín a nevymurovali ste múr okolo Izraelovho domu, aby v Pánov deň obstál v boji.

⁶ Videli márnosť a lživú veštbu; vravia: "Toto hovorí Pán," Pán ich však neposlal. Predsa očakávali, že potvrdí slovo.

⁷ Či ste nevideli daromné videnia a nehovorili ste lživé veštby, keď ste vraveli: "Toto hovorí Pán," hoci som ja nehovoril?

⁸ Nuž toto hovorí Pán Jahve: Pretože ste hovorili márnosť a videli lož, preto som, hľa, proti vám, hovorí Pán, Jahve.

⁹ Moja ruka doľahne na prorokov, ktorí vidia márnosť a veštia lož. Nebudú v spoločnosti môjho ľudu a nebudú zapísaní do knihy Izraelovho domu, ani do krajiny Izraela nevojdú. I budete vidieť, že ja som Pán.

¹⁰ Preto, hej preto, že zaviedli môj ľud; vravia: "Pokoj!", hoci niet pokoja. A keď on postaví múr, oni ho zatrú vakovkou.

¹¹ Povedz tým, čo zatierali vakovkou, že opadá. Búde prudký lejak, dopustím, aby padali kamenné krúpy a strhne sa búrlivý vietor;

¹² a hľa, múr padne. Či vám nebudú vravieť: Kdeže je vakovka, ktorú ste natierali?

¹³ Preto takto hovorí Pán, Jahve: Vo svojej rozpálenosti rozprúdim búrlivý vietor, od môjho hnevu bude prudký lejak a od rozpálenosti kamenné krúpy na ničenie.

¹⁴ I strhnem múr, ktorý ste natreli vakovkou, a zrútim ho až po zem, že sa mu obnažia základy. Padne a vy zahyniete pod ním a budete vedieť, že ja som Pán.

¹⁵ Vyplním svoj hnev na múre a na tých, čo ho zatierali vakovkou, a poviem vám: Niet múru a niet ani tých, čo ho zatierali,

¹⁶ prorokov, ktorí prorokovali o Jeruzaleme a videli mu videnia o pokoji, hoci pokoja nebolo, hovorí Pán, Jahve. -

¹⁷ A ty, syn človeka, namier si tvár proti dcéram svojho ľudu, ktoré prorokujú zo svojho srdca, a prorokuj proti nim!

¹⁸ Povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda tým, čo šijú na kĺb každej ruky obväzy a hotujú závoje na hlavu pre každý vzrast, aby ulovili duše. Lovíte duše môjho ľudu a oživujete duše pre seba?

¹⁹ Znesväcujete ma u môjho ľudu za priehrštie jačmeňa a za kúsok chleba, keď zabíjate duše, ktoré nemajú zomrieť, a oživujete duše, ktoré nemajú žiť, keď luháte môjmu ľudu, ktorý počúva lož.

²⁰ Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti vašim obväzom, ktorými lovíte duše ako vtáky, a postrhávam ich z vašich ramien; a duše, ktoré ste ulovili, (duše) oslobodím ako vtáky.

²¹ Roztrhám vaše závoje a vyslobodím svoj ľud z vašej ruky, že nebude viac korisťou vo vašej ruke. I dozviete sa, že ja som Pán.

²² Pretože ste klamstvom zronili srdce spravodlivého, ktoré som ja nezronil, a upevňovali ste ruky zlosyna, aby sa nevrátil

²³ zo svojej cesty a neudržal sa nažive,

²⁴ preto nebudete vidieť daromnosť ani veštby viac nebudete veštiť. I vyslobodím svoj ľud z vašej ruky a dozviete sa, že ja som Pán."

Príslovia 12,21 – 24

---

²¹ Spravodlivému sa neprihodí nijaká nehoda, bezbožní však (zažívajú) plno nešťastia.

²² Luhárske pery sa ošklivia Pánovi, tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.

²³ Rozvážny človek tají, čo vie, (zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.

²⁴ Ruka robotných (ľudí) bude vládnuť, robotovať však bude (ruka) lenivá.