Izaiáš 49 – 50

---

¹ Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, národy ďaleké: Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno.

² Ústa mi urobil ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mňa šíp brúsený, do svojho tulca ma schoval.

³ A riekol mi: "Služobníkom si mi, Izraelom, tebou sa chcem osláviť."

⁴ Ja však som povedal: "Darmo som pracoval, márne a zbytočne strávil svoju silu." Predsa je moje právo u Pána a moja odmena u môjho Boha.

⁵ Teraz však hovorí Pán, čo si ma od lona služobníkom urobil, aby som Jakuba priviedol späť k nemu, aby sa Izrael k nemu zhromaždil. Som oslávený v očiach Pánových a môj Boh sa mi stal silou.

⁶ Povedal teda: "Primálo je, keď si mi služobníkom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!"

⁷ Toto hovorí Pán, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorým národ pohŕda, služobníkovi vládcov: "Králi uvidia a vstanú, kniežatá sa budú skláňať kvôli Pánovi, ktorý je verný, Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil."

⁸ Toto hovorí Pán: "V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá

⁹ a povedal väzňom: "Vyjdite!" a tým, čo sú vo tme: "Zjavte sa!"

¹⁰ Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva. Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval, a popri žriedlach vôd ich napojí.

¹¹ Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia.

¹² Hľa, títo prichádzajú zďaleka a tí, hľa, od severu a západu a tamtí z južnej krajiny."

¹³ Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

¹⁴ Ale Sion povedal: "Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol."

¹⁵ Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.

¹⁶ Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou.

¹⁷ Náhle prišli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.

¹⁸ Zdvihni si vôkol oči a pozri: všetci sa zišli, prišli k tebe. Tak, ako žijem - hovorí Pán - všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu, opášeš sa nimi ako mladucha.

¹⁹ Veď tvoje rumy a tvoje sutiny a tvoja spustošená krajina bude teraz tesná pre obyvateľov a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.

²⁰ Ešte budú hovoriť - počuješ to - dietky tvojej neplodnosti: "Tesné mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!"

²¹ A budeš si vravieť v sebe: "Ktože mi týchto porodil? Veď ja som bezdetná a neplodná, zajatá a vzdialená, kto teda týchto vychoval? Hľa, ja som ostala sama, odkiaľže sú títo?"

²² Toto hovorí Pán, Jahve: "Hľa, zdvihnem ruku k národom, ku kmeňom vztýčim svoju zástavu; i prinesú ti synov v náručí, dcéry ti na pleciach ponesú.

²³ Králi ti budú pestúnmi, ich kňažné tvojimi dojkami, tvárou na zem padnú pred tebou a budú lízať prach tvojich nôh. Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán, v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú."

²⁴ Či možno odobrať korisť obrovi ? A čo silák zajal, možno vyslobodiť?

²⁵ Áno, takto hovorí Pán: "Aj čo obor zajal, bude odobraté, aj korisť siláka vyslobodená. S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť a tvojich synov ja vyslobodím.

²⁶ Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou; tak sa dozvie každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov."

¹ Toto hovorí Pán: "Kde je priepustný list vašej matky, ktorým som ju prepustil? Alebo kto je môj veriteľ, ktorému som vás predal? Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní, pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.

² Prišiel som, prečože nebolo nikoho, volal som, a nik neodpovedal? Či mi je ruka prikrátka spasiť? A či nemám sily vyslobodiť? Hľa, svojou hrozbou vysušujem more a rieky na púšť obraciam, ich ryby pohnijú v nedostatku vody a budú zmierať od smädu.

³ Nebesá odejem čierňavou, vrecovinu im urobím závojom."

⁴ Pán, Jahve, mi dal jazyk učenícky, aby som vedel slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník.

⁵ Pán, Jahve, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustúpil.

⁶ Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou.

⁷ Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.

⁸ Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? - Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? - Nech pristúpi ku mne!

⁹ Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie.

¹⁰ Kto z vás sa bojí Pána, kto čuje hlas jeho služobníka, kto chodí v tmách a nemá žiary, nech dúfa v meno Pánovo a spolieha sa na svojho Boha!

¹¹ Hľa, všetci, čo zažíhate oheň a opasujete si fakle, vstúpte do žiary svojho ohňa a do fakieľ, čo ste roznietili. Z mojej ruky sa vám to stane, budete ležať v bolestiach.

Ezechiel 10 – 11

---

¹ Potom som zazrel, že na oblohe, ktorá bola nad hlavou cherubov, ukázalo sa nad nimi čosi ako kameň zafír, čo sa na výzor podobalo trónu.

² I riekol mužovi, oblečenému do plátna: "Choď medzi kolesá pod cherubínmi a vezmi spomedzi cherubínov plné priehrštie žeravého uhlia a rozsyp to na mesto!" Odišiel teda pred mojimi očami.

³ Cherubíni však stáli napravo od domu, keď ten muž vstúpil, a oblak zaplňoval vnútorné nádvorie.

⁴ Vtom sa Pánova sláva zdvihla sponad cherubínov na prah domu, dom sa zaplnil oblakom a nádvorie bolo plné lesku Pánovej slávy.

⁵ A šelest krídel cherubov bolo počuť až na vonkajšie nádvorie podobne hlasu všemohúceho Boha, keď .hovorí.

⁶ A keď rozkázal človekovi oblečenému do plátna: "Vezmi oheň spomedzi krútňavy, spomedzi cherubínov!", on išiel a zastal pri kolese.

⁷ Vtedy cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, nabral a dal do priehrštia tomu, čo bol oblečený do plátna. On vzal a odišiel.

⁸ A na cheruboch pod ich krídlami sa zjavila podoba ľudskej ruky.

⁹ Pozeral som a hľa, pri cheruboch boli štyri kolesá, po jednom kolese pri každom cherubovi, výzor kolies však bol ako lesk drahokamu tarzis.

¹⁰ Čo do výzoru mali všetky štyri rovnakú podobu, akoby bolo koleso v kolese.

¹¹ Keď išli, išli na štyri strany, pri pohybe sa neobracali, ale ktorým smerom sa obrátilo predné, išli za ním, neobrátili sa pri pohybe.

¹² A celé ich telo, ich chrbty, krídla aj kolesá boli dookola plné očí (pri svojich štyroch kolesách).

¹³ Kolesá však boli pred mojimi ušami nazvané Krútňava.

¹⁴ Každý mal štyri tváre: prvá tvár, tvár cheruba, druhá tvár, tvár človeka, tretia tvár leva a štvrtá tvár orla.

¹⁵ Vtom sa cherubi zdvihli: bola to tá živá bytosť, ktorú som videl pri rieke Chobar.

¹⁶ Keď cherubi išli, išli popri nich aj kolesá, a keď si cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobrátili od ich boku.

¹⁷ Keď tí zastali, zastali, keď sa vzniesli, vzniesli sa s nimi, pretože v nich bol duch živej bytosti.

¹⁸ Tu Pánova sláva opustila prah domu a zastala nad cherubmi.

¹⁹ Nato si cherubi zdvihli krídla a pred mojimi očami sa pri odchode vzniesli zo zeme, podobne s nimi aj kolesá, a zastali pri vchode východnej brány Pánovho domu a odhora nad nimi bola sláva Izraelovho Boha.

²⁰ To bola živá bytosť, ktorú som videl pod Izraelovým Bohom pri rieke Chobar a dozvedel som sa, že sú to cherubi.

²¹ Po štyri tváre mal každý a každý štyri krídla, pod krídlami však mali čosi ako ľudské ruky.

²² A čo do podoby ich tvárí, boli to tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar (ich tváre aj ich samých). Každý šiel smerom svojej tváre.

¹ Potom ma duch zdvihol a zaviedol k východnej bráne Pánovho domu, ktorá hľadí na východ, a hľa, pri vchode do brány bolo dvadsaťpäť mužov. Medzi nimi som videl Jezoniáša, syna Azurovho, a Feltiáša, syna Banaiášovho, kniežatá ľudu.

² I riekol mi: "Syn človeka, toto sú mužovia, ktorí zamýšľajú zlo a dávajú zlé rady v tomto meste.

³ Oni hovoria: "Či domy neboli postavené nedávno? Ono je hrniec a my sme mäso."

⁴ Preto prorokuj proti nim, prorokuj, syn človeka!"

⁵ Vtom dopadol na mňa Pánov duch a povedal mi: "Hovor: Toto hovorí Pán: Takto hovoríte, dom Izraelov, ale ja poznám, čo vám vystupuje do ducha.

⁶ Mnohých ste povraždili v tomto meste a jeho ulice ste zaplnili zabitými.

⁷ Nuž takto hovorí Pán, Jahve: Vami pozabíjaní, ktorých ste v ňom naukladali, sú to mäso a ono je hrniec, vás však z neho vyvediem.

⁸ Bojíte sa meča, nuž privediem na vás meč, hovorí Pán, Jahve.

⁹ I vyvediem vás z jeho stredu, dám vás do ruky cudzincov a podrobím vás súdu.

¹⁰ Pod mečom padnete, na hranici Izraela vás budem súdiť i dozviete sa, že ja som Pán.

¹¹ Ono vám nebude hrncom a vy nebudete v ňom mäsom na hranici Izraela vás budem súdiť.

¹² I budete vedieť, že ja som Pán podľa ktorého zákonov ste nechodili a moje právo ste nezachováva, ba konali ste podľa práva národov, ktoré sú okolo vás."

¹³ A kým som prorokoval, stalo sa, že Feltiáš, syn Banaiášov, zomrel. Vtedy som padol na tvár, volal som veľkým hlasom a povedal som: Ach Pane, robíš koniec zvyškom Izraela?" -

¹⁴ Potom prehovoril Pán ku mne takto:

¹⁵ "Syn človeka, tvoji bratia, (tvoji bratia), mužovia z tvojho príbuzenstva a celý Izraelov dom spolu sú tí, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: "Ďaleko sú od Pána, nám sa dostala krajina do vlastníctva."

¹⁶ Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Áno, vzdialil som ich medzi národy, áno roztratil som ich po krajinách a máličko som im bol svätyňou v krajinách, do ktorých išli.

¹⁷ Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Pozbieram vás spomedzi národov, zhromaždím vás z krajín, po ktorých ste roztratení a dám vám izraelskú zem.

¹⁸ Vojdú ta a odstránia z nej všetku jej ošklivosť a všetku jej ohavnosť.

¹⁹ Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa,

²⁰ aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol Bohom.

²¹ Ale tým, ktorých srdce ide za ošklivosťami a ohavnosťami, uvalím na hlavu ich konanie," hovorí Pán, Jahve.

²² Nato si cherubíni zdvihli krídla a kolesá zároveň, Pánova sláva však bola na nich odhora.

²³ Potom sa Pánova sláva vzniesla sponad stredu mesta a zastala nad vrchom, ktorý je východne od mesta.

²⁴ Vtedy ma uchopil duch a zaviedol ma vo videní, v Pánovom duchu, do Chaldejska k zajatcom. Potom sa videnie, ktoré som videl, vzdialilo odo mňa.

²⁵ I rozpovedal som zajatcom všetky Pánove slová, ktoré mi zjavil.

Príslovia 12,17 – 20

---

¹⁷ Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, (falošný svedok však prináša len) klam.

¹⁸ Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek.

¹⁹ Pravdivé pery budú trvať naveky, falošný jazyk však (len) chvíľočku.

²⁰ Sklamú sa v srdci tí, čo snujú zlé, tí však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa) radosti.