Izaiáš 47 – 48

---

¹ Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela, sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať nežnou a zmäkčilou.

² Vezmi si mlynček a múku meľ, odhaľ si závoj, odhrň vlečku, obnaž lýtka, prebroď sa cez rieky!

³ Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa, vezmem si pomstu a neodolá mi nik.

⁴ Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá, Svätým Izraela.

⁵ Seďže ticho a choď do tmy, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať paňou kráľovstiev.

⁶ Hneval som sa na svoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a dal som ti ich do rúk; nemala si k nim ľútosti, zaťažila si starcov svojím jarmom veľmi.

⁷ A riekla si: "Večne budem paňou," nevzala si si to k srdcu; nemyslela si na koniec toho.

⁸ Teraz však čuj toto, zmäkčilá, čo tróniš v bezpečí, čo si v srdci hovoríš: "Ja a nikto viac! Nebudem sedieť ako vdova a bezdetnosť nepoznám."

⁹ Nuž prídu na teba obe tieto veci razom, v jeden deň, bezdetnosť a vdovstvo zasiahnu ťa naplno i pri množstve tvojich čarov, i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.

¹⁰ Bola si bezpečná vo svojej zlobe, povedala si: "Nik ma nevidí." Tvoja múdrosť a tvoja veda - tá ťa zviedla; riekla si vo svojom srdci: "Ja a nikto viac!"

¹¹ Príde na teba nešťastie, nepoznáš jeho vznik, zrúti sa na teba skaza, nevieš ju udobriť, a dôjde na teba hrôza tak náhle, že sa ani nenazdáš.

¹² Postav sa so svojimi čarami a množstvom svojich kúzel, v ktorých si sa namáhala od mladi, vari sa ti to podarí, vari odstrašíš!

¹³ Ustávala si sa množstvom svojich porád: nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba.

¹⁴ Hľa, budú ako pleva, spáli ich oheň, nevytrhnú si životy zo šľahov plameňa: to nie je uhlie, čo hreje, oheň, pri ktorom sa sedí.

¹⁵ Tak pochodíš s tými, o ktorých si dbala, s ktorými si kupčila od mladi. Odtackajú sa každý svojou cestou, niet (toho), kto by ťa zachránil.

¹ Čujte toto, dom Jakubov, čo voláte sa menom Izrael a čo ste vyšli z útrob Júdových, čo prisahajú na Pánovo meno a honosia sa Bohom Izraela, nie pravdou a spravodlivosťou.

² Veď sa volajú podľa svätého mesta a spoliehajú sa na Boha Izraela, Pán zástupov je jeho meno:

³ "Predošlé veci zjavil som oddávna, z mojich úst vyšli, oznámil som ich, náhle som učinil, že sa splnili.

⁴ Lebo som vedel, že si tvrdý, žilou železnou je tvoja šija a tvoje čelo z kovu;

⁵ zvestoval som ti to oddávna, skôr, než by sa stalo, som ti oznámil, by si nepovedal: "Moja modla to spravila, môj obraz a moja socha to rozkázala."

⁶ Počul si, hľaď na to všetko! - A či vy nerozhlásite? Odteraz ti zvestujem veci nové a veci skryté, o ktorých nevieš.

⁷ Teraz sú tvorené, nie oddávna, predo dňom si veru o nich nevedel, aby si nepovedal: "Hľa, vedel som o tom!"

⁸ Ani si nepočul, ani si nevedel, ani ucho nemáš dávno otvorené. Veď som vedel, celkom neverný si a od lona matky sa voláš vzbúrencom.

⁹ Pre svoje meno zdržujem svoj hnev a pre svoju slávu miernim sa k tebe, že som ťa nezničil.

¹⁰ Hľa, vytápal som ťa, nie však ako striebro, skúšal som ťa v peci biedy.

¹¹ Pre seba, pre seba to spravím, veď ako by sa znesvätilo moje meno?! A svoju slávu inému nedám."

¹² "Počúvaj mňa, Jakub a Izrael, môj pozvaný, to som ja, ja prvý a ja aj posledný.

¹³ Veď moja ruka založila zem a moja pravica roztiahla nebesá: Ak zavolám na ne, stoja tu razom."

¹⁴ Zhromaždite sa všetci a čujte - kto z nich oznámil tieto veci? - Koho Pán miluje, vyplní jeho vôľu v Bábeli a jeho rameno na Chaldejcoch.

¹⁵ "Ja, ja som hovoril a povolal som ho, priviedol som ho a cesta sa mu zdarí.

¹⁶ Poďte ku mne, čujte toto: Od počiatku som nehovoril skryte, od času, čo sa to deje, som prítomný." Teraz však Pán, Jahve, poslal mňa a svojho Ducha.

¹⁷ Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela: "Ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa učím, aby si mal úspech, čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť.

¹⁸ Keby si si bol všímal moje rozkazy, bol by tvoj pokoj ako rieka a tvoje blaho ako morské vlny.

¹⁹ A bolo by ako piesku tvojho potomstva a plodov tvojho lona ako jeho zrniek, nebolo by zničené ani vyhubené tvoje meno predo mnou."

²⁰ Vyjdite z Bábela, utečte z Chaldejska, hlasom jasotu hlásajte, oznamujte to, poroznášajte to až do končín zeme, vravte: Pán vykúpil svojho sluhu, Jakuba.

²¹ A nežíznili, keď ich viedol pustinou, vode dal vyvierať pre nich zo skaly, rozštiepil skalu a rinuli sa vody.

²² Niet pokoja pre bezbožných, hovorí Pán.

Ezechiel 8 – 9

---

¹ Stalo sa v šiestom roku, v šiestom mesiaci, piaty deň mesiaca, keď som sedel vo svojom dome a júdski starci sedeli predo mnou, že sa tam vzniesla nado mňa ruka Pána, Jahveho.

² I videl som, hľa, podoba, ktorá vyzerala ako človek. Oddola toho, čo vyzeralo ako jeho pás, bol oheň a od jeho pása nahor vyzeralo ako žiara, ako vzhľad lesklého kovu.

³ A vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za šticu hlavy, nato ma duch zdvihol medzi nebo a zem a zaviedol ma v Božích videniach do Jeruzalema, ku vchodu vnútornej brány, ktorá hľadí na sever, kde bola postavená socha žiarlivosti, (ktorá vzbudzuje žiarlivosť).

⁴ A hľa, bola tam sláva Izraelovho Boha, podobne ako som videl v údolí.

⁵ I riekol mi: "Syn človeka, zdvihniže si oči smerom na sever! Zdvihol som oči smerom na sever a hľa, severne od oltárnej brány, vo vchode bola spomenutá socha žiarlivosti.

⁶ I riekol mi: "Syn človeka, či vidíš, čo oni vystrájajú? Veľké ohavnosti sú to, čo tu vystrája Izraelov dom, takže sa vzdialim od svojej svätyne. Ale ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti."

⁷ I zaviedol ma ku vchodu nádvoria a zazrel som v múre akúsi dieru.

⁸ Vtom mi riekol: "Vlom sa cez múr!" Nato som sa vlámal cez múr a hľa, bol tam akýsi vchod!

⁹ Vtedy mi riekol: "Vojdi a pozri zločinné ohavnosti, ktoré tam robia!

¹⁰ Vošiel som teda, poobzeral som sa a hľa, rozličné zobrazenia plazov a zvierat - ošklivosti - a rozličné modly domu Izraela boli zôkol-vôkol vyryté do múru.

¹¹ Pred nimi stálo sedemdesiat starcov Izraelovho domu, prostred ktorých bol Jezoniáš, syn Safanov. Každý mal v ruke kadidelnicu i vznášala sa vôňa kotúča z kadidla.

¹² I riekol mi: "Či vidíš, syn človeka, čo robia starci Izraelovho domu v tme, každý vo svojej obrazovej izbe? Veď hovoria: "Pán nás nevidí. Pán opustil krajinu."

¹³ I riekol mi: "A ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti, ktoré títo vystrájajú."

¹⁴ I zaviedol ma ku vchodu brány Pánovho chrámu, ktorá ležala na sever, a hľa, sedeli tam ženy, ktoré oplakávali Tamúza.

¹⁵ Vtedy mi riekol: "Či vidíš, syn človeka? Ešte uvidíš od týchto väčšie ohavnosti.

¹⁶ Nato ma zaviedol do vnútorného nádvoria Pánovho chrámu a hľa, pri vchode do Pánovho chrámu, medzi predsieňou a oltárom bolo zo dvadsaťpäť mužov chrbtom k Pánovmu chrámu a tvárou na východ. A títo sa smerom na východ klaňali slnku.

¹⁷ "Či vidíš, syn človeka? Či je Júdovmu domu primálo robiť ohavnosti, ktoré tu robia, že (ešte aj) zem zaplňujú násilenstvom a opätovne ma popudzujú? Pozri, i konár si dávajú k nosu!

¹⁸ Nuž aj ja budem konať v hneve, nezmiluje sa mi oko a nebudem šetriť a hoci mi budú veľkým hlasom volať do uší, nevyslyším ich."

¹ Vtedy mi veľkým hlasom takto volal do uší: "Priblížil sa čas navštívenia mesta (a každý má v ruke nástroj ničenia)."

² A hľa, prichádzalo šesť mužov cestou od Hornej brány, ktorá hľadí na sever, a každý mal v ruke hubiaci nástroj ! Medzi nimi bol však muž oblečený do plátna a za pásom mal pisárske náčinie. Prišli a postavili sa pri kovovom oltári.

³ Sláva Pána Izraela sa zdvihla sponad cherubov, kde bola, k prahu domu. Vtom zavolal mužovi, oblečenému do plátna, ktorý mal za pásom pisárske náčinie.

⁴ A Pán mu povedal: "Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob značku Tau na čelá mužov, ktorí vzdychajú a jajkajú nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú."

⁵ Tamtým však riekol tak, že som to počul: "Prejdite za ním po meste a zabíjajte! Nech sa vám oko nezmiluje a nešetrite.

⁶ Starca, mladíka, pannu, dieťa a ženy zabíjajte až po vyničenie! Ale nedotknite sa nikoho, kto má na sebe Tau! Začnite pri mojej svätyni! Začali teda mužmi, starcami, ktorí boli pred domom.

⁷ I riekol im: "Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými! Choďte! Išli teda a zabíjali v meste.

⁸ Keď oni zabíjali a (iba) ja som ostal, padol som na tvár, volal som a vravel: "Ach Pane, Jahve, či vyničíš všetok zvyšok Izraela, keď vylievaš svoj hnev na Jeruzalem?"

⁹ Nato mi riekol: ",Hriech Izraela a Júdu je nadmieru veľký, krajina je presiaknutá krvou a mesto je plné neprávosti. Veď hovoria: "Pán opustil krajinu" a: "Pán nevidí."

¹⁰ Nuž ani moje oko sa nezľutuje a nebudem šetriť, ich počínanie im uvalím na hlavu.

¹¹ Vtom hľa, človek odiaty plátnom, ktorý mal pero za pásom, podal hlásenie: "Urobil som, ako si mi rozkázal."

Príslovia 12,13 – 16

---

¹³ Do previnenia (svojich) perí sa zakosíľuje ničomník, spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí.

¹⁴ Každý sa nasýti blaha z ovocia (svojich) úst a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk.

¹⁵ Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta, múdry však poslúcha radu.

¹⁶ Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu, opatrný však tají (svoju) príkoru.