Genezis 39 – 40

---

¹ Jozefa odvliekli do Egypta a tam ho kúpil Egypťan Putifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli.

² S Jozefom však bol Pán, takže sa mu všetko darilo a ostal v dome svojho egyptského pána.

³ Keď jeho pán videl, že je s ním Pán a že Pán vo všetkom, čo robil, požehnával jeho ruky,

⁴ Jozef našiel milosť v jeho očiach. I posluhoval mu a neskôr ho urobil správcom svojho domu a do jeho rúk zveril všetko, čo mal.

⁵ A odkedy ho urobil správcom svojho domu a všetkého svojho majetku, Pán pre Jozefa požehnával Egypťanov dom. Pánovo požehnanie bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli.

⁶ A tak zveril do Jozefových rúk všetok majetok a sám sa nestaral o nič inšie ako o chlieb, ktorý jedol. Jozef však mal peknú tvár a krásnu postavu.

⁷ Po týchto udalostiach žena jeho pána nechala na Jozefovi oči a povedala mu: "Ľahni si so mnou!"

⁸ On však odoprel a povedal žene svojho pána: "Pozri, môj pán sa o nič vo svojom dome nebojí predo mnou a zveril na mňa celý svoj majetok.

⁹ Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nič predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť."

¹⁰ A hoci prehovárala Jozefa deň čo deň, nepočúvol ju aby si s ňou ľahol a bol s ňou.

¹¹ V istý deň sa však stalo, že vošiel do domu, aby vykonal svoje povinnosti a nik z domácich nebol dnu.

¹² Tu ho ona chytila za plášť a vravela mu: "Ľahni si so mnou!" On jej však nechal plášť v ruke a utiekol; vybehol von.

¹³ Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von,

¹⁴ zavolala domácich a vravela im: "Pozrite len, priviedol nám hebrejského muža, aby nás priniesol na posmech! Prišiel ku mne, že si so mnou ľahne, ale ja som hlasne volala.

¹⁵ Keď počul, že kričím, nechal ležať pri mne svoj plášť, dal sa na útek a vybehol von."

¹⁶ A nechala plášť ležať pri sebe, kým nedošiel jej pán.

¹⁷ Potom mu rozprávala to isté a vravela: "Hebrejský otrok, ktorého si nám priviedol, prišiel ku mne dnu, aby si zo mňa urobil posmech.

¹⁸ Ale keď som začala kričať, nechal pri mne svoj plášť a utiekol von."

¹⁹ Keď jeho pán vypočul ženino rozprávanie, ktoré zakončila: "Ako ti vravím, tak sa ku mne zachoval tvoj sluha," veľmi sa rozhneval

²⁰ a dal Jozefa chytiť a uvrhnúť do žalára, kde boli uväznení kráľovskí väzni. A tak tam bol zatvorený.

²¹ Ale Pán bol s Jozefom, zľutoval sa nad ním a zveril ho do priazne správcu žalára,

²² takže správca žalára podriadil Jozefovi všetkých väzňov, čo boli v žalári. Čokoľvek sa tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz.

²³ Správca žalára sa nestaral o nič, čo jemu podliehalo, lebo Pán bol s ním; vo všetkom, čo robil Pán mu dožičil úspech.

¹ Po týchto udalostiach sa čašník a pekár egyptského kráľa previnili voči svojmu pánovi, egyptskému kráľovi.

² I rozhneval sa faraón na oboch svojich dvoranov, na hlavného čašníka i na hlavného pekára,

³ a dal ich pod dozor do domu veliteľa tesnej stráže, do žalára, kde bol uväznený Jozef.

⁴ A veliteľ telesnej stráže poveril Jozefa, aby im posluhoval.

⁵ Tu istej noci obaja, čašník i pekár egyptského kráľa, ktorí boli uväznení v žalári, mali osobitne sen, ktorý mal pre každého zvláštny význam.

⁶ Keď k nim ráno prišiel Jozef, videl na nich, že sú smutní.

⁷ I opýtal sa faraónových dvoranov, ktorí boli spolu s ním v dome jeho pána pod dozorom: "Prečože sú vaše tváre dnes také zamračené?"

⁸ Oni mu odpovedali: "Mali sme sen a niet tu nikoho, kto by nám ho vyložil." Jozef im povedal: "Nepatrí Bohu vykladanie snov?! Porozprávajte mi to!"

⁹ Hlavný čašník teda porozprával Jozefovi svoj sen a vravel mu: "Vo vojom sne som videl vinič pred sebou

¹⁰ a na viniči boli tri výhonky. Keď začal pučať, zjavili sa i jeho kvety a na strapcoch boli už aj zrelé hrozná.

¹¹ Ja som mal v rukách faraónov pohár, trhal som strapce a vytláčal som ich do faraónovho pohára a pohár som podával faraónovi do rúk."

¹² Jozef mu povedal: "Toto je jeho výklad: Tri výhonky značia tri dni.

¹³ O tri dni faraón povýši tvoju hlavu a uvedie ťa späť do tvojho úradu. Potom budeš faraónovi podávať čašu do rúk takisto, ako si to robil prv, keď si bol hlavným čašníkom.

¹⁴ Spomeň si aj na mňa, keď sa ti bude dobre vodiť, a preukáž mi dobrodenie, že sa prihovoríš za mňa u faraóna, aby ma vyslobodil z tohoto domu.

¹⁵ Veď ja som bol tajne odvedený z hebrejskej krajiny a ani tu som sa neprevinil, žeby ma za to mali uvrhnúť do žalára."

¹⁶ Keď hlavný pekár videl, že Jozef dobre vyložil sen, povedal Jozefovi: " Aj ja som mal vo svojom sne na hlave tri košíky s jemným pečivom.

¹⁷ Vo vrchnom košíku boli najrozličnejšie jedlá pre faraóna, aké pripravuje pekár, ale vtáky to povyťahovali z košíka, čo bol na mojej hlave."

¹⁸ Jozef odpovedal: "Toto je jeho výklad: Tri košíky značia tri dni.

¹⁹ O tri dni faraón povýši tvoju hlavu ale preč od teba, lebo ťa obesí na drevo a vtáky budú z teba trhať mäso."

²⁰ Na tretí deň, v deň faraónových narodenín, pripravil pre všetkých svojich sluhov hostinu. A v prítomnosti svojich sluhov povýšil hlavu hlavného čašníka a hlavného pekára.

²¹ Hlavného čašníka uviedol späť do jeho čašníckeho úradu, aby mu podával pohár,

²² hlavného pekára však dal obesiť, ako mu to vyložil Jozef.

²³ Lenže hlavný čašník nepamätal na Jozefa, ale zabudol na neho.

Jób 31 – 32

---

¹ S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu.

² Lež aký podiel Boh to zhora zosiela a aký údel z výšky Všemocný?

³ Či nebude to skaza nešľachetnému a hriešnikom zasa nešťastie?

⁴ Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?

⁵ Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila,

⁶ nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!

⁷ Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla,

⁸ nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa!

⁹ Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,

¹⁰ nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú.

¹¹ Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež.

¹² Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu.

¹³ Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,

¹⁴ čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?

¹⁵ Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!

¹⁶ Či odoprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var' skormútil?

¹⁷ Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla?

¹⁸ Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval.

¹⁹ Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver' a bez prikrývky videl bedára,

²⁰ či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?

²¹ Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu,

²² nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!

²³ Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe.

²⁴ Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: "Moja istota!"?

²⁵ Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?

²⁶ Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,

²⁷ či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali?

²⁸ To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi.

²⁹ Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?

³⁰ Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.

³¹ Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: "Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?"

³² Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.

³³ Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som,

³⁴ bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel?

³⁵ Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca,

³⁶ či na ramená si ho nevložím a veniec z neho neuvijem si?

³⁷ Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho."

³⁸ Ak by moje polia proti mne kričali a moje brázdy s nimi stenali,

³⁹ ak úrodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majiteľa umoril,

⁴⁰ nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice a burina len miesto jačmeňa! Jóbove slová skončili.

¹ Tí traja mužovia prestali odpovedať Jóbovi lebo bol spravodlivý v ich očiach.

² Tu však vzkypel hnevom Barachelov syn Elihu, Búzčan z rodu Ram. Vzkypel proti Jóbovi hnevom, že sa prehlásil za nevinného pred Bohom.

³ Aj proti jeho trom priateľom vzkypel hnevom, lebo nenašli, čo by odpovedali, a tak nedali za pravdu Pánovi.

⁴ Elihu totiž čakal, kým sa rozprávali s Jóbom, lebo boli vo svojich dňoch starší od neho.

⁵ Keď však Elihu zbadal, že tí traja mužovia nemajú čo odpovedať, vzkypel hnevom.

⁶ A Búzčan, Barachelov syn Elihu vravel: "Ja vekom som mladý, vy ste starší zaiste, preto som sa bál ver', hanbil som sa tiež, by som vám oznámil svoje vedomosti.

⁷ Myslel som si takto: (Počet) dní nech hovorí, nech to mnohé roky múdrosti hlásajú.

⁸ Veď to v človekovi Pánov dych je zaiste, dych Všemohúceho, ktorý dáva rozvahu.

⁹ Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, nie vždy, čo je správne, starci pochopia.

¹⁰ Preto som povedal: Nože, vypočujte ma, vedomosti svoje aj ja oznámim!

¹¹ Hľa, na vaše reči som ja čakal doteraz, napínal som uši na vaše názory. Zatiaľ, čo ste (takto) slová vhodné hľadali,

¹² a obracal na vás svoju pozornosť. Lenže Jóba nikto už viac nepresvedčuje, nikto z vás mu správne neodpovedá.

¹³ Nevravte si teda: "My našli sme už múdrosť, Pán sám poučil nás, človek veru nie."

¹⁴ On vo svojich rečiach na mňa neobracal sa, preto vašou rečou neodpoviem mu.

¹⁵ Oni zháčili sa, odpovedať nemohli, ba aj reč im (vhodná) celkom prestala.

¹⁶ Ja som preto čakal, keď však nerozprávajú, keď sa zarazili, nechcú odvetiť,

¹⁷ chcem dať aj ja za seba už odpoveď, vedomosti svoje taktiež oznámim,

¹⁸ pretože som celkom preplnený slovami, duch môjho vnútra tlačí ma takisto.

¹⁹ Veď je moje vnútro jak víno bez prieduchu, ako keď mechy nové poroztrháva.

²⁰ Aby som si uľavil, prehovorím teda, otvorím si pery, dám hneď odpoveď.

²¹ Na nikoho ohľad brať ja veru nebudem, ani pocty vzdávať nechcem nikomu,

²² lebo ozaj neviem pocty vzdávať niekomu; na chvíľku ma strpí ten, čo stvoril ma.

Príslovia 3,33 – 35

---

³³ Na dome bezbožného kliatba Pánova, ale príbytok spravodlivých požehnáva.

³⁴ Posmievačom sa posmieva a milosť udeľuje pokorným.

³⁵ Múdrym sa podostáva cti a blázni hanbu ponesú.