Izaiáš 39 – 40

---

¹ V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že bol chorý a ozdravel.

² Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu, i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve.

³ Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: "Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?" Ezechiáš odpovedal: "Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu.

⁴ Vravel: "Čo videli v tvojom dome?" Ezechiáš odpovedal: "Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach."

⁵ Izaiáš povedal Ezechiášovi: "Čuj slovo Pána zástupov:

⁶ Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán.

⁷ A vezmú aj z tvojich synov, čo budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa.

⁸ Ezechiáš povedal Izaiášovi: "Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril. A ešte povedal: "Veď za mojich dní bude pokoj a stálosť."

¹ Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh.

² Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z Pánovej ruky dvojmo za každý svoj hriech.

³ Čuj ! Ktosi volá: "Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!

⁴ Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch a kopec zníži; čo je kopcovité, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou.

⁵ A zjaví sa Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie, lebo sa ozvali ústa Pánove."

⁶ Čuj ! Ktosi hovorí: "Volaj!" Ja vravím: "Čo mám volať?" "Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet:

⁷ Tráva uschne, kvet zvädne lebo ho ovial Pánov dych. (Vskutku trávou je ľud.)

⁸ Tráva zoschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha trvá naveky."

⁹ Vystúp na vysoký vrch, blahozvesť Siona, pozdvihni mocne svoj hlas, blahozvesť Jeruzalema! Pozdvihni, neboj sa, povedz mestám Júdska: "Hľa, váš Boh!

¹⁰ Hľa, Pán, Jahve prichádza v sile a rameno má vladárske, hľa, jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním!

¹¹ Ako pastier pasie svoje stádo, do náručia berie, baránky do lona dvíha, tie, čo pridájajú, vodí."

¹² Ktože zmeral svojou hrsťou vody a obopäl piaďou nebesá, meričkou prach zeme odmeral, odvážil vrchy na váhe a pahorky na závaží?

¹³ Kto usmernil ducha Pánovho a ktorý poradca ho poučil?

¹⁴ U koho sa radil, aby mu vysvetlil a naučil ho ceste práva, (aby ho naučil vedomosti) a cestu múdrosti mu ukázal?

¹⁵ Hľa, národy sú ako kvapka z vedra a pokladá ich za prášok na vážke, hľa, ostrovy dvíha ako smietku.

¹⁶ Libanon nestačí na zápal a jeho zverina nestačí na žertvu.

¹⁷ Všetky národy sú pred ním ako nič, za márnosť a prázdnotu ich pokladá.

¹⁸ Ku komuže prirovnáte Boha, akúže k nemu postavíte podobu?

¹⁹ Modlu uleje umelec, zlatník však okuje ju zlatom a strieborné retiazky pozvára.

²⁰ Kto chudobný je na dary, vyberie drevo, čo nehnije, nájde si múdreho majstra, by postavil sochu, čo sa nehne.

²¹ Nuž či neviete? Či nepočujete? Či vám nebolo oznámené od začiatku? Či nechápete základy zeme?

²² On tróni nad okruhom zeme, - jej obyvatelia sú ako kobylky - on rozťahuje sťa závoj nebesá a rozprestiera ich ako obytný stan.

²³ On obracia navnivoč vládcov, sudcov zeme mení v ničomnosť.

²⁴ Sotva zasadení, sotva sú zasiati, sotva pustí ich kmeň koreň do zeme, už ich aj oveje, takže uschýnajú, víchor ich sťa plevu odnáša.

²⁵ "Komuže ma teda chcete prirovnať? Budem mu podobný?" - vraví Svätý.

²⁶ Zdvihnite si nahor oči a viďte: Ktože ich stvoril? Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko, každú volá po mene, pre veľkú silu a nesmiernu moc nevystane ani jedna.

²⁷ Prečo vravíš, Jakub, a hovoríš, Izrael: "Skrytá je moja púť pred Pánom a môj súd unikol môjmu Bohu!"?

²⁸ Či nevieš? Či si nepočul? Bohom večnosti je Pán. On stvoril končiny zeme, neukoná sa, ani neustane, jeho múdrosť je nevystihnuteľná.

²⁹ On dáva silu ukonanému a bezmocnému dá veľkú zdatnosť.

³⁰ Ustáva mládež a omdlieva a junač podlomená padá.

³¹ Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú.

Ezechiel 1

---

¹ Stalo sa v tridsiatom roku, štvrtý (mesiac), piaty deň mesiaca, keď som bol medzi zajatcami pri rieke Chobar, otvorili sa nebesia a videl som nebeské videnie.

² Piaty deň mesiaca - bol to piaty rok od zajatia kráľa Joachima -

³ prehovoril Pán ku kňazovi Ezechielovi, synovi Buziho, v chaldejskej krajine pri, rieke Chobar; tam sa vzniesla nad neho Pánova ruka. -

⁴ Videl som teda: Hľa, od severu prichádzal búrlivý vietor, veľký oblak a blčiaci oheň, okolo ktorého bola žiara, a z jeho stredu - zo stredu ohňa - čosi ako výzor lesklého kovu.

⁵ Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka,

⁶ každá mala štyri tváre a každá štyri krídla.

⁷ Ich nohy boli rovné, chodidlo ich nôh ako chodidlo nohy teľaťa, a leskli sa ako výzor lešteného kovu.

⁸ Pod krídlami mali zo štyroch strán ľudské ruky a všetky štyri z nich mali tváre a krídla.

⁹ Krídla sa im vzájomne dotýkali, pri chôdzi sa neobracali, každá kráčala pred svojou tvárou.

¹⁰ Výzor ich tvárí však bol tvár človeka, potom tvár leva po pravej strane tých štyroch, ďalej tvár býka po ľavej strane tých štyroch a tvár orla

¹¹ boli ich tváre. Ich krídla sa rozprestierali nahor, dve krídla každého sa vzájomne dotýkali a dve im zakrývali telá.

¹² A každá kráčala pred svojou tvárou; kde sa usiloval ísť duch, ta išli, pri chôdzi sa však neobracali.

¹³ A podoba bytostí: ich zjav bol ako žeravé uhlie ohňa ako čosi, čo sa podobalo fakliam, a toto prechádzalo pomedzi bytosti, oheň však mal žiaru a z ohňa vychádzal blesk.

¹⁴ Bytosti chodili sem i tam, podobne žiariacemu blesku. -

¹⁵ Pozeral som sa na bytosti a hľa, na zemi pri bytostiach - pri všetkých štyroch - bolo po jednom kolese.

¹⁶ Výzor kolies a ich sústava bola ako výzor chryzolitu; všetky štyri mali rovnakú podobu, vyzerali a boli zostrojené tak, akoby bolo koleso uprostred kolesa.

¹⁷ Keď išli, išli na svoje štyri strany, pri pohybovaní sa neobracali.

¹⁸ (Ich bahry mali výšku a vzhľad!) Ich bahry, na všetkých štyroch, boli dookola plné očí.

¹⁹ Keď bytosti išli, hýbali sa kolesá popri nich, keď sa bytosti zdvihli zo zeme, kolesá sa zdvihli.

²⁰ Kadiaľ chcel ísť duch, tadiaľ išli. Ak duch chcel ísť, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí.

²¹ Keď išli tie, išli aj ony, keď tie zastali, zastavili sa aj ony, keď sa zdvihli zo zeme, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí. -

²² Nad hlavami bytostí bolo čosi ako obloha, vyzeralo to ako hrozný kryštál, roztiahnutý odhora nad ich hlavami.

²³ Pod oblohou však boli proti sebe rozprestreté ich krídla. Dve zakrývali každej telo z jednej i z druhej strany.

²⁴ I počul som trepot ich krídel ako hukot veľkých vôd, ako hlas Všemohúceho. Keď išli, bol veľký šľahot ako hučanie tábora; keď postáli, mali krídla uvoľnené.

²⁵ A sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavami, zaznieval hlas. (Keď postáli, mali krídla uvoľnené.)

²⁶ Nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bolo čosi ako zafírový kameň, podobalo sa to trónu, na tom však, čo bolo podobné trónu - na ňom odhora -, bola postava, ktorá vyzerala ako človek.

²⁷ Odhora toho, čo vyzeralo ako jeho pás, videl som čosi ako lesklý kov, vyzeralo to ako oheň, ktorý má dookola dvor; a oddola toho, čo vyzeralo ako jeho pás, videl som čosi ako oheň, ktorý mal dookola žiaru.

²⁸ Ako vyzerá dúha, ktorá je v oblaku v daždivý deň, tak vyzerala žiara dookola. Keď som to uvidel, padol som na tvár a počul som hlas, ktorý hovoril.

Príslovia 11,29 – 31

---

²⁹ Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať, blázon však bude slúžiť múdremu (človekovi).

³⁰ Ovocie spravodlivosti je stromom života, nespravodlivosť však uchvacuje život.

³¹ Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi, nuž o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?!