Izaiáš 37 – 38

---

¹ Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a šiel do Pánovho domu.

² Potom poslal Eliakima, správcu domu, pisára Sobnu a starších z kňazov, poobliekaných do vrecovín, k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi.

³ I povedali mu: "Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily.

⁴ Azda počul Pán, tvoj Boh, slová rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A modli sa za zvyšok, čo zostal!

⁵ Kráľovi sluhovia teda prišli k Izaiášovi

⁶ a Izaiáš im vravel: "Toto povedzte svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa.

⁷ Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom."

⁸ Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu.

⁹ A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: "Vytiahol proti tebe do boja," zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom:

¹⁰ "Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa vedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: "Jeruzalem sa dostane do ruky asýrskeho kráľa."

¹¹ Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený?

¹² Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef, a synov Edenu; ktorí boli v Telasári?

¹³ Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?"

¹⁴ Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom.

¹⁵ Potom sa Ezechiáš modlil k Pánovi:

¹⁶ "Pane zástupov, Boh Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Boh všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem.

¹⁷ Nakloň, Pane, svoje ucho a čuj, otvor, Pane, svoje oči a pozri! Počuj všetky Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa, rúhal živému Bohu.

¹⁸ Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili všetky krajiny a ich zem.

¹⁹ Ich Bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň, nuž zničili ich.

²⁰ Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho rúk, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane si jediný."

²¹ Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul). Toto je slovo, čo o ňom prehovoril Pán:

²² Pohŕda tebou a vysmieva sa ti, panenská dcéra Siona, pokyvuje hlavou za tebou, dcéra Jeruzalema.

²³ Komu si sa rúhal a posmieval, proti komu si povyšoval hlas a pyšne dvíhal oči? Proti Izraelovmu Svätému!

²⁴ Prostredníctvom sluhov si tupil Pána a hovoril si: "S množstvom svojich vozov vystúpil som na hrebene vrchov, na stráne Libanonu a vyťal som jeho cédre vysoké, jeho vyberané cyprusy; vyšiel som na jeho vrchol najvyšší, do húštiny hájov.

²⁵ Ja som kopal a pil vodu a krokom svojich nôh vysuším všetky rieky Egypta.

²⁶ Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna, chystal som to od dní pravekých a teraz som to priviedol: premeníš na pusté sutiny opevnené mestá.

²⁷ By sa ich obyvateľstvo bezmocné triaslo a hanbilo, ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk, ako zelina na streche, spálenina nerozvinutá.

²⁸ Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš, i ako si zúril proti mne.

²⁹ Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší, vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku a svoju uzdu ti vložím do perí a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

³⁰ Tebe však toto bude znamením: Jedz tento rok samorodé a druhý rok samorastlé, tretí rok však sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie.

³¹ A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal, zapustí korene nadol a hore prinesie ovocie.

³² Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a pozostatok z vrchu Sion; horlivosť Pána zástupov to urobí.

³³ Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi: Nevkročí do tohto mesta ani šíp ta nevystrelí, ani štítom naň nezaútočí, ani násypom ho neobkolesí.

³⁴ Vráti sa cestou, ktorou prišiel, do tohto mesta nevkročí" - hovorí Pán.

³⁵ "Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi.

³⁶ Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!

³⁷ Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

³⁸ A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.

¹ V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu Amosov syn, prorok Izaiáš, a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť."

² Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi:

³ "Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som čo je v tvojich očiach dobré." A Ezechiáš sa nahlas rozplakal.

⁴ Tu prehovoril Pán k Izaiášovi takto:

⁵ "Choď a povedz Ezechiášovi: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: "Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, pridám k tvojim dňom pätnásť rokov.

⁶ A vytrhnem teba i toto mesta z rúk asýrskeho kráľa a budem toto mesto zastávať.

⁷ A toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní slovo, čo riekol:

⁸ Hľa, ja vrátim tôňu stupňov, ktorými so slnkom zostúpila po Achazových stupňoch, naspäť o desať stupňov!" I vrátilo sa slnko o desať stupňov na stupňoch, po ktorých zostúpilo. -

⁹ Záznam Ezechiáša, júdskeho kráľa, keď bol chorý a ozdravel zo svojej choroby.

¹⁰ Povedal som: "V polovici svojich dní musím ísť. V bránach podsvetia som olúpený o ostatok svojich rokov."

¹¹ Povedal som: "Neuvidím Pána v krajine živých, neuzriem viac človeka medzi obyvateľmi sveta.

¹² Môj príbytok odtiahol, sťahuje sa odo mňa ako pastiersky stan. Snujem ako tkáč svoj život; odtrhúva sa od vlákna. Odo dňa do noci skončíš so mnou.

¹³ Kričím až do rána. Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti, (odo dňa do noci skončíš so mnou).

¹⁴ Pištím ako lastovička, ako holub hrkútam, oči mi skleslo hľadia nahor: Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!

¹⁵ Čo mám vravieť? Veď mi povedal a on to urobil. Velebiť ťa budem po všetky svoje roky pre trpkosť svojej duše.

¹⁶ Pane, pre toto sa žije a pre toto všetko je život môjho ducha, veď ma uzdravíš a dáš mi život.

¹⁷ Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro, ty si zachránil môj život od priepasti záhuby, lebo si zahodil za chrbát všetky moje hriechy.

¹⁸ Veď nie podsvetie ťa bude velebiť, nie smrť ťa bude chváliť, tí, čo zostupujú do jamy, nedúfajú v tvoju vernosť.

¹⁹ Živý, živý ťa velebí ako aj ja dnes, otec synom zvestuje tvoju vernosť.

²⁰ Pán ma vyslobodí -

²¹ Izaiáš hovoril: "Nech vezmú figovú náplasť a nech priložia na vred, tak ožije."

²² Ezechiáš však povedal: "Toto je znamenie, že pôjdem do Pánovho domu."

Baruch 5 – 6

---

¹ Vyzleč, Jeruzalem, rúcho smútku a nešťastia a odej sa ozdobou Božej slávy naveky!

² Obleč si plášť spravodlivosti Boha, polož si na hlavu mitru slávy Večného!

³ Lebo Boh všetkému, čo je pod nebom, ukáže tvoju žiaru.

⁴ Boh ti dá meno na večnosť: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti.

⁵ Hor' sa, Jeruzalem, zastaň si vysoko, pohliadni k východu, pozri si deti od západu slnka až na východ, zhromaždené slovom Svätého, tešiace sa, že Boh si na ne spomenul!

⁶ Odišli od teba peši, vedení nepriateľmi, ale Boh ich k tebe privedie nesených so slávou sťa kráľovské deti.

⁷ Pretože Boh rozkázal znížiť každý vysoký vrch a večné kopce a vyplniť trhliny na rovnú zem, aby Izrael bezpečne kráčal na Božiu slávu.

⁸ Aj lesy, aj každý voňavý strom zatieňovali na Boží rozkaz Izrael.

⁹ Veď Boh privedie Izrael s rozkošou v žiare svojej slávy, s milosrdenstvom a spravodlivosťou, ktorú vlastní.

¹ Pre hriechy, ktoré ste spáchali proti Bohu, odvedie vás babylonský kráľ Nabuchodonozor ako zajatcov do Babylonu.

² Keď teda prídete do Babylonu, budete tam mnoho rokov a dlhý čas, až sedem pokolení. Potom vás však vyvediem odtiaľ v pokoji.

³ Ale v Babylone uvidíte strieborných, zlatých a drevených bohov, ktorých nosia na pleciach a ktorí pohanom naháňajú strach.

⁴ Chráňte sa, aby ste sa nestali aj vy podobnými pohanom a aby sa strach nezmocnil aj vás.

⁵ Keď budete vidieť pred nimi a za nimi zástup, ktorý sa im klania, povedzte si v duchu: "Tebe sa treba klaňať Pane!",

⁶ lebo môj anjel je s vami a on bude skúmať vaše duše.

⁷ Ich jazyk vyhladil umelec a sú len postriebrení a pozlátení; sú teda lžou a nevládzu hovoriť.

⁸ A vezmú ako pre pannu parádnicu zlato

⁹ a zhotovia koruny na hlavy svojich bohov. Stáva sa však aj, že kňazi vezmú zlato a striebro svojim bohom a použijú ho pre seba.

¹⁰ Dokonca darujú z toho aj smilniciam vo verejných domoch. Ozdobujú ich - strieborných, zlatých a drevených bohov - šatami ako ľudí.

¹¹ Oni sa však nevedia zachrániť od hrdze a črvotoče, hoci sú oblečení do purpurového rúcha.

¹² Utierajú im tvár pre prach, ktorý je v dome a ktorého je na nich plno.

¹³ Aj žezlo má ako človek, krajský sudca, ale nemôže zabiť toho, kto sa proti nemu prehreší.

¹⁴ Má aj dýku v pravici a sekeru, ale oslobodiť sa nevie ani od vojny, ani od lúpežníkov. Z toho je zrejmé, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte!

¹⁵ Ako sa rozbitá nádoba stáva človekovi neužitočnou,

¹⁶ takí sú ich bohovia. Keďže sú postavení v domoch, majú oči plné prachu z nôh tých, čo prichádzajú.

¹⁷ A ako sú okolo toho, čo urazil kráľa, pozatvárané dookola dvory, keďže ho majú viesť na smrť, podobne zabezpečujú kňazi ich domy dverami, zámkami a závorami, aby ich neukradli zlodeji.

¹⁸ Zapaľujú lampy a viac ako sami pre seba, ale ani jednu z nich vidieť nemôžu.

¹⁹ Sú podobní hociktorej hrade z domu a hovorí sa, že im vnútro rozožiera červač zeme; a keď ich aj s rúchom zožerie, nezbadajú.

²⁰ Tvár im očernie od dymu z domu.

²¹ Na telo a na hlavu im nalietajú netopiere, lastovičky a iné vtáky a podobne (skáču) mačky.

²² Z toho poznáte, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte.

²³ Zlato, ktorým sú pokrytí, je síce na krásu, ale ak niekto nestiera hrdzu, nebudú sa ligotať; necítili ani to, keď ich uliali.

²⁴ Sú kúpení za každú cenu, hoci v nich niet ducha.

²⁵ Keďže sú bez nôh, nosia ich na pleciach, a tak ukazujú ľuďom svoju hanbu. Ale nech sa hanbia aj tí, čo im slúžia.

²⁶ Preto ak padne na zem, sám nevstane; ani sa nebude sám pohybovať, ak ho niekto postaví narovno; ani sa nevzpriami, ak ho niekto položí; zato im však predkladajú dary ako mŕtvym.

²⁷ Ich obety si však predajú a použijú kňazi. Podobne z nich berú aj ženy, ale ani žobrákovi, ani biednemu z toho nedajú.

²⁸ Ich obiet sa dotýkajú nečistí a šestonedieľky. Keďže podľa, týchto vecí viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!

²⁹ Ako ich teda možno volať bohmi? Veď strieborných, zlatých a drevených bohov obsluhujú ženy,

³⁰ v ich domoch sedia kňazi v roztrhaných tunikách, s oholenými hlavami a bradami a s nezakrytými hlavami;

³¹ vreštia a kričia pred svojimi bohmi ako niektorí na pohrebných karoch.

³² Z ich šiat si berú kňazi a obliekajú svoje ženy a deti. Či zakúsia od niekoho zlo

³³ a či dobro, odplatiť to nevládzu. Kráľa nevládzu ani ustanoviť, ani zosadiť.

³⁴ Podobne nevládzu dať ani bohatstvo, ani meď. Ak im niekto urobí sľub a nesplní, nebudú to vyžadovať.

³⁵ Ani človeka neoslobodia od smrti, ani neochránia, slabšieho od mocnejšieho.

³⁶ Slepému človeku nevrátia zrak, človeka z núdze nevytrhnú.

³⁷ Nad vdovou sa nezľutujú, ani sirote nepreukážu dobro.

³⁸ Drevené, pozlátené a postriebrené (modly) sú podobné kameňom z vrchov a tí, čo im slúžia, budú zahanbení.

³⁹ Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?

⁴⁰ Veď ešte aj sami Chaldejci ich zneucťujú! Keď vidia nemého, ktorý nevie hovoriť, prinesú Béla a žiadajú, aby (nemý) prehovoril, akoby to ten (Bél) mohol zbadať.

⁴¹ A hoci to vedia, nie sú schopní zanechať tieto veci, pretože nemajú cit.

⁴² A ženy, obviazané stuhami, sedia na cestách a pália otruby.

⁴³ A keď niektorá, odvedená niekým, čo šiel tadiaľ, vyspala sa s ním, znevažuje si susedu, že nemá toľkej ceny ako ona a že jej stuha nie je roztrhnutá.

⁴⁴ Všetko, čo sa okolo nich deje, je lož. Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?

⁴⁵ Urobili ich remeselníci a zlatníci. Nebude z nich nič iné, len to, čo chcú mať remeselníci.

⁴⁶ Ani tí, čo ich zhotovili, nežijú dlhý čas, ako by mohlo to, čo zhotovili?

⁴⁷ Svojim potomkom zanechali lož a hanbu.

⁴⁸ Lebo keď ich zastihne vojna alebo nešťastie, kňazi sa radia medzi sebou, kde sa s nimi schovať.

⁴⁹ Ako teda možno nezbadať, že nie sú bohmi, keď nezachránia ani seba od vojny alebo nešťastia?

⁵⁰ Keďže sú drevené, pozlátené a postriebrené, neskoršie sa pozná, že sú klamstvo. Všetkým národom a kráľom bude jasné, že nie sú bohmi, ale dielom ľudských rúk, a nijakého božského činu na nich niet.

⁵¹ Komu je teda neznáme, že nie sú bohmi?

⁵² Krajine veru neustanovia kráľa, ani ľuďom dažďa nedajú.

⁵³ Ani sebe neprisúdia právo, ani nezabránia neprávo, veď sú bezvládni

⁵⁴ ako vrany medzi nebom a zemou. Lebo keď dom drevených, pozlátených a postriebrených bohov zachváti oheň, ich kňazi síce ujdú a zachránia sa, ale oni poprehárajú celkom ako trámy.

⁵⁵ Neodolajú ani kráľovi, ani nepriateľovi.

⁵⁶ Ako možno teda pripustiť a domnievať sa, že sú bohmi? Drevené, postriebrené a pozlátené božstvá sa nezachránia ani od zlodejov, ani od lupičov.

⁵⁷ Títo sú mocnejší a zoberú si zlato, striebro i rúcho, ktorým sú odiati, a odídu s korisťou, tí však si pomôcť nevedia.

⁵⁸ Takže je lepšie kráľovi, ktorý ukazuje svoju moc, alebo užitočnej nádobe v dome, ktorú majiteľ upotrebí, ako falošným bohom; alebo i dverám na dome, ktoré ochraňujú to, čo v ňom je, než falošným bohom; alebo drevenému stĺpu v kráľovskom paláci ako falošným bohom.

⁵⁹ Slnko, mesiac a hviezdy sa ligocú, a keďže sú poslané na osoh, ochotne poslúchajú;

⁶⁰ aj blesk, keď sa zablysne, lahodí oku, takisto aj vietor veje v každej krajine.

⁶¹ A keď Boh rozkáže oblakom, aby sa roztiahli nad celou zemou, splnia, čo im rozkázal. Aj oheň poslaný zhora stráviť vrchy a lesy urobí, čo je rozkázané.

⁶² Tieto sa im však ani vzhľadom, ani mocou nepodobajú.

⁶³ Preto sa netreba ani domnievať, ani hovoriť že sú bohmi, veď nemajú moci ani súdiť, ani dobre robiť ľuďom!

⁶⁴ Keďže teda viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!

⁶⁵ Veď kráľov nemôžu ani preklínať, ani žehnať im!

⁶⁶ Národom neukážu znamenia na nebi, ani nežiaria ako slnko, ani ako mesiac nesvietia.

⁶⁷ Lepšie je zvieratám ako im, tie si vedia pomôcť, keď zabehnú do zátišia.

⁶⁸ Nijakým spôsobom nám teda nie je zrejmé, že sú bohmi, preto sa ich nebojte!

⁶⁹ Ako strašiak na uhorkovisku neustráži nič, tak sú aj ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia.

⁷⁰ Takým istým spôsobom sú ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia podobní aj šípu v záhrade, na ktorý si sadá každé vtáča, a takisto aj mŕtvole, hodenej do tmy.

⁷¹ Podľa purpuru a bysu, ktorý na nich spráchnivie, poznať, že nie sú bohmi. Na konci budú aj sami rozožraní a budú potupou pre krajinu.

⁷² Lepšie je teda spravodlivému človekovi, ktorý nemá modiel; ten bude ďaleko od potupy.

Príslovia 11,25 – 28

---

²⁵ Človek, čo žehná (rád druhým, sám) zbohatne, ten však, kto (iných) preklína, aj sám bude prekliaty.

²⁶ Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať, na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie (zostúpi).

²⁷ Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu (pre seba), ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde.

²⁸ Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne, spravodliví však budú pučať ako list.