Izaiáš 34 – 36

---

¹ Priblížte sa, kmene, a čujte, pozorujte, národy, nech počúva zem a čo ju napĺňa, svet a všetko, čo z neho pochádza.

² Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi a jeho roztrpčenosť nad všetkým vojskom, zaklial ich, vydal ich na zabitie.

³ Ich zabití budú pohodení i pôjde zápach z ich mŕtvol, vrchy rozmoknú od ich krvi.

⁴ Všetko vojsko nebies sa rozteká, nebo sa zvíja ako kniha a všetko jeho vojsko odpadúva, ako odpadúva lístie z viniča, ako odpadúva z figovníka.

⁵ Veď je odpojený môj meč na nebesiach, hľa, dopadne k súdu na Edomsko a na ľud, ktorý som preklial.

⁶ Meč Pána je plný krvi, presýtený je tukom, krvou býkov a capov, tukom z obličiek baránkov. Áno, obetu má Pán v Bozre a veľké zabíjanie v edomskej krajine.

⁷ A padajú s nimi zubry, tiež junce s býkmi, ich zem je opojená krvou a ich pôda presýtená tukom.

⁸ Lebo je deň Pánovej pomsty, rok odplaty pre spor Siona.

⁹ Jej potoky obrátia sa na smolu, jej prach zase na síru a jej pôda bude smolou horiacou.

¹⁰ V noci ani vo dne nevyhasne, večer bude vystupovať jej dym, od rodu k rodu bude pustou, na veky večné nik cez ňu neprejde.

¹¹ Obsadí ju pelikán a jež, sova a havran budú v nej bývať, roztiahne nad ňou mieru pustoty a vážky prázdnoty.

¹² Jeho šľachtici nie sú tam, aby volali po kráľovstve, a všetky jeho kniežatá zmiznú.

¹³ Tŕním zarastú jeho paláce, pŕhľavou a bodľačím jeho pevnosti, že bude príbytkom šakalov a stanovišťom pštrosov.

¹⁴ Zíde sa zver púšte s hyenami, capy sa stretnú navzájom, len tam si oddýchnu nočné strigy a nájdu si odpočinok.

¹⁵ Tam sa zahniezdi šípový had, znesie a vysedí a vyliahne vo svojom tieni. Len tam sa zhromaždia supy druh ku druhovi.

¹⁶ Skúmajte v knihe a čítajte, ani jedno z nich nechýba, vzájomne sa nehľadajú, lebo to prikázali Pánove ústa a jeho duch ich zhromaždil.

¹⁷ Sám im hodil žreb, jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu, budú tam vládnuť navždy, od rodu do rodu tam budú bývať.

¹ Teš sa, pláň a pustatina, plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!

² Prekvitať bude a plesať, áno, zaplesá, zajasá, bude jej daný skvost Libanonu, nádhera Karmelu a Sárona. Oni uvidia Pánovu slávu, velebu nášho Boha.

³ Upevňujte ruky sklesnuté, posilňujte podlomené kolená!

⁴ Povedzte malomyseľným: "Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás."

⁵ Vtedy sa roztvoria oči slepých

⁶ a uši hluchých sa otvoria. Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá, ba vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine.

⁷ Vyschnutá zem bude jazerom a suchá pôda prameňom vôd; na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, je zeleň trsti a šašiny.

⁸ I bude tam chodník, cesta: cestou svätou sa bude volať, nečistý po nej neprejde, len môj ľud pôjde po nej, ani prostoduchí tam nezblúdia.

⁹ Nebude tam leva a dravá zver ta nevystúpi, nenájde sa tam; len vykúpení budú kráčať.

¹⁰ A Pánovi vyslobodení sa vrátia, s jasotom prídu na Sion. Ustavičná radosť bude na ich hlavách, radosť a rozkoš dosiahnu zmizne starosť a vzdychanie.

¹ V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým ohradeným mestám Júdska a zaujal ich.

² A asýrsky kráľ poslal z Lachisu rabsakeho ku kráľovi Ezechiášovi s mocným oddielom do Jeruzalema. Zastal pri vodovode Horného rybníka na ceste poľa práčov.

³ Vyšiel k nemu Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár.

⁴ Rabsake im povedal: "Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej, ktorou sa nádejaš?

⁵ Nazdávaš sa, že reč perí je už rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehaš, že sa búriš proti mne?

⁶ Alebo sa spoliehaš na tú zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa o ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým, ktorí sa naň spoliehajú.

⁷ Ak mi však povieš: "V Pána, nášho Boha, dúfame!" Nie je to ten, ktorého výšiny a oltáre Ezechiáš odstránil a povedal Júdsku a Jeruzalemu: "Pred týmto oltárom sa budete klaňať!"?

⁸ Teraz sa však stav s mojím pánom, asýrskym kráľom: dám ti dvetisíc koní; či budeš môcť dať na ne jazdcov?

⁹ Ako potom môžeš odolať jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho pána? Lenže ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov.

¹⁰ No a či som ja bez Pána prišiel do tejto krajiny zničiť ju?! Pán mi povedal: Choď do tej krajiny a znič ju!"

¹¹ Vtedy Eliakim (aj Sobna a Joach) povedal rabsakemu: "Hovor svojim sluhom aramejsky, veď my rozumieme. Nehovor nám júdsky do uší ľudu, čo je na múre.

¹² Rabsake však odpovedal: "Vari ma môj pán poslal aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe? A nie mužom, čo sedia na múroch, že budú spolu s vami jesť svoj výkal a piť svoj moč?"

¹³ Nato sa rabsake postavil a volal veľkým hlasom júdsky: "Čujte slová veľkého kráľa, kráľa asýrskeho.

¹⁴ Takto hovorí kráľ: Nech vás Ezechiáš neklame, lebo vás nebude môcť oslobodiť.

¹⁵ A nech vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: "Naisto nás Pán vyslobodí, toto mesto sa nedostane do rúk asýrskeho kráľa."

¹⁶ Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne,

¹⁷ kým neprídem a nevezmem vás do krajiny; ako je vaša krajina, do krajiny obilnej a vínorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej.

¹⁸ Nech vás Ezechiáš nezavádza rečami: "Pán nás vyslobodí." Vyslobodili azda bohovia národy, každý svoju krajinu, z ruky asýrskeho kráľa?

¹⁹ Kdeže sú bohovia Ematu a Arfadu? Kde sú bohovia Sefarvaimu? A Samáriu vyslobodili z mojej ruky?

²⁰ Ktorí zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky? A Jahve by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?"

²¹ Nato mlčali a neodpovedali mu ani slovo, lebo kráľov rozkaz znel: Neodpovedajte mu!

²² Potom prišiel Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn, kancelár Joach, s roztrhnutým odevom k Ezechiášovi a rozpovedali mu rabsakeho

Baruch 3 – 4

---

¹ Všemohúci Pane, Bože Izraela, úzkostlivá duša a zlomený duch volá k tebe.

² Počuj, Pane, a zmiluj sa, i keď sme proti tebe zhrešili.

³ Veď ty večne tróniš a my máme večne zahynúť?

⁴ Všemohúci Pane, Bože Izraela, počuj modlitbu zomrelých Izraela a synov tých, čo zhrešili proti tebe, čo nepočúvali hlas svojho Boha, a preto visí na nás nešťastie.

⁵ Nespomínaj na zločiny našich otcov, ale spomeň si v tento čas na svoju ruku a na svoje meno,

⁶ veď ty si Pán, náš Boh, a chceme ťa chváliť!

⁷ Veď nato si vštepil do našich sŕdc svoju bázeň, aby sme vzývali tvoje meno. Nuž budeme ťa chváliť vo svojom zajatí, pretože sme odvrátili od svojich sŕdc všetku neprávosť svojich otcov, ktorí zhrešili proti tebe.

⁸ Hľa, my sme dnes v zajatí, kde si nás roztratil na potupu a kliatbu a pre dlh za všetky neprávosti našich otcov, ktorí odpadli od Pána, svojho Boha."

⁹ Počuj, Izrael, príkazy života, zachyť uchom, nauč sa múdrosti!

¹⁰ Čo je to, Izrael? Čo, že si v nepriateľskej krajine? Zostarel si v cudzej krajine, poškvrnený si mŕtvolami,

¹¹ prirátaný si k tým, čo klesli do podsvetia.

¹² Opustil si prameň múdrosti.

¹³ Keby si bol kráčal cestou Boha, bol by si býval vo večnom pokoji.

¹⁴ Nauč sa, kde je múdrosť, kde je sila, kde je rozumnosť, tak poznáš zároveň, kde je dlhý život, kde žitie, kde je svetlo očí a pokoj.

¹⁵ Ktože našiel jej miesto a kto vkročil do jej pokladníc?

¹⁶ Kdeže sú vládcovia národov, kde sú tí, čo panujú nad zverinou zeme?

¹⁷ Čo sa ihrajú s vtáčkami neba,

¹⁸ Vg čo zhromažďujú striebro a zlato, v ktorom ľudia skladajú svoju nádej a hrabú bez hraníc? LXX (Čo spracúvajú striebro a namáhajú sa a ich dielo nemožno pochopiť?)

¹⁹ Stratili sa, zostúpili do podsvetia a na ich miesto nastúpili iní.

²⁰ Mladší uvideli svetlo a bývali na zemi, cestu múdrosti však nepoznali,

²¹ ani nepochopili jej chodníky. Ich synovia ju tiež nezachytili, ostala od nich ďaleko.

²² Nepočuli o nej v Kanaáne a nevideli ju v Temane.

²³ Synovia Agar, ktorí hľadajú múdrosť zemskú, kupci Mery a Temanu, rozprávkari a skúmatelia múdrosti tiež nepoznali cestu múdrosti, ani na jej chodníky si nespomenuli.

²⁴ Ó, Izrael, aký veľký je dom Boha a ohromné miesto, ktoré vlastní!

²⁵ Veľké je, nemá hraníc, vysoké a nezmerateľné.

²⁶ Tam povstali obri, tí oddávna povestní, veľkí postavou, čo vyznali sa v boji.

²⁷ Nie týchto si vyvolil Boh, ani cestu múdrosti neobjavili, ale zahynuli, lebo nemali múdrosti,

²⁸ zahynuli pre svoju nemúdrosť.

²⁹ Ktože vystúpil do neba a vzal si ju a zniesol ju dole z oblakov?

³⁰ Kto sa preplavil cez more a našiel ju a doniesol ju za rýdze zlato?

³¹ Niet (toho), kto by poznal jej cesty, ani kto by objavil jej chodníky.

³² Ten však, čo všetko vie, pozná ju, objavil ju svojou rozumnosťou; ten, čo pripravil pre večné časy zem a naplnil ju štvornohými zvieratami.

³³ Ak vyšle svetlo, ono ide, ak ho zavolá, poslúchne ho s chvením.

³⁴ A hviezdy svietia na svojich strážach a tešia sa;

³⁵ ak ich zavolá, odpovedia: "Tu sme!" a veselo svietia tomu, čo ich učinil.

³⁶ Toto je náš Boh a iného popri ňom uznať nemožno.

³⁷ Objavil každú cestu múdrosti a dal ju svojmu sluhovi Jakubovi a svojmu miláčikovi Izraelovi.

³⁸ Potom sa zjavila na zemi a žila s ľuďmi.

¹ Ona je knihou Božích príkazov a zákonom, ktorý trvá naveky: všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život, čo ju však opustia, zomrú.

² Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.

³ Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenného máš cudziemu národu.

⁴ Blahoslavení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.

⁵ Buď pevnej mysle, ľud môj, pamätihodný Izrael!

⁶ Boli ste predaní národom - nie na zahynutie: pretože ste rozhnevali Boha, boli ste vydaní nepriateľom.

⁷ Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril, obetovali ste démonom, nie Bohu.

⁸ Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval, zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.

⁹ Lebo videl prichádzať od Boha hnev na vás a povedal: "Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok.

¹⁰ Veď som videl zajatie svojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.

¹¹ Vychovával som ich s rozkošou, prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.

¹² Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou, ktorú opustili mnohí, osamel som pre hriech svojich detí, lebo sa odklonili od Božieho zákona

¹³ a nechceli poznať jeho práva, ani nekráčali po ceste Božích zákonov a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.

¹⁴ Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.

¹⁵ Veď priviedol proti nim národ zďaleka, národ nehanebný a cudzojazyčný; tí sa neštítili starca a nezľutovali sa nad dieťatkom.

¹⁶ Odviedli miláčikov vdovy a osamelú pozbavili dcér."

¹⁷ A ja vám ako môžem pomôcť?

¹⁸ Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.

¹⁹ Odíďte, deti, odíďte, veď ja som ostal osamelý!

²⁰ Vyzliekol som si rúcho pokoja, vrecovinu prosebnú som si obliekol, volať chcem k Večnému, kým žijem.

²¹ Dôvera, deti, volajte k Bohu a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.

²² Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu; a došla na mňa radosť od Svätého pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite od Večného, spasiteľa nášho.

²³ Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom, Boh mi vás vráti s radosťou a rozkošou naveky.

²⁴ Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha, ktorá vám príde so slávou a so žiarou Večného.

²⁵ Dietky, znášajte trpezlivo hnev, ktorý na vás dopadol od Boha: prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no zanedlho uvidíš jeho skazu a budeš šliapať po jeho šiji.

²⁶ Moje krehučké išli po tvrdých cestách, vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.

²⁷ Dôvera, deti! A volajte k Bohu, ten, čo dopustil, spomenie si na vás.

²⁸ Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha, desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.

²⁹ Veď ten, čo na vás dopustil pohromy, dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.

³⁰ Dôveruj, Jeruzalem, poteší ťa ten, čo ti dal meno.

³¹ Nešťastníci sú, čo ti škodili a radovali sa tvojmu pádu.

³² Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti, nešťastné je, čo ti synov zajalo.

³³ Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu a radovalo sa tvojmu pádu, tak bude smútiť nad vlastným spustošením.

³⁴ Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu, z jeho honosenia bude smútok.

³⁵ Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.

³⁶ Pohliadni k východu, Jeruzalem, a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!

³⁷ Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil; prichádzajú zhromaždení od východu až po západ na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.

Príslovia 11,21 – 24

---

²¹ Stavím sa (s kýmkoľvek), že podliak trestu neujde, ale potomstvo spravodlivých vyviazne.

²² Zlatá obrúčka v svinskom rypáku je pekná žena, ale bez jemnocitu.

²³ To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým, očakávanie bezbožných (ľudí) je prchký hnev.

²⁴ Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy.